Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010809
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MarcelyKosovejačlenovsenátu

JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného Y. V., stíhaného pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3T/105/2017-348 zo dňa 23.1.2018, na
verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 5.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

Y. V., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., T. XX, t.č. vo výkone väzby,

uznáva vinným, že

od presne nezisteného dňa mesiaca január 2017 až do dňa 13. júna 2017 s výnimkou dňa 13. februára
2017 o 18.00 hod., ohľadom čoho bol za obdobný čin postihnutý v priestupkovom konaní, v byte na

T. ulici XX v A. - W., kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, poškodenou D. V., jej
spôsoboval psychické utrpenie tak, že pri hádkach, ktoré vyvolával obžalovaný Y. V., najmä po požití
alkoholických nápojov, poškodenej D. V. vulgárne nadával, taktiež v spoločnom byte pľul na poškodenú
D. V. a súčasne jej vulgárne nadával rovnako ju vyháňal z bytu slovami „Ťahaj do piče z tohto bytu",
vždy keď chodil okolo nej, tak ju buchol po nohe, aby ju zobudil, vyhrážal sa jej, predovšetkým po požití
alkoholických nápojov slovami „Polámem ti nohy“, „Nakopem ťa do piče“, „Aj tak skapeš aj tak ťa zničím“,
opakovane poškodenú D. V. ponižoval sledovaním a kontrolovaním, či sa poškodená D. V. nachádza v
práci a kedy z nej odchádza, odopieral jej spánok tým, že na ňu prskal počas spánku vodou, čím týmto

správaním a konaním obžalovaný Y. V. u poškodenej D. V. okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo
vyvolával stres a strach, ponižoval ju, ohrozoval hlavne jej psychické zdravie, pričom uvedeného konania
sa obžalovaný Y. V. dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 1T/104/2013 zo dňa 20.11.2013, s tým istým dňom právoplatnosti, za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona a iné na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, z ktorého výkonu bol dňa 13.10.2016 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu

Trnava sp. zn. 34 Pp 123/16,

teda

blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

čím spáchalzločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného
zákona.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody

vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá

ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 3T/105/2017-348 zo dňa 23.1.2018 bol obžalovaný Y. V.
uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiaca január 2017 až do dňa 13. júna 2017, v byte T. ulici č. XX v A. -
W., kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou poškodenou D. V., jej spôsoboval psychické
utrpenie tak, že pri hádkach, ktoré vyvolával obžalovaný Y. V., najmä po požití alkoholických nápojov,
poškodenej D. V. vulgárne nadával, taktiež v spoločnom byte pľul na poškodenú D. V. a súčasne jej

vulgárne nadával rovnako ju vyháňal z bytu slovami „Ťahaj do piče z tohto bytu“, vždy keď chodil
okolo nej, tak ju buchol po nohe, aby ju zobudil, vyhrážal sa jej, predovšetkým po požití alkoholických
nápojov slovami „Polámem ti nohy“, „Nakopem ťa do piče“, „Aj tak skapeš aj tak ťa zničím“, opakovane
poškodenú D. V. ponižoval sledovaním a kontrolovaním, či sa poškodená D. V. nachádza v práci a kedy
z nej odchádza, odopieral jej spánok tým, že na ňu prskal počas spánku vodou, čím týmto správaním

a konaním obžalovaný Y. V. u poškodenej D. V. okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával
stres a strach, ponižoval ju, ohrozoval hlavne jej psychické zdravie, uvedeného konania sa obžalovaný Y.
V. dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T 104/2013
dňa 20.11.2013 s tým istým dňom právoplatnosti za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol
dňa 13.10.2016 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 34Pp 123/16.

Za to bol obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia. Zároveň bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák., § 74
ods. 1 Tr.zák. uložené ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.

Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. podal odvolanie obžalovaný proti výrokom
o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní do zápisnice ihneď po vyhlásení rozhodnutia, ktoré

zdôvodnil jeho obhajca Q.. J.. V. H. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 19.2.2018
nasledovným spôsobom:

„Svoje odvolanie podávam proti výroku o vinu, výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. V prípravnom konaní svedkyňa poškodená D. V., ako aj svedok P. V. uviedli, že do

nášho bytu chodili často policajné hliadky. Na žiadosť obhajcu, aby boli dohľadané tieto policajné
záznamy, ktoré by preukazovali dôvod výjazdov príslušníkov Policajného zboru, zo strany OČTK, ako aj
súdu neboli tieto predložené do vyšetrovacieho resp. súdneho spisu. Tieto záznamy by preukázali, že
výjazdy príslušníkov PZ neboli realizované kvôli mne, ale boli realizované kvôli poškodenej resp. iným
okolnostiam.V Rozsudku OS BA V vo svojom odôvodnení konštatuje, že „Významným prvkom v dokazovaní je
fakt, že spúšťacím mechanizmom intervencie polície v byte dňa 13.06.2017 mohol podnet zo strany
poškodenej zo strany D. V., ktorá bola v pozícii skutkami obžalovaného trpenej relatívne zmierená

(zvyknutá), ale zo strany V. T. a naviac pre konanie P. V. proti svojej matke (fyzické útok škrtenia), takže
aj tým je v podstate eliminovaná obhajoba obžalovaného, že celé je pomsta poškodenej voči nemu.
Naviac tento záznam polície zachytávajúci spontánny prejav zúčastnených (vo vzťahu k zákroku polície)
preukazuje po obsahovej stránke fakty, ktoré neskôr v podobe výpovedí učinili svedkovia, čo podporuje
hodnovernosť týchto výpovedí (vyjmúc už uvedené dôvody nevieryhodnosti svedka P. V.).“

Samotná táto skutočnosť, ako je úradný záznam, nezachytáva spontánny prejav zúčastnených osôb
tak, ako je vyššie konštatované, nakoľko dňa 13.06.2017 bola volaná policajná hliadka kvôli incidentu,
ktorý zapríčinil svedok P. V., čo potvrdila aj poškodená, ako aj svedkovia V. T. a B. V..

V prípravnom konaní sa dostatočne nepreukázalo moje protiprávne konanie, ktoré mi je kladené za

vinu v uznesení o vznesenia obvinenia a taktiež v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava V. Už v
prípravnom konaní sa preukázalo, že nie kvôli môjmu konaniu bola volaná hliadka PZ, ale kvôli konaniu
svedka P. V..

Moje protiprávne konanie malo byť spôsobené častým pitím alkoholických nápojov. Už v prípravnom

konaní som preukázal, že som chodieval do práce na 6.00 hod ráno a vykonával som prácu, pri
ktorej som bol často podrobený dychovým skúškam, ktoré vždy boli negatívne. Samotné požívanie
alkoholických nápojov som nikdy nepopieral, avšak nikdy som nekonzumoval alkohol v takom množstve,
aby som bol agresívny.

Od môjho príchodu z výkonu trestu som sa riadne a podľa mojich schopností a možností staral o rodinu,
zabezpečoval som chod domácnosti, ako aj platil dlžoby, ktoré vznikli počas môjho pobytu vo výkone
trestu. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia na hlavnom pojednávaní, a to najmä svedok P. V. a B. V.
a taktiež sa k tomuto priklonila čiastočne poškodená D. V..

Samotná skutočnosť, že svedok V. T. vypovedal proti mne a to tým, že posudzoval chovanie poškodenej
a aj moje, je nepochopiteľné, nakoľko tento svedok v našej spoločnej domácnosti nebýval a iba sem
tam prespával, takže mi nie je jasné, odkiaľ mal tieto vedomosti. Mohol mať informácie maximálne
sprostredkovane resp. informácie z druhej ruky t.j. nebol priamym svedkom údajného môjho týrania.

Svedkovia J.. A., pani S. a pán S. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepotvrdili,
že by som sa mal dopúšťať týrania poškodenej, práve naopak opísali, že poškodená sa im zdala byť
dostatočne sebavedomá a nejavila znaky týranej osoby.

Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1,

ods. 3 písm. c) Tr.zák. (dotknuté ustanovenia odvolateľ v odvolaní cituje) treba, aby v dôsledku
páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním
taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e). Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba
rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý
spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.

Znalec W.. F. K., PhD. vo svojom znaleckom posudku v otázke č. 5 a následne pri odpovedi, či bol
narušený obvyklý spôsob života poškodenej, konštatoval, že obvyklý spôsob života poškodenej bol
narušený. Na hlavnom pojednávaní pri otázke obhajoby, či toto narušenie obvyklého spôsobu života
poškodenej mohlo mať za následok aj to, že poškodená pracuje na zmeny a v nočných hodinách, znalec

objektívne zhodnotil, že aj táto skutočnosť mohla mať vplyv na jej zmenu obvyklého spôsobu života.

