Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/383/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615210750
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615210750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: W.. E. G., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom Za J. XXX/XX, D., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom v
dolnom Kubíne, Aleja Slobody 1890/50, proti žalovaným: 1) V. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XX, E., štátny občan SR, 2) N. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, E., štátna občianka
SR a 3) W.. C. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr.
Stanislavom Pisárom, advokátom so sídlom P. Rádayho 8, Lučenec, v konaní o zaplatenie 24 412,05 €
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 12. 05.

2016, č. k.: 13C/211/2015-229, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku mení tak, že žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a
žalovaný 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 24 412,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 24 412,05 € od 02. 07. 2014 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 3/
a plnením žalovaného 3/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných 1/, 2/.

II. Rozsudok okresného súdu v treťom výroku p o t v r d z u j e.

III. Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne zaplatiť žalobcovi sumu 24 412,05 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 24 412,05 € od 02.07.2014 až do zaplatenia, všetko v
lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných
zaniká povinnosť ostatných žalovaných.

Žaloba v prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 3,60 % ročne zo sumy 24 412,05 € od
02.07.2014 do zaplatenia sa zamieta.
Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
1 464,50 € a na trovách právneho zastúpenia vo výške 4 874,35 €, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca s domáhal zaplatenia sumy 24 412,05 € s príslušenstvom.
Tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2012 uzatvorenej medzi žalobcom,

ako postupníkom, a JUDr. I. G., nar. XX.XX.XXXX., bytom T. nám. XXXXX/XA, J. - G., ako postupcom,
nadobudol pohľadávku vo výške 20 000,- € s príslušenstvom voči žalovaným 1) a 2), ktorá vznikla
z titulu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s obsahom pôžičky a ručiteľského vyhlásenia zo dňa
28.09.2010 uzatvorenej medzi JUDr. I. G., ako budúcim kupujúcim a veriteľom, a žalovanými 1) a 2),ako budúcimi predávajúcimi a dlžníkmi, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o uzatvorení
budúcej realizačnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
pre katastrálne územie B., ako parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 207 m2, stavba súp. č. XXX

na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 174 m2, stavba súp. č. XXXX na parc. č.
XXXX, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 57 m2 a parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmer
47 m2 (ďalej len "Zmluva o budúcej zmluve s pôžičkou").
3. Dňa 28.09.2010 bola medzi žalovanými 1) a 2), ako budúcimi predávajúcimi, a JUDr. I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. nám. XXXXX/XA, J. - G., ako budúcim kupujúcim, uzatvorená zmluva o budúcej

kúpnej zmluve s obsahom zmluvy o pôžičke podľa § 50a a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s
ručiteľským vyhlásením podľa § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorej ako ručiteľ vystupoval
žalovaný 3) a ktorej predmetom bola dohoda zmluvných strán o uzatvorení budúcej realizačnej kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., ako
parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 207 m2, stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX,
zastavaná plocha o výmere 174 m2, stavba súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, zastavaná

plocha o výmere 57 m2 a parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmer 47 m2 (ďalej len "Zmluva"). Tvrdil
taktiež, že podľa čl. IV od 2, prvý odsek zmluvy bola pôžička, ktorá by bola aj prvou časťou kúpnej
ceny vo výške 20 000,- na žiadosť budúcich predávajúcich, uhradená budúcim kupujúcim na číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo E. banke a. s., a to dňa 29.09.2010.
4. Pretože sa budúci predávajúci na základe rozhodnutí súdu nestali vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli

predmetom zmluvy o budúcej zmluve, podľa zmluvy o budúcej zmluvy a jej dodatku č. 1 zo dňa 5. 11.
2012 vznikla žalovaným 1/ a 2/, ako dlžníkom z pôžičky povinnosť vrátiť prijatú časť kúpnej ceny ako
pôžičku vo výške 20.000 € s príslušenstvom.
5. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že suma nebola zálohou na budúcu kúpnu zmluvu, ale
malo ísť o finančné prostriedky, ktoré boli použité za účelom ďalšieho súdneho konania. Taktiež tvrdil,

že nešlo o žiadnu pôžičku zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalovaná 2/ sa pripojila k tvrdeniam
žalovaného 1/.
6. Žalovaný 3/ žiadal taktiež žalobu zamietnuť z dôvodu, že dodatok k zmluve nepodpísal ako ručiteľ
a za žiadnu zmluvu o pôžičke neručil. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú, pretože
v čase postúpenia táto pohľadávka ešte neexistovala.

