Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010019
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8318010019.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov
JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2018, v
trestnej veci obžalovaného ml. H. Y. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného ml. H. Y. proti rozsudku Okresného
súdu Humenné sp. zn. 3T 4/18 zo dňa 05.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného ml. H. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných J. S., K. S., ml. M. O., ml. C. B. a ml.
H. Y. za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, že ukradnú alkohol
a peniaze, prišli k bufetu "H.", nachádzajúcemu sa na železničnej stanici na Ul. G. v H., kde ako prvý
do bufetu vošiel ml. M. O. pod zámienkou zakúpenia vína, aby zistil, či sa v ňom niekto nachádza,
pričom ostatní dávali vonku pred bufetom pozor, či niekto nejde, následne vyšiel von a po oznámení, že
sa v bufete nachádza iba predavačka, vošiel do vnútra ml. H. Y., ktorý zozadu rukou chytil pod krkom
predavačku Y. R., potom k nim prišiel aj ml. C. B., ktorý začal menovanú udierať päsťami svojich rúk do

hlavy a tváre, následne spadli na zem, pričom menovanej sa podarilo tlačidlom spustiť alarm v bufete,
ktorýmenovanýchvystrašilazbufetuušliprečdolesananeznámemiesto,kdesvojímkonanímspôsobili
Y. R. zlomeninu nosa s posunom, zlomeninu septa nosa doľava, pohmoždenie tváre v oblasti čela
ľahkého stupňa, pohmoždenie hlavy v oblasti záhlavia ľahkého stupňa, pohmoždenie hrudníka vľavo
stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 35-40 dní, ako aj zhoršenie psychického
stavu a majiteľke prevádzky potravín P. V. odcudzením finančnej hotovosti z pokladne spôsobili škodu

v celkovej výške najmenej 59,50 eur.
Za to im uložil

1/ obžalovanému J. S.
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.

b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

2/ obžalovanému K. S.
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. d/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,

3/ obžalovanému ml. M. O.podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého ho
podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých,

4/ obžalovanému ml. C. B.
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pre výkon ktorého ho
podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých,

5/ obžalovanému ml. H. Y.
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pre výkon ktorého ho
podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil všetkým piatim obžalovaným aj povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenej Y. R. škodu vo výške 1.738,- eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. J. škodu vo
výške 584,12 eur a Sociálnej poisťovni a.s. pobočka Humenné škodu vo výške 183,- eur.

Protitomutorozsudku,vzákonomstanovenejlehote,podalobžalovanýml.H.Y.,prostredníctvomsvojho

obhajcu, avšak len čo do výroku o treste, odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania vyjadril
názor, že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste nezákonný, keďže súd prvého stupňa pri ukladaní
trestu nezohľadnil dôsledne všetky zásady vyplývajúce z ust. § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Poukázal
na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa v plnom rozsahu priznal, svoje konanie oľutoval, poškodenej
sa ospravedlnil. Namietal, že stíhaného trestného činu sa dopustil v dôsledku nedostatočnej zrelosti

a vyspelosti, pričom už doterajší výkon väzby bol preňho dostatočným ponaučením do jeho ďalšieho
života, uvedomil si, že takýto život ďalej viesť nechce. Ďalej poukázal na konštatovanie súdu prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní spočívajúce v tom, že jeho hodnotenia sú kladné, pričom aj vo výkone
väzby sa správal slušne a disciplinovane, napriek tomu prvostupňový súd pri ukladaní trestu nezohľadnil
jeho nízky vek, požitie alkoholických nápojov v čase spáchania skutku, jeho rozumové schopnosti,

ktoré sú v hraničnom pásme podpriemeru a v pásme miernej duševnej zaostalosti, nezohľadnil kladné
hodnotenia zo strany školy, ktorú navštevoval pred nástupom výkonu väzby, neprihliadol na jeho osobné
pomery, na dĺžku doby, ktorú už strávil v ústave na výkon väzby a na možnosti jeho nápravy. V tejto
súvislosti ešte poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný, v jeho prípade sa jedná
o prvé protiprávne konanie, preto uložený trest považuje za neprimerane prísny vzhľadom na všetky

doposiaľ uvedené skutočnosti. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd starostlivo zvážil
všetky ním uvádzané skutočnosti, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste zrušil,
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a po takomto zrušení
sám vo veci rozhodol, a to tak, že mu uloží trest na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, výkon

ktorého mu podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu, alebo mu síce uloží nepodmienečný trest
odňatia slobody, ale kratšieho trvania.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok

podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Keďžekrajskýsúdvdanomprípadenezistiltakéchyby,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§
371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (obžalovaný bol poučený o neodvolateľnosti vyhlásenia o vine), preskúmaval
len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným
záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.Prvostupňovýsúdsprávnezistil,žeobžalovanémupoľahčovalo,žekspáchaniutrestnéhočinusapriznal
a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), správne taktiež zistil, že obžalovanému poľahčovala
aj tá skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže z odpisu registra trestov,

ako aj ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol
ani uznaný vinným zo spáchania priestupku, je kladne hodnotený tak ústavom na výkon väzby ako aj
školou, ktorú pred nástupom výkonu väzby navštevoval a pozitívne ho hodnotí vo svojej správe aj Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny H. (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a možno súhlasiť aj so záverom súdu prvého
stupňa v tom smere, že obžalovanému poľahčovala aj okolnosť vyplývajúca z ust. § 36 písm. n/ Tr.

