Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/495/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810205902
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3810205902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: N. W. X, o zaplatenie
15.446,81 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. apríla
2016, č. k. 4C/169/2011-311, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení v napadnutej časti, t.j. v zamietavom výroku a vo výroku o trovách
konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.777,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 2.777,22 eur, za obdobie od 23.06.2012 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku výrok o zamietnutí žaloby potvrdzuje.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku na peňažné plnenie, ktorý mal
žalobcovi ako vlastníkovi nebytového priestoru vzniknúť v súvislosti s užívaním tohto nebytového
priestoru žalovaným, a to jednak na základe nájomnej zmluvy a jednak bez právneho dôvodu.
Výrokom I. žalobe čiastočne vyhovel čo do nájomného za obdobie od podpisu nájomnej zmluvy do
skončenia nájomného vzťahu. Výrokom II. žalobu vo zvyšku pripadajúcom na viaceré nároky zamietol. K

jednotlivým dôvodom uviedol: 1. zvyšovanie preddavkov na služby spojené s užívaním bytu, ku ktorému
malo dôjsť počas trvania nájomného vzťahu nebolo preukázané, pretože nebolo preukázané doručenie
nových predpisov preddavkov. 2. nárok na nájomné za obdobie pred podpisom nájomnej zmluvy
nemožno dovodzovať zo zmluvy, vzhľadom na jej povinnú písomnú formu. Ako bezdôvodné obohatenie
považoval súd prvej inštancie toto právo na námietku žalovaného za premlčané. 3. nárok uplatnený
za užívanie nebytového priestoru za obdobie po skončení nájmu (1.2.2009 - 31.10.2009) nepovažoval
súd prvej inštancie za dôvodný, pretože nebolo preukázané, že žalovaný v tomto období priestor užíval.

Rozhodnutie o trovách vyhradil súd prvej inštancie na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
podľa vtedy platného ust. § 151 ods. 3 OSP.

2. Proti rozsudku, a to do zamietavej časti podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie
v tejto časti zmeniť a žalobe vyhovieť. K jednotlivým dôvodom zamietnutia žaloby uviedol:

3. Nárok na nájomné pred podpisom nájomnej zmluvy je dôvodný, pretože v písomnej nájomnej zmluve

podpísanej dňa 15.11.2007 zmluvné strany dohodli dobu určitú od 22.10.2007 (teda už pred podpisom
zmluvy) do 31.01.2013.4. Doručenie oznámenia o zvýšení preddavkov od 01.01.2009 a následne od 01.10.2009 bolo v
konaní preukázané, keďže žalobca predložil uvedené oznámenia vrátane dokladu o ich doručení v
priebehu konania. Pre úplnosť predložil žalobca kópie predmetných listín aj spolu s odvolaním. Zvýšenie

preddavkov vyplýva podľa žalobcu aj z vyúčtovaní za dané obdobia.

5. Napokon žalobca namietal záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní užívania nebytového priestoru
žalovaným po skončení nájomného vzťahu. Pre užívanie je bezvýznamný zánik podnikateľského
oprávneniažalovanéhoapodľažalobcupostačovalo,žežalovanýmaltentopriestorvrozhodnomobdobí

k dispozícii a naopak žalobca nemal žiadnu možnosť s priestorom nakladať. Žalobca poukázal aj na
rozpor účastníckej výpovede žalovaného a svedeckej výpovede p. O. ohľadom priebehu odovzdania
kľúčov od nebytového priestoru. Za významné považoval, že neexistuje žiaden písomný dôkaz o
odovzdaní priestoru žalovaným po skončení nájomného vzťahu, a že z listinných dôkazov predložených
žalobcom jednoznačne vyplýva, že do nebytového priestoru žalobca vstúpil až pri havarijnej situácii
a tento priestor ďalej prenajal až po tejto udalosti. Dovtedy sa v priestore nachádzali hnuteľné veci

žalovaného. Nárok na odplatu za užívanie nebytového priestoru po skončení nájmu žalobca právne
kvalifikoval na základe ustanovenia nájomnej zmluvy čl. VIII. ods. 5, podľa ktorého je za neodovzdaný
predmet nájmu žalobca oprávnený požadovať nájomné a zálohové platby až do fyzického odovzdania
predmetu nájmu. Alternatívne ako bezdôvodné obohatenie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Neprítomnosť na pojednávaní odvolacieho súdu ospravedlnil a súhlasil so zopakovaním výsluchov
prečítaním zápisníc z pojednávaní pred súdom prvej inštancie.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP s nariadením pojednávania odvolacieho súdu

podľa § 385 ods. 1 CSP. Na pojednávaní zopakoval dokazovanie prečítaním podstatnej časti výpovede
žalovaného na pojednávaní OS dňa 12.2.2013 a prečítaním podstatnej časti výpovede svedkyne N.
O. na pojednávaní OS dňa 10.2.2016. Oboznámená bola v podstatných častiach: Nájomná zmluva (č.l.
12), výzva na vypratanie (č.l. 10), záznam (č.l. 9), zápis (č.l. 104), predpis (č.l. 76), predpis (č.l. 78),
vyúčtovanie (č.l. 80) + doručenka (č.l. 81), vyúčtovanie (č.l. 82) + doručenka (č.l. 83), doručenie žaloby

(č.l. 98). Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP v časti
nároku na zaplatenie za užívanie nebytového priestoru po skončení nájomnej zmluvy (bez preddavkov)
a v zamietnutí zvyšku žaloby potvrdil podľa § 387 CSP.

