Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236615
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113236615.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcov: X. E. U., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX
XX Ľ. Č.. XXX, 2. T. C., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. L. Č.. XX, XXX XX L., 3. U. H., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX
XX I. Č.. XX, 4. Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX Ľ. Č.. XX, všetkých zastúpených advokátom JUDr.
Ľubomírom Gerdom, so sídlom Levočská 12A, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. Slovenskej republike,

2. Y. U., pôvodne nezistenej vlastníčke, A. XX.XX.XXXX, 3. T. U., pôvodne nezistenému vlastníkovi,
A.Y. XX.XX.XXXX, 4. R. U., nezistenému vlastníkovi, na neznámom mieste, všetkým zastúpeným
Slovenským pozemkovým fondom, Búdková č. 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 a Štátnym
podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO:
36 038 351, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaného 1. a žalobcov proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 7C/183/2013 - 183 zo dňa 6.9.2016 v spojení s opravným

uznesením č. k. 7C/183/2013- 241 zo dňa 7.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku III., ktorým bola žalobcom 1 až 4
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť zástupcovi žalovaných 2 až 4, štátnemu podniku
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 360 38 351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica,
trovy konania v rozsahu 100 %, výška ktorých bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti

uznesenia.
Mení uznesenie, v spojení s opravným uznesením v časti napadnutého výroku II. tak, že žalovanej 1,
Slovenskej republike, zastúpenej štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 360
38 351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, priznáva voči žalobcom 1 až 4, povinným spoločne a
nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady trov bude
súdom rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

Priznáva žalovanej 1, Slovenskej republike, zastúpenej štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, IČO: 360 38 351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica a zástupcovi žalovaných 2
až 4, štátnemu podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 360 38 351, Námestie SNP 8,
975 66 Banská Bystrica, voči žalobcom 1 až 4, povinným spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným konaním.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovanej v 1. rade trovy konania nepriznáva.
III. Žalobcovia v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť zástupcovi žalovaných v
2. až 4. rade trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude určená samostatným uznesením po
právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu podanou dňa 17.12.2013, sa žalobcovia
domáhali voči žalovaným určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Po začatí konania a podokazovaní na pojednávaniach žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu vzali bez uvedenia dôvodu
žalobu späť a navrhli konanie zastaviť. Žalovaný 1., ako aj zástupca žalovaných 2. až 4. so späťvzatím
žaloby súhlasili. Súd konštatoval, že zástupca žalovaných 2. až 4. uplatnil trovy konania.

Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo bez uvedenia dôvodu a žalovaní so
späťvzatím súhlasili, je dôvodné postupovať podľa § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP a konanie zastaviť.
Žalovanej 1. náhradu trov v zmysle 256 ods. 1 CSP nepriznal nakoľko ich neuplatnila, o trovách medzi
žalobcami a žalovanými 2. až 4. rozhodol, vychádzajúc z toho, že žalobcovia zavinili zastavenie konania,
na základe § 256 ods. 1 CSP a žalobcom uložil povinnosť k náhrade trov v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto uzneseniu, výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie Slovenská republika, zastúpená
štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej aj len „žalovaný 1“). V odvolaní
uviedla, že súd konal vo vzťahu k žalovanému 1, Slovenskej republike, cestou jeho dvoch zástupcov
zo zákona. Jedným z nich bol Slovenský pozemkový fond a druhým LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, a to podľa pomeru druhovej skladby nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu. Poukázal na
to, že v priebehu konania vykonal grafickú identifikáciu parciel predmetu sporu, a to zo stavu KNE

na stav KN C, z ktorej okrem iného vyplynulo, že parcela KN E č. XXX/X - lesné pozemky, je časť
parcely KN C č. XXX - lesné pozemky a parcela KNE č. XXX/X - lesné pozemky je časť parcely
KNC č. XXX - lesné pozemky, uvedené oznámil súdu. Nakoľko z § 50 ods. 3 až 6 Zákona o lesoch
vyplýva, že v časti pripadajúcej na lesný pôdny fond zastupujú žalovaného 1. LESY Slovenskej republiky
a s týmto zástupcom súd aj konal, je jeho rozhodnutie, pokiaľ po späťvzatí žaloby žalovanému 1,

zastúpenému štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik náhradu uplatnených trov
nepriznal, nesprávne. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie
tak, že žalobcovia 1. až 4. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť zástupcovi žalovaného 1. trovy
konania v rozsahu 100%.
3. Proti výroku III. napadnutého uznesenia podali odvolanie žalobcovia. Poukázali na to, že žalovaní 2 až