7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej miere dôvodná.
K jednotlivým argumentom žalovaných uviedol, že žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu, pretože k
postúpeniu pohľadávky došlo 9. decembra 2012, keď pohľadávka vznikla na základe zmluvy o budúcej
zmluve, podpísanej dňa 28. septembra 2010 žalovanými v 1. až 3. rade s tým, že v čase, keď došlo k
postúpeniu pohľadávky, už bolo nepochybné, že zo Zmluvy o budúcej zmluve vznikla povinnosť vrátiť

časť kúpnej ceny z dôvodu, že konanie sp. zn. 5 C/209/2007 bolo právoplatne skončené rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. januára 2013,
pričom pohľadávka v čase rozhodovania krajského súdu nepochybne existovala, bola judikovaná a
právoplatnosť tohto rozhodnutia má len vo vzťahu k existencii deklaratórny účinok.
8. Vo vzťahu k platnosti zmluvy o budúcej zmluve uviedol, že účastníci zmluvy si zakotvili rozväzovaciu

podmienku s tým, že pokiaľ Najvyšší súd v konaní sp. zn. 4 Cdo 201/2010 rozhodne v neprospech
budúcich predávajúcich, účinky zmluvy pominú a zmluva sa od začiatku zruší. Zároveň sa zaviazali
budúci predávajúci vrátiť prijatú časť kúpnej ceny v prípade, ak sa naplní rozväzovacia podmienka alebo
sa konanie vedené na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C 209/2007 právoplatne skončí inak, ako
určením vlastníckeho práva v prospech budúcich predávajúcich. Budúci predávajúci sa zaviazali vrátiť

prijatú časť kúpnej ceny do 15 dní od vzniku povinnosti na vrátenie. Súd mal preukázané, že zmluvné
strany uzatvorili riadnu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom tvrdenie žalovaných, že nikdy nemala
byť vrátená časť kúpnej ceny z rôznych dôvodov, nebola preukázaná. Pretože pominula povinnosť
uzavrieťkúpnuzmluvunazákladeprávoplatnéhorozhodnutiaozamietnutížalobyourčenievlastníckeho
práva, týmto nastali účinky vylučujúce nadobudnutie vlastníckeho práva a bolo nepochybné, že k

uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy už nedôjde, preto toto právo zaniklo. Keďže nastala nemožnosť
uzavretia kúpnej zmluvy, vznikla podľa po dohody povinnosť vrátiť zálohu vo výške dohodnutého úroku
6 % za obdobie, kedy táto finančná suma bola k dispozícii budúcim predávajúcim. Súd dospel k záveru,
že dojednanie o úročení tejto sumy je v súlade so zákonom. Pokiaľ ide Dodatok číslo 1, ručiteľ tento
nepodpísal, pričom súd konštatoval, že ide len o upresnenie článku VI. pri posúdení jeho obsahu

a zmenu právnej kvalifikácie poskytnutých finančných prostriedkov na pôžičku, čo však vo vzťahu k
pôvodne dojednanému zmluvnému vzťahu je irelevantné. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
2, 3 O. s. p..9. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný 3/. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm.
d) O. s. p., pričom namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pričom vôbec neprihliadol na preukázanú skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ uzavreli s JUDr. G.

Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej boli dohodnuté podmienky vrátenia zaplatenej časti kúpnej
ceny. Nikdy tu nešlo o pôžičku, obsah Zmluvy o budúcej zmluve preukázateľne hovorí o pohnútke
uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, nie zmluvu o pôžičke.
10. Ručiteľské vyhlásenie v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve považoval za absolútne neplatné, pretože
prevziať ručenie možno iba za existujúci a platný dlh. Prvostupňový súd neprihliadol na to, ani sa k

tejto skutočnosti nevyjadril v odôvodnení rozsudku, a to, že ručenie nevzniklo, nakoľko v čase uzavretia
Zmluvy o budúcej zmluve nešlo o pohľadávku budúceho kupujúceho - XXXX L. XX., ale o zaplatenie
časti kúpnej ceny a podmienky zaplatenia tejto časti kúpnej ceny boli v zmluve riadne dohodnuté, pričom
nárok na vrátenie uhradenej časti kúpnej ceny bol dostatočne zabezpečený rozväzovacou podmienkou,
ktorú zmluva obsahuje a v prípade ktorej by bol právny nárok budúceho kupujúceho riadne právne
vymáhateľný. Najvyšší súd rozhodol 25. júna 2014 o zamietnutí dovolania, z čoho jednoznačne vyplýva,

že v tom čase v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemožno hovoriť o pohľadávke pána I.. G.,
nakoľko v tom čase išlo o splatenie časti kúpnej ceny. V tom čase ani nemohol I.. G. vedieť, ako rozhodne
Najvyšší súd, preto ani žiadna požiadavka tomuto nevznikla.
11. Pokiaľ ide o Dodatok číslo 1 k Zmluve o pôžičke a budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5. 11. 2012, už
jeho názov je zavádzajúci a v rozpore so zrejmým úmyslom, ktorý bol sledovaný v pôvodnej Zmluve o

budúcej kúpnej zmluve, tento by mal znieť "Dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve“. Navyše, on
ako žalovaný 3/ nikdy nepodpísal tento Dodatok a nemal o ňom vedomosť že sa podpisoval.
12. Súd taktiež neskúmal platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9. 12. 2012, ktorá je absolútne
neplatná, nakoľko zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve jednoznačne vyplýva povinnosť budúcich
predávajúcich vrátiť zaplatenú časť z kúpnej ceny podľa článku VI. zmluvy.

13. Preto je toho názoru, že ručiteľské vyhlásenie v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve je podľa § 37 ods.
2 OZ absolútne neplatným právnym úkonom a pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného 3/, táto bola
založená nesprávne z dôvodu, že sa nikdy nestal a nebol dlžníkom žalobcu ani ako ručiteľ.
14. Poukázal na to, že záväzok dlžníka, za ktorého sa ručenie preberá, musí byť dostatočne
identifikovaný. Podľa jeho názoru nebola založená aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko sa nikdy

právoplatne nestal postupníkom predmetnej tvrdenej pohľadávky z dôvodu absolútnej neplatnosti tejto
zmluvy o postúpení pohľadávky. Aktívne legitimovaný je právny zástupca žalobcu, ktorého záujem na
veci je evidentný z celej písomnej dokumentácie. JUDr. G. má vymáhať predmetnú sumu od žalovaných
v 1. a 2. rade a nie od žalovaného v 3. rade, nakoľko tu nešlo o pôžičku, ako to vyplýva zo samotnej
zmluvy a z úmyslu konajúcich strán, ktorý bol zrejmý. Z týchto dôvodov žiadal rozsudok okresného súdu

zmeniť a žalobu zamietnuť a konanie zastaviť, eventuálne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
15. K odvolaniu žalovaného 3/ sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 6. 7. 2016. Napadnutý
rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť. Uviedol v ňom, že žalovaný 3/ v odvolaní v podstate zotrval
na svojej procesnej obrane a neuviedol žiaden prostriedok procesnej obrany, ani právny argument,

ktorým by sa súd prvej inštancie nebol zaoberal v konaní na prvom stupni. Jeho tvrdenia sú účelové,
zavádzajúce a nepravdivé, ich jediným cieľom je vyhnúť sa povinnosti uhradiť žalobcovi pohľadávku
v sume, ktorá bola priznaná napadnutým rozsudkom. O účelovosti argumentácie a celkového postoja
žalovaného 3/ svedčí aj to, že v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky previedol nehnuteľnosti a
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vo svojom vlastníctve na blízku osobu.