zák., teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže z obsahu spisu
vyplýva, že sa mal sám na polícii prihlásiť.
Ani krajský súd však v konaní obžalovaného nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36
písm. b/ Tr. zák., teda, že by obžalovaný spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo
skúseností.

Je potrebné obhajobe prisvedčiť, že v osobe obžalovaného ide o osobu nízkeho veku, teda osobu
mladistvú. Túto skutočnosť ale tak súd prvého stupňa, ako aj krajský súd zohľadnil pri aplikácii
ustanovenia § 117 Tr. zák., keď pri ukladaní trestu vychádzal z trestných sadzieb určených pre zločin
lúpeže, ktorého sa obžalovaný mladistvý v prejednávanej veci dopustil, znížených na polovicu. Pre
konštatovanie spomínanej poľahčujúcej okolnosti však skutočnosť, že v osobe obžalovaného ide o

osobu nízkeho veku nestačí.

O poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm. b/ Tr. zák. by išlo len v tom prípade, pokiaľ
by páchateľ stíhaného trestného činu nevedel dostatočne posúdiť svoje konanie a jeho závažnosť
vzhľadom na charakter a povahu trestného činu, vo vzťahu k svojim vedomostiam alebo postaveniu

vyplývajúcemu z jeho vedomostí alebo skúseností v tejto oblasti.

V súvislosti s tým je potom potrebné obhajobe taktiež prisvedčiť, že u obžalovaného ide o osobu,
ktorej úroveň rozumových schopností je v hraničnom pásme podpriemeru a pásme miernej duševnej
zaostalosti. Na strane druhej v prejednávanej veci sa obžalovaný dopustil trestného činu takého

charakteru a takej povahy, ktoré na rozpoznanie protiprávnosti konania nie sú vôbec žiadnym spôsobom
náročné. Je všeobecne známe, že už malé dieťa vie, že si nesmie brať bez dovolenia veci, ktoré mu
nepatria a nesmie iného človeka fyzicky napadnúť, preto tieto skutočnosti boli potom nepochybne zrejmé
aj obžalovanému, teda osobe vo veku 15 a pol roka.

Spomínaná poľahčujúca okolnosť by prichádzala do úvahy napríklad pri daňových trestných činoch,
ekonomickej trestnej činnosti, pri trestnej činnosti spojenej s fungovaním zariadenia, rozpoznanie
nebezpečnosti prevádzky ktorého by závisela od empirických, teda praktických skúseností páchateľa
trestného činu a podobne. Toto však nie je prípad prejednávanej veci. Preto krajský súd, keďže
obžalovaný, ako to už bolo vyššie uvedené, sa dopustil trestného činu nenáročného na rozpoznanie

jeho protiprávnosti, dospel k záveru, že obžalovanému poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36
písm. b/ Tr. zák. nie je možno priznať.

Priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 37 Tr. zák. v prejednávanej veci ani krajský súd nezistil.

U obžalovaného bolo preto potrebné konštatovať prevahu poľahčujúcich okolností pri neexistencii
okolností priťažujúcich, zároveň upraviť postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 117 ods. 1 Tr. zák.
trestnú sadzbu za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným (v
rozmedzí od 3 do 8 rokov), a to najprv ju znížiť na polovicu, teda na úroveň od 18-tich mesiacov do 4
rokov a následne hornú hranicu takto upravenej trestnej sadzby znížiť o ? z rozdielu medzi jej hornou a

dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.) na úroveň 3 rokov a 2 mesiacov.
Z uvedeného je teda zrejmé, že v prejednávanej veci bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody v rozmedzí od 18-tich mesiacov do 3 rokov a 2 mesiacov.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 ods. 3, ods. 4
Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest
postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že v smere zníženia trestu, či ukladania miernejšieho trestu svedčí
prevaha poľahčujúcich okolností pri neexistencii okolností priťažujúcich, skutočnosť, že obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, nebol ani uznaný vinným zo spáchania priestupku, je kladne hodnotený
tak školou, ako aj ústavom na výkon väzby, či úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, je naozaj osobou
nízkeho veku, v čase spáchania skutku nižších rozumových schopností, a že už určitý čas strávil vo

výkone väzby, pretože aj keď väzba v žiadnom prípade trest nenahrádza a primárne nemá výchovný
účel, každopádne môže mať na doposiaľ netrestanú osobu, ktorá doteraz vo výkone väzby, či trestu
odňatia slobody nebola, určitý aj výchovný rozmer.

