Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010311
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Jána Bobora a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. O., stíhaného pre
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. a poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák.,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.marca 2018, konajúc o odvolaniach okresného prokurátora,
obžalovaného V. O. a poškodenej strany proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/63/2017 zo

dňa 20.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 3T 63/2017 zo dňa 20.12.2017 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný V. O., nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom I., V. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS

Banská Bystrica
je vinný
zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
krátko po tom, čo v čase okolo 23:00 hod. dňa 23.11.2016 jeho bývalá partnerka, s ktorou žil nie menej
ako dva roky aj v spoločnej domácnosti v byte na ul V. XXXX/XX vo I., L. V., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom

I., J. A. XXXX/XX po uzavretí prevádzky kaviarne „O.“ na ul. Q. C. X vo I., H. I., kde brigádnicky pracovala
ako čašníčka, pešo odchádzala do miesta svojho trvalého bydliska a prechádzala okolo spoločnosti
„Auto Slovák“ na odbočke vedúcej na hlavnú cestu jej vošiel do cesty a to na požičanom osobnom
motorovom vozidlo zn. Volkswagen Golf, ev. č. Z. XXX U., zastavil, stiahol okno na strane spolujazdca a
keď sa ho táto vystrašene spýtala, keď zistila, že on je vodič auta, čo tam robí, reagoval slovami, že: „ako
sa správa a nech si sadne do auta, že ju odvezie domov“, keď táto vzhľadom na zlú predchádzajúcu
skúsenosť, ktorú s ním mala, odmietla, vystúpil z auta rozbehol sa smerom k nej, chytil ju za ramená,

zodvihol a násilím hodil na zadné sedadlo za vodiča, kde jej z vrecka bundy vybral mobilný telefón,
odhodil ho na zem pod prístrojovú dosku na strane spolujazdca a dvere zabuchol, L. V. pri pokuse dostať
sa z auta von zistila, že dvere sa nedajú otvoriť a napriek tomu, že mu viackrát opakovala, že chce ísť
domov, ju proti jej vôli vyviezol na lúku nad sídlisko Zlatý potok vo I., okres I., kde sa jej najprv vyhrážal
smrťou a to takým spôsobom, že vybral chirurgické rukavice, ktoré si naťahoval na ruky so slovami,
že má pre ňu vykopanú jamu, v kufri má lopatu, pajser a paralyzátor a že si môže vybrať, keď na to

reagovala slovami aby sa ukľudnil, že nie je vrah, že isto je v ňom aj niečo dobré a že jej mama už
určite volala policajtov, keďže neprišla domov, jeho reakcia bola taká, že ju nikto nenájde a jeho nikto
nebude upodozrievať, lebo nemá svoje auto, že toto má v Trnave a všetci si myslia, že aj on je v Trnave a
následne na to preliezol na zadné sedadlá, kde ju začal fyzicky obťažovať a hovoriť jej, že ona je matkou
jeho detí a na odmietavú reakciu z jej strany, že ho nechce, že sa jej hnusí a musí sa s tým zmieriť, jej
začal násilím trhať rifle, pričom ju hodil na sedadlá do polohy ľahu, keď sa tomuto jeho konaniu bránila
a snažila sa posadiť, tak jej rukou začal tlačiť na krk, čo jej spôsobovalo stav dusenia, následne jej chytil

jednou rukou nohy, druhou sa jej snažil vyzliecť rifle, čomu sa bránila tak, že mu chytila obe ruky zazápästia a snažila sa mu ich vy krútiť pričom kričala a odstrkovala ho, keď sa následkom vyčerpania už
prestávala intenzívne brániť a plakala, vyzliekol jej rifle a proti jej vôli vykonal na nej dokonaný pohlavný
styk, následne sa obliekol a povedal jej, že ju odvezie domov, čo aj urobil a so slovami, nech si dobre

rozmyslí, komu čo povie, aby sa ešte horšie nestalo a v čase okolo 00:40 hod dňa 24.11.2016 ju vyložil
pred bytovkou v mieste jej trvalého bydliska a odišiel, kde týmto konaním, okrem toho že na poškodenej
L. V. proti jej vôli vykonal dokonaný pohlavný styk, spôsobil jej fyzické zranenia a to - krvnú podliatinu v
oblasti hrany sánky vpravo, krvný výron a opuch horného viečka ľavého oka, kožnú odreninu na prednej
ploche krku vpravo pruhovitého charakteru, krvnú podliatinu na krku v oblasti nad hrtanom vpravo, kožnú

