Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209821
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116209821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.
Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v konaní
o návrhu navrhovateľky F.. R. Q., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. Z. XX, XXX XX F. F.,
toho času bytom I. X, F. F., právne zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján
Segeč, s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti manželovi K..

Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. Z. XX, XXX XX F. F., právne zastúpenému JUDr. Danielou
Komorovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, o
rozvod manželstva a o úpravu pomerov účastníkov konania (manželov) na čas po rozvode k maloletým
deťom V. Q., nar. XX. XX. XXXX, a E. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. Z. XX, XXX XX F. F.,
zastúpenýmkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvF.F.,nazákladeodvolania
manžela (otca maloletých detí) proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/170/2016-153
zo dňa 18. 07. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku o zverení maloletých detí V. Q., nar. XX. XX.
XXXX a E. Q., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky (druhý výrok), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výrokoch o výživnom (tretí výrok), o úprave styku otca
s maloletými deťmi (štvrtý až šiesty výrok) m e n í tak, že:
Otec K.. Y. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „otec“) je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej

V. Q., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 150 Eur mesačne a na výživu maloletého E. Q., nar. XX.
XX. XXXX, výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletých detí F.. R. Q., rod. A., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „matka“), počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi V. Q., nar. XX. XX. XXXX a E. Q., nar.
XX. XX. XXXX:
- každý párny týždeň v roku v dobe od piatku od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod.;

- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatka od 18.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 13.00 hod.;
- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24. 12. príslušného roka od 18.00 hod. do 26. 12.
príslušného roka do 10.00 hod.;
- počas novoročných sviatkov každý nepárny rok od 31. 12. príslušného roka od 14.00 hod. do 01. 01.
príslušného roka do 18.00 hod.

Otec je o p r á v n e n ý maloleté deti v určenej dobe prevziať pred bytom matky a je p o v i n n ý
maloleté deti v určenej dobe odovzdať matke pred jej bytom.
Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určenej dobe ich odovzdať otcovi.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 18. 07. 2017 manželstvo navrhovateľky F.. R. Q., rod. A., nar.

XX. XX. XXXX a manžela K.. Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v F. F., zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu F. F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
č. XXX, rozviedol (prvý výrok). Maloleté deti V. Q., nar. XX. XX. XXXX a E. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej
aj „maloleté deti“) zveril do osobnej starostlivosti matky F.. R. Q., rod. A., nar. XX. XX. XXXX (ďalej
len „matka“), ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach
(druhý výrok). Otcovi K.. Y. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletej V. Q., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 180 Eur mesačne a na výživu maloletého E. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok). Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod.
(štvrtý výrok), s tým, že je oprávnený maloleté deti v stanovený deň a hodinu pred bytom matky prevziať

a je povinný maloleté deti v stanovený deň a hodinu matke odovzdať pred vchodom do jej bytu (piaty
výrok). Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletými deťmi
umožniť (šiesty výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania (siedmy výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že navrhovateľka za návrhom

domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy v manželstve sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Zároveň navrhla, aby
maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do jej osobnej starostlivosti a aby manžel (otec
maloletýchdetí)bolzaviazanýkpovinnostiprispievaťnaichvýživuvýživnýmatonamaloletúV.vovýške
200 Eur a na maloletého E. vo výške 180 Eur. Styk otca s maloletými deťmi navrhovala neupravovať.

1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov
konania a na vykonané dokazovanie, na základe ktorého konštatoval: „Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania,
ktorý je takej dĺžky a najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj
spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej

pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje akákoľvek úcta, rešpekt, dôvera,
vzájomná citová náklonnosť, na ktorom je založený každý partnerský vzťah. Ich narušené vzťahy
nevytvárajú ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. Súd za daného stavu
manželstvo účastníkov konania považuje len za formálny zväzok, ktorý už nie je možné obnoviť. Súd
mal jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienok v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto

manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania
považuje rozdielnosť ich pováh a názorov na manželské spolužitie, vedenie domácnosti, výchovu detí,
trávenie voľného času.“
1. 4. Následne poukázal na to, že podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej aj „CMP“) je s konaním o rozvod manželstva spojené i konanie o úpravu pomerov manželov k

