Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/399/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611212443
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5611212443.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyUrbanoveja

sudcovJUDr.YvettyDzugasovejaMgr.MiroslavaŠeptáka,vprávnejvecižalobcov:1/Mgr.H.C.,rod.K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. L. XX, XXX XX I. T., štátna občianka SR, 2/ C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. L. XX, XXX XX I. T., štátny občan SR, obidvoch právne zastúpených JUDr. Jaroslavom Kiapešom,
advokátom, so sídlom P. XXXX/XX, XXX XX I. T., proti žalovaným: 1/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
L. XX, XXX XX I. T., štátny občan SR, 2/ T. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. L. XX, XXX XX I. T.,
štátna občianka SR, obidvom právne zastúpeným JUDr. Petrom Malachovským, advokátom, so sídlom
L. XXX, XXX XX I., v konaní o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v rade

1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/278/2011-276 zo dňa 25.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/278/2011-276 zo dňa 25. 11. 2014
potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti
odstránením plotu nachádzajúceho sa na pozemkov žalobcov: parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2,
zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš,

zapísaného na LV č. XXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozostávajúceho z
8 kusov železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostnatý drôt a 4 kusy železných
stĺpikov, na ktorých je pripevnený ostnatý drôt a pletivo, a to v dĺžke 28,86 m, počítanej
od počiatočného bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2,
katastrálne územie P. L. a pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, katastrálne územie P.
L., na južnej strane týchto pozemkov a odstránením plotu nachádzajúceho sa na pozemku žalobcov,
parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná

Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaného na LV č. XXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor
katastrálny, pozostávajúceho zo 17 kusov železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené drôty a pletivo,
a to v dĺžke 48,94 m počítanej od počiatočného bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné č.
KN-C 235, o výmere 397 m2, katastrálne územie P. L. a pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere 647
m2, katastrálne územie P. L., na južnej strane týchto pozemkov, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Zároveň podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne do 30

dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou podanou na súd dňa
28. 12. 2011 v spojení so zmenou žaloby zo dňa 23. 03. 2012 a 27. 06. 2014 (pripustenej uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 09. 2014) domáhali, uloženia povinnosti žalovaným v rade1/ a 2/ vypratať nehnuteľnosti, odstránením plotu nachádzajúceho sa na juhozápadnej strane pozemku
žalobcov KN-C parcela č. 235 o výmere 397 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaného na LV č.

XXX, pozostávajúceho z ôsmych kusov železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený
ostnatý drôt vo výške 2 - 2,5 m a štyri kusy železných stĺpikov, na ktorých je pripevný ostnatý drôt a rôzne
druhy pletiva vo výške 3 - 3,5 m a to v celkovej dĺžke 28,86 m, smerom na juhovýchod od hranice medzi
pozemkami a odstránením plotu nachádzajúceho sa na juhozápadnej strane pozemku žalobcov KN-C
parcela č. 236 o výmere 647 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec

Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaného na LV č. XXX, pozostávajúceho zo sedemnástich
kusov železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené z rôznych materiálov drôty a pletivo vo výške 2,5 až
3 m v celkovej dĺžke 48,94 m smerom na severozápad od hranice medzi pozemkami, pričom hranicu
medzi pozemkami tvorí spoločná hranica pozemku parcely registra KN-C č. 235 o výmere 397
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcely registra KN-C č. 236 o výmere 647
m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský

Mikuláš, zapísaných na LV č. XXX, v mieste, v ktorom sa nachádza predmetný plot a to všetko do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnili ochranou svojho vlastníckeho práva k pozemkom
parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L.,
obec Veterná Poruba, zapísaný na LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny a
pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec

Veterná Poruba, zapísaný na LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, ktorých
sú vlastníkmi. Uvedené pozemky susedia v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalovaných v rade
1/ a 2/ parcelné č. KN-C 233 a parcelné č. KN-C 234, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba.
V roku 2008 postavili žalovaní v rade 1/ a 2/ plot na vyššie označených pozemkoch žalobcov v rade
1/ a 2/, ktorý pozostával z 8 železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostnatý drôt

vo výške 2 až 2,4 m a 17 železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené z rôznych materiálov drôty a
pletivo vo výške 2,5 až 3 m. Žalobcovia sa opakovane snažili žalovaných presvedčiť, aby predmetný
plot odstránili, keďže ho vybudovali na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. Žalovaní však tieto výzvy
nerešpektovali. V dôsledku toho sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva vyprataním
pozemkov zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/.

Z výpisu z LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny bolo zistené, že žalobcovia
v rade 1/ a 2/ sú výlučnými vlastníkmi pozemku parcelné č. KN-C 235 o výmere 397 m2, zastavané
plocha a nádvoria a parcelné č. KN-C 236 o výmere 647 m2, trvalé trávne porasty, v katastrálnom území
P. L., obec Veterná Poruba. Z výpisu z LV č. 182 Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor
katastrálny bolo zistené, že žalovaní v rade1/ a 2/ sú výlučnými vlastníkmi pozemkov parcelné č. KN-C