odreninu na prednej ploche krku nad hrtanom polmesiačikového tvaru, začervenanie kože na pravej
predobočnej ploche krku, pomliaždenie mäkkých tkanív krku v okolí hrtana, krvnú podliatinu na prednej
ploche pravého predkolenia, krvnú podliatina na vnútornej strane pravého stehna a krvnú podliatinu na
pravom pleci, ktoré z lekárskeho hľadiska zodpovedajú ľahkým zraneniam, s dobou hojenia do 7 - 10
dní, vstrebaním podkožných krvácaní a opuchu v miesta zranení a zlomeninu tela V. záprstnej kosti
pravej ruky bez posunu, ktoré poranenie je najvážnejšie z utrpených poranení, z lekárskeho hľadiska

zodpovedá stredne ťažkému zraneniu a pri nekomplikovanom hojení zranenie vyžaduje liečbu v trvaní
4 - 6 týždňov, vrátane rehabilitácie a ako následok prežitej udalosti aj psychotraumu s diagnostikovanou
duševnou poruchou, ktorou je u nej post traumatická stresová porucha,

z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c)
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné sexuologické liečenie ambulantnou
formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. potrvá kým si to bude vyžadovať jeho účel.

Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a poškodenej L. V. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.3T/63/2017zodňa20.12.2017bolobž.V.O.uznanývinným
zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák.
a prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom, že

krátko po tom čo v čase okolo 23:00 hod. dňa 23.11.2016 jeho bývalá partnerka s ktorou žil nie menej ako
dvarokyajvspoločnejdomácnostivbytenaul.V.XXXX/XXvoI.,L.V.,nar.XX.XX.XXXX,trvalébytomI.,
J. A. XXXX/XX po uzavretí prevádzky kaviarne „O.“ na ul. Q. C. X vo I., okres I. kde brigádnicky pracovala
ako čašníčka, pešo odchádzala do miesta svojho trvalého bydliska a prechádzala okolo spoločnosti

„Auto Slovák“ na odbočke vedúcej na hlavnú cestu jej vošiel do cesty a to na požičanom osobnom
motorovom vozidlo zn. Volkswagen Golf, ev. č. Z. XXX U., zastavil, stiahol okno na strane spolujazdca a
keď sa ho táto vystrašene spýtala, keď zistila, že on je vodič auta, čo tam robí, reagoval slovami, že: „ako
sa správa a nech si sadne do auta, že ju odvezie domov“, keď táto vzhľadom na zlú predchádzajúcu
skúsenosť, ktorú s ním mala odmietla, vystúpil z auta rozbehol sa smerom k nej, chytil ju za ramená,

zodvihol a násilím hodil na zadné sedadlo za vodiča, kde jej z vrecka bundy vybral mobilný telefón,
odhodil ho na zem pod prístrojovú dosku na strane spolujazdca a dvere zabuchol, L. V. pri pokuse dostať
sa z auta von zistila, že dvere sa nedajú otvoriť a napriek tomu, že mu viackrát opakovala, že chce ísť
domov, ju proti jej vôli vyviezol na lúku nad sídlisko Zlatý potok vo Zvolene, okres Zvolen, kde sa jej
najprv vyhrážal smrťou a to takým spôsobom, že vybral chirurgické rukavice, ktoré si naťahoval na ruky

so slovami, že má pre ňu vykopanú jamu, v kufri má lopatu, pajser a paralyzátor a že si môže vybrať, keď
na to reagovala slovami, aby sa ukľudnil, že nie je vrah, že isto je v ňom aj niečo dobré, a že jej mama
už určite volala policajtov keďže neprišla domov jeho reakcia bola taká, že ju nikto nenájde a jeho nikto
nebude upodozrievať, lebo nemá svojej auto, že toto má v Trnave a všetci si myslia, že aj on je v Trnave a
následne na to preliezol na zadné sedadlá, kde ju začal fyzicky obťažovať a hovoriť jej, že ona je matkou

jeho detí a na odmietavú reakciu z jej strany, že ho nechce, že sa jej hnusí a musí sa s tým zmieriť, jejzačal násilím trhať rifle, pričom ju hodil na sedadlá do polohy ľahu, keď sa tomuto jeho konaniu bránila
a snažila sa posadiť, tak jej rukou začal tlačiť na krk, čo jej spôsobovalo stav dusenia, následne jej chytil
jednou rukou nohy, druhou sa jej snažil vyzliecť rifle, čomu sa bránila tak, že mu chytila obe ruky za