16. V ďalšom žalobca pozornosť odvolacieho súdu upriamil na skutočnosť, že pôvodný veriteľ poskytol
žalovaným v 1. a 2. rade pôžičku vo výške 20.000 EUR, ktorej prijatie nie je sporné. I.. I. G. využil svoje
oprávnenie veriteľa a v súlade s § 524 a nasledujúcich OZ postúpil svoju pohľadávku na súčasného
žalobcu, pričom žalobcovi nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný 3/ neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Pokiaľ opätovne namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, s ňou sa súd prvej inštancie náležite

vysporiadal na strane 8 odôvodnenia. Naviac, táto obrana nie je opodstatnená. Podľa judikatúry môže
byť predmetom postúpenia aj právo zo zmluvy o budúcej zmluve (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 7. 6. 2007 sp. zn. 26 Odo 1406/2005). Platná zmluva o postúpení pohľadávky má za následok
nielen zmenu v osobe veriteľa, ale postupník nadobúda nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu s
ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon. Samotná pohľadávka, ktorá je

predmetom postúpenia, nemusí byť splatná. Postúpiť možno pohľadávku, ktorá v okamihu uzavretia
zmluvy o postúpení síce existuje, ale ešte nedospela. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je
dovolené postúpiť aj budúcu pohľadávku, ktorá však musí byť určitá alebo určiteľná. V tejto súvislosti
poukázal na prvorepublikovú judikatúru (Vážny č. 5604/1925). Pohľadávka sa považuje za určiteľnú, akmožno opísať právny dôvod, na základe ktorého má pohľadávka vzniknúť. Na postúpenie je spôsobilá aj
pohľadávka,ktorejexistenciajesporná,alebopohľadávka,ktorejvznikjeviazanýnasplneniepodmienky
(§ 36 OZ), to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo iný predpis postúpenie

pohľadávky nezakazuje. Tieto skutočnosti jednoznačne vyvracajú akúkoľvek pochybnosť o platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky a existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
17. Pretože na postúpenie je spôsobilá aj budúca pohľadávka, pričom postačuje len jej určitosť alebo
určiteľnosť, procesná obrana žalovaného v 3. rade je účelová a v celom rozsahu vyvrátená vyššie
uvedenou argumentáciou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 7. 2009 sp. zn. 1

Obdo/10/2008, že obsah zmluvy je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a nie podľa jej názvu. V tejto
súvislosti poukázal na ustanovenie § 657 OZ a 658 ods. 1 OZ.
18. Žalovaný v 3. rade v replike zo dňa 3. 8. 2016 opakovane uviedol, že o žiadnu pôžičku nešlo.
Pokiaľ žalobca opiera tvrdenia súvisiace s inštitútom pôžičky, ide o účelové tvrdenia v snahe o zakrytie
pôvodného zámeru, a to kúpu predmetných nehnuteľností, ktoré boli v tom čase predmetom iného
konania a ktoré žalovaní 1, 2 nemali v tom čase vo svojom vlastníctve, preto ani tento prevod nebol

možný. Nakoľko si bol budúci kupujúci vedomý tohto chybného kroku, právny úkon - zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve chcel zakryť iným právnym úkonom, a to pôžičkou, čo v tomto prípade nie je možné,
nakoľko z obsahu zmluvy ako aj z vykonaných dôkazov je zrejmé, že išlo o zmluvu o budúcej zmluve.
19. K odvolaniu sa vyjadrili aj žalovaní 1, 2. V plnom rozsahu sa stotožnili s celým obsahom a považovali
hozasprávne.Počaskonaniajednoznačnevypovedali,ženemalivedomosťoexistenciidodatkuzmluvy.