V žiadnom prípade však nie je možné ako na okolnosť, ktorá by mala nejakým spôsobom obžalovanému
napomôcť, prihliadať na skutočnosť, že mal byť pod vplyvom alkoholických nápojov, keďže patická

opitosť uňho zistená nebola a ovplyvnenie alkoholom v žiadnom prípade správanie obžalovaného
nijakým spôsobom neospravedlňuje a ani jeho zavinenie nezmierňuje.

V smere ukladania prísnejšieho trestu potom ale výrazne pôsobí spôsob spáchania stíhaného trestného
činu a jeho následok. Obžalovaný sa spolu s ďalšími štyrmi spoluobžalovanými dopustili závažného

trestného činu, pričom tým, že piati konali v spolupáchateľstve, si výraznejším spôsobom zaistili
úspešnosťsvojhokonania(jedenpáchateľmápodstatnenižšiušancuúspešnezavŕšiťtrestnýčinlúpeže,
ako päť páchateľov naraz), konanie obžalovaných dokonca vykazuje už určité známky organizovanosti,
keď jeden z nich išiel preveriť, či poškodená je v predajni sama, ďalší čakali vonku a dávali pozor, ďalší
páchateľ držal predavačku zozadu pod krkom, ďalší ju udieral päsťami rúk do hlavy a tváre atď., a

práve takýto spôsob spáchania trestného činu, keďže jeho páchateľom, ako to už bolo vyššie uvedené
zaisťuje vyšší stupeň úspešnosti, výrazným spôsobom zvyšuje jeho závažnosť. Nie je možné taktiež
prehliadnuť, že to bol práve obžalovaný ml. H. Y., ktorý zozadu chytil pod krkom predavačku - poškodenú
a tak umožnil ml. C. B., aby ju udieral päsťami svojich rúk do hlavy a tváre, pričom obžalovaný ml. H.
Y. neprestal držať predavačku pod krkom ani potom, čo jej mladistvý C. B. spôsobil zlomeninu nosa

s posunom, zlomeninu septa nosa doľava, pohmoždenie tváre, pohmoždenie hlavy a pohmoždenie
hrudníka, čo jej spojené so značným krvácaním, ale ušiel až potom, čo poškodená spustila alarm, čo
taktiež výrazne pôsobí v smere ukladania prísnejšieho trestu a obdobne tak nie je možné prehliadnuť, že
u poškodenej došlo v dôsledku konania obžalovaných k zhoršeniu psychického stavu, pričom z lekárskej
správy predloženej poškodenou a prečítanou na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného

vyplýva, že poškodená trpí úzkostno depresívnou poruchou po traumatickom negatívnom životnom
zážitku, u poškodenej došlo k stabilizácii stavu len vďaka užívaniu príslušných liekov, napriek tomu sa
jej stav rýchlo zhoršuje v situáciách spojených s minulosťou, a preto ani jej ošetrujúca psychiatrička
nedoporučovala stretnutie s obžalovanými.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, zohľadňujúc u
obžalovaného tak skutočnosti svedčiace v jeho prospech, ako aj neprospech a prihliadajúc najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, dospel krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie bude primeraným trestom trest, ktorý obžalovanému uložil už súd prvého
stupňa, teda trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, teda mierne nad dolnú hranicu zákonom

stanovenej a v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby.

Práve vzhľadom na, podľa názoru krajského súdu, neľudský, bezohľadný spôsob spáchania činu,
na spôsobený následok, keď poškodená ešte viac ako pol roka po skutku trpí v dôsledku konania
obžalovaného psychickými problémami, dospel aj krajský súd k záveru, že podmienečne odložený trest

odňatia slobody by neviedol k dosiahnutiu vyššie uvedeného účelu trestu a stotožnil sa so záverom
konštatovaným už prvostupňovým súdom, že na dosiahnutie nápravy obžalovaného a dosiahnutie
ochrany spoločnosti bude potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia
slobody.

Keďže v osobe obžalovaného ide o mladistvého páchateľa, ktorý neprekročil 18-ty rok svojho veku, súd
prvého stupňa postupoval správne, keď podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.Vzhľadom na to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por., čo podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné považovať za okolnosť, ktorá by mohla
odôvodňovaťmimoriadnezníženietrestu,krajskýsúdskúmal,čisúsplnenépodmienkyprepostuppodľa

§ 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. však k mimoriadnemu zníženiu trestu je možné pristúpiť aj pri existencii
mimoriadnych okolností len vtedy, ak by súd dospel k záveru, že potrestanie páchateľa v rámci zákonom
stanovenej a upravenej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a na zabezpečenie

ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Tieto podmienky však, podľa názoru
krajského súdu, z už vyššie uvedených dôvodov, splnené neboli, a preto k aplikácii ust. § 39 ods. 1 Tr.
zák. nepristúpil.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia krajský súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.