zápästia a snažila sa mu ich vy krútiť pričom kričala a odstrkovala ho, keď sa následkom vyčerpania už
prestávala, intenzívne brániť a plakala, vyzliekol jej rifle a proti jej vôli vykonal na nej dokonaný pohlavný
styk, následne sa obliekol a povedal jej že ju odvezie domov, čo aj urobil a so slovami, nech si dobre
rozmyslí komu čo povie, aby sa ešte horšie nestalo a v čase okolo 00:40 hod dňa 24.11.2016 ju vyložil
pred bytovkou v mieste jej trvalého bydliska a odišiel, kde týmto konaním okrem toho že na poškodenej

L. V. proti jej vôli vykonal dokonaný pohlavný styk, spôsobil jej fyzické zranenia a to - krvnú podliatinu v
oblasti hrany sánky vpravo, krvný výron a opuch horného viečka ľavého oka, kožnú odreninu na prednej
ploche krku vpravo pruhovitého charakteru, krvnú podliatinu na krku v oblasti nad hrtanom vpravo, kožnú
odreninu na prednej ploche krku nad hrtanom polmesiačikového tvaru, začervenanie kože na pravej
predobočnej ploche krku, pomliaždenie mäkkých tkanív krku v okolí hrtana, krvnú podliatinu na prednej
ploche pravého predkolenia, krvnú podliatina na vnútornej strane pravého stehna a krvnú podliatinu na

pravom pleci, ktoré z lekárskeho hľadiska zodpovedajú ľahkým zraneniam, s dobou hojenia do 7 - 10
dní, vstrebaním podkožných krvácaní a opuchu v miesta zranení a zlomeninu tela V. záprstnej kosti
pravej ruky bez posunu, ktoré poranenie je najvážnejšie z utrpených poranení, z lekárskeho hľadiska
zodpovedá stredne ťažkému zraneniu a pri nekomplikovanom hojení zranenie vyžaduje liečbu v trvaní
4 - 6 týždňov, vrátane rehabilitácie a ako následok prežitej udalosti aj psychotraumu s diagnostikovanou

duševnou poruchou, ktorou je u nej post traumatická stresová porucha.

Za to okresný súd obžalovanému podľa § 199 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm.h/ Tr.zák., § 38 ods. 4,
§ 39 ods. 2 písm.c/ , § 41 ods. 1 Tr.zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr.zák. súd obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou,

ktorou podľa § 74 ods. 2 Tr.zák. potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným :

L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. A. XXXX/XX, škodu vo výške 795,-€

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, Panónska cesta 2, škodu vo výške 198,16 €

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd poškodenú L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. A. XXXX/XX, odkázal so
zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie obž. V. O.. Z dôvodov odvolania
v postate vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonné podmienky uvedené v § 168 ods. 1
Tr.por. a javí tak znaky arbitrážneho rozhodnutia, keďže súd rozhodol bez toho, aby sa vo svojom
rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie.
V tejto súvislosti obhajoba poukázala na to, že obžaloba bola podaná dňa 01.06.2017, pričom kládla

obžalovanému za vinu len spáchanie zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák. V priebehu hlavného pojednávania však prokurátor navrhol
skutok kvalifikovať aj ako prečin obmedzovania osobnej slobody. Okresný súd žiadnym spôsobom
ani len nenaznačil, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, bude posudzovať v zmysle
návrhu prokurátora. Podľa § 284 ods. 2 Tr.por. uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa

prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy,
ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posúdenia skutku upozornil. Takto však okresný súd
nepostupoval. V tejto súvislosti obhajobe nie je ani zrejmé, či súd pri posudzovaní skutku a jeho
podriadenia pod príslušné ustanovenie zákona vychádzal z návrhu prokurátora alebo dospel k tomuto
záveru na základe vlastnej úvahy. V prípade, ak by vychádzal z návrhu prokurátora, tak tento navrhoval

uznať obžalovaného vinným zo zločinu znásilnenia spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom
obmedzovania osobnej slobody, takéto posúdenie skutku nemá oporu v Tr.zákone, keďže samotný
trestný čin znásilnenia zahŕňa aj obmedzovanie osobnej slobody. V tomto smere je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné.Súd však pri svojom rozhodovaní absolútne odignoroval obhajobu obžalovaného, ako aj jeho tvrdenia
uvedené v záverečnej reči, o ktorých v celom napadnutom rozsudku nie je jedinej zmienky. Vzhľadom k