Vpresnenezistenejdobeimbolnabenzínovomčerpadlenarýchlopredloženýnapopisnejakýdokument
od JUDr. G., tento neštudovali, pretože k JUDr. G. mali absolútnu dôveru. Preto v prípade, že sporný
dokument v tiesni podpísali, nemôže byť uznaný za platný.
20. Žalobca v duplikáte zo dňa 30. 8. 2016 uviedol, že skutočnosti uvádzané zo strany žalovaných sú
účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaní 1/ a 2/ zotrvali na svojich ničím nepodložených účelových

tvrdeniach.
21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v prvom
výroku podľa § 388 CSP zmenil a v treťom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania, ktorého právne účinky nastali

predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil z neho správne skutkové závery
a na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej
inštancie stotožňuje, na zvýraznenie správnosti jeho záverov s akcentom na odvolacie námietky uvádza
nasledovné. Z hľadiska procesnej čistoty a správnosti znenia výroku odvolací súd musel opraviť

nesprávne vyjadrenie spoločnej povinnosti na strane žalovaných, pretože úprave ručenia v občianskom
zákonníku nezodpovedá taký výrok rozsudku, ktorý vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľa ako spoločný
a nerozdielny. Súd musí v záujme určitosti výroku rozsudku vyjadriť povinnosť obidvoch žalovaných
(dlžníka aj ručiteľa) zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do
výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného. Preto treba pokladať za vecne správny výrok v takom

znení že: "žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Z hľadiska
formálneho ide de facto o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.
25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 28. septembra 2010 žalovaní 1/ a 2/ ako budúci
predávajúci uzatvorili s JUDr. X/, G. ako budúcim kupujúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zmysle

je § 50a a § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka s ručiteľským vyhlásením podľa § 546 a
nasledujúcich OZ, kde ako ručiteľ vystupoval žalovaný 3/. Z obsahu tejto zmluvy nikde nevyplýva, že
by bola uzavretá zmluva o pôžičke, prípadne že by úmysel strán sporu tomu nasvedčoval, čo správne
namieta žalovaný 3/, preto tvrdenie žalobcu v tomto smere nie je správne. Z vykonaného dokazovaniaale táto skutočnosť vôbec nevyplýva a ani ju takto nevyhodnotil súd prvej inštancie. Zmluva o budúcej
kúpnej zmluve je zrozumiteľne nazvaná s odkazom na citované ustanovenie § 50a a § 588 o set, k
§ 546 OZ, pričom v tejto zmluve sa na žiadnom mieste neuvádza, že by malo ísť o pôžičku, pretože

predmetom zmluvy bola dohoda, že budúci predávajúci uzatvoria s budúcim kupujúcim po skončení
súdnych konaní kúpnu zmluvu ohľadom prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam.
Realizácia tejto zmluvy bola úzko naviazaná na právoplatné skončenie konania, v ktorom sa budúci
predávajúci domáhali vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom zmluvy, teda aj
predmetom prevodu vlastníckeho práva. Jednoznačne si účastníci zmluvy dohody, že pokiaľ najvyšší

súd rozhodne v neprospech budujúcich predávajúcich, zmluva o budúcej zmluve sa od počiatku ruší. V
tejto súvislosti bolo dohodnuté, že budúci predávajúci sa zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť prijatú
časť kúpnej ceny. Podľa článku IV. kúpna cena v tejto zmluve bola dohodnutá na 100.000 EUR s tým, že
bude splatná tak, že časť kúpnej ceny vo výške 20.000 EUR uhradí budúci kupujúci po podpise zmluvy
o budúcej zmluve, ďalšia časť kúpnej zmluvy vo výške 30.000 EUR mala byť uhradená po rozhodnutí
najvyššieho súdu po tom, že dovolaním napadnuté rozhodnutie sa ruší a vec sa vráti na nové konanie a