233 o výmere 489 m2, trvalé trávne porasty a parcelné č. KN-C 234 o výmere 612 m2, zastavané plochy
a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba.
Prvostupňový súd citoval ust. čl. 20 vetu prvú a druhú a odsek 4 Ústavy SR, článok 1 vetu prvú
Dodatkového protokolu k Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV
č. 209/1992 Zb.) a tiež § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobe vyhovel, keď

vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Vlastnícke právo má absolútny charakter.
Pôsobí proti všetkým a všetci ostatní sú povinní ho rešpektovať. Jeho nedotknuteľnosť je garantovaná
Ústavou SR (článok 20) ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (dodatkový
protokol č. 1 článok 1). Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok
(Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústava SR

umožňuje zásah do vlastníckeho práva iba na základe osobitného zákona a pri splnení
všetkých zákonom stanovených podmienok. Uvedené normy garantujú každému vlastníkovi ochranu
pred zásahom do vlastníckeho práva. Pokiaľ niekto do vlastníckeho práva iného neoprávnene zasiahne,
dotknutý vlastník má právo voči narušiteľovi podať žalobu na ochranu svojho vlastníckeho práva. Ak ide
o nehnuteľnosť, v danom prípade pozemky, ktoré nehnuteľnosťami sú, je daný dôvod na podanie žaloby

o vypratanie nehnuteľnosti. Keďže v danom prípade žalobcovia sa domáhali len vypratania
pozemku, odstránením plotu z pozemku na svojom vlastníctve, k čomu môže dôjsť
posunom oplotenia na hranicu medzi bezprostredne susediacimi predmetnými pozemkami žalobcov
a žalovaných, judikatúra pripúšťa uvedený spôsob ochrany vlastníckeho opráva, ak ide o vypratanie
pozemku. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany vlastníckeho práva vyprataním pozemku bez

ohľadu na to, či sa na uvedenom pozemku nachádza taktiež nehnuteľná stavba náležiaca
osobe, proti ktorej žaloba na vypratanie smeruje (Rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo1792/2001). Z dôvodu,
že žalobcovia sa domáhali vypratania pozemku a to odstránením plotu žalovaných z ich pozemku, bolo
možné akceptovať zvolený spôsob ochrany vlastníckeho práva. Spor medzi účastníkmi konania bolkoncentrovaný na spornú skutočnosť, či plot žalovaných bol postavený na pozemku žalobcov alebo na
vlastnom pozemku. Keďže vykonaným dokazovaním a to predovšetkým znaleckým posudkom, pretože
ide o odborné vedomosti, na ktoré treba odborné znalosti, žalovaným vznikla povinnosť vypratať

pozemok odstránením plotu a to jeho posunutím na hranicu svojho pozemku. Tak, aby postavený plot
žalovaných nezasahoval do pozemku žalobcov. Na základe uvedeného budú rešpektované vlastnícke
hranice pozemkov obidvoch procesných strán.

V konaní nebolo sporné, že žalovaným prislúchalo právo postaviť plot na pozemku, ktorý vlastnia.

Takéto právo im však neprislúcha na pozemku iného vlastníka, v danom prípade žalobcov. Znaleckým
dokazovaním, a to výsluchom súdneho znalca ako aj písomným znaleckým posudkom, bolo vyvrátené
tvrdenie žalovaných, že plot postavili na pozemkoch vo svojom vlastníctve. Súdny znalec popisom,
graficky ako aj kvantifikáciou dĺžky plota, presne a úplne vymedzil rozsah zásahu žalovaných do
vlastníctva žalobcov. Žalovaní boli oprávnení postaviť plot na vlastnom pozemku. Keďže tak neurobili
a zasiahli do pozemku žalobcov, vznikla im povinnosť v presne vymedzenom rozsahu vypratať

predmetné dva pozemky, odstránením plotu z pozemkov, posunom na vlastný pozemok. Vzhľadom na
malú vzdialenosť medzi oplotením žalobcov (ktorí postavili oplotenie vo vnútri svojho pozemku), aj s
prihliadnutím na charakter plotu postaveného žalovanými je posun oplotenia dôvodný. Žalobcovia majú
právo, aby do ich predmetu vlastníckeho práva žalovaní nezasahovali a s prihliadnutím aj na
vyhrážky žalovaného (napr. o napustení plotu elektrickým napätím), ako aj na mimoriadne nepriaznivé

susedské vzťahy účastníkov, bolo posunutie plota za vlastnícku hranicu žalobcov oprávnené
a dôvodné.
Okresný súd tiež konštatoval, že námietky žalovaných vo vzťahu k správnosti vytýčenia vlastníckej
hranicemedzipozemkamižalobcovažalovanýchnebolomožnéakceptovať. Navytýčeniehranice
sú nevyhnutné odborné znalosti. V danom prípade išlo o prípad objektívne zistiteľnej hranice medzi

pozemkami, pričom súd má možnosť za pomoci znalca zistiť priebeh hranice. Preto bol ustanovený
súdny znalec, ktorý v súlade s údajmi a podkladmi pre vytýčenie hranice z katastra nehnuteľností,
zistil reálnu hranicu medzi pozemkami v teréne. Na jej základe tak bolo možné konštatovať, že došlo k
zásahu zo strany žalovaných do vlastníckeho práva žalobcov k predmetným dvom pozemkom. Znalecký
posudok predstavuje objektívny dôkazný prostriedok, na vyvrátenie záverov ktorého sú nepostačujúce

len nesúhlasné tvrdenia účastníkov konania, v danom prípade žalovaných. Žalovaní nepreukázali
žiadne iné odborné posúdenie súdneho znalca, znaleckú expertízu, ktorá by vyvrátila adekvátnym
spôsobom závery súdneho znalca ustanoveného v danom súdnom konaní. Námietky žalovaných v
uvedenom smere boli nepostačujúce a nemali kvalifikovaný charakter. Posúdenie skutočností hranice
medzi pozemkami bolo vykonané v rámci vykonaného dokazovania a uvedené v dôvodoch

