Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010594
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010594.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov
senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného W.. W. K., stíhaného
pre pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3T/79/2017-566 zo dňa
7.9.2017, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 15.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu
a súdu prvého stupňa sa u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V („prvostupňový súd“) samosudcom uznesením č.k. 3T/79/2017-566 zo dňa
7.9.2017 podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku (Tr.por.) rozhodol o odmietnutí obžaloby
Okresnej prokuratúry Bratislava V sp.zn. 3 Pv 72/2014 podanú dňa 30.8.2017 na obvineného W.. W. K.

pre pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na
skutkovom základe v ňom uvedenom a vrátil vec prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Tr.por. podala sťažnosť Okresná prokuratúra
Bratislava V (uznesenie prevzaté dňa 28.11.2017) písomným podaním doručeným na prvostupňový
súd dňa 29.11.2017 s týmto odôvodnením:

„S takýmto rozhodnutím samosudcu Okresného súdu Bratislava V sa zásadne nie je možné stotožniť
a považujem ho za nezákonné a vybočujúce z medzí ustálenej rozhodovacej praxe nielen Okresného
súdu Bratislava V, ale aj Krajského súdu Bratislava (viď nasl. rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, sp.
zn. 3To 100/2015 z 8.9.2015 a 4To 89/2017 z 12.09.2017 v identickej právnej veci).

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou
hranicoutrestnejsadzbyneprevyšujúcouosemrokovpreskúmasamosudcaapodľajejobsahuaobsahu
spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie
práva na obhajobu.

Podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie

za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie,
umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej
osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom
musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods.1, obvineného a obhajcu upozorní policajt
na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na

doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za
potrebný.Podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia

dane a poistného podľa § 278, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené
najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť
s jeho výsledkami.

Podľa § 63 ods. 3 Trestného poriadku do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa

stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že tvrdenia súdu o porušení práv obhajoby
obvineného sú ničím nepodložené, nemajúce reálny základ postupoch vyšetrovateľa, ktoré boli plne v
súlade so zákonom a takéto rozhodnutie je čisto formalistické, nerešpektujúce vôľu obhajoby. Som toho
názoru, že výklad samosudcu Okresného súdu Bratislava V je nenáležitý a účelový.

Podstatou práva na obhajobu je umožnenie vykonať preštudovanie spisového materiálu obvinenému a
jeho obhajcovi, čo v danom prípade obvinený prostredníctvom obhajcu aj využil a to po stránke formálnej
aj obsahovej.

Práve za účelom možnosti, aby obvinený a jeho obhajca mohol dané právo využiť v podstate kedykoľvek
po skončení vyšetrovania, bez ohľadu na termín jeho upovedomenia, je daná možnosť z jeho strany
udelenia súhlasu ku skráteniu trojdňovej lehoty na jeho vyrozumenie. Zákon však neviaže toto jeho
právo priamo na plynutie danej trojdňovej lehoty, len uvádza, že obhajca môže súhlasiť so skrátením
tejto lehoty, teda v podstate kedykoľvek po skončení vyšetrovania, dokonca môže nastať situácia, že

by aj sám obvinený alebo jeho obhajca sa dozvedel o ukončení vyšetrovania a dostavil by sa sám
pred vyšetrovateľa, ktorý za situácie, že môže daný úkon vykonať, by k nemu aj pristúpil a umožnil by
preštudovanie obhajcovi. K veci možno dokonca uviesť, že obhajca má dokonca samotné právo vzdania
sa účasti na úkone preštudovania spisového materiálu, ktoré by podľa výkladu súdu nemohol taktiež
využiť, čím de facto by sa súd snažil nútiť obhajobu k vykonaniu preštudovania spisového materiálu,

keďže podľa jeho výkladu by sa nemohol zákonne vzdať tohto práva v deň, keď bol upovedomený o
termíne úkonu.