tejto skutočnosti obhajoba v ďalšej časti odvolania uviedla, ktoré skutočnosti boli zistené v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní. V ďalšej časti odvolania sa obhajoba sústredila na konštatovanie, že
v priebehu dokazovania nebolo preukázané, že poškodená a obžalovaný tvorili pár, preto konštatovanie
súdu, že konanie obžalovaného naplnilo kvalifikovanú skutkovú podstatu zločinu znásilnenia s odkazom
na ust. § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák., bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním. V tomto smere obhajoba

poukázala na závery znaleckých posudkov č. 10/2017 a 9/2017, vypracovaných znalkyňou X.. Z.. V
neposlednej rade obhajoba namietala aj postup pri vypracovaní znaleckého posudku znalcom D.. P.
H., týkajúci sa vyhodnotenia fotografií z mobilného telefónu poškodenej, pričom táto dostala možnosť
vyjadriť sa k uvedeným fotografiám na rozdiel od obžalovaného, ktorý takúto možnosť nedostal.

V závere odvolania obhajoba konštatovala, že úhrnný trest obžalovanému plní výlučne charakter

represie a absolútne nespĺňa svoj preventívny účel. V tejto súvislosti poukázala na výsluch znalkyne X..
Z., ktorá sa vyjadrovala o možnosti nápravy obžalovaného, pričom podľa nej k náprave obžalovaného
nie je potrebný dlhotrvajúci trest odňatia slobody, ale sú postačujúce najmä psychologické sedenia, ktoré
je optimálnejšie a efektívnejšie realizovať na slobode, pričom tiež uviedla, že v prípade väzenského
prostredia by bola náprava obžalovaného možná pri jeho aktívnej spolupráci a motivácii v priebehu

približne dvoch rokov. Ďalej pri výmere a druhu trestu sa obhajobe zdala ako nelogická úvaha súdu, keď
aplikoval ust. § 39 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. , ale obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm.c/ Tr.zák., hoci z výsluchu znalca F.. L. vyplynulo, že skutok bol spáchaný v dôsledku sexuálnej
choroby obžalovaného. Súd rovnako nepriznal obžalovanému ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm.j/ Tr.zák., keďže nebolo žiadnym spôsobom vyvrátené a ani sa to v rozsudku neuvádzalo, že by

obžalovaný pred spáchaním skutku neviedol riadny život.

V neposlednej rade pokiaľ ide o náhradu škody obhajoba poukázala na to, že obžalovaný uhradil VšZP,
a.s., sumu vo výške 198,16 € a poškodenej sumu vo výške 795,-€ tak, ako im boli priznané nároky
napadnutým rozsudkom. Nad rámec povinnosti uložených súdom obžalovaný uhradil poškodenej aj

nemajetkovú ujmu, ktorú požadovala vo výške 4 050,-€.

Vzhľadom na výsluch znalkyne X.. Z. o možnej náprave páchateľa, je uložený trest neprimerane prísny
a primeraným trestom na dosiahnutie účelu trestu by bol trest v trvaní 2 rokov nepodmienečne, prípadne
dlhší čas s primeraným podmienečným odkladom. Z uvedeného dôvodu požiadala, aby krajský súd

napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa s tým, aby vo veci v potrebnom rozsahu znovu konal a rozhodol.

Odvolanie proti rozsudku podal aj okresný prokurátor, pričom podstatou jeho odvolania bolo
konštatovanie, že ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia § 39 ods. 2

písm.c/ Tr.zák. je v tomto prípade sporné a súčasne neprimerane mierne, vzhľadom na závažnosť,
okolnosti a následky predmetného skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť. V tejto súvislosti
prokurátor poukázal na určitú prípravu obžalovaného, na svoje konanie zadovážením si cudzieho
auta, ďalekohľadu, gumených rukavíc, ako aj informáciu od svedka G., či má auto vzadu na oknách
tieniace fólie. Túto skutočnosť podľa prokurátora je potrebné posudzovať v kontexte s výsluchom

znalcov z odboru psychiatrie a psychológie, z ktorých vyplynulo, že zistená sexuologická porucha u
obžalovaného mala vplyv na jeho konanie až keď sa nachádzal v bezprostredne blízkosti poškodenej,
nie predtým, takže predmetná porucha mala vplyv na konanie obžalovaného až v čase bezprostredne
predznásilnenímpoškodenej.Tátoporuchanemalavplyvnajehokonanievčasejejnásilnéhonaloženia
do motorového vozidla, kde z tohto dôvodu bola v rámci hlavného pojednávania navrhnutá aj úprava