tohto súdneho rozhodnutia.
Žalovaný v rade 1/ využil možnosť a požiadal katastrálnu inšpekciu o posúdenie správnosti postupu
v súvislosti s vytýčením hraníc pozemkov geodetmi. Orgán katastrálnej inšpekcie (Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR) výslovne konštatoval, že vytýčená vlastnícka hranica je platná vlastnícka
hranica v zmysle platných údajov katastra a že rozpor medzi vytýčenou hranicou Ing. L. a definovaním

vlastníckej hranice v znaleckom posudku Ing. Hrivíka, ako aj v jeho grafickej prílohe, nie je daný.
Bolo konštatované, že obidvaja geodeti vychádzali z platných údajov katastra, ktorými sú súradnice
podrobných lomových bodov vlastníckej hranice (katastrálna inšpekcia označila tvrdený rozpor
žalovaným v rade 1/ a 2/ za mylný). Správnosť vytýčenia hranice medzi pozemkami mali preto žalovaní
v rade 1/ a 2/ preskúmanú. V prípade, ak sa žalobcovia domnievajú, že časť pozemku (nie hranica),

do ktorej oplotením zasahujú (na pozemku žalobcov) vlastnícky prináleží žalovaným, môžu sa domáhať
svojichprávpríslušnoužalobou.SúdI.stupňatiežkonštatoval,žeskutočnosť,čivminulostistálvspornej
lokalite iný plot, bola bez právneho významu k predmetu daného sporu medzi účastníkmi konania.
Výsluchom svedka Q. V., ako právneho predchodcu žalobcov v rade 1/ a 2/ uvedená skutočnosť nebola
preukázaná. Dokazovanie výsluchom ďalších právnych predchodcov (či pôvodne v spornej lokalite stál

alebo nestál iný plot) bolo bez akéhokoľvek právneho významu na predmet sporu medzi účastníkmi
konania. Nebol preto daný dôvod na vykonanie dokazovania výsluchom svedka I..
V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na povahu plnenia.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o

trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom
boli podané opravné prostriedky (odvolania) proti procesným rozhodnutiam, v súvislosti
s vykonaním dokazovaním a to vo vzťahu k rozhodnutiu o znalečnom, ktoré predstavuje pre účastníkov
konania vynaložené trovy konania.Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci

okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uviedli, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Na pojednávaní dňa 24.06.2014 prvostupňový súd nepripustil zmenu žaloby zo dňa
13.06.2014 a uložil žalobcom, aby doplnili petit žaloby tak, aby bol presný, určitý a vykonateľný,

vzhľadom na pôvodné znenie petitu žaloby, navrhovanú zmenu žaloby zo dňa 23.03.2012 v spojení
so závermi znaleckého posudku a jeho doplnku. Tento postup odvolatelia považujú za nesprávny a v
rozpore s ust. § 95 O.s.p., keďže okresný súd poučoval žalobcov o tom, ako majú podať zmenu
petitu žaloby. V tomto smere poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/1253/2009.
Zmena žaloby je úkonom účastníka vo veci samej a súd rozhoduje len o tom, že takúto zmenu pripustí
alebo nepripustí. Pokiaľ však poučí účastníka ako má zmeniť žalobu, je to porušenie zásady rovnosti

účastníkov pred súdom a prejav neobjektívnosti súdu. Pokiaľ súd nepripustil zmenu žaloby zo dňa
13.06.2014, mal konať vo veci tak, ako bola žaloba žalobcami podaná a o nej mal aj rozhodnúť. Navyše,
v priebehu celého konania na prvostupňovom súde žalovaní vypovedali, že nie je vecný dôvod
na podanie žaloby žalobcami, keďže ich plot presne kopíruje hranicu pozemkov odvtedy ako v roku
1987 kúpili parc. KN-C č. 233 a KN-C č. 234. Prvostupňový súd na zistenie hranice medzi parcelami

KN-C č. 233 a KN-C č. 234 patriacimi žalovaným a parcelami KN-C č. 235 a KN-C č. 236 patriacimi
žalobcom, ustanovil súdneho znalca, ktorý vyhotovil znalecký posudok a neskôr dodatok k znaleckému
posudku, s ktorým žalovaní však nesúhlasia. Zdôraznili, že okrem iných vyjadrení žalovaní podali do
spisu aj svoje písomné vyjadrenie zo dňa 19.11.2013. Podľa ich názoru nesprávnosť postupu súdu
prvého stupňa pri zisťovaní, či sa ich plot nachádza na parcelách KN-C č. 235 a KN-C č. 236 je v tom,

že okresný súd sa pri zisťovaní vlastníckej hranice (teda či je plot žalovaných postavený na parcelách
patriacich žalobcom) nevysporiadal s rozpormi medzi tým ako vytýčil vlastnícku hranicu Ing. J. L. a tým
ako vytýčil hranicu Ing. V. Hrivík v znaleckom posudku č. 2/2013. Títo dvaja geodeti rozdielne stanovili
vlastnícku hranicu. Ing. J. L. vytýčil vlastnícku hranicu tak, že túto hranicu viedol vo vzdialenosti 40 cm
od steny rodinného domu patriaceho žalovaným (o tom svedčí vytyčovací náčrt č. 10854096 - 24/2000

a protokol o vytýčení hranice, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise). Ing. V. Hrivík vytýčil vlastnícku
hranicu tak ako je zobrazená v prílohe P 7 znaleckého posudku, ako aj v obrazovej prílohe dodatku,
ktoré je zobrazené v mierke 1 : 350, čo znamená, že 1 mm na mape je 35 cm v skutočnosti v teréne. V
bode 261 až 327 vlastníckej hranice je zameraná vzdialenosť medzi zameraným existujúcim oplotením
a vlastníckou hranicou 1,5 mm na mape, čo je v teréne vzdialenosť 1,5 x 350 = 525 mm = 52,5 cm.

