Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoSr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714205118
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714205118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: Q. R., G.. XX.XX.XXXX, K.
XXX XX W., W.G. XXX/X, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom 811 09
Bratislava, Pribinova 25 o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 12Csr/1/2015-85 zo dňa 27.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava pod sp. zn. SR 07837/13 zo dňa 01.04.2014 a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na
súd dňa 02.05.2014 v zákonnej 30-dňovej lehote z dôvodov uvedených v § 40 zákona č. 244/2002
Z.z. Uznesením zo dňa 13.05.2014 pod sp. zn. 7C/114/2013 odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.10.2014 v dôsledku potvrdzujúceho uznesenia

Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 20Co/160/2014 zo dňa 28.08.2014.

3. Konštatoval, že pri rozhodovaní stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, resp. tieto neboli akceptované vôbec, pretože dospel k záveru,
že nejde o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo samo o sebe je dôvodom na zrušenie rozsudku bez
toho, aby sa súd musel zaoberať aj ostatnými namietanými skutočnosťami, predovšetkým platnosťou,
resp. neplatnosťou rozhodcovskej doložky. V zmysle zmluvy o úvere, ktorá bola predmetom konania

rozhodcovského súdu, bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3 500 eur, kde v kolónke tejto zmluvy
dlžník, teda žalobca prehlásil, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania. Teda za
danej situácie nejde o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, avšak za situácie, ak takéto tvrdenie
bolo objektívne. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa požiadala o poskytnutie finančných
prostriedkov ako FO - spotrebiteľ, pretože v tom čase bola riadne zamestnaná na základe pracovnej
zmluvy a za žiadnych okolností nepotrebovala ako upratovačka finančné prostriedky na výkon svojho
zamestnania. Úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 255 ods. 1

CSP v rozsahu 100 %.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konania postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Uviedol, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) má zmluva povahu absolútneho obchodu.
Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa možná nie je, nakoľko právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Z

ustanovenia § 52 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver
na účely výkonu zamestnania, teda nemá postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia žalovaného je
treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Argumentácia
žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Ak
dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať, že
mala postavenie spotrebiteľa (ESD C- 464/01). Treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie

spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je
všeobecným princípom zmluvného práva. Ďalej má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je
možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je FO. Žalobkyňa v zmluve
výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania. Žalovaný má za to, že princíp contra proferentem upravený v

ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevhodne
aplikoval na daný prípad. V predmetnej veci zabudol ozrejmiť svoje úvahy, ktoré ho viedli k hodnoteniu
vzťahu veriteľa a dlžníka ako vzťahu spotrebiteľského bez toho, aby sa zaoberal tým, či žalobkyni
ako dlžníkovi svedčí neobmedzený rozsah ochranných inštitútov náležiacich výlučne spotrebiteľovi.
Ďalej namietal, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi sporovými

stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského, alebo súdneho konania. Už
len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžadovala od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila
výlučne v rozhodcovskom konaní. Dôležité je, či doložka v čase jej uzavretia sama o sebe umožňovala,
alebo neumožňovala spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom, alebo alternatívnym riešením sporu.

V danom prípade malo rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý
arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania
vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia
aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, (článok 24 ods. 1) ktorá zaväzuje
členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa

dotýkajú zmluvy o úvere. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR z 30.06.2004 pod sp. zn. Obdo
V 73/2003 so záverov ktorého vyplýva, že právomoc súdu v obchodnej veci môže vylúčiť dohoda
účastníkovobsiahnutávrozhodcovskejzmluve,alebovrozhodcovskejdoložke,žesaspormáprejednať
v rozhodcovskom konaní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je žalovaný presvedčený, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda

žiadne pochybnosti o jej legitímnosti a taktiež nemožno mať pochybnosti o spôsobilosti rozhodcovského
rozsudku, pretože ho vydal orgán, ktorého právomoc bola založená rozhodcovskou zmluvou.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení §§ 379 - 381 CSP, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §

52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľom je FO,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo
inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov

uzatvorenej zmluvy o úvere, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa
predmetnú zmluvu uzatvárala ako FO -nepodnikateľ, nakoľko v úverovej zmluve bola označená
identifikačnými znakmi typickými pre FO - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom a rodným
číslom. Preukázateľne v čase uzatvorenia zmluvy nemala postavenie podnikateľa v zmysle jeho

definície v ustanovení § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže bola v zamestnaneckom pomere ako
upratovačka na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej s nemocnicou v O..

9. Pokiaľ ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru, ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú praktiku
žalovaného konštatovanú už vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov SR, ktorým žalovaný
účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov, aby sa tým vyhol posúdeniu predmetného

zmluvného vzťahu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. S prihliadnutím na možný výskyt
zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybností dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konania, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

10. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená v rovnaký deň
akozmluvaoúvere(13.05.2011)savšetkysporyzozmluvyoúveremohliriešiťbuďpredrozhodcovským
súdom, alebo pred súdom všeobecným. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu
rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred

podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na súd rozhodcovský.

11. Rozhodcovskázmluva,hociuzatvorenánasamostatnomtlačive,mácharakterštandardnejzmluvnej
podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve,

alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Občiansky zákonník účinný
od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,
ktorá od neho vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či

riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula,
alebo dodávateľ svojím konaním, podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné
podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

13. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 sankciu
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti, (§ 40 a) Občianskeho zákonníka) ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez

ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná
podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom
je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom
vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskomkonaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky, alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určenom zmluvnom, alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve, rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie
sporu v rozhodcovskom konaní.

14. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto

princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimnočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického

života odporuje požiadavka podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Z uvedeného
dôvodu neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu
nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a
zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporu v rozhodcovskom konaní.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností bol preto naplnený zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z.

16. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa
ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá

aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách
konania potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol postupom podľa §§ 396 v spojení s ustanovením 255 CSP
tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Úspešnej žalobkyni trovy

odvolacieho konania nevznikli a žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).