Mámzato,žeOSBAVsavkonaní,ktorépredchádzalovyhláseniurozsudku,neriadilzákonnouzásadou
trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku a nepostupoval tak, aby bol náležité
zistený skutkový stav veci. Taktiež mám za to, že nevenoval rovnakú starostlivosť objasneniu okolností

svedčiacich v môj prospech.

Vzhľadom na uvedené preto navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
a), b) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovuprejednal, preklasifikoval a rozhodol, poprípade, aby odvolací súd rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku a rozhodol sám rozsudkom vo veci.“

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní dňa 22.2.2018.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že zastáva názor, že vykonané
dokazovanie bolo v dostatočnom rozsahu a uložený trest obžalovanému je primeraný, preto navrhuje
odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že navrhuje, aby krajský súd na základe
odvolania obžalovaného, ktoré je odôvodnené v predloženom spisovom materiáli, tomuto odvolaniu
vyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Tr.por. zrušil a vrátil okresnému
súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol obhajca a
navrhuje, aby bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju opätovne prejednal.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých

výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo

doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove,
spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 73 ods. 2 Tr.zák. súd tak môže urobiť (uložiť ochranné liečenie) aj vtedy, ak páchateľ spáchal
trestný čin

a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 74 ods. 1 Tr.zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných
prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak
možnovzhľadomnapovahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie

alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v
liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre

zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním podaným obžalovaným, a to aj voči výroku

o vine, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie je
nedôvodné, avšak na jeho základe musel byť zrušený rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že skutková
veta napadnutého rozsudku nezodpovedala vykonanému dokazovaniu na prvostupňovom súde v celej
časti.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesné strany boli riadne predvolané
resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa
23.1.2018 po prednesení obžaloby prokurátorom vyhlásil obžalovaný k obžalobe, že je nevinný a
následne bol vypočutý, potom boli vypočutí poškodená D. V. a svedkovia B. V., P. V., V. T., D. S. a J.. T.

A., znalec T.. V.. F. K., W.., so súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok z odvetvia psychiatrie a
boli prečítané listinné dôkazy. Strany nemali návrh na doplnenie dokazovania a po záverečných rečiach
a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia.
Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza nasledujúce skutočnosti.

I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti

Odvolací súd má v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu za to, že vykonaným
dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku
obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu uvedeného v napadnutom

rozsudku, t.j. zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), ods. 3 písm.
c) Tr.zák. a odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne skutkové zistenia a z nich odvodené
právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa odvoláva, pričom
zdôrazňuje a dopĺňa ich resp. modifikuje nasledovnými skutočnosťami.

Z vykonaných dôkazov je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že v mieste, čase a spôsobom uvedeným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku obžalovaný úmyselným konaním (formou priameho úmyslu,
keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť zákonom chránený záujem) svojej
manželke D. V. spôsoboval psychické utrpenie, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch predspáchaním skutku prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby.

Jednotlivé spôsoby konania obžalovaného vo vzťahu k jeho manželke vyplývajú z výpovede samotnej
poškodenej D. V., ktorá na hlavnom pojednávaní podrobne a dostatočne určito uviedla, ako sa
obžalovaný správal a konal smerom k jej osobe (po požití alkoholu nadávky, vulgarizmy, vyháňanie
z bytu, budenie zo spánku, prskanie vodou, vyhrážanie, kontrolovanie v práci), ktoré sú premietnuté
do skutkovej vety napadnutého rozsudku a prvostupňový súd ich dostatočným spôsobom rozviedol

v odôvodnení napadnutého rozsudku a nie je dôvod ich bližšie rozvádzať aj v tomto rozhodnutí.
Výpoveď poškodenej je potvrdzovaná výpoveďou svedkyne B. V. (dcéry obžalovaného a poškodenej) z
prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní a v ktorej opísala urážky, nadávky,
budenie zo spánku, resp. konanie zo strany obžalovaného smerom k poškodenej, aby poškodená
nemohla spať, ako aj svedka V. T., priateľa B. V., ktorý býval u V. a ktorý opísal ataky obžalovaného
smerom na poškodenú a reakcie poškodenej na správanie obžalovaného.

Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade konania, ktoré je postihované trestným činom týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr.zák., musí ísť o konanie, ktoré poškodená osoba pre
jeho krutosť, bolestivosť alebo bezohľadnosť pociťuje ako ťažké príkorie, pričom sa nevyžaduje vznik
následkov na zdraví poškodenej osoby, ale konaním páchateľa musí byť spôsobený stav vyznačujúci

sa telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob živote poškodenej osoby
a netrvajú celkom krátky čas. To, že konanie obžalovaného vo svojom súhrne jednoznačne vykazuje
znaky spôsobenia psychického utrpenia u poškodenej, vyplýva predovšetkým zo záverov znaleckého
posudku z odboru psychológie T.. V.. F. K., PhD. ohľadom psychologického vyšetrenia poškodenej D. V.
(č.l. 160-171) a z výpovede tohto znalca na hlavnom pojednávaní, čo je aj pochopiteľné s ohľadom na

skutočnosť, že poškodenej bolo konaním obžalovaného spôsobené psychické utrpenie bez toho, aby
jej bolo spôsobené zároveň fyzické utrpenie.

Z tohto znaleckého posudku a z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva, že u poškodenej
boli zistené prejavy charakteristické u týranej osoby, hoci neboli rozvinuté v plnom rozsahu, čo pripisuje

krátkej doby pôsobenia, čo dáva do súvislosti s tým, že poškodená sa už v takejto situácii nachádzala a
dokázala získať prechodný náhľad na mechanizmus, ktorý sa opakuje. Poškodená pociťovala správanie
obžalovaného ako príkorie, ktoré u nej vyvolávalo stres spojený s úzkosťou a strachom z obžalovaného,
vyvolávalo u nej neistotu ohľadom ďalšieho vývoja situácie posilnenej skúsenosťou z vývoja v minulosti
pred jeho odsúdením za týranie. Tento pretrvávajúci stres u nej zanechal následky v podobe akútneho

stavu v zmysle reakcie na stres, ako aj zmeny v zmysle reaktivácie zážitkov z minulosti, ktoré
súviseli s jej týraním s dopadom na osobnosť. Uvedené opakované konanie zanechalo následky v
podobe poškodeného sebaobrazu, straty sebadôvery, ako aj celkovo negatívneho vnímania okolia a
budúcnosti, vrátane narušenia vzťahov v rodine. D. ďalej uviedol, že poškodená dokáže jednoznačne
správne vnímať prežité udalosti a ich aj správne interpretovať, neboli u nej zistené tendencie ku

klamstvu, fabulácii, fantázii a výpoveď poškodenej je možné považovať za špecificky vierohodnú v
priamom súvise k udalostiam ohľadom okolností konfliktov. Tendencie ku skresľovaniu prežívania boli
znalcom zistené z pohľadu bagatelizácie negatívneho prežívania a k zľahčovaniu prežitých udalostí
v súvislosti s posudzovaným týraním, ako aj konaním obžalovaného a tieto tendencie znalec popísal
ako neschopnosť poškodenej vymaniť sa zo životne nepriaznivej situácie v spojení s neželaným

správaním obžalovaného, pričom takéto zľahčovanie konania spojeného s jej utrpením je typické pre
osoby opakovane vystavené násiliu a vyhrážkam násilím, ako aj znižovaniu vlastnej dôstojnosti. Konanie
obžalovaného ovplyvnilo obvyklý spôsob života poškodenej postupnou eskaláciou závažnosti konfliktov,
ktoré postupne viedli k poruchám spánku a celkovej vyčerpanosti, ktoré majú dopad na pracovnú
výkonnosť, čo sa dialo do zadržania obžalovaného po podaní trestného oznámenia. Znalec tiež uviedol,

ževovzťahuobžalovanéhoapoškodenejexistujetrvaláanemennádiferenciáciarolínaohrozenúosobu
(obeť) a násilnú osobu (páchateľ), neexistuje kolísanie v roliach, ide o domáce násilie s definovaním role
týranej osoby a tyrana, nedochádza k striedaniu presadzovania svojich záujmov, a teda ide o proces
týrania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/104/2013 a z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 20.11.2013 na základe schválenia dohody
o vine a treste uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), písm. b), ods. 2 písm. a) Tr.zák. a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 13.10.2016 uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 34Pp 123/2016 s
určením skúšobnej doby na 3 roky, čo zakladalo právnu kvalifikáciu aj podľa § 208 ods. 3 písm. c) Tr.zák.