právnej kvalifikácia skutku ako súbeh predmetného v obžalobe špecifikovaného zločinu znásilnenia s
prečinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák. Obžalovaný nekonal v žiadnom
prípade v nejakej náhodnej a neočakávanej situácii, na ktorú by nebol prípravný. Situáciu, v ktorej
malo dôjsť k znásilneniu poškodenej, obžalovaný vyvolal sám násilným naložením poškodenej do
motorového vozidla a jej následným vyvezením na lúku nad sídliskom Zlatý potok. Obžalovaný mal mať

zníženú ovládaciu schopnosť a nie tzv. rozumovú - rozpoznávaciu schopnosť. Zmenšená príčetnosť
nie je všeobecne poľahčujúcou okolnosťou, pretože nemusí znižovať závažnosť činu. Stav zmenšenej
príčetnosti nie je nutné dôvodom na uloženie miernejšieho trestu. Aj keď na jednej strane znižuje mieru
zavinenia páchateľa, na druhej strane spravidla zvyšuje nebezpečnosť jeho osoby, čo súd musí mať nazreteli pri určovaní druhu trestu a jej výmery. Trestný čin spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti sa teda
nestáva vždy menej nebezpečným. Predmetná sexuologická porucha sa teda v tomto prípade prejavila
v situácii, ktorú vyvolal obžalovaný sám svojím protiprávnym konaním, čo bolo potrebné zohľadniť aj pri

rozhodovaní o možnosti využitia ust. § 39 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. Trest vzhľadom na okolnosti prípadu,
bezcitnosť, hrubosť a postoj obžalovaného možno považovať za neprimerane mierny, pričom využitie
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. nie je obligatórne, ale
fakultatívne, kde v tomto prípade považuje prokurátor za plne odôvodnené ukladanie trestu na dolnej
hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. ( 9 rokov a 8 mesiacov ) a nie pod ňou,

keďže už pri ukladaní trestu na spodnej hranici je zohľadnená aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal
čin v stave zmenšenej príčetnosti. Z uvedeného dôvodu prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a požiadal krajský súd, aby vo veci rozhodol sám.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, pričom podstatou jeho vyjadrenia bolo jeho
konštatovanie, že sa na samotný skutok znásilnenia žiadnym spôsobom nepripravoval, uvedené závery

vychádzajú z výsluchu znalca F.. L., pričom prokurátor bol prítomný pri tomto výsluchu a tieto závery
žiadnym spôsobom nespochybňoval a na základe týchto záverov navrhoval upraviť právnu kvalifikáciu
skutku. Je nepochopiteľné, prečo v odvolaní prokurátor poukazuje na prípravu obžalovaného na
spáchanieskutkuznásilneniaapod. Dôvodomnatakúzmenupostojaprokurátoramôžebyťskutočnosť,
že ako je zrejmé zo spisového materiálu, postupom Okresnej prokuratúry Zvolen boli porušené ústavné

práva obžalovaného už v prípravnom konaní, za čo podľa názoru nesie zodpovednosť práve dozorový
prokurátor. Ďalej sa obžalovaný vyjadril k podanej námietke zaujatosti v súvislosti s postupom okresného
prokurátora. Z uvedeného dôvodu považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné, nakoľko do dnešného
dňa nebolo rozhodnuté o vznesenej námietky zaujatosti a argumentácia o neprimerane miernom treste
vychádza z jeho neobjektívneho postoja voči obžalovanému. Obžalovaný poukázal na to, že odborníci

z radov psychológie v rámci konania uvádzali, že je postačujúci nižší trest odňatia slobody na jeho
prevýchovu. Preto vzhľadom na zistenú zníženú ovládaciu schopnosť, ktorá aj podľa odborníkov mala
forézny význam, je použitie ust. § 39 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. plne odôvodnené. Z týchto dôvodov navrhol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojej splnomocnenkyne tiež
poškodená L. V. a to proti časti napadnutého rozsudku, v ktorej súd odkázal poškodenú so zvyškom
nároku na náhradu škody na civilný proces. Tento výrok poškodená považovala za nesprávny a
nezákonný. Ďalej v podstate poukázala na to, že nárok na náhradu morálnej škody riadne a včas
uplatnila v rámci prípravného konania písomným podaním zo dňa 18.05.2017. Má za to, že povinnosťou