Nakoľko vlastným meraním žalobcovia zistili, že ich plot sa nachádza cca 55 cm od ich rodinného domu,
tak podľa Ing. V. Hrivíka je vlastnícka hranica vo vzdialenosti cca 2,5 cm od steny ich rodinného domu, čo
by znamenalo, že prakticky celý previs ich strechy by presahoval cez vlastnícku hranicu nad pozemkov
žalobcov. Prvostupňový súd si mal postaviť otázku, ako je možné, že obidvaja geodeti vychádzali z
platných údajov katastra, no dopracovali sa k rozdielnemu vytýčeniu vlastníckej hranice. V písomnom

vyjadrení zo dňa 23.10.2014 žalovaní namietli, že im úrad katastra znížil výmeru parciel tak, že parcela
KN-C č. 233 mala pôvodnú výmeru 541 m2 a teraz má 489 m2, teda o 52 m2 menej a parcela KN-C č.
234 mala pôvodnú výmeru 520 m2 a teraz má výmeru 512 m2, teda o 8 m2 menej. Spolu je to menej
o 60 m2, pričom k zmene výmery parciel došlo nezákonne z dôvodu zmeny vlastníckej hranice úradom
katastra. O tejto zmene výmery žalovaní prvostupňovému súdu predložili dôkazy, ktoré sú súčasťou

spisu. Okresný súd na toto vyjadrenie žalovaných vôbec nereagoval a predložené dôkazy ignoroval. K
zmene výmery parciel došlo z dôvodu zmeny vlastníckej hranice v neprospech žalovaných, pričom je
vylúčené, aby k tomu došlo v takej rozsiahlej výmere (60 m2) z iného dôvodu ako z dôvodu vlastníckej
hranice. Odvolatelia tiež namietali, že znalecký posudok v znení doplnku č. 1 v jeho grafickej prílohe je
čiastočne zmätočný a nakoľko z neho vychádza aj napadnutý rozsudok, tento je nevykonateľný. Časť

oplotenia od bodu A po bod C niekoľko metrov splýva totiž s hranicou pozemkov, a teda nie je jasne a
nespochybniteľne znalcom, a teda v rozsudku súdom prvého stupňa presne určené, v akom rozsahu
už oplotenie nesplýva s vlastníckou hranicou a presne odkiaľ sa má oplotenie odstrániť. Prvostupňový
súd sa podľa názoru odvolateľov úplne nepochopiteľne v tomto smere uspokojil s vysvetlením znalca,
ktoré si osvojil. Správne určenie vlastníckej hranice je pritom rozhodujúcou skutočnosťou pre zistenie,

či plot žalovaných je postavený na pozemkoch žalobcov. Navyše žalobcovia podali
žalobu na odstránenie plota žalovaných bez toho, aby preukázali súdu, že plot žalovaných je postavený
na pozemkoch žalobcov, a ani sami nepreukázali priebeh vlastníckej hranice. Už v tomto štádiu konania
mal súd zastaviť konanie a postúpiť vec vtedy Správe katastra Liptovský Mikuláš na rozhodnutie o určenívlastníckej hranice. V priebehu súdneho konania žalovaní preukázali súdu nezrovnalosti vzniknuté pri
vytýčení vlastníckej hranice, a preto mal prvostupňový súd konanie zastaviť a v súlade s ust. § 7
O.s.p. postúpiť vec katastrálnemu úradu Okresného súdu Liptovský Mikuláš na rozhodnutie o správnosti

určenia vytýčenia hranice.

Samostatným podaním zo dňa 20.01.2015 žalovaní podali ešte jedno odvolanie proti rozsudku
okresného súdu, ktoré podali osobne na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 20.05.2015, v ktorom
sa domáhali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, alternatívne navrhli žalobu

žalobcov zamietnuť.
Tvrdili, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Pre úplné a riadne zistenie
skutkového stavu mal okresný súd vykonať aj ohliadku na mieste samom, ktorú však nevykonal. Z
uvedeného dôvodu nemohol byť v konaní riadne a úplne zistený skutkový stav veci. Plot žalovaných,
ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú je postavený na hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcov

a pozemkov patriacich žalovaným. Žalobcovia si postavili svoj drevený plot na základe listu Obecného
úradu vo Veternej Porube zo dňa 17.07.2001, ktorý bol označený ako oznámenie o stavbe
oplotenia, na základe ktorého Obecný úrad Veterná Poruba súhlasil s tým, aby si žalobcovia postavili plot
nasvojompozemkuvovzdialenosti10cmodhranicepozemkov.Aktedažalobcoviapostupovalivsúlade
s týmto oznámením, tak drevený plot si museli postaviť minimálne 10 cm od hranice pozemkov. Teda

ak vzdialenosť medzi plotom žalobcov a plotom žalovaných je približne 10 až 15 cm, plot žalovaných
je jednoznačne postavený na hranici medzi pozemkami. Sám žalobca v rade 2/ potvrdil, že svoj plot
staval podľa hranice vytýčenej Ing. L. drevenými kolíkmi. Z uvedeného vyplýva, že plot žalovaných
musí byť postavený na hranici pozemkov, keďže je umiestnený v približnej vzdialenosti 10 cm od plota
žalobcov a preto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva žalobcov. Okrem toho plot žalovaných bol

