Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011362
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011362.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. novembra
2015 prejednal odvolanie obžalovaného

U. F.,

nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., W. XXXX/XX, t.č. v inej veci vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/99/2014 zo dňa 12. mája 2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. F. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr.zák., pretože od

presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2012 až do apríla 2013 pre doposiaľ nestotožnenú osobu,
ktorá obstarávala metamfetamín (pervitín) v nezistenom množstve, (ktorý sa následne distribuoval
prostredníctvom takzvaných schránok na rôznych miestach v Trenčíne a okolí), preberal peniaze od
odsúdeného C. B., tieto obžalovaný odovzdával doposiaľ nestotožnenej osobe, ktorá naďalej drogy do
schránok obstarávala, pričom táto nestotožnená osoba zasielala C. B. SMS správy prostredníctvom
mobilného telefónu, kde bolo uvedené miesto schránky v Trenčíne alebo okolí, kde si mal odsúdený C.

B. následne pervitín prevziať a neskôr sa táto osoba telefonicky s odsúdeným C. B. dohodla, na akom
mieste odsúdený C. B. odovzdá peniaze za drogy.

Bol za to odsúdený podľa §§ 172 ods. 1, 42 ods. 1 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky,
pričom podľa § 51 ods. 1, 2 Tr.zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený s probačným
dohľadom na skúšobnú dobu 3 roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. c/, d/ Tr.zák. bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze
stretávania s osobami uvedenými vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v právoplatnom trestnom rozkaze Okresného
súdu Trenčín, sp.zn. 2T/10/2014 zo dňa 29.01.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný U. F., ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. Obhajca najmä poukázal na

to, že na základe vykonaného dokazovania vôbec nemožno vyvodiť exaktný a nespochybniteľný záver
o tom, že obžalovaný mal vedomosť o tom,: že obžalovaný mal vedomosť o tom, že nejaká doposiaľ
nestotožnená osoba predáva drogy C. B.; že obžalovaný má vedomosť o tom, že peniaze od C. B.
sú platbou za drogy; že obžalovaný má vedomosť o tom, že peniaze od C. B. sú platbou za drogy;
že obžalovaný takto úmyselne poskytuje inej osobe pomoc pri predaji drog; že obžalovaný odovzdával

peniaze od C. B. doposiaľ nestotožnenej osobe vo vedomí, že ide o peniaze za drogy; že obžalovaný mal
akúkoľvek vedomosť o systéme predaja drogy prostredníctvom mŕtvych schránok. Obhajca vyhodnotil
ďalšiu výpoveď svedka C. B. na hlavnom pojednávaní tak, že tento vyvinil obžalovaného z akejkoľvek
účasti na dohodovaní ďalších dávok drog po odovzdaní peňazí (určovania miesta a času ďalšej
dodávky).Ďalejsaobhajcavodôvodneníodvolaniazaoberalprávnymiotázkami.Ktomuakonazávažnú
skutočnosť poukázal na to, že účastníkom môže byť konkrétna osoba len vtedy, ak sa jedná o dokonaný

trestný čin alebo jeho pokus. Naviac k stíhaniu účastníkov (organizátorov, pomocníkov, návodcov a pod.)
na dokonanom trestnom čine môže dochádzať až vtedy, ak je známy hlavný páchateľ, prípadne ak je
proti nemu už aj vedené trestné stíhanie. Obhajca taktiež namietal, že pri modifikácii skutku nebola
súdom zachovaná totožnosť so skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloby. Obhajca navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1

Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne, aby odvolací súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K vytýkanej chybe týkajúcej sa zásady totožnosti skutku, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.

V obžalobe prokurátorky bolo obžalovanému kladené za vinu“ „ ... že obstaral pervitín .... a následne
predával pervitín C. B. ...“. V odsudzujúcom rozsudku súdu prvého stupňa je obžalovanému kladené za
vinu: „ ... že pre doposiaľ nestotožnenú osobu, ktorá obstarávala pervitín pre C. B., preberal od tohto
peniaze za pervitín a tieto obžalovaný odovzdával doposiaľ nestotožnenej osobe ...“. Totožnosť skutku je
pritom zachovaná aj vtedy, ak je zachované konanie alebo následok. Pritom preberanie peňazí za drogy

od C. B. obžalovaným vyplýva ako zo skutkovej vety obžaloby, tak aj odsudzujúceho rozsudku. Taktiež
následok dokonaného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. v podobe neoprávneného predaja drog
C. B. vyplýva taktiež zo skutkovej vety obžaloby, tak aj odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa.