ich maloletým deťom na čas po rozvode. V súvislosti s touto časťou konania konštatoval, že opatrovník
maloletých detí „v správe doručenej súdu dňa 12. 08. 2016 doporučil maloleté deti zveriť do osobnej
starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na ich výživu primeraným výživným podľa jeho možností,
schopností, majetkových pomerov s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí a styk otca s
maloletými deťmi neupravovať. Zo správy vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi, pri

ktorom maloletý Adam uviedol, že je mu v podstate jedno, či bude s otcom alebo matkou, že má
oboch rodičov rád, avšak po viacerých otázkach uviedol, že tým, že má veľa aktivít, viac času chce
tráviť s mamou, ale tiež chce chodiť aj k otcovi, keď sa na tom spolu dohodnú. Maloletá V. pri prvom
pohovore uviedla, že chce s obidvomi rodičmi tráviť čas rovnako. Pri druhom pohovore uviedla, že si
svoj záujem rozmyslela, že nad situáciou sa zamyslela, potrebovala si to nechať uležať v hlave a chce

byť s mamou a s otcom sa chce stretávať po dohode. Ďalej uviedla, že býva s mamou častejšie, preto
tento vzťah hodnotí ako lepší. Otca má takisto rada, nemá s ním nejaký problém. Zo správy tiež vyplýva,
že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletých detí.“ V ďalšej časti
odôvodnenia rozhodnutia týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia a stanoviská účastníkov konania a na

dokazovanie týkajúce sa tejto časti konania. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 25 ods. 2, § 62ods. 1, 2, 4 a 5, a§ 75 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval: „Súčasťou rodičovských práv a povinností v
zmysle § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Pod výchovou maloletého dieťaťa je potrebné rozumieť

starostlivosťokomplexnýrozvojdieťaťaatotakduševný,telesný,mravný,citový,zdravotnýarozumový,
pričom táto starostlivosť musí byť sústavná a dôsledná.“ Priamo vo vzťahu k prejednávanej veci potom
v tejto súvislosti uviedol: „Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka od narodenia zabezpečovala
vo väčšej miere starostlivosť o maloleté deti a otec zase vo väčšej miere zabezpečoval domácnosť a
potreby maloletých detí po finančnej stránke. Rodičia od júna 2016 nežijú v spoločnej domácnosti a od

tohto obdobia starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, v starostlivosti ktorej sociálnym šetrením
neboli zistené žiadne nedostatky. Otec nevzniesol výhrady voči starostlivosti matky o maloleté deti. Zo
správ zo sociálneho šetrenia vyplýva, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky.
S maloletým deťmi prostredníctvom opatrovníka bol vykonaný pohovor, pri ktorom prejavil vôľu tráviť
viacej času s mamou, s otcom sa stretávať podľa dohody. Z vyjadrení detí vyplynulo, že majú pozitívny
vzťah k obidvom rodičom. Maloleté deti spolu s rodičmi absolvovali poradensko-psychologický proces,

v rámci ktorého otec pri analyzovaní jeho návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti
vyjadril schopnosť prijať aj iný kompromis, avšak pri hľadaní kompromisov ich nedokázal verbálne
pomenovať. Vo vzťahu k maloletým deťom bolo preukázané, že majú medzi sebou silný súrodenecký
vzťah. Rovnako majú pozitívny vzťah k obidvom rodičom, avšak väčšiu istotu, bezpečie a dôveru
prezentovali v prítomnosti matky. U otca majú menší pocit istoty, v jeho prítomnosti majú pocit, že sú

fyzicky s otcom, ale nezažívajú emočne spolu situácie. Deti majú pocit, že im otca vždy niekto berie,
majú potrebu zažívať viacej situácií s ním, majú záujem užiť si otca, mať ho pre seba, byť len s ním.
Deti prezentovali svoj záujem ostať spolu, fungovať viac pri matke a kontakt s otcom si predstavovali
na každý druhý víkend od piatku do nedele, prípadne aj viac, podľa potrieb a možností detí a rodičov.
Z výsluchu rodičov nevyplynula schopnosť byť vo výchove maloletých detí jednotní, viesť ohľadom