rozhodnutie, suma 50.000 EUR mala byť uhradená po rozhodnutí príslušnej správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva. V bode VI. si účastníci zmluvy jednoznačne dohodli úrok z omeškania za
dobu od prijatia časti kúpnej ceny až do jej vrátenia budúcemu kupujúcemu v prípade, ak im vznikne
povinnosť vrátiť prijatú časť kúpnej zmluvy.
26. Okresný súd správne uzavrel, že nastali všetky skutočnosti, ku ktorým sa účastníci zmluvy zaviazali,

tzn., bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade neboli úspešní v konaní o určenie vlastníctva, taktiež
neboli úspešní ani v dovolacom konaní, tzn., že účinky zmluvy o budúcej zmluve pominuli v zmysle
článku V. zmluvy a táto zmluva sa od začiatku zrušila, v dôsledku čoho nastala povinnosť vrátiť prijatú
časť kúpnej ceny v zmysle článku VI., teda sumu 20.000 EUR, o ktorej prijatí žalovanými 1/, 2/ nebolo
pochýb, ani o tom, že v zmysle zmluvy išlo o časť kúpnej ceny, ktorú uhradil budúci kupujúci po podpise

zmluvy o budúcej zmluve. Zároveň z tohto dôvodu v súlade s dojednaným v čl. VIII. sa „aktivoval“
ručiteľskýzáväzokžalovaného3/preprípad,žežalovaníneuspokojapohľadávkubudúcehokupujúceho,
teda včas a riadne nevrátia zálohovo vyplatené finančné prostriedky ako časť kúpnej ceny.
27. Z hľadiska aplikácie právnych noriem na daný prípad dopadá ustanovenie § 451 ods. 1, 2, ktorý aj
súd aplikoval a nárok priznal z dôvodu vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu,

že právny dôvod na plnenie v dôsledku zániku zmluvy zanikol. Správne súd prvej inštancie vo vzťahu
k Dodatku č. 1 uviedol, že tento vo vzťahu k pôvodne dojednanému zmluvnému vzťahu je irelevantný.
Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje, naviac, je pravdou, že žalovaný v 3. rade ho nepodpísal,
pričom odvolací súd akceptuje jeho argumentáciu, že ide o určité zavádzanie, pretože Dodatok č. 1 sa
v žiadnom prípade netýka zmluvy o pôžičke, ako je to uvedené v jeho názve, pretože zmluva o budúcej

kúpnej zmluve v sebe neobsahovala žiadne dojednanie o pôžičke ani z nej nevyplýval takýto úmysel.
Žalovaná suma nemôže prestavovať pôžičku, pretože na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve
a jej zániku nastali účinky predpokladané v ust. § 451 a nasledujúcich OZ, pričom v čase od prijatia
tejto sumy do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podľa pôvodne platnej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve jednoznačne išlo o zálohu z kúpnej ceny. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že

žalobcovi vznikol nárok žalovaných na vyplatenie žalovanej čiastky s príslušenstvom, ktoré správne
odôvodnil súd prvej inštancie. Z Dodatku č.1 nevyplýva, že by medzi účastníkmi došlo k zmene v obsahu
záväzkov v zmysle ustanovenie § 516 OZ, prípadne § 570 alebo § 585 OZ. Z bodu II. vyplýva, že týmto
dodatkom účastníci len "dopĺňajú“ ustanovenie článku VI zmluvy o pôžičke a budúcej kúpnej zmluve
o ďalší odsek, kde právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne v budúcnosti sa bude

posudzovať ako pôžička. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že išlo o pôžičku, vo výzve na zaplatenie zo
dňa 17. 6. 2013 uvádza, že žalovaným v 1. na 2. rade vznikla povinnosť vrátiť prijatú časť z kúpnej ceny
podľa článku VI ods. 1 písm. b) v spojení s čl. VI ods. 3. Z výzvy nevyplýva, že by išlo o vrátenie pôžičky.
Odvolací súd konštatuje, že výzva odzrkadľuje skutočný právny a skutkový stav, kedy vzniklo právo na
vrátenie kúpnej ceny tak, ako to posúdil aj súd prvej inštancie.

