Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117208684
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117208684.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci žalobcu I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. č. XXXX/
XX, U., proti žalovanému C. X. G., s.r.o., so sídlom v H., C. č. XX, V. XX XXX XXX, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Z. X. s. r. o., so sídlom v H., Y. č. XX, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 28. septembra 2017, č.k. 21Csp/77/2017-45, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania
z m e ň u j e tak, že žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného
konania v celom rozsahu.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou
domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.7.2016, ktorá je súčasťou zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.7.2016, je neplatná, nakoľko mal za to, že táto
dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného

dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami došlo k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy
dlžníka č. XXXXXXXXXX podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z bodu I. až III. vyplynulo,
že uzavretie dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia
úveru. Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dôsledkom uzavretia
dohody je možnosť veriteľa predložiť dohodu zamestnávateľovi dlžníka za účelom vykonania zrážok z
jehomzdy,dlžníkovivznikápovinnosťvykonávaniezrážokzjehomzdyrešpektovaťdoúplnéhosplatenia

pohľadávky veriteľa. Na základe tejto dohody bol zamestnávateľ žalobcu ako dlžníka povinný vykonávať
v prospech žalovaného zrážky vo výške 51,87 eur mesačne (bod V.). Právne vec súd prvej inštancie
posúdil podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej
inštancie poukázal na to, že z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva demonštratívny výpočet
druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu (Občiansky súdny poriadok, platný do 30. 6. 2016)
pomerne výrazne toto ustanovenie modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d),

kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena
d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o
dobrovoľných dražbách a pod. Ďalej právne vec posudzoval aj podľa § 34, § 551 ods. 1 - 3, § § 5a
ods. 1, písm. a),b) Občianskeho zákonníka. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba
aj fyzická osoba. Pre túto dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 anasl. Občianskeho zákonníka). Zákon pritom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou
výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak
by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku,

dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Osobitná úprava pre spotrebiteľa je obsiahnutá v zákone na ochranu spotrebiteľa v § 5a. Súd prvej
inštancie vyjadril názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy,
ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia
(o možnosti jej odmietnutia). Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná

dôvodne, a preto ju zamietol. Ako dôvod zamietnutia uviedol, že z uvedeného § 137 CSP vyplýva, že za
súčasnej procesnej právnej úpravy nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ
táto možnosť nevyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade tomu tak nebolo. Pokiaľ mal žalobca
za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, s týmto názorom sa súd nestotožnil. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval súd za samostatný
právny úkon, hoci podmienený úverovou zmluvou, a preto sa zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby

oneplatnosťprávnehoúkonu.Inštitútdohodyozrážkachzomzdyjezákonnýmspôsobomzabezpečenia
pohľadávky v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka za splnenia podmienok v zmysle § 5a ods. 1 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z. z., jej použitie smeruje výhradne k splneniu povinnosti dlžníka, teda k splateniu
úveru. Takýto spôsob zabezpečenia teda nie je vylúčený ani pri záväzkoch zo spotrebiteľských zmlúv.
Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 257 CSP tak, že dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti nepriznal úspešnému žalovanému použijúc § 257 CSP. Uviedol, že žalobca je
v situácii, kedy je pre neho nemožné splácať splátky všetkých úverov, ktoré má, jeho príjem je 530,-
Eur. Trovy konania druhej strane, uplatnené vo výške 276,63 Eur, by hradil s veľkými ťažkosťami, aj

táto povinnosť navyše by ovplyvnila uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Aj keď sa do
tejto situácie dostal vlastným pričinením, nemožno opomenúť ľahkú dostupnosť úverov od nebankových
subjektov, obmedzené skúmanie schopností splácať úver z ich strany, spotrebiteľský charakter týchto
zmlúv, vyjadrený najmä tým, že budúci dlžník nemôže ovplyvniť obsah týchto zmlúv. Žalobca podal
žalobu v obave, že ak budú realizovať zrážky zo mzdy všetci jeho veritelia, nebude mu vyplatená žiadna

mzda, čo by ho dostalo do neriešiteľnej životnej situácie, nemal vedomosť o tom, že časť mzdy mu musí
za každých okolností zostať. Napriek tomu si je vedomý povinnosti plniť svoje záväzky a spláca svoje
úvery podľa svojich možností, i keď nie v dohodnutej výške. Tieto okolnosti súd považoval za natoľko
výnimočné, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, a to výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný.Dôvodiltým,ženebolisplnenézákonnépodmienkynaaplikáciu§257CSPasúdomuvádzané
skutočnosti, ktorými odôvodňuje použitie týchto ustanovení sú nesprávne po stránke skutkovej, ako aj
právnej. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
na základe záveru porovnávajúceho výšku trov a príjmu žalobcu. Z prístupu súdu však už nevyplýva,

