Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508204192
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8508204192.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej Q. O., bytom V., O. XXX/XX,
o vymoženie sumy 879,64 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará

Ľubovňa č. k. 4Er/430/2008 - 15 zo dňa 29. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd exekúciu zastavil. Oprávnenému
a povinnému právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách súdneho exekútora
vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia. Poverenie na vykonanie exekúcie
pre súdneho exekútora bolo vydané na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 17.07.2008 sp.
zn. SR 06182/08. S odkazom na § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, § 40, § 45
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, príslušné ustanovenia
smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica
Rady“), po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku exekučný súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe
ktorej medzi oprávneným, poskytovateľom úveru, a povinnou, nepodnikateľom, vznikol spotrebiteľský
vzťah. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných
obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou
dňa 23.7.2007, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, je neplatnou zmluvnou podmienkou.
Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná spotrebiteľom a ten si ju osobitne nevyjednal.

Povinná mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať ju so všetkým všeobecnými obchodnými
podmienkami. Doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú, pričom tá dosiahla intenzitu
hrubého nepomeru v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej
inštancie k záveru, že vo veci rozhodol orgán, ktorý nemal danú právomoc, čo je jednou zo základných
podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na čo musí exekučný súd prihliadať počas
celého priebehu exekúcie. Súd preto exekúciu v celom rozsahu zastavil. O trovách oprávneného a

povinnej rozhodol podľa § 146 ods. 2 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p., keďže oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie a povinná si trovy neuplatnila, a ani jej žiadne nevznikli.2. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol,
abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.

Namietal, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím
postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité
dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti,

právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník
rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo
domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia,
preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil
ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Bol toho názoru, že súd prvej inštancie porušil procesné práva oprávneného, keďže mu nebola daná

možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému
zastaveniu konania, čím mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať
dôkazy. Exekučný súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil
rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný,
resp.beztoho,abysúdsámvyzvalpovinného,čimieninamietaťurčitézmluvnépodmienky.Trvalnatom,

že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby
daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho
súlad so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo
k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie
exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

3. Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.; teraz § 162 ods. 1 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky spolu s návrhom
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP).

4. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.09.2014, č.k. 23CoE/44/2014 - 63 potvrdil napadnuté
rozhodnutieexekučnéhosúdu.Návrhnaprerušeniekonaniazamietol.Náhradutrovkonaniaúčastníkom
nepriznal.

5. Podaním zo dňa 19.11.2014 podal oprávnený dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v
ktorom o.i. namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vec
nesprávneprávneposúdil,oprávnenémuodňalsvojímpostupommožnosťkonaťpredsúdom,neumožnil
stranám viesť kontradiktórne konanie. Namietal tiež, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatočné odôvodnenie, že rozhodnutie je arbitrárne vzhľadom na nedostatočnú právnu

argumentáciu a absenciu primeraného právneho zdôvodnenia. Rovnako namietal, že súd nesprávne
vo veci aplikoval § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP) a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.02.2016; č.k. 2Oboer/44/2015 - 121 návrh

oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol a zároveň zrušil rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 30.09.2014, č.k. 23CoE/44/2014 - 63 v napadnutej časti a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie v zrušujúcej časti odôvodnil tým, že dovolanie oprávneného
je vo veci prípustné podľa § 237 písm. f/ O.s.p., účinného v čase rozhodovania Najvyššieho súdu
SR. Postupom súdu sa účastníkovi konania znemožnila realizácia procesných práv priznaných mu

príslušnými právnymi predpismi, t.j. postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, keďže odvolací súd nerozhodol o podanom návrhu účastníka konania na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (§ 162 ods. 1 písm. b/ CSP), súčasti odvolania oprávneného zo
dňa 13.05.2014.

7. Po vrátení veci krajskému súdu sa ten opakovane zaoberal podaným odvolaním proti výrokom
uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 29.04.2014, ktorým bola exekúcia zastavená, ako aj návrhom
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP)
a na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 44 ods. 2Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor tohto ustanovenia
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v
ňom poukázal na to, že je otázne, či opakovaný revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie

v priebehu exekučného konania je v súlade s princípom právnej istoty.

8. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

9.Podľa§44ods.2,vetaprváadruháExekučnéhoporiadkusúdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

10. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu
za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom

ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení
takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie
prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež §
57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný

súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania exekučný súd ex offo skúma,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 425/2011 z 29.9.2011).

11. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2
veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky,neuplatnilpostuppodľa§162ods.1písm.b/CSPanávrhoprávnenéhonaprerušeniekonania
zamietol.

12. Vo vzťahu k výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.09.2014, ktorým návrh
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. c/ CSP)
zamietol, odvolací súd dáva do pozornosti, že tento výrok nebol Najvyšším súdom Slovenskej republiky
zrušený, keďže z obsahu uznesenia sp. zn. 2Oboer/44/2015 (str. 3 druhý odsek, str. 7 štvrtý odsek)

nepochybne vyplýva, že dovolací súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu len v rozsahu potvrdzujúceho
výroku o zastavení exekučného konania.

13. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, odvolací súd príslušný na rozhodnutie o
odvolaní oprávneného v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a
contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
exekučný všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že
sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

15. Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd teda skúma, či sú splnené zákonné
predpoklady na vedenie takéhoto konania, t.j. aj vo vzťahu k zákonnosti exekučného titulu, bezktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd je povinný zastaviť exekúciu, ak v priebehu exekúcie vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy
zmluvnými stranami, rozhodcovskému súdu nebola daná právomoc prejednať vec a nemohol tak vydať
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, exekučný

súd nie je viazaný tým, ako otázku právomoci vyriešil rozhodcovský súd.

16. Exekučný súd vo veci postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie
podmienok núteného výkonu rozhodnutia súd prihliada v každom štádiu exekúcie. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn.
3Cdo/164/1996 (R 58/1997), v zmysle ktorého súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,

ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, exekúcia
musí byť zastavená, a to aj bez návrhu. Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a rovnako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

17. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc
založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/, na
ktoréodkazujeZmluvaoúvereuzavretámedzioprávnenýmapovinnoudňa23.07.2007.Prerozhodnutie
odvolacieho súdu v predmetnej veci mala zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská doložka
nebolaplatneuzavretá,atedaakotakánebolaspôsobilázaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu.Platné

uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou,
bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

18. Odvolací súd sa na doplnenie argumentácie súdu prvej inštancie vo vzťahu k vysloveniu
neplatnostirozhodcovskejdoložkypoukazujenafakt,žerozhodcovskádoložkaakosúčasťvšeobecných

obchodných podmienok nebola uzavretá v súlade s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, keďže nebola
dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská
doložka takto netransparentne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami. Písomná
forma je zachovaná len v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy
podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Z obsahu spisu a z formy Zmluvy o úvere je
nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej

dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, o ktorom mala byť
povinná primerane oboznámený, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými stranami.
Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom Zmluvy o úvere
a že súhlasí s Obchodnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavenánepochybnávôľaúčastníkovzmluvyuzavrieťrozhodcovskúzmluvuapodrobiťsaprípadnému

rozhodcovskému konaniu. Z predloženej formy rozhodcovskej doložky tiež nijako nevyplýva, že by mala
zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu.

19. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o
individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky
ako neoddeliteľnej súčasti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a jej predloženie povinnej
bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti s

primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť.
To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatupodmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská

doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať ako nekalú.

20. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či doložkou je potrebné uviesť, že jej cieľom je

dosiahnuťprejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstrany
platne delegujú právomoc. Často je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť všeobecných
zmluvných podmienok typovej zmluvy. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak
rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú opodstatnené obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať.

21. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť
voľby pre povinnú osobu ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý dlžník výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla
pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že dlžník, ktorý by sa

rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj
reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.
Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si má zmluvná
strana individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z
dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných

prípadoch rozhodcovská doložka predložená osobe v postavení dlžníka, je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený, veriteľ, sledoval ich vylúčenie spod
režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

22. Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva

neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského
konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami.
Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť
individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

23. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
odvolací súd konštatuje, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie
úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Povinná v rámci zmluvného
vzťahu nevystupovala v pozícii podnikateľa a úver nebol poskytnutý v priamom súvise so žiadnymi

podnikateľskými aktivitami. Aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj iných
právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.

24. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto

podmienky buď prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa

o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa
kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na
prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je takrovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa,
oprávneného je tak bezpochyby neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako je nutné takúto zmluvnú
podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39

OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 4 OZ, v
znení zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

25. Navyše, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky

pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu
zmluvných strán, t.j. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany,
ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.

26. K námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie odvolací súd
uvádza, že postup súdu prvej inštancie nebol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Z príslušných

ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná povinnosť exekučného súdu nariadiť
pojednávanie. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon stanovuje len možnosť pojednávanie
nariadiť, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Exekučný súd na tento účel nevykonáva dokazovanie
ako procesnú činnosť súdu, keďže zákon umožňuje posudzovať rozhodujúce skutočnosti na základe
písomných dokladov predložených oprávneným. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto

prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil
svoje právo podať proti rozhodnutiu exekučného súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a
nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
zásady kontradiktórnosti (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa

24.10.2013).

27. V zmysle judikatúry súdov vrátane Európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti

Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení neplatnosti
rozhodcovskejdoložkyastýmsúvisiacejabsencieprávomocirozhodcovskéhosúdukonať,nepovažoval
za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

28. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď preskúmal predložený exekučný titul a následne podľa
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

29. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
právo na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný, povinnej ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Postupom podľa § 453
ods. 3 v spojení s § 255 CSP, vo vzťahu k trovám dovolacieho konania možno konštatovať, že oprávnený
bol čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný, keďže dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu

zdôvoduexistencieprocesnejvady,avovzťahukprocesnémunávrhunaprerušeniekonaniaoprávnený
v rámci dovolacieho konania úspešný nebol. Oprávnenému preto právo na náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, ostatným účastníkom trovy dovolacieho konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).