Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204018
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216204018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so
sídlom v Malinove, na ul. Slnečnej č. 765/3 proti žalovanému V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. M. C. A. Č..
XXX,právnezastúpenémuJUDr.Ing.SoňouStrýčkovou,PhD.,advokátkousosídlomvBanskejBystrici,
na ul. Národnej č. 7, o zaplatenie sumy 780 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.07.2017, č. k. 7Csp/18/2016- 54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 14.1.2009
uzatvorená zmluva o úvere. Na jej základe poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 600 Eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 180 Eur v dvoch mesačných splátkach po 390

Eur počnúc dňom 23.2.2009.

3. Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov zo dňa 7.9.2011 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.10.2011 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu spôsobenej škody na
občianske súdne konanie.

4. Zmluva o úvere bola vyhodnotená ako spotrebiteľská a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy
ako aj na spôsob jej uzavretia.

5. Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

6. V konaní uplatnený nárok žalobcu je premlčaný a to v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe
počítanejnajneskôrododňaprávoplatnostitrestnéhorozkazu,keďžetýmtodňommalžalobcanajneskôr
vedomosť, že škoda vznikla a kto škodu spôsobil. Keďže žaloba bola podaná na súde skoro až popiatich rokoch dňa 29. 7. 2016, teda po uplynutí premlčacej doby, žalobcovi nebolo možné vzhľadom k
uplynutiu subjektívnej premlčacej doby ním uplatnený nárok priznať.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 odsek 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo
v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalobca v postavení veriteľa uzatvoril so žalovaným

ako dlžníkom zmluvu o úvere dňa 14.1.2009. Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov zo dňa
7.9.2011 č.k. 2T/111/2011 - 240 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
a žalobca v postavení poškodeného bol odkázaný zo svojím nárokom na náhradu škodu na konanie
vo veciach občianskoprávnych.

9. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Plynutie
objektívnejpremlčacejdobynezávisíodžiadnejsubjektívnejvedomostižalobcuajejzačiatoksaviažena
objektívne stanovenú skutočnosť vzniku škody. Z uvedeného je zrejmé, že začiatok plynutia subjektívnej
a objektívnej premlčacej doby je navzájom nezávislý. Premlčanie práva na náhradu škody však aj
napriek špecifickému charakteru úpravy treba posudzovať v súvislosti so všeobecnými ustanoveniami

upravujúcimi právny režim premlčania. Do úvahy prichádza aplikácia ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v prípade, ak bolo právo na náhradu škody priznané právoplatným rozhodnutím súdu,
prípadne v prípade, ak povinný uzná svoju povinnosť nahradiť škodu. V týchto prípadoch sa neuplatnia
kombinované premlčacie doby, ale desaťročná premlčacia doba so začiatkom plynutia stanoveným
v ustanovení § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v predmetnom konaní nedomáhal

zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody pričom plynutie premlčacej doby je upravené odlišne. Nárok
na náhradu škody nie je založený zmluvou, ale protiprávnym konaním žalovaného. Ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa expressis verbis ukladá povinnosť súdu prihliadať na
premlčanie ex offo len v prípadoch, ak sa rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. V predmetnej veci má nárok žalobcu na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o

vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je
typickým občianskoprávnym vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy) , na tieto vzťahy
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

13. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného ( meno a priezvisko,
bydlisko,dátumnarodenia,rodnéčíslo,čísloobčianskehopreukazu),inéúdajeumožňujúceidentifikovať
žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako
živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy

o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký

počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť

s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol.

17. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku

Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

18. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia

otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný

prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

19. Okrem toho zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania a to v jeho písomnom
vyjadrení zo dňa 31.5.2017 (č.l. 45 až 47 spisu). Ak prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia
konštatuje, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na premlčanie sa prihliadalo bez návrhu podľa
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. toto konštatovanie správne nie je, nakoľko zo strany
žalovaného námietka premlčania vznesená bola. Uvedené pochybenie však vplyv na vecnú správnosť

výroku rozsudku vplyv nemá.

20. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.21. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/111/2011 žiadne právo

na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník bol odkázaný so svojím nárokom na
náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu
Bardejov zo dňa 7.9.2011 č.k. 2T/111/2011 - 240. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
12.10.2011. Minimálne od tohto dňa mal žalobca vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody
v občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.

22. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby , ktorú nemôže

prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

23. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa

12.10.2011, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov zo dňa 7.9.2011
č.k. 2T/111/2011 - 240. Žalobu na náhradu škody zo dňa 27.7.2016 podal na prvoinštančnom súde
dňa 29.7.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1

Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu
už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).