detí vecnú komunikáciu, navzájom si odovzdávať informácie, ktoré otec požaduje nie od matky, ale
samotných maloletých detí. Súd na základe takto zistené skutkového stavu považoval za potrebné
stabilizovať výchovné prostredie maloletých detí v prostredí jedného rodiča a to matky, z dôvodu 1) že
k nej maloleté deti viacej inklinujú, 2) v domácnosti matky majú svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný
režim, na ktorý sú zvyknuté, 3) matka súdu doterajším zabezpečovaním starostlivosti o maloleté deti vo

väčšej miere dáva záruku lepšej starostlivosti o maloleté deti v zmysle už vyššie uvedeného § 28 ods.
1 písm. a) Zákona o rodine.“
1. 5. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal i s návrhom otca na určenie striedavej
osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti uviedol: „K otcom navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti
súd uvádza, že z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 24 ods. 4

Zákona o rodine vyplývajú hmotnoprávne podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti ktorými sú 1) spôsobilosť rodičov vychovávať maloleté dieťa, 2) záujem obidvoch
rodičov zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, 3) zaistenie lepších potrieb maloletého
dieťaťa zverením do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, 4) záujem dieťaťa s prihliadnutím
najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, schopnosť

rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa s druhým rodičom. V danej veci mal
súd preukázaný záujem obidvoch rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti. Súd
však nemal preukázané splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, t. j. záujem dieťaťa s prihliadnutím na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodičov dohodnúť

sa na výchove maloletých detí a starostlivosti o maloleté deti s poukázaním, že práve striedavou
osobnou starostlivosťou o maloleté deti budú lepšie zaistené ich potreby, pretože v priebehu celého
konania otec síce verbálne prezentoval svoj záujem zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, avšak
v tomto smere pokiaľ mu v tom matka, ako tvrdil, bránila, nevykonal žiadne právne relevantné kroky, z
jeho vyjadrenia nevyplynula reálna predstava, o zabezpečovaní osobnej starostlivosti o dieťa v zmysle

§ 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Rodičia maloletých detí nie sú schopní ohľadom detí viesť
vecnú, konštruktívnu komunikáciu, samotný otec si informácie o deťoch nezabezpečuje od matky,
ale od samotných maloletých detí. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov vyžaduje zvýšenú
kultúru a úroveň rodičovského vzťahu a komunikácie preto, aby výchova maloletého dieťaťa bola
kontinuálna, jednotná, čo v danom prípade absentuje. Samotný otec vo svojom výsluchu uviedol, že

matke nedôveruje. Súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti návrhu otca na zverenie maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nevyhovel. Otec maloletých detí si musí byť
vedomý, že súd pri svojom rozhodovaní v prvom rade berie do úvahy záujem maloletých detí a nie jeho
vlastné potreby, odrážajúce jeho subjektívne pocity. Súd nepopiera právo otca a zároveň jeho povinnosťpodieľať sa na výchove maloletých detí, ako aj samotné právo maloletých detí na rodičovskú výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ale starostlivosť zo strany obidvoch rodičov musí byť v záujme
maloletých detí, nesmie ohroziť ich zdravie, psychiku a byť pre nich traumatizujúca, čo v danom prípade

prevážilo nad právom otca podieľať sa na výchove a starostlivosti maloletých detí vo forme striedavej
osobnej starostlivosti.“
1. 6. V odôvodnení rozhodnutia týkajúcom sa určenia výživného pre maloleté deti prvoinštančný súdu
uviedol: „Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade otcovi súd vychádza z
kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb

maloletých detí, možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že maloletá V. má XX rokov, ukončila U.. ročník ZŠ, v ktorej sa stravuje za poplatok 25 Eur .
Maloletá je členom F. I. F. F. F., do ktorého sa uhrádza mesačný poplatok 28 Eur. Maloletá má s oddielom
zápasy mimo F. F. 2-3x ročne, na čo sú výdavky ročne 60 Eur za každý. S oddielom maloletá bola na
turnaji v Y. za poplatok 40 Eur. Maloletej do oddielu sa zakupujú dresy, tenisky, športové oblečenie, lopta,
čo na sezónu vychádza na 200 Eur. Maloletá je členom L. I. do ktorého sa uhrádza ročný poplatok 15

