Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216009
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116216009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Y. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou, so sídlom X.,
H. XXX, proti žalovanej: Mgr. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpená spoločnosťou
Advokátska kancelária Kadura a spol, so sídlom ul. Republiky 16, Žilina, IČO: 47 251 671, o zaplatenie
13.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn.
41C/269/2016-93 zo dňa 22. mája 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením zo 14. júla 2017, sp.zn.
41C/269/2016-120, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobu žalobcunauloženiepovinnostižalovanej
zaplatiť mu sumu 13.000 Eur s 5,05 %-tným úrokom z omeškania od 29.03.2016, z titulu vrátenia
poskytnutej pôžičky podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobca v konaní dôkazné bremeno pri preukazovaní tvrdenia o uzavretí zmluvy
o pôžičke medzi ním a žalovanou, v konaní nepreukázal. Žalobca na základe skutkového tvrdenia

v podanej žalobe tvrdil, že žalovanej poskytol pôžičku dňa 18.06.2013 v hotovosti 5.000 Eur, dňa
26.06.2013 vkladom na účet 5.000 Eur, dňa 20.08.2013 vkladom na účet 2.000 Eur, 03.10.2013 vkladom
na účet 300 Eur a dňa 30.12.2013 vkladom na účet sumu 700 Eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky viackrát v časovom období jún - december 2013
vkladomnaúčetvedenývV.L.,a.s.snázvomY.C.č.XXXXXXXXXX.Zpredloženýchlistinnýchdôkazov,
na základe ktorých žalobca preukazoval vkladanie súm na účet žalovanej v celkovej výške 8.000
Eur, nevyplýva, že by dôvodom poskytnutia uvedených súm bolo uzavretie zmluvného vzťahu titulom

pôžičky. Vznik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu titulom pôžičky nebol v konaní preukázaný ani
svedeckými výpoveďami U. N. a V. K.. Týmito svedeckými výpoveďami bola potvrdená len existencia
prevodu súm z účtu žalobcu na účet žalovanej v celkovej výške 8.000 Eur. Výpoveďami svedkov
nebola však jednoznačne preukázaná vôľa a úmysel žalovanej uzavrieť so žalobcom zmluvy o pôžičke.
Uvedení svedkovia neboli prítomní ani pri jednom odovzdávaní a preberaní finančných prostriedkov,
uvedené informácie mali získané sprostredkovane od žalobcu. V konaní nebolo preukázané ani
tvrdenie žalobcu o poskytnutí sumy 5.000 Eur dňa 18.06.2013 titulom pôžičky poskytnutej v hotovosti

na Vodnom diele Žilina. Žalovaná v priebehu konania tieto tvrdenia žalobcu poprela. Pravdivosť
tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky vo výške 5.000 Eur dňa 18.06.2013 nesvedčí ani výpis z
bankového účtu vedený v J. L., a.s. pod názvom K.-Trade Engineering č. XXXXXXXXXX o výbere
hotovosti 5.000 Eur dňa 18.06.2013, keďže následný úkon odovzdania peňažných prostriedkov medzižalobcom a žalovanou nebol ničím preukázaný. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalovaná mala uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalobcom od 06.02.2013 a mala pre neho vykonávať
administratívne práce za dohodnutú mzdu vo výške 340 Eur mesačne. Výkon pracovnej činnosti

vykonávala žalovaná pre žalobcu až do roku 2015. Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 06.02.2013
uzatvorenej medzi žalobcom ako živnostníkom a žalovanou nevyplýva, že by si žalobca so žalovanou
dohodol odmeňovanie za prácu, okrem mzdy, aj formou vyplácania odmien. Preto obranu žalovanej,
že finančné prostriedky boli žalobcom poskytované ako odmena za vykonanú prácu, považoval za
nepreukázanú a ničím nepodloženú. Skutočnosť, že ani jedna zo strán sporu hodnoverne nepreukázala

dôvod poskytnutého plnenia, nemá však vplyv na vyslovený záver, že bolo povinnosťou žalobcu ako
strany sporu preukázať tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalovanou na základe
uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je okrem označenia
zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, dohoda o druhovom určení veci, dohoda o
prenechaní, resp. reálnom odovzdaní veci veriteľom a povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určenia
času vrátenia. Listinné dôkazy predložené žalobcom preukazujúce vkladanie finančných prostriedkov