8. Zopakovaním dokazovania odvolací súd zistil, že výzvou na vypratanie a odovzdanie nebytového

priestoru zo dňa 14.1.2009 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na protokolárne odovzdanie nebytového
priestoru dňa 4.2.2009 o 10.00 hod. Zo záznamu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo
dňa 4.2.2009 vyplýva, že za odovzdávajúceho sa žalovaný nezúčastnil a priestor nebol pripravený na
odovzdanie. Podľa zápisu zo dňa 17.1.2011 bol nebytový priestor v tento deň otvorený zámočníkom
z dôvodu zatekania z nebytového priestoru. Pôvod zatekania v nebytovom priestore sa po otvorení

potvrdil. V priestore sa pri otvorení okrem iného nachádzalo lôžko s paplónom, drevený pult, TV.
Podľa výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 12.2.2013 žalovaný tvrdil, že kľúče od nebytového
priestoru dal asi 2 - 3 týždne po zrušení živnosti jemu neznámym mužom na základe pokynu pána, ktorý
vyšiel z kancelárie žalobcu. Mal zato, že pokyn mu dal predseda alebo podpredseda žalobcu. Podľa
žalobcu bol priestor vyprataný, mohol tam zostať drevený pult a príbor na jedenie ako pre žalovaného

nepotrebné veci. Podľa svedeckej výpovede N. na pojednávaní dňa 10.2.2016 odovzdal žalovaný kľúče
od nebytového priestoru cca začiatkom 11/2008 v jej sprievode v priestoroch žalobcu tak, že žalovaný
zaklopal na kanceláriu, z ktorej vyšiel nejaký pán a žalovaný mu kľúče odovzdal v zalepenej obálke. Na
dotaz žalovaného uviedol, že nie je treba nič podpísať, že všetko je v poriadku.

9. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomné bez preddavku na plnenia spojené s užívaním nebytového
priestoru bolo dohodnuté vo výške 308,58 eur/mes.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že doručenky preukazujúce zaslanie predpisov nových zálohových platieb
(od 1.1.2009 a od 1.10.2009) žalovanému boli zo strany žalobcu predložené až v odvolacom konaní.

Zo spisu nevyplýva čo i len odoslanie výzvy na plnenie zo dňa 13.11.2009 (č.l. 7) žalovanému. Podľa
obsahu spisu bola žaloba doručená žalovanému 21.6.2012 (č.l. 98).11. Po zopakovaní dokazovania sa odvolací súd stotožňuje so žalobcom, že záver súdu prvej inštancie
o odovzdaní nebytového priestoru zo strany žalovaného nie je správny. Popri rozpore v uvedených
výpovediachžalovanéhoasvedkynesútuajlistinnédôkazy,zktorýchvyplýva,žežalovanýbolžalobcom

začiatkom roku 2009 vyzvaný na protokolárne odovzdanie nebytového priestoru v presne stanovený
deň (4.2.2009), že sa takéhoto úkonu nezúčastnil, a že nebytový priestor bol otvorený až 17.1.2011
žalobcom za pomoci zámočníka pre podozrenie z havarijnej situácie. Súčasne z výpovede žalovaného
vyplýva, že prinajmenšom drevený pult v nebytovom priestore zanechal.

12. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné prijať záver, že žalovaný neodovzdaním priestoru a
uskladnením hnuteľnej veci v ňom užíval nebytový priestor aj po skončení nájomnej zmluvy, t.j. od
1.2.2009 naďalej počas celého žalovaného obdobia, t.j. do 31.10.2009, keď k faktickému prevzatiu
priestoru žalobcom došlo až 17.1.2011. V dôsledku takéhoto užívania bez zmluvy, teda plnenia bez
právneho dôvodu, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný
žalobcovi vydať (§ 451 OZ). Výška takto získaného bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou

nájomného za užívanie predmetného nebytového priestoru, avšak bez preddavkov za služby spojené
s užívaním, pretože preddavok nie je možné bez ďalšieho uvažovať ako spotrebované plnenie.
Bezdôvodné obohatenie totiž môže spočívať iba v reálnom náraste v majetkovej sfére obohateného, a v
tomto smere žalobca nepreukázal, že z preddavku, ktorý bol dohodnutý popri nájomnom na krytie plnení
spojených s užívaním veci, žalovaný po skončení nájomnej zmluvy skutočne aj nejakú časť takýchto