súdu prvého stupňa bolo jej uplatnený nárok vo výške 4 050,-€ bez ďalšieho priznať, pretože tento
vyplýval z osobitného predpisu a zároveň neexistovala žiadna prekážka pre jeho nepriznanie. V tejto
súvislostipoukázalanaustanoveniezákonač.215/2006Z.z. Zuvedenéhodôvodunavrhla,abyodvolací
súd výrok rozsudku týkajúci sa odkázania poškodenej so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný
proceszrušilapoškodenejL.V.,nar.XX.XX.XXXX,priznalspôsobenúmorálnuškodu vovýške4050,-€.

Obžalovaný sa tak isto písomne vyjadril k odvolaniu poškodenej, pričom zdôraznil, že poškodenej
bola uhradená celá škoda tak, ako si ju uplatnila v trestnom konaní bez ohľadu na rozhodnutie
súdu. Z uvedeného dôvodu považuje odvolanie poškodenej za bezpredmetné a navrhol, aby bolo ako
nedôvodné zamietnuté.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov ich odvolania a navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť primeraný trest odňatia slobody
bez použitia § 39 Tr.zák., pričom obžalovaného zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne navrhol jeho odvolanie a odvolanie poškodenej ako nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodenej nevyužila právo konečného návrhu.

Obhajcasapridržiavalpísomnýchdôvodovichodvolania,ktorébolovdostatočnejmiereprednesené,len
nadrámectohopoukázalnato,žepokiaľideopsychickútraumupoškodenej,ktorúmalautrpieťkonaním

obžalovaného, tak v súčasnej dobe je poškodená v 7. mesiaci tehotenstva, pravdepodobne s iným
partnerom, teda psychický stav a trauma, ktorú mala utrpieť, nebola asi tak vážna, ako sa prezentovala.
Z uvedeného dôvodu obhajca navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v písomných
dôvodoch ich odvolania.Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa pridržiaval návrhov svojho obhajcu.

Krajský súd na základe podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora a poškodenej L. V. nie sú dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu v súlade s ust. § 2
ods. 10 Tr.por., pričom správne ustálil skutkový stav. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovala
predovšetkým poškodená L. V., ktorá chronologicky opísala konanie obžalovaného v inkriminovanom
čase, ako aj zranenia, ktoré jej spôsobil. Výpoveď poškodenej bola v súlade aj s výpoveďou svedka F..
T.. H. B., ktorý uviedol niektoré skutočnosti, ktoré sa dozvedel od poškodenej. Svedok bol prvý, ktorému
poškodená po skutku s plačom telefonovala. Výpoveď poškodenej zodpovedala aj záverom znaleckých

posudkov, znalca z odboru gynekológie F.. V., C.. (posudok č. 3/2017), znalkyne F.. V. V. ( ZP č.
25/2017)ohľadnezranení,ktorézistilaupoškodenejaichmechanizmusvzniku,ďalejzáveromznalkyne
uvedenom v ZP č. 9/2017 ohľadne psychologického profilu poškodenej, záverom znaleckého posudku
Centra duševného zdravia, s.r.o., č. 102/2017 ohľadne duševného zdravia poškodenej v súčasnom
období, ako aj ďalším dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní. V konečnom dôsledku obžalovaný

nepoprel, že vykonal súlož s poškodenou v inkriminovanom čase, avšak uviedol, že to nebolo určite
násilnou formou, aspoň jemu to tak neprišlo. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2017 oľutoval svoje
konanie a povedal, že poškodenej nechcel ublížiť. Na základe vykonaných dôkazov, pokiaľ ide o právnu
kvalifikáciu konania obžalovaného, okresný súd však dospel k nesprávnemu záveru. V tejto súvislosti
odvolací súd z výroku o vine v napadnutom rozsudku vypustil právnu kvalifikáciu podľa § 183 ods. 1