V tejto súvislosti si tiež dovoľujem citovať závery Krajského súdu v Bratislave prezentované v jeho
uznesení podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zo dňa 12.09.2017 sp. zn. 4To 89/2017, kde

tento pri riešení identickej problematiky uzavrel, že preštudovanie spisu je právom dotknutých osôb,
ktorého sa môžu tieto osoby výslovne vzdať. Obhajca a obvinený má pri preštudovaní spisu osobitné
postavenie, keďže platný Trestný poriadok v ich prípade ustanovuje, že musia byť upozornení o termíne
preštudovania spisu najmenej tri dni vopred, pričom však možno túto lehotu s ich súhlasom skrátiť,
dokonca sa jej môžu aj vzdať. Trestný poriadok to síce výslovne neustanovuje, ale podľa odbornej

literatúry obvinený, resp. obhajca sa tiež môže vzdať trojdňovej lehoty upravenej v druhej vete § 208
ods. 1 Trestného poriadku, aj keď sa tu uvádza len možnosť skrátenia lehoty (avšak pod tým treba
rozumieť aj možnosť sa jej vzdania), a to dokonca aj v dobe, kedy uvedená lehota nezačala plynúť za
predpokladu, že obvinenému, resp. jej obhajcovi bol termín preštudovania spisu už oznámený (t. j. nie
je možné sa vzdať uvedenej lehoty vopred, keďže nie je možné sa vzdať práva, ktoré ešte nevzniklo).

K tomu je potrebné uviesť, že ide vždy o zváženia samotného obvineného resp. obhajcu, či sa vzdá
lehoty určenej na oznámenie termínu na preštudovanie spisu a orgán činný v trestnom konaní nemá
možnosť tieto osoby akýmkoľvek spôsobom nútiť k takému postupu. V predmetnom uznesení Krajský
súd v Bratislave uzavrel, že za situácie, kedy obvinenému bolo umožnené preštudovať vyšetrovací spis
v deň, kedy sa o jeho preštudovaní oficiálne dozvedel, a kedy tento po riadnom poučení uviedol, že sa

vzdáva trojdňovej lehoty - došlo k náležitému prezentovaniu práva obhajoby a procesný úkon prebehol
v poriadku, aktívne sa ho zúčastnili obhajca aj obvinený a to bez akýchkoľvek námietok.

Rovnaká problematika bola predmetom rozhodovania Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej
pod 3To 100/2015 kde sťažnostný súd vo svojom uznesení podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku zo dňa 08.09.2015 sp. zn. 3To 100/2015 rovnako uzavrel, že za situácie, kedy obhajca
obvineného preštudoval vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania v rovnaký deň, ako bol deň kedy bol
osobne upozornený na možnosť preštudovať vyšetrovací spis a súhlasil so skrátením lehoty. Citujúc z
predmetnéhorozhodnutia:nadriadenýsúdmázato,ževdanomprípadeanifaktickynedošlokžiadnemuporušeniuprávanaobhajobu,keďžeobhajcaspispreštudovalapodalnávrhynadoplnenievyšetrovania.
Prípadné potvrdenie úvah súdu prvého stupňa o porušení práva na obhajobu by znamenalo akceptovať
formalistický prístup bez zohľadnenia toho, či postupom vyšetrovateľa aj z materiálneho pohľadu

skutočne došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu.

Obdobná situácia pritom nastala i v tomto prípade, a to vo vzťahu k obhajcovi obvineného, ktorý
sa preštudovania spisového materiálu riadne zúčastnil, prezentoval svoje návrhy a súčasne vyjadril
slobodnú vôľu a predmetnej lehoty sa dobrovoľne vzdal. Vo vzťahu k preštudovaniu spisu obhajcom

obvineného v prejednávanej veci teda platí, že tento mal právo sa vzdať trojdňovej lehoty, v ktorej mu
mal byť oznámený termín preštudovania spisu, aj keď mu bol termín preštudovania spisu oznámený v
deň, kedy sa malo konať.