Eur. So L. I. absolvuje L. M. za poplatok 100 Eur. Maloletá je vedená v I. ambulancii, nosí A. L., na čo boli
doposiaľ výdavky vo výške 300 Eur. Maloletý E. má X rokov, ukončil K.. ročník ZŠ. V škole navštevuje
školský klub za mesačný poplatok 10 Eur, stravuje sa v škole za stravné je 25 Eur. Maloletý je členom S.
L. Y., do ktorého sa uhrádza polročný poplatok 100 Eur. Maloletý s M. L. chodí na víkendové sústredenia,
za poplatok 50 Eur. Zhruba 4 x ročne má maloletý vystúpenia aj mimo F. F. na čo sú výdavky na cestu.

Maloletý je členom L. I., do ktorého sa uhrádza ročný poplatok 50 Eur. Maloletý je zdravý, nie je vedený v
žiadnej špecializovanej ambulancii. Otec maloletých detí je riadne zamestnaný, dosahuje čistý mesačný
príjem vo výške 1 117 Eur, okrem maloletej V. a E. inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd na
základe takto preukázaných odôvodnených potrieb maloletých detí primeraných ich veku a príjmu otca
určil výšku výživného na maloletú V. vo výške 180 Eur a maloletého E. vo výške 150 Eur mesačne.

Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine. Súd má tiež
zato, že takto určeným výživným žiadnym spôsobom nie je ohrozené zabezpečenie osobných potrieb
samotného otca. V tejto časti súd návrhu matky nevyhovel z dôvodu 1) aj jej vyživovacej povinnosti k
maloletým deťom, ktorú vzhľadom na svoj čistý mesačný príjem vo výške 1 136,83 Eur si môže plniť,

2) poberaním rodinných prídavkov na maloleté deti. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou matky súd
však poznamenáva, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala výchovu maloletých
detí a aj výživu v rovnakom rozsahu ako povinný rodič, t. j. otec. Je preto povinnosťou otca podieľať sa
na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu. Keďže súd upravuje v rámci rozvodu práva a povinnosti
na čas po rozvode, počiatok vyživovacej povinnosti otca súdnym rozhodnutím určil od právoplatnosti

rozhodnutia. Z tohto dôvodu návrhu matky v časti určenia výživného pred právoplatnosťou rozsudku
nemohol vyhovieť.“
1. 7. V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletými deťmi prvoinštančný súd
konštatoval: „Rodičia maloletých detí sa nedohodli na rozsahu styku otca s maloletými deťmi. Otec vo
svojom písomnom vyjadrení vyjadril obavu, že pri neupravení styku s maloletými deťmi mu matka v

ňom bude brániť. Maloletým deťom je potrebné poskytnúť právnu istotu pri zabezpečovaní starostlivosti
zo strany toho ktorého rodiča a preto súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona o rodine,
napriek tomu, že matka žiadala neupraviť styk otca s maloletými deťmi, ho upravil. Účelom úpravy styku
oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom je zabrániť jednak tomu, aby neprimerane silne pociťovalo
absenciu oprávneného rodiča vo svojej domácnosti a jednak aby oprávnený rodič stratil akýkoľvek

dosah na výchovu, starostlivosť, formovanie osobnosti maloletého dieťaťa. Pri úprave rozsahu styku
oprávneného rodiča súd vychádza z okolností na strane maloletého dieťaťa ako je jeho vek, zdravotný
stav, plnenie školských, mimoškolských aktivít, nútený režim na strane oprávneného rodiča, vytvorenie
bytových, materiálnych podmienok na stretávanie sa s maloletým dieťaťom, jeho pracovnú dobu a v
neposlednom rade vzájomný vzťah rodiča s dieťaťom a vzdialenosť bydliska medzi nimi. Vykonaným

dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté deti majú vzťah k otcovi, chcú sa s ním stretávať, jeho
domácnosť je im známa. Otec podľa správy zo sociálneho zisťovania má vytvorené podmienky na
stretávanie sa s maloletými deťmi. Samotné maloleté deti prejavili vôľu stretávať sa s otcom každý
druhý týždeň počas víkendu a prípadne nad rámec podľa dohody a potrieb maloletých detí. Vykonaným
dokazovanímmalsúdpreukázané,ževsúčasnostisastykotcasmaloletýmrealizujekaždýpárnyvíkend