prečo súd nevidel dôvod na to, aby náhrada trov bola uhrádzaná napríklad postupne (v splátkach),
alebo prečo je dôvod na nepriznanie náhrady trov v celom rozsahu. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP
je použitím výnimky zo všeobecnej úpravy o rozhodovaní o náhrade trov konania. Z toho vyplýva, že
skutkové dôvody pre použitie tohto ustanovenia musia byť osobitné nielen pre to, či sa toto ustanovenie
bude aplikovať, ale aj preto, v akom rozsahu. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by napríklad

žalovaný nebol schopný a nemohol nahradiť trovy konania v splátkach počas 12 mesiacov. Žalovaný
poukázal na to, že od začiatku išlo o vedenie zbytočného konania, pričom v ňom žalobca pokračoval
napr. aj po doručení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe. Namietal tiež dôvod spočívajúci v tom,
že žalobca má iné finančné záväzky, ktorý nie je právne relevantný na to, aby bol popretý princíp
zodpovednosti za výsledok konania. Skutkové závery súdu, z ktorých pri aplikácií § 257 CSP vychádzal

sú nesprávne a neobjektívne. V konaní neboli dokázané žiadne skutočnosti, ktoré by mali povahu
výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd ani neuviedol žiadny dôvod, pre
ktorý nie je namieste priznať náhradu trov a určiť ich splácanie v splátkach alebo priznať aspoň čiastočnú
náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov

odvolacieho konania

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti podľa § 379, § 380
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Odvolaním bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý iba vo výroku II. o náhrade trov konania, a
pretovýrokI.rozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmzamietolžalobužalobcunebolodvolanímnapadnutý,
nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Z § 257 CSP vyplýva, že uvedené ustanovenie sa aplikuje výnimočne. Predpokladom výnimočného

použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady
zodpovednosti za úspech v konaní, ktorá je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o
náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu
môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha
súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať

z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné,
majetkové asociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v
konaní.

9. Zo znenia uvedeného ustanovenia § 257 CSP je pritom zrejmé, že zákon vyžaduje vždy spojenie

dvoch podmienok a to: a/ dôvodov hodných osobitného zreteľa a b/výnimočných okolností. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Ustanovenie § 257 CSP
neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie
neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.

10. Súd prvej inštancie ako dôvod osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP bral do úvahy tú
skutočnosť, že žalobca sa nachádza v situácii, kedy je pre neho nemožné splácať splátky všetkých
úverov, ktoré má a jeho príjem je 530,- Eur. Trovy konania druhej strane, uplatnené vo výške 276,63 Eur,
by hradil s veľkými ťažkosťami a aj táto povinnosť navyše by ovplyvnila uspokojovanie jeho základných

životných potrieb.

11. Odvolací súd preto preskúmal tieto dôvody a má za to, že tieto dôvody, ktoré uvádza súd prvej
inštanciesamoosebenemožnobraťakodôvodyosobitnéhozreteľavzmysle§257CSP.Skutočnosť,že
žalobca sa nachádza v situácií, v ktorej je pre neho zložité splácať splátky ďalších úverov, ktoré nesúvisia

s predmetom konania, nemožno považovať za výnimočnú okolnosť, ktorú kumulatívne pre aplikáciu §
257 CSP zákon vyžaduje. Naviac, odvolací súd nemal za preukázané skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca
ohľadne jeho neschopnosti splácať svoje pohľadávky formou dokumentov preukazujúcich vedenie
súdnych alebo iných vykonávacích konaní, a z tohto dôvodu je možné sa domnievať, že žalobca svoje
pohľadávky naďalej spláca. Prípadná budúca neschopnosť žalobcu splácať svoje pohľadávky nie je

dôvodom hodným osobitného zreteľa.

12. Odvolací súd nezistil iné dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, ktoré by prípadne spočívali v iných
okolnostiach ako v sociálnych pomeroch žalobcu, poukazujúc tiež na to, že žalovaný svojim konaním
predmetný spor nevyvolal a žalobca si musel byť vedomý, že v prípade ak podá žalobu, zodpovedá

za prípadný neúspech aj tým, že bude povinný zaplatiť žalovanému účelne vynaložené trovy konania
spojenésjehoobranou,ktorémupočaskonaniavznikli,apretopodľaustanovenia§388CSPnapadnuté
uznesenie zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto ustanovenia.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. l , §

396 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu voči neúspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O vyčíslení náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).