Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/679/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714202769
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714202769.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., D.
XXX,zastúpenejadvokátomMgr.MichalomGargulákom,sosídlomvMichalovciach,kpt.Nálepku8proti
žalovanému J.Í. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., D. XXX, t. č. v D., O.Á. XX, zastúpeného advokátom
JUDr. Mariánom Lenhartom, so sídlom v Michalovciach, Gorkého 1, o vylúčenie z užívania bytu, o

odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 14C/32/2014-124 z 10.9.2015

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
konanie vo veci zastavil. Zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v

sume 495,41 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr.
Mariána Lenharta, č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, vedeného vo J., pobočka Michalovce.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd vylúčil žalovaného z užívania bytu,
nachádzajúceho sa v D., na ulici D. XXXX/XXX, bytu č. X, na X. poschodí, obytného domu súp. č. XXXX.

3.Podanímdoručenýmsúduprvejinštanciedňa2.9.2015žalobkyňapodanúžalobuvzalaspäťažiadala,
aby súd konanie zastavil z dôvodu, že sa presťahovala do obce J. Y. XX, A. E. a tým odpadol účel,
ako aj dôvod podanej žaloby na vylúčenie z užívania bytu žalovaného, keďže už nebýva v spoločnej
domácnosti so žalovaným, resp. v byte patriaceho do BSM účastníkov konania a teda nie je už potrebná
ochrana spoločnej domácnosti žalobkyne, ako aj jej maloletých dcér pred žalovaným. Uplatnila si
náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vzhľadom
na dispozičný úkon žalobkyne a súhlas žalovaného konanie v celom rozsahu zastavil.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému vo výške 495,41 eur v zmysle ich vyčíslenia

a špecifikácie.

6. Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa.
Uviedla,ževykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žekonanímžalovanéhodochádzalokvytváraniu
nepriaznivého psychického stavu u žalobkyne, ako aj u maloletých detí a preto predmetný návrh na
vylúčenie z užívanie bytu žalovaným bol podaný ňou dôvodne. O tom svedčí aj nariadenie predbežného

opatrenia zo strany súdu prvej inštancie, ktoré bolo potvrdené aj uznesením odvolacieho súdu, pričom
vykonaným dokazovaním bola aj preukázaná hrozba psychického či fyzického násilia. Presťahovanímz predmetného bytu do obce J.Š. Y. odpadol účel, ako aj dôvod jej ochrany, ako aj maloletých dcér v
predmetnom byte a to z objektívnych príčin, teda príčiny spočívajúcej v tom, že žalobkyňa je tehotná
a preto sa presťahovala k svojmu terajšiemu druhovi. Na základe týchto skutočností mala za to, že

súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď jej nepriznal trovy právneho zastúpenia, ale
žalovanému, a to s poukazom aj na ust. § 150 O.s.p. a aplikáciu v jej prípade ust. § 138 ods. 4 O.s.p.,
keďže jej bolo rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaná bezplatná právna pomoc (viď rozhodnutia,
na ktoré v odvolaní poukazovala). Navrhovala, aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. v spojení s ust. §
223 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej náhradu trov konania

v uplatnenej výške.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario.

9. Odvolanie žalobkyne bolo podané proti napadnutému výroku rozhodnutia o trovách konania ešte za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

11. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolací súd mal z odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku zrejmé, že súd prvej inštancie o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keďže dospel k záveru, že žalobkyňa
zavinila zastavenie konania späťvzatím nedôvodne podanej žaloby voči žalovanému, a preto ju zaviazal

na náhradu trov konania žalovanému.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu
žalobkyne k žalovanému vec nesprávne právne posúdil, keďže neskúmal splnenie, resp. nesplnenie

podmienok pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.,
ktoré bolo účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (od 1.7.2016 v zmysle ust. § 257 CSP). V
dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné a preto
ho odvolací súd v tejto napadnutej časti zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolací súd dáva do pozornosti, ž od 1.7.2016 v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhoduje
o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). O nároku na náhradu trov konania pritom rozhoduje
podľa ust. § 255 a nasl. CSP. Výnimočne môže súd nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

15. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 1.7.2016 upravené v ust. § 150
ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 v zmysle ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa
aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany
sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu

inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho
sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existenciepodmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak
patrila náhrada trov konania z toho hľadiska , aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej

majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej
praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

16. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

17. Keďže v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho
rozhodovania, t.j. § 150 ods. 1 O.s.p. nezaoberal, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať
existenciuokolnostítvrdenýchžalobkyňouprenepriznanienáhradytrovkonaniažalovanémuajvzmysle
ust. § 257 CSP a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný prípad, rozhodne o nároku na náhradu
trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa v zmysle ust.

§ 146 ods. 2 O.s.p.).

18. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala na tú skutočnosť,
že dôvodnosť podanej žaloby o vylúčenie z užívania bytu žalovaným odvodzuje od nariadeného

predbežného opatrenia (od 1.7.2016 neodkladného opatrenia) súdom prvej inštancie, ktoré bolo
potvrdené aj uznesením odvolacieho súdu, keďže vykonaným dokazovaním bola preukázaná hrozba
psychického či fyzického násilia zo strany žalovaného a zároveň aj svojimi sociálnymi a majetkovými
pomermi, keďže v zmysle § 138 ods. 4 O.s.p. jej bol priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného
predpisu s odkazom na citované rozhodnutia CPP a ÚPSVaR.

19. V novom rozhodnutí teda súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle
ust. § 262 ods. 1 CSP a posúdi dôvody, či v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ust. § 256 ods.
1 CSP so zreteľom na ust. § 251 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262
ods. 2 CSP a to len v prípade, ak súd prvej inštancie nezistí zákonné predpoklady v zmysle § 257 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).