od piatku 16:00 hod. až 19:00 hod. do nedele do 17:00 hod. až 18:00 hod. Na takýto styk s otcom sú
maloleté deti zvyknuté, sú s ním stotožnené, akceptujú ho a taktiež zodpovedá okolnostiam, či už na
strane maloletých detí alebo otca a preto súd styk otca s maloletými deťmi upravil na každý párny týždeň
od piatku 18:00 hod. do nedele 17:00 hod. K návrhu opatrovníka, ktorý vo svojich písomných správachdoporučoval styk neupravovať a následne na pojednávaní svoje stanovisko zmenil a doporučil styk
otca s maloletými deťmi upraviť od štvrtku do nedele súd nemohol akceptovať, pretože takáto potreba
nevyplynula ani z vyjadrení detí a závažným spôsobom by zasahovala do zaužívaných povinností

maloletých detí počas pracovného týždňa a ich režimu.“
1. 8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 CMP.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel - otec maloletých detí (prostredníctvom právnej
zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok vo výrokoch týkajúcich sa úpravy

výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (druhý až šiesty výrok). Z
obsahu odvolania vyplýva, že žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutých
výrokoch zmenil a rozhodol v súlade s jeho podaním zo dňa 16. 06. 2017, t. j. aby maloleté deti na čas
po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že od počiatku konania navrhoval zverenie maloletých detí na
čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Preukazoval skutočný záujem

podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti touto formou. Prvoinštančný súd odôvodnil svoje rozhodnutie
neupraviť striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov v zásade len neschopnosťou rodičov byť vo
výchove maloletých detí jednotní a viesť ohľadom maloletých deti vecnú komunikáciu, navzájom si
odovzdávať informácie, pričom mu vytýkal, že informácie nevyžaduje od matky, ale od samotných
detí. V neprospech neho vyhodnotil i skutočnosť, že síce v konaní verbálne prezentoval svoj záujem

zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, avšak v tomto smere, pokiaľ mu v tom matka bránila,
nevykonal žiadne právne relevantné kroky. S takýmto vyhodnotením faktov a následným názorom
prvoinštančného súdu nesúhlasí. V konaní nebol zistený jediný závažný konkrétny prípad, na základe
ktorého by mal súd dospieť k vyššie uvedeným záverom. Práve naopak, v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že citové väzby medzi rodičmi a deťmi sú pevné, deti ho neodmietajú a majú záujem si ho

užiť. I postoj maloletých detí k tomu, ako si predstavujú styk s rodičmi po rozvode nie je jednoznačný.
Hlavne maloletá V. zmenila svoj názor na striedavú starostlivosť, čo však možno určite pripísať vplyvu
matky, keďže s ňou trávi viac času. Maloleté deti však žiadnym zásadným spôsobom striedavú osobnú
starostlivosť neodmietli.
2. 3. Nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti treba podľa otca

vidieť aj v tom, že prvoinštančný s súd sa vôbec nezaoberal jeho návrhom uvedeným v podaní zo dňa
16. 06. 2017, týkajúcim sa úpravy jeho styku s maloletými deťmi počas z piatakov a prázdnin.
2. 4. Otec v odvolaní namietal i výšku prvoinštančným súdom určenej vyživovacej povinnosti voči
maloletým deťom, keď mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej V. sumou 180 Eur mesačne
a na výživu maloletého E. sumou 150 Eur mesačne. Podľa jeho názoru takto určené výživné je

neprimerane vysoké s ohľadom na oprávnené potreby maloletých detí. Uviedol, že v konaní na
prvoinštančnom súde, v prípade, ak nedôjde k určeniu striedavej osobnej starostlivosti, navrhoval
výživné v sume 100 Eur na každé maloleté dieťa, čo považuje s ohľadom na v konaní preukázané
potreby maloletých detí za primerané. Na tomto návrhu naďalej trvá, v prípade, ak nedôjde k určeniu
striedavej osobnej starostlivosti.