Taktiež si dovoľujem upriamiť pozornosť aj na samotný účel daného úkonu, ktorým je náležité
prezentovanie práv obhajoby, ktoré boli umožnené, keďže tento úkon prebehol a obhajca sa ho aktívne

zúčastnili a to bez akýchkoľvek námietok vo vzťahu k vyššie uvedenému. Potom aj v kontexte logického
výkladu textu je potom výklad súdu nenáležitý a formalistický, nezohľadňujúci základnú úlohu trestného
práva a jeho funkcie v spoločnosti, ktorá má rešpektovať práva a vôľu obvineného a jeho obhajcu navyše
v prípade, keď právo na obhajobu bolo materiálne v plnej miere uplatnené. Z vyššie uvedeného je potom
zrejmé, že celé prípravné konanie prebehlo zákonným spôsobom, na obvineného bola plne v súlade so

zákonom podaná obžaloba a súd bol povinný túto prijať a nariadiť hlavné pojednávanie.

S poukazom na vyššie uvedené, preto považujem uznesenie súdu o odmietnutí obžaloby a vrátení veci
prokurátorovi sp. zn. 3T 79/2017 zo dňa 07.09.2017, doručené tunajšej prokuratúre dňa 28.11.2017, za
účelové a nezákonné, a navrhujem preto Krajskému súdu v Bratislave, aby toto uznesenie podľa § 194

ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.“

K podanej sťažnosti sa vyjadril obvinený W.. W. K. prostredníctvom obhajcu I.. Ing. C. V. písomným
podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 14.12.2017, v ktorom uviedol, že s predmetným
uznesením, ako aj s jeho odôvodnením sa v plnej miere s argumentáciou okresného súdu stotožňuje a

pridržiava sa jej. Taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že už v prípravnom konaní bolo taktiež porušené
právo na obhajobu, keď obvinený vydal účtovníctvo spoločnosti vyšetrovateľovi PZ bez poučenia a ktorý
mal vedomosť o tom, že v tom čase obvinený nemal ešte zvoleného obhajcu. Taktiež neskôr obhajca
po prevzatí obhajoby namietal tento nezákonný procesný postup, a preto považoval samotný znalecký
posudok, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. C.. I. G. pod poradovým číslom 100/2014 za nezákonný, o čom

informoval aj vyšetrovateľa PZ. Vzhľadom k tomu, že jeho námietke nebolo vyhovené a vychádzajúc
zo zásady „všetko v prospech obvineného“, znalkyňa vypracovala dodatok k znaleckému posudku, kde
reálne zohľadnila finančnú situáciu spoločnosti Q.+ s.r.o., za sledované obdobie. Vo svojich záverov k
doplneniu znaleckého posudku č. 100/2014, znaleckým úkonom 79/2017, znalkyňa v odpovediach na
zadanú otázku konštatovala, že spoločnosť v čase znaleckého skúmania nebola schopná splácať svoje

záväzky a jej splatné záväzky vysoko prevyšovali dlžnú čiastku, ktorú mala spoločnosť voči daňovému
úradu. Z tohto dôvodu má obhajoba za to, že absentuje kvalifikačný znak trestného činu nezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to subjektívna stránka, t. j. úmyselné
konania páchateľa, čo pri svojich rozhodnutiach zdôrazňuje a aplikuje aj krajský súd ako odvolací súd.
Na základe uvedených skutočností a faktov žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd vo veci

rozhodol podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr.por. a trestné stíhanie zastavil.

Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti dňa 22.12.2017.

Podľa § 192 ods. 1 Tr.por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 194 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a
ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaníobžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa §76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §

446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.

Podľa § 208 ods. 1 Tr.por. ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené
a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní

obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej osobe
a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť
poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva
podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr.por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva
na obhajobu.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr.por. jednak správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorémubolapodanásťažnosťajednakkonaniepredchádzajúcetomutovýrokunapadnutéhouznesenia
a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Nadriadený súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na obvineného W.. W. K. bola dňa
30.8.2017 na Okresný súd Bratislava V podaná Okresnou prokuratúrou Bratislava V obžaloba č.k. 3
Pv 72/14/1105-43 zo dňa 25.8.2017 pre pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa §
278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe v nej uvedenom (tento je uvedený aj vo
výroku napadnutého uznesenia prvostupňového súdu), pričom obžaloba bola zaevidovaná pod sp.zn.

3T/79/2017.