Tr.zák. prečin obmedzovania osobnej slobody a konanie obžalovaného posúdil tak, ako bolo uvedené v
podanej obžalobe, teda podľa § 199 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák.
V tomto smere odvolací súd vzal v úvahu argumenty obhajoby pokiaľ ide o jej tvrdenie, že jednočinný
súbeh medzi vyššie citovaným zločinom znásilnenia a prečinom obmedzovania osobnej slobody nie je
možný, keďže zločin znásilnenia zahŕňa aj obmedzovanie osobnej slobody.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný po tom, čo poškodenú násilím naložil do
motorového vozidla, ju odviezol na lúku nad sídlisko Zlatý potok vo Zvolene, kde po vyhrážkach s
poškodenou vykonal súlož proti jej vôli. Krajský súd na rozdiel od prvostupňového súdu vyhodnotil
konanie obžalovaného od odmietnutia poškodenou nastúpiť k nemu do motorového vozidla za konanie s

úmyslom,ktorýsmerovalkvykonaniusúložespoškodenou.Malpreukázané,žeobžalovanýsanezmieril
s rozchodom s poškodenou, sledoval ju, chodil za ňou do práce do kaviarne, pričom jeho vzťah k
poškodenej bol prevažne založený na sexuálnej túžbe, čo obžalovaný sám konštatoval. Túto skutočnosť
potvrdila aj znalkyňa X.. F. Z., pri hodnotení vzťahu obžalovaného s poškodenou.

Znaleckým dokazovaním znalcov z odboru psychiatria a psychológia bolo preukázané, že spúšťačom
sexuálnej agresivity u obžalovaného bolo jeho odmietnutie poškodenou, pričom znalci ustálili toto
odmietnutie z lekárskeho hľadiska na moment v motorovom vozidle bezprostredne pred znásilnením.
V prípade hodnotenia úmyslu obžalovaného krajský súd však musel hodnotiť celé jeho konanie
tak, ako je vyššie uvedené. V tomto prípade obmedzovanie osobnej slobody poškodenej bolo

konzumované v samotnom zločine znásilnenia. Obmedzovanie osobnej slobody sa teda stalo
prostriedkom obžalovaného k dosiahnutiu súlože proti vôli poškodenej. V uvedený večer poškodená s
obžalovaným nechcela mať nič, čo vyplývalo z jej výpovede.

Výpoveď poškodenej všakobžalovanýspochybňoval,pričomodvolacísúd savtomtosmerenestotožnil

s tvrdeniami obhajoby. Zdravotný stav poškodenej bol podrobený znaleckému skúmaniu. Zo záverov
znaleckého posudku č. 9/2017 znalkyňa konštatovala, že poškodená je schopná správne vnímať a
reprodukovať udalosti a okolnosti konania páchateľa. V osobnosti poškodenej V. sa nenachádzali také
povahovéčrty,ktorébynaznačovalimožnosťfalošnéhosvedectva(napr.zpomsty).Ďalej upoškodenej
neboli zistené sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu a sugestibilite.

Z uvedeného dôvodu aj krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodenej V. ako vierohodnú a preto na
argumentáciu obhajoby v tomto smere neprihliadol a vyhodnotil ju ako účelovú.V súvislosti s právnou kvalifikáciou pokiaľ ide o naplnenie znaku „blízka osoba“ odvolací súd musí
konštatovať, že prvostupňový súd túto okolnosť vyhodnotil správne. V tomto smere aj krajský súd
uveril tvrdeniam poškodenej pokiaľ išlo o jej vzťah s obžalovaným, napriek tomu že ho bagatelizoval až

popieral. Obžalovaný totiž uviedol, že bol s poškodenou tri a pol roka a že dva mesiace pred spáchaním
skutku sa od neho odsťahovala. Toto tvrdenie bolo v súlade aj s výpoveďou matky poškodenej,
ktorá potvrdila, že jej dcéra najprv chodila k obžalovanému prespávať, následne sa však domov
prestávala vracať. Prišla len vtedy, keď sa pohádali. Vzťah obžalovaného a poškodenej bol podrobený aj
znaleckému skúmaniu, pričom bolo konštatované, že ich vzťah bol založených na sexuálnych túžbach.

Napriek tomu, že svedkovia blízki obžalovanému nepotvrdzovali jeho vzťah s poškodenou, on samotný
poškodenú sledoval, nemohol sa zmieriť s tým, že ho nechala, čo svedčilo o hlbšom vzťahu medzi nimi,
než ako ho prezentoval obžalovaný. Preto krajský súd konštatoval naplnenie tohto znaku podľa § 139
ods. 1 písm.c/ Tr.zák. Na obhajobu obžalovaného v tomto smere neprihliadol.