3. 1. Navrhovateľka - matka maloletých detí (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k
odvolaniuotcanavrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievodvolanímnapadnutejčastiako
vecnesprávnypotvrdil.Rozsudoksúduprvejinštanciepovažujezasprávnypovecnejajprávnejstránke.
Jeho odôvodnenie je podrobné, dôsledné, zodpovedá priebehu pojednávania, listinným dôkazom,

ústnym a písomným prejavom účastníkov a predovšetkým je v súlade so záujmom maloletých detí.
3. 2. V súvislosti s odvolaním otca do výroku o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti (druhý
výrok) uviedla, že sa plne stotožňuje s touto časťou rozhodnutia i s jeho odôvodnením. Má za to, že
otec nespĺňa zákonné podmienky zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov. V tejto súvislosti uviedla, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti (03. 07. 2016), tento ani

vo vzťahu k stretávaniu sa s deťmi nevyvinul takmer žiadnu aktivitu a už vôbec neprejavil reálny záujem
o striedavú osobnú starostlivosť. Záujem o striedavú osobnú starostlivosť deklaroval vždy iba slovne a
nie reálnou snahou o dennodennú starostlivosť.
3. 3. V súvislosti s odvolaním otca do výroku o výživnom (tretí výrok) uviedla, že otec tým, že sa nestaral
o domácnosť, nemá žiadnu vedomosť o tom čo koľko stojí, aká je nákladná starostlivosť len o ošatenie

detí, stravu, hygienu a ich rozvoj v rámci školských a mimoškolských aktivít. Pokiaľ by platil opak, tak by
netvrdil, že sa to dá aspoň z polovice zabezpečiť z tých peňazí, ktoré bol ochotný platiť na výživu deti,
bez toho, aby boli obmedzované vo svojich aktivitách. Poukázala na to, že deti majú právo podieľať sana životnej úrovni svojich rodičov. Aj po zaplatení výživného vo výške určenej prvoinštančným súdom
zostane otcovi príjem, ktorý možno považovať za nadštandardný.
3. 3. Rovnako za správny považuje rozsudok prvoinštančného súdu i vo výroku o úprave styku otca s

maloletýmideťmi(štvrtývýrok).Rozsahstyku,akýnavrholotecvprípadestriedavejosobnejstarostlivosti
nie je celkom určite v najlepšom záujme maloletých detí, nakoľko maloleté detí by s ňou ako s matkou
neboli ani jedny Vianoce až do ich osemnástich rokov. Rovnako by to bolo počas Veľkej noci. Ďalej
uviedla, že otcom navrhovanej úprave styku s maloletými deťmi počas letných prázdnin nerozumie,
keďže žiadal striedavú starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch. Ním navrhovaná úprava by bola

namieste v prípade zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Ona nikdy nebránila deťom
tráviť prázdniny s otcom. Naopak, prázdniny vždy zodpovedali tomu, koľko času si na deti dokázal
vyčleniť on sám popri svojich aktivitách.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že má za to, že maloleté
deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V súvislosti s odvolacím návrhom otca, ktorým sa

domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov uviedol, že otec
pri analyzovaní tejto témy počas poradensko-psychologického procesu uviedol, že je schopný prijať aj
iný kompromis, ale pri hľadaní kompromisov ich nedokázal verbálne pomenovať. Zo správy poradensko-
psychologického procesu vyplynulo, že maloleté deti majú záujem ostať spolu, fungovať viacej pri matke
a kontakt s otcom si predstavujú každý druhý víkend od piatka do nedele, prípadne aj viacej, podľa ich

potrieb a možností, a podľa potrieb a možností rodičov. V závere vyjadrenia kolízny opatrovník uviedol,
že má za to, že rozsudok prvoinštančného súdu je v súlade so záujmom maloletých detí, ich režimom
a zaužívaných školských povinností.

