Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212595
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317212595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 361 518, proti žalovanému:
E. E., G.. XX.X.XXXX, K. E., časť O. XXX, o zaplatenie 472,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 19.5.2017 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 472,95 eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 22.10.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. 4302298602
jeho poverenými zamestnancami, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú
energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, ktorú skutočnosť preukazoval
Protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 22.10.2013, v ktorom sa uvádza nasledovné:
„Odberné miesto bez platnej zmluvy. V čase kontroly nebolo odpojené, elektromer zaznamenával
spotrebu. Odpojili sme pod krytom svorkovnice elektromera." Zároveň bola vyhotovená aj fotografická

dokumentácia. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu, protiprávne využíval distribučnú sústavu
prevádzkovanúžalobcom,čímspôsobilstratyvdistribučnejsústave,pričomneuhrádzaljednotlivézložky
ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov,
ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného
odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu. S poukazom na uvedené mu vznikla
škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 472,95 eur, ktorú
vyfakturoval žalovanému faktúrou Č.. XXXXXXX splatnou dňa 28.11.2013. Zo strany žalovaného došlo

len k čiastočnej úhrade vzniknutej škody (60,- eur).

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to vyúčtovanie náhrady škody zo
dňa 13.11.2013, pokus o zmier, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokol o
zisteníneoprávnenéhoodberuzodňa22.10.2013,dohoduouznaníasplatenízáväzkuzodňa4.12.2013
a fotodokumentáciu.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.

5. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd žalobcu vyzval, aby uviedol dôvod, pre ktorý nebola
platne uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny na odbernom mieste a od kedy, dôvod,pre ktorý nebolo možné fyzicky prerušiť dodávky elektriny v čase, keď došlo k ukončeniu zmluvy o
dodávkeelektriny,spôsobvýpočtusumypredstavujúcejnákladyspojenésozisťovanímaodstraňovaním
neoprávneného odberu elektriny a aby preukázal, že náklady v uvedenej výške mu skutočne vznikli a

že nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
a teda bol daný postup na spôsob výpočtu škody podľa vyhl. č. 292/2012 Z. z..

6. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že zmluva o združenej dodávke elektriny bola uzatvorená medzi
spoločnosťou ZSE Energia, a.s. a žalovaným v období od 8.9.2010 do 25.4.2013 a bola ukončená

odstúpením od zmluvy z dôvodu neuhradenia záväzkov žalovaného voči dodávateľovi elektriny. Stavy
na elektromere pri ukončení zmluvy dňa 25.4.2013 boli VT 8914 kWh a NT 52679 kWh. Odberateľ mohol
požiadať o uzatvorenie novej zmluvy po úhrade všetkých svojich záväzkov voči dodávateľovi, avšak tak
neurobil a naďalej odoberal elektrinu bez platne uzatvorenej zmluvy. Pri výpočte škody vychádzal zo
stavu elektromera č. 346539 (nakoľko od ukončenia zmluvy elektromer zaznamenával spotrebu). Pri
zistení neoprávneného odberu dňa 22.10.2013 boli stavy elektromera VT 9282 kWh a NT 54795 kWh.

Škoda bola vypočítaná za skutočný počet dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval, t. j. 180
dní za obdobie od 26.4.2013 (deň nasledujúci po platnom ukončení zmluvy) do 22.10.2013 (deň zistenia
neoprávneného odberu). Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola 2484
kWh, t. j. škoda bola vyčíslená ako skutočne vzniknutá škoda na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov a bol daný postup na spôsob výpočtu podľa vyhlášky. Výpočet nevyhnutných nákladov

vychádza z interného postupu a ohľadne konkrétneho výpočtu odkázal na prílohu tohto vyjadrenia.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., keďže
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého
právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

11. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo

4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

13. Podľa ust. § 46 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri
neoprávnenomodbereelektrinyjeten,ktoelektrinuodoberal,povinnýuhradiťskutočnevzniknutúškodu.

Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

14. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku

škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

15. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uznania záväzku ak
niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v časeuznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní.
16. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 472,95 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný
neoprávnene odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste Č.. XXXXXXXXXX, za čo mu vyúčtoval
celkovú škodu vo výške 532,95 eur, z čoho celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného

odberu od 26.4.2013 do 22.10.2013 predstavovala sumu 444,93 eur, náklady spojené so zistením
neoprávneného odberu sumu 41,43 eur, náklady na DPH sumu 46,59 eur. Podľa protokolu o zistení
neoprávneného odberu z 22.10.2013 na meracom mieste bola elektrická energia odoberaná bez
platnej zmluvy, odberné miesto nebolo odpojené, elektromer zaznamenával spotrebu, overovacie
plomby elektromera a podnikové plomby na svorkovnici elektromera a na kryte nemeraných častí boli
neporušené, zároveň bola vyhotovená aj fotodokumentácia.

18. Podľa ust. § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca
k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

19. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce
skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne
vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo
vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).

22. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151
ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a
rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.

23. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež
vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana,

ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou
povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a
vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na

procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

24. Žalobca v konaní síce preukázal, že dňa 22.10.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č.
4302298602 a protokol o tomto zistení podpísala aj manželka žalovaného, tak ako to tvrdil v žalobnom
návrhu, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu

elektrickej energie neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať, a na základe ktorých
by bolo možné posúdiť, že mu skutočne vznikla škoda, že žalovaný na odbernom mieste odoberal
elektrinu bez uzavretej zmluvy, resp. že zmluva o dodávke elektrickej energie bola (platne) ukončená.
Keďže overovacie a podnikové plomby boli neporušené (ako je uvedené v protokole), elektromer muselinainštalovať pracovníci žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom súdu neobjasnil prečo naďalej dodával
elektrinu do odberného miesta (aj po tvrdenom odstúpení od zmluvy, ktoré tvrdenie však v spore
preukázané nebolo), prečo nedošlo k odpojeniu od dodávky (nakoľko každý musí predchádzať škodám,

a teda sám zavinil, že mohlo naďalej dochádzať k odberu elektriny aj bez prípadnej zmluvy - ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa
nikomu neškodilo) a prečo si neuplatnil skutočne vzniknutú škodu, ale výšku škody vypočítal podľa
vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a tiež nijako neozrejmil, prečo nemožno

vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Žalobca si situáciu uľahčuje tým, že priamo žaluje škodu vypočítanú
podľa vyhlášky, ktorý postup súd považuje za zneužívanie svojho postavenia na trhu, poškodzovanie
práv odberateľov a za obchádzanie zákona. Žalobca oprel svoj nárok o výpočet skutočne vzniknutej
škody vychádzajúc zo stavu elektromera, keď stav elektromera ku dňu ukončenia neoprávneného
odberu mal súd síce za preukázaný protokolom zo dňa 22.10.2013, ktorý údaj protokol obsahuje, avšak
stav elektromera ku dňu 26.4.2013 (teda počiatočný stav pre výpočet škody) žalobca nepreukázal

(obdobnou relevantnou listinou), teda nepreukázal rozdiel zistený na stave elektromera. Za taký doklad
súd nepovažuje faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber. Žalobca
teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 C.s.p. nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné
k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd pre neunesenie dôkazného

bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si
dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov
a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá
tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v
rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na

preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako
postupovaťvzmyslepravidieldôkaznéhobremena,vyhodnotiťsporvneprospechstranypreneunesenie
dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.

25. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v konaní svoj nárok právne

relevantným spôsobom nepreukázal, preto žalobu zamietol.

26. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník veriteľovi
dáva najavo, že svoj záväzok uznáva. Popri všeobecných náležitostiach právnych úkonov (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu

zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Len samotné splnenie týchto náležitostí ešte nerobí
z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené aj vôľou konajúcej osoby smerujúcou
k vzniku práv či povinností vyplývajúcich z § 110 ods. 1, príp. § 558 Občianskeho zákonníka (rozsudok
NS ČR sp. zn. 33Odo/501/2004).

27. Právny úkon uznania dlhu bol realizovaný prostredníctvom vopred pripraveného tlačiva
predloženého žalovanému žalobcom, do ktorého obsahu žalovaný nemohol nijako zasiahnuť, obsah
tejto dohody nie je výsledkom rokovania strán. Je teda zrejmé, že na strane žalovaného úplne
absentovala vôľa uznať dlh a takto vykonaný právny úkon je pre nedostatok vôle a slobody v zmysle
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

28. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§
257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu

náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.