Po podaní obžaloby samosudca prvostupňového súdu rozhodol uznesením o odmietnutí obžaloby a
vrátení veci prokurátorovi, ktoré bolo následne napadnuté sťažnosťou prokurátora ako je to bližšie
rozvedené na začiatku tohto odôvodnenia.

Prvostupňový súd odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi z dôvodu, že v prípravnom konaní nebol
riadne vykonaný úkon oboznamovania so spisovým materiálom s obhajcom I.. W.. C. V., čím malo dôjsť
k porušeniu práva na obhajobu. S takýmto záverom uvedeným v napadnutom uznesení prvostupňového
súd sa nadriadený súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávny a tým je aj samotné napadnuté

rozhodnutie prvostupňového súdu vydané v rozpore s Trestným poriadkom.

Nadriadený súd k tomu uvádza, že zo znenia ustanovenia § 208 ods. 1 Tr.por. vyplýva, že preštudovanie
spisu je procesný úkon, ktorému predchádza konštatovanie vyšetrovateľa resp. policajta, že považuje
vyšetrovanie (skrátené vyšetrovanie) za skončené a jeho účelom je umožniť tam uvedeným subjektom

trestného konania oboznámiť sa s celým spisovým materiálom a podať prípadné návrhy na doplnenie
vyšetrovania (skráteného vyšetrovania).

Konštatovanie prvostupňového súdu ohľadom plynutia lehoty na oznámenie termínu preštudovanie
spisu obhajcovi je v zásade správne, keďže počítanie lehôt je upravené v Trestnom poriadku a podľa §

63 ods. 3 Tr.por. sa do lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúce
začiatok lehoty.

Na druhej strane treba uviesť, že preštudovanie spisu je právom dotknutých osôb, ktorého sa môžu
tieto osoby výslovne vzdať. Obvinený a obhajca má pri preštudovaní spisu osobitné postavenie, keďže

Trestný poriadok v ich prípade ustanovuje, že musia byť upozornení o termíne preštudovania spisu
najmenej tri dni vopred, pričom však možno túto lehotu s ich súhlasom skrátiť, dokonca sa jej môžu
aj vzdať. Trestný poriadok to síce výslovne neustanovuje, ale podľa odbornej literatúry obvinený resp.
obhajca sa tiež môže vzdať trojdňovej lehoty upravenej v druhej vete § 208 ods. 1 Tr.por., aj keď satu uvádza len možnosť skrátenia lehoty (avšak pod tým treba rozumieť aj možnosť sa jej vzdania),
a to dokonca aj v dobe, kedy uvedená lehota nezačala plynúť za predpokladu, že obvinenému resp.
obhajcovi bol termín preštudovania spisu už oznámený (t. j. nie je možné sa vzdať uvedenej lehoty

vopred, keďže nie je možné sa vzdať práva, ktoré ešte nevzniklo). Uvedené je aj logické, keďže ide iba o
možnosť preštudovania spisu a pokiaľ sa obvinený resp. obhajca úkonu nechcú zúčastniť a majú právo
sa vzdať účasti na takom úkone, musia mať logicky aj možnosť, právo sa vzdať lehoty ustanovenej v §
208 ods. 1 Tr.por., ktorá slúži na prípravu na úkon a je ustanovená v prospech obvineného resp. obhajcu
a nie je dôvod ich nútiť, aby trvali na zachovaní lehoty, aj keď to nepovažujú za nutné.

K tomu je treba uviesť, že ide vždy o zváženia samotného obvineného resp. obhajcu, či sa vzdá
lehoty určenej na oznámenie termínu na preštudovanie spisu a orgán činný v trestnom konaní nemá
možnosť tieto osoby akýmkoľvek nútiť k takému postupu. Teda pokiaľ by obvinený resp. obhajca trval na
zachovaní trojdňovej lehoty, orgán činný v trestnom konaní musí určiť nový termín preštudovania spisu
tak, aby bola táto lehota zachovaná.