Odvolací súd však zistil pochybenie v skutkových zisteniach prvostupňového súdu v tom, že z ústrednej
evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol vo vzťahu k poškodenej postihnutý v priestupkovom
konaní pokutou 25 eur za konanie spáchané dňa 13.2.2017 o 18.00 hod., kedy obžalovaný poškodenej
vulgárne nadával, že je špinavá kurva a piča, že on vystierkoval celý byt a ona sa po nociach kurví

a nech vypadne z bytu, čo bolo správnym orgánom právne posúdené ako spáchanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Keďže podľa zásady „ne bis in idem“ (zákaz dvojitého stíhania a potrestania
za ten istý skutok), nie je možné za ten istý skutok osobu postihnúť opakovane, hoci jej prvotné
postihnutie bolo v priestupkovom konaní (k tomu primerane R 125/2012), odvolací súd do vymedzenia
skutku (skutkovej vety) výslovne uviedol, že predmetom odsúdenia obžalovaného nie je uvedené

konanie, za ktoré už bol postihnutý v priestupkovom konaní. Z týchto dôvodov bolo teda nutné zrušiť
rozsudok prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por., z dôvodu chyby v napadnutom
výroku rozsudku, keďže sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie.

II. K výroku o treste

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré

musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej

prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. je úmyselným trestným
činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou

trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody
v § 208 ods. 3 Tr.zák. je 7 rokov až 15 rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr.zák.). Teda v prípade
spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvedené ustanovenie §
34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí ukladať trest odňatia slobody, či už vo forme podmienečného odkladu
jeho výkonu alebo ako nepodmienečný.

Prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku skutočnosti, ktoré ho viedli pri nezistení žiadnych
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného k uloženiu trestu odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a odvolací súd sa s takto uloženým trestom stotožňujebez toho, aby tieto skutočnosti opakoval aj v tomto rozhodnutí. Odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody ustanovenú v § 208 ods. 3 Tr.zák. (7 rokov až 15 rokov) nebolo
obžalovanému možné uložiť iný druh trestu ako trest odňatia slobody, pričom navyše obžalovaný skutok

spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Zpohľaduvýmerytrestuodňatiaslobodybolobžalovanémuuloženýtrestnasamejdolnejhranicitrestnej
sadzby vo výmere 7 rokov, pričom odvolací súd ani nemohol uvažovať o uložení prísnejšieho trestu
vzhľadom na zásadu zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny rozsudku v neprospech obžalovaného)
ustanovenú v § 322 ods. 3 Tr.por., keďže odvolanie podal iba obžalovaný.

Odvolací súd obžalovaného upozorňuje, že ide o jeho druhé odsúdenie pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody a v prípade, že by došlo
k tretiemu odsúdeniu za tento trestný čin alebo za iný trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Tr.zák., hrozí
takej osobe uloženie trestu odňatia slobody minimálne vo výmere 20 rokov.

Ohľadom uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (v roku 2016 okrem
iného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby).

III. K výroku o uložení ochranného liečenia

Podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vypracovaného MUDr. K. B. bol u obžalovaného
diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu, ide o plne rozvinutú psychickú a somatickú závislosť
s dopadom na sociálne neprijateľné konanie s tým, že jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť

potencionálne nebezpečný a je predpoklad, že v prípade nedodržiavania abstinencie sa môže dopúšťať
obdobných trestných činov. Doteraz neabsolvoval ochranné protialkoholické ani psychiatrické liečenie a
znalkyňa navrhla uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu

(výpovede poškodenej a svedkov B. V. a V. T.), od ktorého je závislý, bolo nutné uložiť navrhnuté
ochranné liečenie protialkoholické v ústavnej forme aj popri uloženom treste odňatí slobody za účelom
účinnejšej ochrany spoločnosti pred obžalovaným. Tvrdenie obžalovaného v odvolaní, že nekonzumoval
alkohol v takom množstve, aby bol agresívny, bolo týmito dôkazmi vyvrátené.