28. Pokiaľ žalovaný v 3. rade namietal, že možno prevziať ručenie iba za existujúci dlh, jeho tvrdenie je
v podstate správne, avšak nerobí závery súdu prvej inštancie vadné, pretože nie je vylúčená možnosť
zabezpečiť ručením aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia
podmienky, hoci to Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Odvolací súd uvádza, že v takomto
prípade nastane okamih vzniku ručenia až okamihom vzniku tohto budúceho hlavného záväzkového

vzťahu, resp. okamihom splnenia odkladacej podmienky, poťažne rozväzovacej podmienky. V danom
prípade okamih vzniku ručenia nastal v dôsledku zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, teda vtedy,
keď vznikla povinnosť žalovaných v 1. 2. rade vrátiť zálohovo vyplatenú kúpnu cenu. Z tohto dôvodu
nie je dôvodná námietka, pokiaľ žalovaný v 3. rade tvrdí, že ručiteľské vyhlásenie v zmluve o budúcejkúpnej zmluve je podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom a
z tohto dôvodu žalovaný v 3. rade nie je pasívne legitimovaný. Súd prvej inštancie správne dospel k
záveru, že žalovaný v 3. rade sa stal ručiteľom a je povinný plniť si záväzky s tým súvisiace, pričom jeho

záväzok bol dostatočne identifikovaný.
29. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s tvrdeniami žalovaného v 3. rade, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu
žalobcu vo vzťahu k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú súd prvej inštancie správne právne
posúdil a vo svojom odôvodnení aj dostatočne zdôvodnil.
30. Pri zmluve o budúcej zmluve nemožno síce postúpiť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, avšak je

možné postúpiť práva, teda aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak dôjde k zániku zmluvy,
prípadne jej zrušeniu. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve dostatočne vyjadrila záväzok žalovaných v 1. a
2. rade, ktorý bol zabezpečený záväzkom žalovaného v 3. rade, že v prípade, pokiaľ nedôjde k realizácii
tejto zmluvy, sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní vrátiť zálohovo zaplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosti,
preto dostatočne bola definovaná pohľadávka budúceho kupujúceho I.. I. G.. Z tohto dôvodu argument,
že zmluva o postúpení je absolútne neplatná, pretože zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vznikla

povinnosť budúcich predávajúcich vrátiť zaplatenú časť z kúpnej ceny v zmysle článku VI. zmluvy, je vo
svojej podstate pravdivý, čo však nerobí zmluvu o postúpení pohľadávky neplatnou, pretože povinnosť
budúcich predávajúcich a s tým súvisiaca povinnosť žalovaného v 3. rade sa postúpením pohľadávky
žiadnym spôsobom nemení. Dochádza iba k zmene veriteľa.
31. Je správne tvrdenie žalovaného v 3. rade, že podľa zmluvy o budúcej zmluve by mal I.. G. vymáhať

žalovanú sumu od žalovaných 1. a v 2. rade, avšak nie je správne jeho tvrdenie, že nie od neho, pretože
za tento záväzok žalovaných v 1. a v 2. rade ručí, a to bez ohľadu na ti, či išlo o pôžičku alebo o iný právny
dôvod. V súvislosti s postúpením pohľadávky (§ 524 OZ) odvolací súd dopĺňa, že súdna prax pripustila
aj postúpenie budúcej pohľadávky, ktorá má ešte vzniknúť. Okamih postúpenia budúcej pohľadávky je
potom totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne. Súdna prax (uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 19. 7. 2006, sp. zn. 29 Odo 1435/2005, Švestka, J. , Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák,
M. a kol. Občanský zákoník II. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2008, s.1413) sú zajedno
v tom, že predmetom postúpenia môže byť aj pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia
zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobila aj pohľadávka, ktorej
existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu

budúcej pohľadávky je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR 20 Cdo 2527/2007).
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).