4 nemajú spôsobilosť byť účastníkom konania. Táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok
podmienok konania, pre ktorý bol súd povinný konanie zastaviť. Absencia procesnej subjektivity bráni
aj účinnému späťvzatiu žaloby. Pretože zastupovanie mŕtvych nie je možné, bolo povinnosťou súdu po
zastavení konania trovy účastníkom nepriznať. Poukázali na ust. § 257 CSP, na to, že sú dôchodcami,
výnimočnosť okolností spočíva aj v príbuzenskom vzťahu s označenými žalovanými, na to, že štátu sa

ujma nedotkne. Naviac, uplatnené trovy sú nesprávne vyčíslené, pretože išlo o konanie s neoceniteľnou
hodnotu veci.
4. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení uviedol, že Slovenskú republiku, ako aj žalovaných 2 až 4 v
časti lesných pozemkov zastupovali LESY Slovenskej republiky, štátny podnik.
5. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik s poukazom na to, že v časti lesných pozemkov zastupovali

všetkých žalovaných, ex lege, žalovaného 1. na základe § 50 ods. 3 a ods. 6 Zákona o lesoch a
žalovaných 2 až 4, tzv. nezistených vlastníkov podľa § 13 Zákona č. 180/1995 Z.z., vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcov uviedol, že odvolanie nie je dôvodné, žiada, aby odvolací súd napadnutý
výrok III. potvrdil. Zdôraznil, že výrok I. uznesenia o zastavení konania je právoplatný, v dôsledku
čoho je právoplatný a konečný aj dôvod zastavenia konania, ktorým je späťvzatie žaloby žalobcami

v celom rozsahu. Žalobcovia k späťvzatiu žaloby pristúpili po opakovanom meritórnom prejednaní
predmetu sporu, ich tvrdenia o tom, že žalovaní 2 a 3 emigrovali do G. boli neosvedčené. Pokiaľ
žalobcovia namietali, že náhradu nie je možné priznať mŕtvym fyzickým osobám, uviedol, že tak
Slovenský pozemkový fond, ako aj LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, zastupovali subjekt s
osobitnou procesnou subjektivitou - vlastníkov pozemkov neidentifikovaných zákonom požadovanými

identifikačnými údajmi, t.j. nezistených vlastníkov, ktorým zákonná úprava vedome priznáva osobitnú
procesnú subjektivitu, ktorá nie je viazaná na právnu skutočnosť smrti, ale na skutočnosť „nezistenia“.
Uviedol taktiež, že žalobcovia nepreukázali dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
konania, paušalizácia žalobcov súhrnným označením ako dôchodcov je zavádzajúca, žalobca s
ročníkom narodenia XXXX nespĺňa ani len základný vek na možnosť poberať starobný dôchodok,

žalobcovia sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností, čo vyplýva z výpisov z katastrálneho portálu, ktoré
priložil, majetkové pomery žalobcov sú postačujúce na pokrytie ich zodpovednosti za výsledok konania.
6.ŽalobcoviasakvyjadreniuštátnehopodnikuLESYSlovenskejrepubliky,štátnypodnik,kichodvolaniu
nevyjadrili.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, vo výrokoch, ktoré boli odvolaním napadnuté, ako aj konanie,
ktoré vydaniu uznesenia v spojení s opravným uznesením predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 285 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru
o dôvodnosti odvolania žalovaného 1 a nedôvodnosti odvolania žalobcov.8. Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.
Podľa § 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj
len „zákon č. 330/1991 Zb.“), pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo
veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených
v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo

vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
Podľa § 50 ods. 3 Zákona č. 326/2005 o lesoch (ďalej aj len „zákon č. 326/2005 Z.z.“), správu lesného
majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom
je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.
Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z., správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k
lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní

pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné.
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, zakladateľom ktorého je Ministerstvo pôdohospodárstva
Slovenskejrepubliky,vychádzajúczcitovýchzákonnýchustanovení,kritériásubjektuzastupujúcehoštát
a vlastníkov, ktorí nie sú známi spĺňa, v konaní bol preto v rozsahu, resp. vo vzťahu k lesným pozemkom

subjektom zo zákona zastupujúcim štát - žalovaného 1, aj žalovaných 2 až 4, žalobou označených ako
osoby na neznámom mieste, zapísaných na LV č. XXX a XXX v k.ú. Ľ..
9. Slovenský pozemkový fond titulom zastúpenia v konaní náhradu trov neuplatnil, LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, ako ďalší zákonný zástupca žalovaných, v rozsahu zastúpenia vo vzťahu k
lesným pozemkom, náhradu trov konania uplatnil podaním z 23.9.2015 (č.l. 164 spisu).

10. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žaloba sa nedotýka podielu štátu v sporných nehnuteľnostiach a štát
bol v konaní žalovaný len z formálneho hľadiska ako podielový spoluvlastník, ktorého vlastníctvo nikto
nespochybňuje, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla
2010, sp. zn. 5Cdo/135/2010, podľa ktorého „vymedzenie účastníkov konania sa zakladá procesným
spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a žalovaným je ten,

koho žalobca v žalobe za tohto účastníka konania označí. Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo
procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného, je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá
so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v
konkrétnom prípade. Ustanovujú ju predpisy hmotného práva. Či účastník procesného konania je tiež
vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok

vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.“
11. Žalobcovia značili Slovenskú republiku ako žalovaného 1, čím z nej z procesného hľadiska spravili
stranu sporu, žalobou sa domáhajúc určenia, že nimi označené nehnuteľnosti, sčasti orná pôda a
sčasti lesné pozemky, patria do dedičstva, bolo preto povinnosťou Slovenského pozemkového fondu, aj
štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, konať a Slovenskú republiku zastupovať.

12. Žalobcovia vzali bez uvedenia dôvodu, podaním z 30.7.2015 (č.l. 146 spisu), žalobu v celom rozsahu
späť a navrhli konanie zastaviť.
13. Súd prvej inštancie pre späťvzatie žaloby (ničím žalobcami nezdôvodnené), konanie podľa § 145
ods. 1 CSP zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platí vo všeobecnosti zásada zodpovednosti za výsledok a
zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Záver o zavinení niektorej strany vo vzťahu k zastaveniu
konania je vo všeobecnej rovine daný posúdením toho, či žaloba bola daná dôvodne alebo nie, ale len
z procesného hľadiska. Žalobcovia vzali žalobu späť bez uvedenia dôvodov. Z procesného hľadiska

zavinili zastavenie konania, dôsledkom ich dispozičného úkonu vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov
je preto ich povinnosť trovy, ktoré protistrane vznikli, nahradiť. Čo sa týka námietky žalobcov, že súd
prvej inštancie mohol a mal konanie zastaviť ex offo, je potrebné uviesť, že v konaní bolo preukázané (po
podaní žaloby), len úmrtie žalovaných 2 a 3. Žalovaným 1 je Slovenská republika, úmrtie žalovaného 4
preukázané nie je. Súd by teda konanie podľa ust. § 161 ods. 1 CSP mohol zastaviť len voči žalovaným

2 a 3. Žalobcovia však zobrali žalobu späť voči všetkým žalovaným 1 až 4, bez uvedenia dôvodu, t.j.
na základe späťvzatia, nie z iného dôvodu súd konanie zastavil, rozhodnutie o zastavení konania je
právoplatné, tým je aj záväzné, vrátane dôvodov zastavenia. Ak je teda konanie právoplatne zastavené
z dôvodu späťvzatia žaloby, je týmto rozhodnutím súd viazaný, aj rozhodnutie o náhrade trov musízodpovedať dôvodom zastavenia konania, t.j. je potrebné vychádzať zo zásady zavinenia na zastavení
konania.
15. Žalobcovia v úkone, ktorým navrhli konanie zastaviť žiadali, aby súd o trovách rozhodol podľa § 150

O.s.p. (ktorému v súčasnosti zodpovedá § 257 CSP), bez bližšieho zdôvodnenia.
16. Obsahom práva na súdnu ochranu je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,
resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins proti Spojenému kráľovstvu z 23. septembra
1997).
Pri rozhodovaní o tom, či sú plnené podmienky § 150 O.s.p. je potrebné, aby boli skutkové okolnosti,

v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania
preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.
V opačnom prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(II. ÚS 122/2019).
Samotná nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu na späťvzatie žaloby, hoci aj neprimeranej dĺžky, nie

je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý súd nemusí výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
28. februára 2012, sp. zn. 3Obo/176/2010).
Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné vykladať tak, že je na naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Už zo slovného znenia citovaného

ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné a nie je možné ho považovať za predpis, ktorý
by zakladal voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle) (Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie
z 9. júna 2010, sp. zn. 5Cdo/67/2010).
Pokiaľ sa súd rozhodne ust. § 150 O.s.ř. (v Slovenskej republike O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu)
neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá

skutočnosť, že ust. § 150 O.s.ř. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto
výnimky, platí všeobecné pravidlo. Inými slovami povedané, povinnosť odôvodnenia výroku o trovách
konania z uhla pohľadu § 150 O.s.ř. by nastala iba v prípade, že by došlo k jeho aplikácii (Ústavný súd
Českej republiky - IV. ÚS 3678/12).
Z čl. 37 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd vyplýva právo každého, teda vrátane štátu a osôb

s právnickým vzdelaním, na právnu pomoc pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, či orgánmi verejnej
správy, a to od začiatku konania a je garantovaná tiež rovnosť účastníkov pred zákonom (Ústavný súd
Českej republiky v uznesení zo 17. júla 2009, sp. zn. II. ÚS 986/09, aj v uznesení zo 7. júla 2009 sp.
zn. II. ÚS 2257/08).
17. Vychádzajúc z názorov súdnych autorít, citovaných v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto

rozhodnutia, v kontexte s priebehom a výsledkami celého konania, stranami tvrdenými a preukázanými
skutkovými okolnosťami a dôvodmi ich úkonov, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie pochybil,
pokiaľ žalovanému 1. vôbec nepriznal nárok na náhradu trov konania. Za žalovaného 1, ktorého za
účastníkakonaniažalobcoviaoznačili,konali2subjekty-SlovenskýpozemkovýfondaLESYSlovenskej
republiky, štátny podnik. Nárok na náhradu trov uplatnil žalovaný 1 len cestou jedného zo svojich

zástupcov, cestou štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorý za neho konal vo
vzťahu k lesným pozemkom, ktoré boli predmetom konania, trovy titulom tohto zastúpenia boli riadne
a včas uplatnené, nebol dôvod pre ich nepriznanie. Vzhľadom na zastavenie konania, ktoré procesne
zavinili žalobcovia, preto odvolací súd časť výroku II. rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
žalovaného 1. zmenil postupom podľa § 388 CSP.

18.Odvolacísúddospeltaktiežkzáveruotom,žeodvolaniežalobcovvovzťahukvýrokuIII.rozhodnutia,
ktorým im súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, je správne. Žalobcovia,
právne zastúpení, podali žalobu voči osobám zapísaným na listoch vlastníctva bez identifikačných
údajov,žalovaní2až4,taktožalobcamioznačení,týmvykazovaliznakynezistenýchvlastníkov,zákonná
ochrana záujmov ktorých je v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č 180/1995 Z.z. realizovaná

zastúpením zákonom definovaným (bod 8. odôvodnenia tohto rozhodnutia).
Je síce možné súhlasiť so žalobcami v tom, že v štádiu zistenia, že žalovaní 2 a 3 už nie sú nažive, malo
byť konanie voči týmto žalovaným zastavené. Boli to však žalobcovia, ktorí žiadali konanie zastaviť, bez
uvedenia dôvodu, ak súd prvej inštancie konania zastavil z dôvodu ich dispozičného úkonu, nie z iného,
a rozhodnutie o zastavení z dôvodu späťvzatia žaloby, nie pre iný dôvod je právoplatné, je potrebné pri

rozhodovaní o náhrade trov vychádzať z dôvodu zastavenia konania, t.j. pre zavinenie žalobcov.
19. Pokiaľ žalobcovia argumentovali, že dôvodom, pre ktorý by nemali platiť náhradu trov konania
tak, ako vyplýva z výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, by malo byť to, že sú dôchodcami,
že ide o príbuzenský vzťah a tým, že protistrane - zástupcovi, ujma nevznikne, mal odvolací súd zato, že tieto žalobcami tvrdené okolnosti boli bez relevancie. To, že žalobcovi sú dôchodcami jednak
nebolo preukázané, ak by nimi aj boli, neznamená to, že ich majetkové pomery vykazujú znaky
závažnej materiálnej núdze alebo odkázanosti, čo nebolo ani tvrdené, a ani preukázané. To, že medzi

nimi a osobami, ktoré označili za žalovaných 2 až 4 má byť príbuzenský vzťah, nie je okolnosťou
zreteľa hodnou. Okolnosťou zreteľa hodnou nemôže byť ani to, že zástupca nezistených vlastníkov -
žalovaných 2 až 4, by podľa úvahy žalobcov nemal utrpieť nepriznaním náhrady trov ujmu. Ustanovenie
§ 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov strán sporu, ale k riešeniu situácie, v ktorej
by bolo nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo

právom chránené záujmy, nezískal náhradu trov, ktoré pri konaní dôvodne vynaložil. Žalobcovia súdu
v prvoinštančnom, ale ani v odvolacom konaní nepredložili žiadne dôkazy odôvodňujúce postup podľa
§ 257 CSP, neuviedli ani žiadne významné skutkové okolnosti odôvodňujúce výnimočnú aplikáciu
ust. § 257 CSP, čím neboli vytvorené ani bazálne úvahy pre sudcovskú úvahu o nepriznaní náhrady
trov tej strane sporu, ktorá sa v konaní bránila, hranice sudcovskej úvahy sú pritom len výnimkou zo
všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

Z dôvodov, ktoré uviedol, mal odvolací súd odvolaciu námietku žalobcov vo vzťahu k výroku III.
rozhodnutia súdu prvej inštancie za nedôvodnú, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III.
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaní, zastúpení štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, boli v

odvolacom konaní úspešní, odvolací súd preto priznal, vychádzajúc aj z povahy konania, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; kvantifikáciu náhrady trov zrealizuje súd prvej
inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. Dôvody pre výnimočné nepriznanie náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 257 CSP zistené neboli.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.