5. Otec (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka

k jeho odvolaniu uviedol, že matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza (bližšie špecifikované)
skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. V tejto súvislosti okrem iného poukázal i na to, že vo svojom podaní
zo dňa 19. 06. 2017 pre prípad, že nebude akceptovaný jeho návrh na určenie striedavej osobnej
starostlivosti o maloleté deti, navrhol alternatívne riešenie úpravy v styku, ktoré zahŕňalo i úpravu styku
počas sviatkov a prázdnin, a matka sa k tomuto v návrhu vôbec nevyjadrila. Tento návrh považuje za

korektný. Ďalej uviedol, že je pochopiteľné, že matka súhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu,
avšak tak ako prvoinštančný súd, ani ona neuviedla, aké konkrétne zákonné podmienky on nespĺňa pre
možnosť zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. V konaní preukázal, že sa o detí
vie postarať, vie im zabezpečiť to čo potrebujú, a vie si zariadiť pracovný čas tak, aby mohol poskytnúť
deťom osobnú starostlivosť. Vo vzťahu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu uviedol,

že jemu z neznámych dôvodov kolízny opatrovník, ktorý v iných konaniach plnohodnotne háji záujmy
maloletých detí, v tomto konaní bez uvedenia konkrétnych závažných dôvodov neodporúčal striedavú
osobnú starostlivosť, čo môže evokovať názor o nestrannosti a nezaujatosti kolízneho opatrovníka v
tomto konaní. V závere vyjadrenia uviedol, že prvoinštančný súd vôbec nezisťoval, či môže dodržať
lehotu, ktorú mu určil na úhradu výživného. Keďže výplatný termín má 15. dňa v mesiaci, navrhol, aby

prípadné výživné mal povinnosť uhradiť k 20. dňu v mesiaci

6. Matka (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k vyjadreniu otca k jej vyjadreniu k jeho
odvolaniu uviedla, že trvá na všetkých svojich doterajších ústnych i písomných vyjadreniach. Poukázala
na to, že podľa jej názoru v tomto prípade nie sú splnené predpoklady na nariadenie striedavej

osobnej starostlivosti a to ako na strane otca, tak i na strane maloletých detí. K úprave styku otca s
maloletými deťmi za vyjadrila v návrhu a na tomto trvá. Naďalej navrhuje styk otca s maloletými deťmi
neupraviť súdnym rozhodnutím z dôvodov časovej nevyspytateľnosti mimoškolských, víkendových a
prázdninových aktivít maloletých detí. Ona styk otca s maloletými deťmi umožní vždy, keď otec prejaví
záujem.

7. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že v konaní nenamietal
rodinné, sociálne ani bytové pomery otca, rovnako nenamietal ani starostlivosť o maloleté deti zo strany
otca. Svoje vyjadrenia opieral o výsledky poradensko-psychologického procesu, z ktorého vyplynulo, že
deti majú záujem ostať spolu, fungovať viacej pri matke, a kontakt s otcom si predstavujú každý druhý

víkend od piatka do nedele, prípadne aj viacej, podľa ich potrieb a možností, a podľa potrieb a možností
rodičov.8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385
ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o

zverení maloletých detí V. Q., nar. XX. XX. XXXX a E. Q., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti
matky (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil, a vo výrokoch o výživnom
(tretí výrok), o úprave styku otca s maloletými deťmi (štvrtý až šiesty výrok) podľa § 388 CSP zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

9. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
9. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. 1. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že jeho rozsudok vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky (druhý výrok) je vecne správny. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387
ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia týkajúcim sa tohto

výroku, ktoré je v tejto časti dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a je i
konkrétne v argumentácii, prečo považoval za vhodné zveriť maloleté deti na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky. Zároveň sa v odôvodnení tejto časti rozhodnutia jasným, určitým a zrozumiteľným
spôsobom vysporiadal i s tým, prečo neakceptoval návrhom otca, ktorým sa domáhal určenia striedavej

osobnej starostlivosti o maloleté deti. Odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu vo výroku o zverení
maloletých deti do osobnej starostlivosti matky teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
10.2.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostitejtočastinapadnutéhorozhodnutia(vsúladescitovaným
§ 387 ods. 2 CSP) v reakcii na argumentáciu otca uvedenú v odvolaní zvýrazňuje, že prvoinštančný súd

uprednostnilzvereniemaloletýchdetínačasporozvodedoosobnejstarostlivostimatkypredmožnosťou
realizovať inštitút striedavej osobnej starostlivosti nie z dôvodu, že by na strane otca zistil okolnosti,
ktoré by ho z takejto formy starostlivosti diskvalifikovali, ale výlučne z dôvodu, že samotné maloleté deti
prezentovali svoj záujem byť v starostlivosti matky („fungovať viac pri matke“) a s otcom sa stretávať v
rámci pravidelného styku. Keďže ide o deti vo veku, v ktorom si už dokážu vytvoriť vlastný autonómny