K tým relevantným odvolacím námietkam, ku ktorým sa nevyjadril už vyššie a ktoré vyhodnotil za
nedôvodné, odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Tvrdenievodvolacejnámietke,ževýjazdypríslušníkovPolicajnéhozborudobytu,kdebývaliobžalovaný
s poškodenou, neboli realizované kvôli obžalovanému, ale kvôli poškodenej resp. iným okolnostiam a

namietanie, že neboli zabezpečené tieto záznamy, nie je podstatné, keďže dôkazmi, ktoré boli vykonané
na hlavnom pojednávaní, bolo bez pochybností preukázané spáchanie trestného činu obžalovaným.
Odvolací súd pritom nezistil namietanú skutočnosť v odvolaní, že by prvostupňový súd nevenoval
rovnakústarostlivosťobjasneniuokolnostísvedčiacichvprospechobžalovanéhoavtejtosúvislostitreba
poukázať, že obhajoba na hlavnom pojednávaní pred vyhlásením dokazovania za skončené neuplatnila

žiadny návrh na doplnenie dokazovania.

Možno súhlasiť, že dňa 12.6.2017 v nočných hodinách bola volaná policajná hliadka do bytu kvôli
udalosti, kedy mal poškodenú fyzicky napadnúť syn P. V., ale z výpovede poškodenej zároveň vyplýva,
že obžalovaný k tomu syna nabádal resp. provokoval a aj jej nadával a keď poškodenú syn fyzicky

atakoval, resp. škrtil, obžalovaný sa mal na tom podľa výpovede poškodenej smiať.

Svedok V. T. uviedol skutočnosti, ktoré v domácnosti obžalovaného a poškodenej vnímal vlastnými
zmyslami a nie v tejto súvislosti určujúce, či tam býval, alebo iba prespával, ako tvrdil odvolateľ.

Svedok J.. T. A. uviedol, že z bytu obžalovaného a poškodenej nepočul žiadne konflikty a hádky, svedok
D. S. naopak uviedol, že v byte dochádzalo k hádkam a skutočnosť, že uviedol, že na poškodenej
si nevšimol, že by bola ustráchaná, neznamená, že obžalovaný sa nedopustil konania, pre ktoré bol
odsúdený a v tomto smere je určujúce znalecké skúmanie poškodenej z odboru psychológie ako bolo užuvedené vyššie. K svedkyni Y. S. treba uviesť, že táto nebola na hlavnom pojednávaní vypočutá, keďže
sa nedostavila z dôvodu práceneschopnosti.

K odvolacej námietke obžalovaného, že znalec T.. V.. F. K., W.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že
aj skutočnosť, že poškodená pracuje na zmeny, mohla mať vplyv na zmenu jej obvyklého spôsobu
života, treba uviesť, že znalec zároveň na hlavnom pojednávaní buviedol, že tento vplyv nočnej práce
u poškodenej je v posudzovanej veci nepodstatný s tým, že práca na zmeny je síce faktorom, ktorý
prispieva k psychickému diskomfortu, avšak z pohľadu posudzovania ovplyvnenia obvyklého spôsobu

života poškodenej nie je takého rozsahu a v takej kauzálnej súvislosti.

Ďalšie odvolacie námietky, ku ktorým sa odvolací výslovne nevyjadril v tomto rozhodnutí, boli odvolacím
súdom, vzhľadom na skutočnosti rozvedené vyššie, vyhodnotené za irelevantné a nie je dôvod sa nimi
bližšie zaoberať.

Odvolací súd zhrnutím uvádza, že na základe podaného odvolania, ktoré bolo síce vecne nedôvodné,
musel byť rozsudok prvostupňového súdu zrušený odvolacím súdom v celom rozsahu, pričom bola
upravená skutková veta rozsudku tak, že bolo do nej doplnené, že skutok sa nevzťahuje na konanie, za
ktoré už bol obžalovaný postihnutý v priestupkovom konaní, pričom ohľadom ostatnej časti napadnutého
rozsudku odvolací súd rozhodol vecne rovnakým spôsobom ako prvostupňový súd v napadnutom

rozsudku. Odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por., keďže nové
rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
dostatočne zistený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.