postavený na mieste pôvodného oplotenia a teda vyvstáva otázka, či zo strany žalovaných nedošlo
aj k vydržaniu vlastníckeho práva, keďže pozemok ohraničený oplotením užívali v dobrej viere ako
ich vlastník. Uvedenú skutočnosť si mal podľa názoru odvolateľov súd posúdiť ako predbežnú otázku.
S prihliadnutím na existenciu dreveného oplotenia žalobcov postaveného s povolením Stavebného
úradu obce Veterná Poruba, je odstránenie oplotenia v zmysle napadnutého rozsudku okresného súdu

neúčelnéanehospodárne.Obeoplotenia(žalobcovižalovaných)súodsebavzdialenélennepatrne,cca
10 až 15 cm. Žalobcami uplatnený nárok je tak v rozpore s dobrými mravmi a je len ďalším vyhrocovaním
vzájomných susedských vzťahov medzi účastníkmi. Pokiaľ okresný súd poukazoval na
charakter oplotenia žalovaných, títo namietali, že žiadny právny predpis im neurčuje, aký plot si majú
postaviť a teda je len v ich kompetencii, aké oplotenie pozemku si zabezpečia.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení k rozsudku navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne si uplatnili voči žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.
Uviedli, že nepopierajú, že si svoj plot postavili na základe ohlasovacej povinnosti a povolenia obce
Veterná Poruba, a to listu Obecného úradu vo Veternej Porube zo dňa 17.07.2001 vo vzdialenosti

minimálne10cmodhranicepozemkov,avšakhranica10cm odhranicepozemkovbolazistenána
základe vytyčovacieho náčrtu Ing. L.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nevedeli, kde je skutočná
hranica medzi pozemkami parc. KN-C č. 233 a KN-C č. 234 a parc. KN-C č. 235 a KN-C č. 236, postavili
plot v zmysle vytyčovacieho náčrtu Ing. L.. O pár týždňov, potom ako žalobcovia vybudovali svoj plot,
žalovaní v rade 1/ a 2/ vybudovali paralelne s plotom žalobcov sporné oplotenie situované približne vo

vzdialenosti 10 cm od plotu žalobcov v rade 1/ a 2/. Jedná sa o ich vlastné pletivové oplotenie, upevnené
na kovových stĺpoch, pričom vrch oplotenia je opatrený ostatným drôtom. Plot žalovaných v rade 1/ a
2/ bol však postavený bez súhlasného stanoviska stavebného úradu a tiež bez akejkoľvek ohlasovacej
povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ na mieste, kde predtým, ani v čase, keď žalobcovia v rade 1/ a
2/ kupovali svoje pozemky parc. KN-C č. 235 a KN-C č. 236, žiadny plot nestál. Je teda zrejmé, že

žalobcovia v rade 1/ a 2/ si postavili svoj plot na svojom pozemku, pričom žalovaní v rade 1/ a 2/ ich plot
postavili na pozemkoch, ktoré nikdy neužívali a na ktorých nikdy žiaden plot nestál. Ak žalovaní
v rade 1/ a 2/ tvrdia, že pozemok ohraničený oplotením, ktorý sami postavili, užívali v dobrej viere ako
svojvlastnýpozemok,jeevidentné,žetentopozemoknemôžeaaninemoholbyťvichvlastníctve,keďže
ho nikdy neužívali ako svoj do času, kým si ho neprisvojili ohraničením a vybudovaním oplotenia, ktoré

je predmetom sporu. Ak by malo dôjsť k vydržaniu, držba musí byť pokojná, bez toho, aby si uplatňoval
niekto iný vlastnícke právo na túto vec, pričom vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j.
ten, kto vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný a má za to, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o
tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami,z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 30/2011 zo dňa 01. marca 2011). Nakoľko medzi účastníkmi konania
dlhodobo pretrvávajú susedské spory a na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa viedlo viacero súdnych

konaní, napr. sp. zn. 8C/142/2010 a sp. zn. 3C/146/2010) ohľadom zásahov do vlastníckych práv a
neexistuje žiadny iný právny titul, z ktorého by žalovaní v rade 1/ a 2/ odvodzovali svoje vlastnícke
právo k predmetnému pozemku, v súdenej veci neprichádza do úvahy možnosť vydržania podľa § 134
Občianskeho zákonníka, a preto uvedenú skutočnosť nemohol v tomto konaní skúmať ani prvostupňový
súd ako predbežnú otázku.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných v rade 1/ a 2/, že na pojednávaní dňa 24.06.2014 prvostupňový súd
nepripustil zmenu žaloby zo dňa 13.06.2014 a uložil žalobcom v rade 1/ a 2/ povinnosť, aby doplnili petit
žaloby, tak aby bol presný, určitý a vykonateľný, vzhľadom na pôvodné znenie petitu žaloby, navrhovanú
zmenu žaloby zo dňa 23.03.2012 v spojení so závermi znaleckého posudku a jeho doplnku,
žalobcovia sú toho názoru, že takéto uloženie povinnosti je v súlade s § 95 O.s.p., nakoľko žalobný
petit zo dňa 13.06.2014 je presný, určitý a vykonateľný, v spojení so znaleckým posudkom Ing. Hrivíka