Vo vzťahu k preštudovaniu spisu obhajcom v prejednávanej veci teda platí, že obhajca mal právo sa
vzdať trojdňovej lehoty, v ktorej mu mal byť oznámený termín preštudovania spisu, aj keď mu bol termín
preštudovania spisu oznámený v ten istý deň, kedy sa malo uskutočniť.

Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 26.7.2017 (č.l. 577-579) vyplýva, že sa ho

zúčastnil iba obhajca I.. W.. C. V., ktorý bol o termíne vyrozumený v ten istý deň - dňa 26.7.2017
a súhlasil so skrátením 3 dňovej lehoty (správne malo byť uvedené, že sa vzdal trojdňovej lehoty).
Preštudovanie spisu trvalo od 15.10 hod. do 15.30 hod. a obhajca neuplatnil návrhy na doplnenie
skráteného vyšetrovania, pričom požiadal dozorového prokurátora o zastavenie trestného stíhania.
Samotný obvinený sa úkonu nezúčastnil, hoci upovedomenie o termíne jeho konania prevzal dňa

14.7.2017.

Nadriadený súd má za to, že v danom prípade fakticky nedošlo k žiadneho porušeniu práva na
obhajobu, keďže obhajca spis preštudoval, pričom žiadne návrhy na doplnenia skráteného vyšetrovania
neuplatnil. Prípadné potvrdenie úvah súdu prvého stupňa o porušení práva na obhajobu by znamenalo

akceptovať formalistický prístup bez zohľadnenia toho, či postupom orgánov činných v trestnom konaní
aj z materiálneho pohľadu skutočne došlo k porušeniu práva na obhajobu. Nadriadený súd v tejto
súvislosti uvádza, že obhajca pri samotnom úkone nenamietal okolnosti a spôsob vykonania úkonu.

V tejto súvislosti treba poukázať na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných trestných

veciach sp.zn. 3To/100/2015 zo dňa 8.9.2015 a sp.zn. 4To/89/2017 zo dňa 12.9.2017, ktoré dospeli k
rovnakému záveru ako nadriadený súd v tejto veci.

Už len pre úplnosť treba uviesť, že z doručenky na č.l. 576 vyplýva, že upovedomenie obhajcu o termíne
preštudovania spisu JUDr. W.. C. V. bolo po predošlom neúspešnom opakovanom pokuse o doručenie

uložené dňa 14.7.2017. Podľa § 66 ods. 3 Tr.por. v takom prípade ak si adresát zásielku nevyzdvihne do
troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia (19.7.2017),
aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Pri použití uvedeného ustanovenia § 66 ods. 3 Tr.por. by mala
byť teda u obhajcu zachovaná lehota 3 dní ustanovená v § 208 ods. 1 Tr.por.

Ohľadom zániku trestnosti trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 86 ods. 1 písm. e)
Tr.zák. treba uviesť, že z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že dodatočné zaplatenie dane resp.
poistného sa viaže na osobu obvineného (nie na osobu obhajcu), keďže sa podľa zákona vyžaduje, aby
„splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po
dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami“.

Čo sa týka vyjadreniu obvineného prostredníctvom obhajcu k podanej sťažnosti ohľadom vydania
účtovníctva obvineným, resp. že v konaní obvineného absentuje úmyselné zavinenie, uvedené námietky
sú predčasnými a budú predmetom dokazovania v rámci prejednania veci na hlavnom pojednávaní,
a to najmä z pohľadu posúdenia listinných dôkazov a spôsobu ich založenia do spisového materiálu

a znaleckého posudku č. 100/2014 z odboru ekonómia a manažment vypracovaného Ing. C.. I. G. a
jeho doplnenia č. 79/2017, pričom nadriadený súd v tomto štádiu konania nezistil dôvod pre zastavenie
trestného stíhania.Na základe uvedených skutočností, keďže nadriadený súd nezistil dôvody pre odmietnutie obžaloby
a vrátenie veci prokurátorovi, rozhodnutie prvostupňového súdu na základe dôvodnej sťažnosti
prokurátora zrušil a tomuto súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V ďalšom bude potrebné,

aby prvostupňový súd prejednal vec postupom podľa tretej hlavy tretej časti Trestného poriadku, t. j.
na hlavnom pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.