plnení spotreboval. Preto žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúci
nájomnému po 308,58 eur / mes. za obdobie od 1.2.2009 do 31.10.2009, teda celkom 2.777,22 eur. Pre
omeškanie žalovaného so zaplatením tohto nároku patrí žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania podľa §
517 ods. 2 OZ vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pretože nebola preukázaná skoršia
výzva na zaplatenie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia, ako doručením žaloby žalovanému

dňa 21.6.2012, je počiatok omeškania potrebné stanoviť podľa § 563 OZ na deň 23.6.2012, od ktorého
odvolací súd nárok na úrok z omeškania priznal.

13. Vo zvyšku zamietavého výroku odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Ohľadom nároku
na zaplatenie za užívanie nebytového priestoru po skončení nájomnej zmluvy v časti pripadajúcej

na preddavky na plnenia spojené s užívaním z dôvodov uvedených vyššie, podľa ktorých preddavok
na plnenia spojené s užívaním dohodnutý popri nájomnom nepredstavuje bezdôvodné obohatenia
vzniknuté užívaním po zániku zmluvy, pokiaľ nie je preukázané skutočné spotrebovanie takýchto plnení.
Pokiaľ žalobca dovodzoval nárok na plnenie za užívanie po zániku nájomnej zmluvy z jej ustanovenia
obsiahnutého v čl. VIII. bod 5, tento právny základ pre odplatu za čas po skončení nájomnej zmluvy nie

je daný práve preto, že zmluvný vzťah v tomto období už netrval, keďže skončil výpoveďou nájomnej
zmluvy.

14. Odvolací súd sa nestotožnil so žalobcom ani ohľadom nároku za obdobie užívania nebytového
priestoru pred podpisom nájomnej zmluvy, ktorý podľa žalobcu vyplýva z textu nájomnej zmluvy, i keď je

podpísaná neskôr. Povinná písomná právneho úkonu, ako je to aj v prípade zmluvy o nájme nebytového
priestorov, vyžaduje pre platnosť právneho úkonu podpísanie konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ). Až
podpisomnájomnejzmluvyobomazmluvnýmistranamibolapretotátozmluvaplatná,apretožeúčinnosť
zmluvy nemôže predchádzať jej platnosť, nebolo z nej možné dovodzovať nárok na nájomné pred jej
podpisom. Preto bol záver súdu o nedôvodnosti tohto nároku zo zmluvy správny, rovnako ako aj záver

o premlčaní nároku na bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním pred podpisom nájomnej zmluvy.

15. Napokon za nedôvodný bol správne súdom prvej inštancie považovaný aj nárok zodpovedajúci
zvýšeniu preddavku na plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru od 1.1.2009 a od 1.10.2009.
Podľa čl. VI bod 2 nájomnej zmluvy účastníci dohodli, že nárast cien (energií a médií) prenajímateľ

do mesiaca po ich vstúpení do platnosti môže zohľadniť v predpise mesačných preddavkov, ktorého
zmenu písomne oznámi nájomcovi a tým sa stane pre neho záväzným. Ako vyplýva zo spisu, žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. predtým ako bolo dokazovanie súdom prvej inštancie
vyhlásené za skončené, nepreukázal doručenie oznámenia o zmene výšky preddavkov v súlade s
citovaným ustanovením nájomnej zmluvy. To ani odoslaním takéhoto oznámenia na adresu žalovaného

podľa zmluvy. Dôkazy o tejto skutočnosti predložené až v odvolacom konaní nie sú podľa § 366 CSP
prípustné, pretože v odvolacom konaní by ich bolo možné použiť len za splnenia podmienok uvedených
v písm. a) až d) uvedeného ustanovenia. Odvolací súd však nenachádza žiadnu z výnimiek podľa ust.
§ 366 CSP, na základe ktorej by žalobca mohol uvedenú novotu uplatniť v odvolacom konaní. Prepreukázanie vzniku nároku na zaplatenie preddavkov v novej výške nebolo dostatočné, že zo zvýšených
preddavkov vychádzali vyúčtovania preukázateľne žalovanému doručené a ním nenamietané, keďže
citované zmluvné ustanovenie zakladá záväznosť nových preddavkov jednoznačne z ich písomného

oznámenia.

16. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a §

255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na vyhovenie žalobe v časti istiny 11.223,38 eur pri celkovej výške žalovanej
istiny 15.446,81 eur predstavuje pomer úspechu žalobcu 73 % a pomer úspechu žalovaného 27 %. To po
vzájomnom započítaní zakladá nárok úspešnejšieho žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.