názor, nemožno tento ich názor pri rozhodovaní nezohľadňovať, len preto, že s týmto názorom niektorý
z rodičov nesúhlasí. Ak za stavu, keď dostatočne rozumovo vyspelé maloleté deti vyslovili názor, že
by po rozvode manželstva rodičov uprednostnili osobnú starostlivosť matky pred striedavou osobnou
starostlivosťou, pričom by mali zabezpečený pravidelný styk s otcom, nemal prvoinštančný súd žiadny
relevantný dôvod na to, aby tento ich názor pri svojom rozhodnutí neakceptoval. Z uvedených dôvodov

preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky ako vecne správny potvrdil, pretože takéto rozhodnutie je nesporne v záujme
maloletých detí.

11. 1. Odvolací súd sa naopak nestotožnil s rozsudkom prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil

otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 180 Eur mesačne a na výživu
maloletého E. výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
(tretí výrok).
11. 2. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. - ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.
11. 3. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. 4. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.
11.5. Podľa§62ods.5ZR,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.11. 6. Z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11.7.Zcitovanýchustanovenívyplýva,žeupovinnejosobysúrozhodujúceobjektívnereálneschopnosti
a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady,
podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia

podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný
stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a
finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej
situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú
poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu v určitom rozsahu porovnateľnú s finančným
príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je

samozrejme determinovaná vekom dieťaťa a ďalšími relevantnými aspektmi (napr. zdravotným stavom
a pod.). Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať
ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je podľa okolností prípadu rôzna,
predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne.

Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože
potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako
sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa
poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a
materiálnych možností.

11. 8. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že za primerané výživné, ktoré by spĺňalo
všetky uvedené zákonné aspekty možno v tomto prípade považovať výživné vo výške 150 Eur
mesačne pre maloletú V. a výživné vo výške 120 Eur pre maloletého E.. Takto určené výživné realizuje
splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie preukázaných
oprávnených potrieb maloletých detí (determinovaných ich vekom, školským zaradením, zdravotným

stavom, kultúrno-spoločenskými potrebami a pod.) v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného
rodiča, teda otca. Zároveň zohľadňuje i skutočnosť, že i matka maloletých detí má okrem osobnej
starostlivosti povinnosť primerane finančne prispievať na ich výživu, pričom jej príjem je približne v
rozsahu príjmu otca.
11. 9. Odvolací súd preto rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť

prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 180 Eur mesačne a na výživu maloletého E.
výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok)
podľa § 388 CSP zmenil tak, že otec je povinný počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia prispievať
na výživu maloletej V. výživným vo výške 150 Eur mesačne a na výživu maloletého E. výživným vo výške
120 Eur mesačne, vopred k rukám matky maloletých detí. Zároveň akceptoval skutočnosť, že otec má

výplatný termín 15. dňa v mesiaci a preto rozhodol, že uvedené výživné je povinný platiť vždy do 20.
dňa v mesiaci.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s rozsudkom prvoinštančného súdu ani vo výrokoch, týkajúcich sa
úpravy styku otca s maloletými deťmi (štvrtý až šiesty výrok). Zo vzájomných vyjadrení rodičov vyplývajú

rozdielne názory na to, ako by mal prebiehať styk otca s maloletými deťmi počas Vianočných sviatkov a
Veľkonočných sviatkov, a preto odvolací súd v záujme stability vzájomných vzťahov, a teda v konečnom
dôsledku v záujme maloletých detí rozsudok prvoinštančného súdu v uvedených výrokoch zmenil a
upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Styk otca s
maloletými deťmi počas letných prázdnin osobitne neupravoval, pretože z vyjadrení rodičov možno

vyvodiť, že v prípade styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin je možná dohoda. V prípade,
ak by sa v budúcnosti ukázalo, že takáto dohoda nie je možná, nič nebráni, aby došlo k súdnej úprave
styku i počas letných prázdnin.

13. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu o rozvode manželstva (prvý výrok),

zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).