Odvolací súd ďalej neprihliadol ani na námietku obhajoby týkajúcej sa procesného pochybenia

okresného súdu pri aplikácii prísnejšej právnej kvalifikácii, než ktorá bola uvedená v obžalobe, keďže
táto po úprave právnej kvalifikácie odvolacím súdom sa stala irelevantnou. Rovnako bolo potrebné
vyhodnotiť nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.j/ Tr.zák., keďže obžalovaný mal prevahu
poľahčujúcich okolností k priťažujúcim v pomere 1:0. Táto okolnosť sa stala irelevantnou, pretože
odvolací súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby

pre predmetný trestný čin. Pre úplnosť však je potrebné dodať, že obžalovaný má v zázname o
priestupkoch 19 záznamov týkajúcich sa priestupkov spáchaných v doprave, čo veľmi nesvedčí o vedení
riadneho života obžalovaným tak, ako na to poukazoval. Navyše v minulosti bol už prejednávaný za
svoje protiprávne konanie pred súdom, čo bolo možné vziať v úvahu pri hodnotení osoby obžalovaného
napriek tomu, že sa na neho hľadí, ako na netrestaného.

Krajský súd potom neprihliadol ani na ďalšie námietky obžalovaného, na ktoré osobitne v odôvodnení
svojhorozsudkunepoukázal,keďžetietovyhodnotilakoúčelové,ktorémaliobžalovanéhozbaviťtrestnej
zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.

V prípade výroku o treste sa odvolací súd nestotožnil s požiadavkou obžaloby, aby bol obžalovanému
uložený prísnejší trest odňatia slobody bez použitia ust. § 39 Tr.zák. Obžalovanému za jeho konanie
Tr.zákon umožňoval uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby od 7
do 15 rokov. Pri hodnotení osoby obžalovaného odvolací súd mu priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm.k/ Tr.zák., že dobrovoľne nahradil poškodenej škodu a to aj nemajetkovú ujmu, ktorú

okresný súd poškodenej nepriznal v napadnutom rozsudku. V tejto súvislosti u obžalovaného nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť. Z uvedeného dôvodu prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi
v zmysle § 38 ods. 3 Tr.zák. a preto sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížila u
obžalovaného o jednu tretinu. Obžalovanému bolo teda možné znížiť trest odňatia slobody v upravenej
trestnej sadzbe od 7 rokov do 12 rokov a 4 mesiacov. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku

z psychiatrie a psychológie Centra duševného zdravia, s.r.o. a X.. F. Z. č. 101/2017 a 10/2017, z
ktorých vyplynulo, že u obž. V. O. bola zistená sexuálna porucha, pričom znalec F.. Q. L. uviedol, že
ovládacie schopnosti boli u obžalovaného znížené do polovice. Toto zníženie ovládacích schopní už má
podľa znalca forézny význam. Do tohto výsledku podľa znalca už bolo zarátané aj možné ovplyvnenie
ovládacích schopností požitím marihuany. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími

námietkami prokurátora a na rozdiel od neho dospel k záveru o možnej aplikácii ust. § 39 ods. 2 písm.c/
Tr.zák. u obžalovaného.

Podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr.zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti

a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný
obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

V prípade obžalovaného krajský súd vzhľadom na závery uvedené v znaleckých posudkoch č. 101/2017

a 10/2017, kde sexuologička navrhla, aby sa obžalovaný podrobil ochrannému sexuologickému liečeniu,
odvolací súd obžalovanému súčasne s trestom odňatia slobody ukladal tiež podľa § 73 ods. 1 Tr.zák.
sexuologické liečenie ambulantnou formou. Vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného, ktorý mal súd
preukázaný znaleckým dokazovaním, bolo možné mu uložiť trest odňatia slobody vo výmere 4 rokovnepodmienečne za súčasnej aplikácie ust. § 39 ods. 2 písm.c/ Tr.zák., keďže takto uloženým trestom
odňatia slobody kratšieho trvania je možné dosiahnuť ochranu spoločnosti.

Predmetný trest podľa odvolacieho súdu splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. z hľadiska
individuálnej, tak aj generálnej prevencie.

Obžalovaný V. O. v čase po rozhodnutí prvostupňového súdu vo veci samej do odvolacieho konania na
krajskom súde uhradil spôsobenú škodu v celom rozsahu tak, ako požadovala poškodená. Z uvedeného

dôvodu sa rozhodnutie o škode stalo irelevantným. Vzhľadom k tejto skutočnosti potom súd odvolanie
poškodenej L. V. ako nedôvodné zamietol, ako nedôvodné zamietol aj odvolanie okresného prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.