č. 2/2013 zo dňa 29.07.2013 a jeho doplnku č. 1 zo dňa 26.05.2014. Keďže z dôvodu hospodárnosti
konania nebolo v záujme súdu zvyšovať náklady účastníkov konania na vyhotovenie ďalších originálov
znaleckého posudku č. 2/2013 zo dňa 29.07.2013 a jeho doplnku č. 1 zo dňa 26.05.2014, ktoré by
tvorili neoddeliteľnú súčasť rozsudku, prvostupňový súd uložil žalobcom v rade 1/ a 2/ povinnosť doplniť
petit žaloby v zmysle uznesenia súdu zo dňa 24.06.2014. Dôvodom nepripustenia zmeny žaloby zo

dňa 13.06.2014 a vyššie citovaného uznesenia bola len zásada hospodárnosti konania a nezvyšovania
ďalších nákladov na strane účastníkov konania. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo
1253/2009, na ktoré poukazovali odvolatelia s tvrdením, že takýmto konaním súd porušil zásadu rovnosti
účastníkov konania, pokiaľ súd poučil účastníka konania ako má zmeniť petit žaloby, sa žalobcovia
nestotožňujú, pretože uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24.06.2014 súd nepoučil

žalobcov v rade 1/ a 2/ o konkrétnych skutkových okolnostiach a úprave petitu tak, aby žalobcovia v
rade 1/ a 2/ dosiahli požadovaný procesný výsledok sporu. Tvrdenia žalovaných o porušení poučovacej
povinnosti súdu v rozpore s ust. § 95 O.s.p. v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR by mali oporu v predmetnom ustanovení, ak by súd poučoval účastníkov o tom, na základe akých
skutkových tvrdení a pri formulácii akého žalobného petitu by bolo možné žalobe vyhovieť. Žalovaní

v rade 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti - pozemky parc. KN-C č. 233 a č. KN-C 234 v roku 1987 (titul
nadobudnutia RI 430/87). Pôvodný vlastník nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov
v rade 1/ a 2/ - pán Q. V., nadobudol nehnuteľnosti v roku 1990 (titul nadobudnutia RI 291/90). Z
výsluchu svedka Q. V. ako pôvodného vlastníka nehnuteľností parc. KN-C č. 235 a KN-C č. 236 (str.
3 zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 25.11.2014) vyplýva, že medzi domom svedka súpisné č.

XX a domom žalovaných v rade 1/ a 2/ (súpisné č. XX) nestál žiadny plot. Jediný plot, ktorý stál medzi
nehnuteľnosťami bol plot postavený za humnom žalovaných v rade 1/a 2/ až po koniec
pozemku a pred domom žalovaných v rade 1/ a 2/ v časti predzáhradky. Žiadny iný plot medzi parcelami
č. KN-C 235 a č. KN-C 236 a parcelami č. KN-C 233 a č. KN-C 234 nikdy nestál a žalovaní v rade 1/ a 2/
ani o žiadne úpravy, resp. stavbu a presunutie plotu svedka, ani žalobcov v rade 1/ a 2/ nežiadali, a ani

neohlásili drobnú stavbu na stavebnom úrade. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia obce Veterná
Poruba zo dňa 30.06.2010 č. P-6/2010, v ktorej sa uvádza, že obec Veterná Poruba vo svojej evidencii
drobných stavieb nevedie žiadosť o súhlas s drobnou stavbou - oplotením od L. T., trvale bytom P. L.
XX, teda ide o tzv. „čiernu stavbu".
Podľa názoru žalobcov sa prvostupňový súd dostatočne vysporiadal aj s tým, ako vytýčil vlastnícku

hranicu Ing. J. L. ako vytýčil vlastnícku hranicu registrovaný súdny znalec Ing. Vladimír Hrivík, keď na
žiadosť žalovaného v rade 1/ zo dňa 15.11.2013 zaevidoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Bratislava pod č. OKI 7493/2013 žiadosť žalovaného v rade 1/ a dňa 19.02.2014 vykonal kontrolné
merania medzi spornými nehnuteľnosťami. Žalovaný v rade 1/ žiadne námietky k výsledkom kontrolného
merania na Úrade geodézie, kartografie a katastra SR nepodal. V kompetencii súdu nie je

preskúmavanie správnosti vytýčenia hraníc medzi pozemkami. Táto právomoc prislúcha príslušnému
štátnemu orgánu, a nie súdu. Výsledky kontrolných meraní si vyžiadal aj Okresný súd Liptovský Mikuláš,
sú súčasťou spisového materiálu, a tieto potvrdzujú správnosť vytýčenia vlastníckej hranice medzi
spornými pozemkami tak ako ich stanovil súdny znalec Ing. Vladimír Hrívik. Vytýčená vlastnícka hranica
korešponduje aj s výmerou parciel žalobcov v rade 1/ a 2/ KN-C č. 235 a KN-C č. 236, ktorá pri takto

zameranej vlastníckej hranici je totožná s výmerou v čase nadobudnutia týchto nehnuteľností.
Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaných, že znalecký posudok č. 2/2013 zo dňa 29.07.2013 v znení jeho
doplnku č. 1 zo dňa 26.05.2014 v jeho grafickej prílohe je čiastočne zmätočný a nevykonateľný, keďže
časť oplotenia od bodu A po bod C niekoľko metrov splýva s hranicou pozemkov, žalobcovia uviedli,že táto skutočnosť bola objasnená súdnym znalcom Ing. Hrivíkom na pojednávaní dňa 24.06.2014 (str.
4 zápisnice o súdnom pojednávaní), kde súdny znalec jasne potvrdil, že časť oplotenia od bodu A po
bod C (príloha č. 2 doplnku č. 1 posudku) nesplýva s hranicou pozemkov, ale je v takomto grafickom

vyznačení (mierka 1 : 350) neviditeľná, nakoľko ide o analógový podklad, ktorý slúži len ako
prehľadný nákres. V žiadnej mierke nie je centimeter možné vykresliť, preto pri určovaní hranice na 1 cm
sa vychádza z digitálnych podkladov. To znamená, že v digitálnej podobe je jasne viditeľné, že oplotenie
nesplýva s vlastníckou hranicou od miesta A po bod C vyznačenej v prílohe č. 2 doplnku č. 1 zo dňa
26.05.2014 znaleckého posudku zo dňa 29.07.2013.