na účet žalovanej v celkovej výške 8.000 Eur v dňoch 26.06.2013, 20.08.2013, 03.10.2013 a 30.12.2013
podmienky uzavretia zmluvného vzťahu jednoznačne nepreukazujú. Žalovaný v konaní nepreukázal
svoje tvrdenie o tom, že medzi ním a žalovanou existovala dohoda, že žalovaná poskytnuté pôžičky vráti
na výzvu. Uvedené nevyplýva ani zo svedeckých výpovedí U. N. a V. K., ktorí prezentovali len vedomosť
o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej na jej účet zo strany žalobcu. Nepotvrdili však existenciu

dohodystránsporuvčaseposkytovaniafinančnýchprostriedkovapovinnostižalovanejvrátiťposkytnuté
finančné prostriedky žalobcovi, ani dohodu o čase vrátenia finančných prostriedkov. Vychádzajúc z
uvedeného nebolo možné údajné ústne zmluvy o pôžičke uzavreté medzi žalobcom a žalovanou dňa
18.06.2013, 26.06.2013, 20.08:2013, 03.10.2013 a 30.12.2013 považovať za platné právne úkony.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal uzavretie

právneho úkonu medzi ním a žalovanou - zmluvy o pôžičke, mohol sa eventuálne domáhať zaplatenia
žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania v
konaní zo strany žalovanej, pokiaľ žalobca sa domáhal vrátenia poskytnutých súm na účet žalovanej
dňa 26.06.2013 vo výške 5.000 Eur, dňa 20.08.2013 vo výške 2.000 Eur, dňa 03.10.2013 vo výške 300
Eur a dňa 30.12.2013 vo výške 700 Eur, v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo mohlo

vykonať prvýkrát nasledujúci deň po poskytnutí uvedených súm na účet. Je zrejmé, pokiaľ bola podaná
žaloba na súde dňa 13.06.2016, u každej z uvedených jednotlivých súm ubehla dvojročná subjektívna
premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
z dôvodu čoho považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú. O trovách konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žaloba. Nestotožnil
sa so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal uzavretie ústnych zmlúv o pôžičke so
žalovanou. V konaní preukázal, že žalovanej poskytol pôžičky, ktorá sa mu v čase ich poskytovania

zaviazala vrátiť, avšak vzhľadom na ich bližší vzťah, splatnosť pôžičiek nedojednali a z toho istého
dôvodu neboli právne úkony urobené v písomnej forme, premietnuté do zmlúv. Z priamych a nepriamych
dôkazov v konaní, z výpovede svedkyne U. N., jeho syna, všetkých ostatných dôkazov, je možné vyvodiť
záver, že zmluva o pôžičke bola so žalovanou uzatvorená a že žiadal žalovanú o vrátenie poskytnutých
súm. Poukazuje na samotnú procesnú obranu žalovanej, ktorá nevedela súdu logicky a presvedčivo

odôvodniť iný titul poskytnutých finančných obnosov, napr. tvrdením o poskytnutí finančných darov.
Na právne posúdenie veci nemá vplyv ani skutočnosť, že splatnosť záväzku nebola medzi veriteľom
a dlžníkom dohodnutá, pretože v takom prípade má veriteľ právo určiť čas plnenia záväzku podľa §
563 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke je reálny záväzkový vzťah a je presvedčený, že súdu
dostatočne preukázal, že k uzavretiu zmlúv o pôžičkách medzi ním a žalovanou došlo, keďže obrana

žalovanej vyznela ako účelová, chaotická, bolo potrebné prihliadnuť na listinné dôkazy, na nepriaznivú
finančnú situáciu žalovanej, na jeho kroky pred podaním samotného žalobného návrhu, výpoveď
samotných sporových strán a svedkov. V konaní ako sporová strana splnila svoju zákonnú povinnosť
označiť potrebné dôkazy na preukázanie tvrdenia, že poskytnuté sumy boli žalovanej zasielané a že si
ich tieto žalovaná ponechala pre seba. Procesná obrana žalovanej, ktorá popierala tieto jeho tvrdenia,

vyznievajú nedôveryhodne. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť.3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Stotožňovala sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení ohľadom poskytnutia pôžičiek. V konaní žalobca nepredložil žiaden