Nie je pritom v rozpore so zásadou totožnosti skutku, ako po úprave niektorých skutkových okolností

následne právna kvalifikácia uvedená v obžalobe, ako páchateľstvo ku konkrétnemu trestnému činu,
bude súdom prvého stupňa zmenená na účastníctvo v podobe pomoci k spáchaniu toho istého
konkrétneho trestného činu. V prejednávanom prípade tento záver platí o to viac, že skutkové okolnosti
v podobe obstarania a predaja drog obžalovaným ako páchateľom, neboli preukázané len v dôsledku
použitia zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Preberanie peňazí za drogy od C. B.

obžalovaným však zostalo preukázané bez akýchkoľvek pochybností.

Nemožno pritom prisvedčiť ani názoru obhajcu v tom, že uznaniu viny pre účastníctvom bránila zásada
akcesority účastníctva. Z ustanovenia § 21 ods. 1 Tr.zák. vyplýva, že pre účastníctvo sa nevyžaduje,
aby bol známy páchateľa (§ 19 Tr.zák.), resp. aby tento už bol aj trestne stíhaný (§ 206 ods. 1 Tr.por.).

Podľa § 21 ods. 1 Tr.por. sa vyžaduje, aby išlo o účastníctvo na dokonanom trestnom čine alebo
jeho pokuse. Druhou podmienkou podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. je poskytnutie pomoci inému na
spáchanie trestného činu. V predmetnom prípade niet pochybností o tom, že bol spáchaný dokonaný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania aobchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., pretože iná osoba predávala drogu - pervitín
C. B. (predbežná otázka podľa § 7 ods. 1 Tr.por.). Pod pojmom iná osoba sa pritom zároveň nemá na
mysli už aj konkrétne zistená, resp. aj trestne stíhaná osoba. Vo vzťahu k osobe akcesorita účastníctva

znamená, že páchateľ konkrétneho trestného činu nemôže byť zároveň aj účastníkom na tomto trestnom
čine (páchateľstvo „pohlcuje“ účastníctvo).

K namietaným skutkových zisteniam senát odvolacieho súdu poukazuje už na svoje predchádzajúce
rozhodnutie v tejto veci (sp.zn. 23To/13/2015 zo dňa 02. marca 2015 - zrušenie pôvodného

oslobodzujúceho rozsudku), keď svedok C. B. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne
vypovedal, že peniaze za drogy zo schránok odovzdával vždy osobne práve obžalovanému. V tomto
smeresvedoknaďalšomhlavnompojednávaní(pozrušeníoslobodzujúcehorozsudkuvyššieuvedeným
rozhodnutím odvolacieho súdu) len „zmiernil“ početnosť odovzdávania peňazí za drogy obžalovanému
(z 50-krát na viac ako 5-krát). V tomto smere z hľadiska vedomosti obžalovaného o účele „platby“ a
odovzdávania peňazí inému, ktorý zabezpečoval „plnenie schránok“, svedčí to, že po uskutočnenej

platbe na požiadanie (približne jedenkrát za týždeň) C. B. mal tento znovu drogu v niektorej zo schránok.
Akonáhle však za drogu takto prestal platiť, C. B. drogy už v schránkach nedostával.

Preskúmaním výroku o súhrnnom treste odňatia slobody, senát odvolacieho súdu zistil, že tento bol
súdom prvého stupňa uložený zákonne podľa ustanovení použitých vo výrokovej časti rozsudku.

Uložený trest odňatia slobody je pritom v súlade so sadzbou trestu odňatia slobody uvedenou v § 171
ods. 1 Tr.zák. (3 roky až 10 rokov).

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.