Vyjadrenie žalovaných v rade 1/ a 2/ zo dňa 23.10.2014, týkajúce sa zníženia výmery pozemkov KN-C
parc. č. 233 z pôvodných 541 m2 na súčasných 489 m2 a pozemku KN-C parc. č. 234 z pôvodných 520
m2nasúčasných512m2,t.j.ževcelkovejvýmeredošlokzníženiuvýmeryo60m2,atozdôvoduzmeny
vlastníckej hranice úradom katastra, je irelevantné. Vykonaným dokazovaním - na základe znaleckého
posudku č. 2/2013 zo dňa 29.07.2013 a jeho doplnku č. 1 zo dňa 26.05.2014, výsluchu súdneho znalca
Ing.VladimíraHrivíkazodňa24.06.2014bolapresnevytýčenávlastníckahranicamedzipozemkamiKN-

C parc. č. 233 a KN-C č. 234 a KN-C parc. č. 235 a KN-C č. 236. Správnosť vytýčenia vlastníckej hranice
bola potvrdená aj na základe kontrolného merania vyžiadaného žalovaným v rade 1/ Úradom geodézie,
kartografie a katastra SR Bratislava, dňa 19.02.2014. Pokiaľ došlo k zníženiu výmery parciel žalovaných,
malo by byť v ich záujme dať si premerať vlastnícke hranice aj vo vzťahu k okolitým pozemkom, a to
k parcelám KN-C č. 328, KN-C č. 231, KN-C č. 232, KN-C č. 344/5 nachádzajúcim sa v k.ú. P. L..

Zníženie výmery pozemkov žalovaných v rade 1/ a 2/ sa nedotýka vlastníckej hranice medzi pozemkami
žalovaných v rade 1/ a 2/ a pozemkami žalobcov v rade 1/ a 2/. Okresný súd v konaní tiež postupoval
správnym spôsobom, ak konštatoval, že správnosť vytýčenia hraníc prislúcha do právomoci príslušného
iného orgánu.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie žalovaných podané prostredníctvom ich
právneho zástupcu dňa 09.01.2015 bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.zapoužitiaust. §156ods.3O.s.p.)hoakovecnesprávny

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný
súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a žalobu žalobcov o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti aj správne právne posúdil.
Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto
dôvodov a v podstatných bodoch na nej odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovaných uvedené v ich opravnom prostriedku zo dňa
09.01.2015 a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Predmetom občianskeho súdneho konania je v konaní uplatnený nárok (procesný nárok), ktorý
vymedzuje žalobca, a to nielen určením predmetu, teda žalobného petitu, ale i určením rozhodujúcich

skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Úlohou súdu je skúmať, či platné právo umožňuje,
aby na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom, mohlo byť žalobe vyhovené. Zmenu návrhu
možno charakterizovať ako dispozitívny úkon účastníka, ktorým účastník konania mení pôvodný návrh
na začatie konania (žalobu) , svoju požiadavku vymedzujúcu ako má súd rozhodnúť (petit). Zmenou
návrhu však nemožno rozumieť iba zmenu petitu, ale aj zmenu skutkového stavu, čo do základu

odôvodňujúceho právo alebo povinnosť, prípadne existenciu (neexistenciu) určitej právnej skutočnosti.
Zmenou návrhu však nie je zmena právnej kvalifikácie.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že zmena žalobného petitu podaná žalobcami na Okresný
súd Liptovský Mikuláš dňa 13.06.2014 reagovala na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného
znalcom Ing. Hrivíkom v znaleckom posudku č. 2/2013 zo dňa 06.06.2013 a jeho doplnku č. 1 zo

dňa 26.05.2014 (č.l. 207 spisu). Pokiaľ súd na pojednávaní dňa 24.06.2014 takto formulovaný petit
nepripustil, postupoval v súlade s ust. § 95 ods. 2 O.s.p. Úvaha súdu v zmysle § 95 ods. 2 O.s.p.,
či výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí spredbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia súdu a jeho myšlienkového
postupu. Správnosť tejto úvahy nemôže preto odvolací súd prehodnocovať.
Správnym bol však postup okresného súdu, keď súčasne žalobcom (prostredníctvom ich právneho

zástupcu) v lehote 10 dní uložil, aby doplnil znenie petitu žaloby tak, aby bol tento presný, určitý a
vykonateľný, vzhľadom na pôvodné znenie petitu žaloby a navrhovanú zmenu žaloby zo dňa 23.03.2012
v spojení so závermi znaleckého posudku a jeho doplnku. Petit žaloby musí byť pritom zrozumiteľný a
určitý, aby mohol byť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia aj riadne vykonateľný. Súd nemôže
nechať nepovšimnutý návrh na zmenu žaloby iba preto, že ide o vadný návrh. Nesplnenie povinnosti zo

strany súdu upravenej v ust. § 43 ods. 1 O.s.p. by bolo vadou konania, ktorá by mala vplyv na správnosť
rozhodnutia. Okrem toho súd môže účastníka vyzvať i na odstránenie takej vady, ktorá pokračovaniu
v konaní síce nebráni, ale pre ďalší priebeh konania je to účelné. V súdenom prípade teda okresný
súd na pojednávaní dňa 24.06.2014 vo vzťahu k navrhovanej zmene žaloby, s prihliadnutím na štádium
konania a výsledky znaleckého dokazovania postupoval správne a žalobcovia na základe tejto výzvy
súdu učinenej na predmetnom pojednávaní reagovali zmenou žalobného petitu dňa 01.07.2014 (č.l.