dôkaz o poskytnutí pôžičiek, ani svedecké výpovede neposkytli žiadny dôkaz o tvrdeniach žalobcu.
Skutočnosť, že ona ako strana sporu neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdení na svoju obranu,
nemá pre meritórne rozhodnutie význam, pretože dôkazné bremeno primárne znáša žalobca. Z hľadiska
skutkového stavu - poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom - sú jej tvrdenie iba prostriedkom
procesnej obrany, pričom jej tvrdenia sú v kontexte zisteného skutkového stavu logické a presvedčivé.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa pokúsil naviazať s ňou intímny vzťah, rozličnými
spôsobmi jej prejavoval svoju priazeň a vďaku za jej pomoc a starostlivosť, pričom ju obdaroval vecnými
darmi - prstene, retiazky a podobne, a už len tieto skutočnosti presvedčivo poukazujú na to, že žalobcom
poskytnuté peňažné prostriedky nemali žiaden iný právny dôvod. Pokiaľ tieto finančné prostriedky od
žalobcu prijala, nie je podstatné, či ich vnímala subjektívne ako dar alebo ako odmenu za prácu a
starostlivosť o osobu žalobcu. Nie je jej vecou ako žalovanej, aby znášala dôkazné bremeno ohľadom

právneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov zo strany žalobcu, nehľadiac na to, že taký dôkaz
je len ťažko predstaviteľný za danej skutkovej situácie. Pokiaľ jej žalobca poskytol peňažné prostriedky
tým, že ich poukázal na jej účet bez uvedenia dôvodu, nemá reálnu možnosť v konaní dokázať, že
sa jednalo o dar alebo odmenu za prácu a starostlivosť o firmu a aj o osobu žalobcu. V tomto smere
žalobca nepredložil žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz o tom, že by jej poskytol pôžičky. Súd prvej

inštancie rozsudok odôvodnil dôkladne a presvedčivo, detailne zhodnotil všetky tvrdenia, argumenty a
vykonané dôkazy.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou a včas (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný

(§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP,
ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu

za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením
dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného
bremena).Aksúrozhodujevsituáciidôkaznejnúdze,dopad(neúspech)sapričítastranesporu,naktorej
leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností

významných z hľadiska hmotného práva).

6. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne
určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto
je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností

preukázať.

7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 13.000 Eur s príslušenstvom titulom
poskytnutej pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

8. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť vec rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní
vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výsledky vykonaného dokazovania
nedávajú podklad pre vyslovenie záveru, že v poskytnutých sumách dňa 18.06.2013 vo výške 5.000 Eur,

dňa 28.06.2013 vo výške 5.000 Eur, dňa 20.08.2013 vo výške 2.000 Eur, dňa 03.10.2013 vo výške 300
Euradňa30.12.2013vovýške700Eur,boloprejavomvôležalobcuakoveriteľaažalovanejakodlžníčky
uzavrieť zmluvu o pôžičke. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením skutkového stavu so súdom prvej
inštancie, že žalobca okrem preukázania, že sumy 5.000 Eur, 2.000 Eur, 300 Eur a 700 Eur zasielalprevodom na účet žalovanej, žiadnym iným spôsobom svoje tvrdenia, že tieto sumy boli poskytované
titulom poskytnutej pôžičky, v konaní hodnoverne nepreukázal. Skutočnosť, že by prejavom vôle žalobcu
a žalovanej bolo uzavretie zmluvy o pôžičke, nevyplýva tak z predložených listinných dôkazov žalobcu,

aninazákladevýpovedívypočutýchsvedkovnapojednávaní,anizďalšíchokolnostíprejednávanejveci.
Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 191 CSP hodnotil každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na okolnosti celej prejednávanej veci, napr. v hodnotení, akú prácu, v akom
rozsahu a akým spôsobom žalovaná u žalobcu vykonávala, pričom za daných okolností primárne nebolo
dôkaznou povinnosťou žalovanej preukazovať dôvod poskytnutých prostriedkov, ako aj účel, na aký tieto

finančné prostriedky použila. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného
dokazovania správne dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvného vzťahu
medzi ním a žalovanou na základe zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje
na vyslovené skutkové a právne závery súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnej žalovanej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)