224 spisu). O tejto zmene žaloby rozhodol okresný súd na pojednávaní uznesením dňa 25.09.2014,
ktoré vyhlásil za prítomnosti všetkých účastníkov konania a ich
právnych zástupcov, v ktorom uviedol i presnú formuláciu žalobného petitu (č.l. 238 až 239 spisu).
Takto žalobcami formulovaný žalobný petit bol následne predmetom tohto súdneho konania, o ktorom
okresný súd následne aj meritórne rozhodol. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaných, že by

prvostupňový súd takýmto postupom poučil žalobcov o konkrétnych skutkových okolnostiach a úprave
petitu za účelom dosiahnutia nimi požadovaného procesného výsledku sporu. Cieľom predmetného
postupu prvostupňového súdu bola jednak zásada hospodárnosti konania a nezvyšovania trov na strane
účastníkov, ale najmä vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ktorého vydania sa žalobcovia v konaní
domáhali s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného v tomto konaní.

Prvostupňový súd dostatočným spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvody, pre
ktoré nie je možné akceptovať námietky žalovaných vo vzťahu k (ne)správnosti vytýčenia vlastníckej
hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovaných. Rovnakú argumentáciu prezentovali
odvolatelia i vo svojom opravnom prostriedku. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od

logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie napadnutého výroku súdu prvého stupňa tak ako je to vyjadrenie vo výrokovej časti jeho
rozhodnutia. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nebolo vytýčenie hranice
medzi pozemkami účastníkov, ale ochrana vlastníckeho práva žalobcov vyprataním nehnuteľností -

odstránením oplotenia, ktoré žalovaní postavili na pozemkoch patriacich žalobcom. Prvostupňový súd
mal preto právomoc v danej veci konať.
Tak ako správne konštatoval súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí, súdny znalec Ing. Vladimír Hrivík
pri vyhotovení znaleckého posudku a jeho doplnku č.1 vychádzal s údajov a podkladov pre vytýčenie
hranice zistených z katastra nehnuteľností, na základe ktorých zistil priebeh reálnej hranice medzi

pozemkamiúčastníkovvteréne.Najehozákladebolomožnékonštatovať,žezostranyžalovanýchdošlo
k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov k dvom nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku napadnutého
rozsudku. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaní so závermi tohto znaleckého
dokazovania nesúhlasia. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne poukázal aj na závery
Úradu geodézie a kartografie katastra SR ako orgánu katastrálnej inšpekcie. Správnym je aj jeho záver,

že skutočnosť, že v minulosti stál v spornej lokalite iný plot, je bez právneho významu vo
vzťahu k prejednávanej veci, a ani výsluchom svedka Q. V. (právneho predchodcu žalobcov v rade 1/ a
2/) táto skutočnosť nebola preukázaná. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne postupoval
pokiaľ návrh žalovaných na výsluch svedka I. zamietol.
Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je teda
vždy vecou súdov (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Pokiaľ odvolatelia namietali,
že okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu sa uspokojil len so závermi znaleckého posudku,ktorý oni nepovažujú za správny, v tomto smere odvolací súd poznamenáva, že takýto postup súdu
nemožno vykladať ako bezdôvodné presvedčenie okresného súdu izolovane od ostatného odôvodnenia
rozhodnutia, nakoľko prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne uviedol, prečo tvrdenia

žalovaných nepovažoval za pravdivé v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Odvolatelia vo svojom
opravnom prostriedku zopakovali argumentáciu prezentovanú v prvostupňovom konaní. Vyplýva z nej,
že sa nestotožnili so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, tak ako boli prezentované
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresný súd postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p.,

podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí
dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania,

čovdanomprípadebolosplnené.Odvolacísúdzhodnesokresnýmsúdomdospelkzáveruodôvodnosti
nároku žalobcov uplatneného žalobou. Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná,
ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiach, ktoré boli v
dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní
preukázané, a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov

zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam uvedenými v žalovanými v ich odvolaní podanom na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš dňa 20.01.2015, odvolací súd poznamenáva, že na ne neprihliadol (považujúc toto
ich podanie za doplnenie dôvodov už raz nimi podaného odvolania zo dňa 09.01.2015), keďže rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Právny zástupca navrhovateľov prevzal napadnutý rozsudok dňa
29.12.2014. Lehota na podanie odvolania teda začala navrhovateľom plynúť dňa 30.12.2014

a skončila dňom 13.01.2015. Keďže ďalšie odvolacie námietky navrhovateľov uvedené v ich opravnom
prostriedku zo dňa 20.01.2015 boli podané po tejto lehote, odvolací súd sa nimi nezaoberal.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej i v závislom výroku o trovách konania vydanom v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p., proti ktorému

nepodali odvolatelia žiadne odvolacie námietky, ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods.
4 O.s.p. keďže s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. si súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách
konania ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.