Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 24, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200189
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114200189.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Y. T., nar.

XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom O., T. X. XX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 proti odporcovi: Victoria Diamond, s.r.o.,
Zámocká 30, Bratislava, IČO: 45 939 535, v konaní o určenie, že pracovný pomer trvá a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky o určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol
dňa 5.11.2013, pracovný pomer stále trvá a o zaplatenie mzdy, náhrady mzdy z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi sumu 196 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 100% náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 8.1.2014 v znení jeho doplnenia zo dňa 13.2.2014 a zo dňa
23.3.2015 domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol dňa
5.11.2013, pracovný pomer stále trvá a aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke mzdu
za prácu vykonanú od 5.11.2013 do 15.11.2013, a náhradu priemernej mesačnej mzdy za obdobie , kedy
nemohla z dôvodov na strane odporcu pracovať. V návrhu uviedla, že s odporcom sa ústne dohodla
na zmluvnom vzťahu, pracovných podmienkach, základných náležitostiach zmluvy. Navrhovateľka mala

prácu pre odporcu vykonávať z domu po 3dňovom školení. Mzda mala byť vyplatená vždy k 15.
dňu v mesiaci na účet navrhovateľky a bola odstupňovaná podľa zúčastnených manželských, resp.
partnerských párov na akcii. K základnej mzde mali byť pripočítané 3% z predaja, tržby z príslušnej
predajnej akcie. Odporca navrhovateľke tvrdil, že priemerná mzda sa pohybuje okolo 800 Eur mesačne.
Navrhovateľka mala pracovať 4 dni v týždni vo fixne stanovenom čase. Miestom výkonu práce boli
priestory pobočky odporcu v Trenčíne na Kasárenskej ulici 2050 a potom trvalé bydlisko navrhovateľky,
keďže sa jednalo o prácu z domu. Navrhovateľka mala prácu vykonávať podľa pokynov a nariadení

odporcu s použitím poskytnutého materiálu odporcu. Účastníci sa ústne dohodli, že k podpisu zmluvy
dôjde tretí deň školenia. V prvý deň školenia odporca poskytol navrhovateľke služobný mobilný telefón
a SIM kartu , o čom spísali zmluvu o zapožičaní, ktorá obsahovala neprimerane vysoké zmluvné
pokuty. Počas trojdňového školenia navrhovateľka vykonávala prácu telefonistky v priestoroch pobočky
odporcu 2,5 hodín každý deň a doma 1 hodinu naviac. Odporca dal navrhovateľke text, ktorý mala
čítať počas telefonátov. Po skončení školenia navrhovateľka z domu telefonovala ľuďom podľa zoznamu
telefónnych kontaktov, ktorý jej na e-mail poslal odporca. Takto odpracovala prvý deň 3 hodiny, druhý

deň od 10 do 12 hodín, tretí deň ráno cca 2 hodiny. Keďže účasť obtelefonovaných ľudí na akciách
bola nízka, odporca zavolal navrhovateľku na pobočku v Trenčíne. Tam sa navrhovateľka domáhala
väčšieho zoznamu kontaktov na ľudí, lebo jej ústne odporca povedal, že na to, aby reálne zarobila,
potrebuje navolať niekoľko párov, a žiadala aj riadnu zmluvu, lebo nebola ochotná pracovať zadarmo.Keď navrhovateľka chcela riešiť otázku jej platu, zamestnankyňa odporcu jej povedala, že nemá zmluvu
a má vrátiť telefón. Navrhovateľka odišla bez toho, aby telefón vrátila, pretože ho potrebovala mať ako
dôkaz. Uvedená pracovná činnosť podľa navrhovateľky vykazuje všetky pojmové znaky závislej práce,

konkrétne domáckej práce, telepráce v zmysle § 52 Zákonníka práce. Pracovný pomer vznikol platne aj
napriek tomu, že pracovná zmluva bola uzavretá iba ústne, a tento pracovný pomer trvá naďalej, pretože
nedošlo k jeho platnému skončeniu v zmysle Zákonníka práce.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.7.2014 žiadal návrh zamietnuť a uložiť navrhovateľke

povinnosť zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu v sume 196 Eur za nevrátený mobilný telefón. Uviedol,
že navrhovateľka od začiatku vedela, že sa jedná o službu poskytovanú na základe obchodného
vzťahu. Pri podpise zmluvy o zapožičaní dňa 5.11.2013 navrhovateľka uviedla, že si svoje identifikačné
číslo nepamätá, no následne z internetového portálu živnostenského registra odporca zistil, že v tom
čase mala navrhovateľka živnosť pozastavenú. Dňa 8.11.2013 sa navrhovateľka k odporcovi dostavila
k podpisu zmluvy o telemarketingových službách a uviedla, že kópiu svojho živnostenského listu

prinesie 11.11.2013. Dňa 11.11.2013 si navrhovateľka obnovila živnosť a rozšírila ju o reklamné a
marketingové služby. Pretože navrhovateľka neplnila podmienky zmluvy, bola odporcom vyzvaná na
vrátenie zapožičaného mobilného telefónu a SIM karty, čo do dnešného dňa nespravila, využívala
naďalej služby SIM karty, odporca preto vypovedal zmluvu. Navrhovateľka uvádza nepravdivé tvrdenia
o pracovnom pomere v snahe získať neoprávnený majetkový prospech na úkor odporcu. Zo zmluvy o

telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013 a živnostenského oprávnenia navrhovateľky je zrejmé,
že medzi účastníkmi vznikol obchodný vzťah.

Navrhovateľka na vyjadrenie odporcu reagovala písomným podaním zo dňa 23.3.2015. Uviedla
v ňom, že konanie odporcu považuje od začiatku za účelové a špekulatívne. Jedná sa o druh

podnikania, kedy zamestnávateľ využíva svojich zamestnancov na obtelefonovanie obetí reklamných
akcií a zamestnávateľ sa snaží vyhnúť svojím zákonným odvodovým a daňovým povinnostiam voči
svojim zamestnancom. Ponuka predmetnej práce bola zo strany odporcu uverejnená na webovom
sídle www.profesia.sk , na ktorú ponuku reagovala navrhovateľka. Predmetom
dohody medzi účastníkmi bola závislá práca, keď navrhovateľka pracovala v pozícii podriadenosti k

odporcovi, riadila sa striktne jeho pokynmi, telefonovala na čísla, ktoré jej dal odporcu, prácu vykonávala
osobne, podľa pokynov odporcu a v jeho mene, čo vyplýva aj z e-mailovej komunikácie
účastníkov, navrhovateľka sa v úvode každého rozhovoru predstavovala ako zamestnanec odporcu,
počas telefonovania s potenciálnymi zákazníkmi bola navrhovateľka povinná čítať vopred určený text,
ktorý jej dal odporca, mzda za prácu bola ústne dohodnutá v priemernej výške 800 Eur mesačne, a

práca mala byť vykonávaná v pracovnom čase v rozsahu 4 pracovných dní v týždni vo fixne stanovenom
8 hodinovom pracovnom čase. Na ústnom pohovore odporca navrhovateľke povedal, že podmienkou
výkonu práce bolo, aby si navrhovateľka založila živnosť. Navrhovateľka v tom čase mala živnostenské
oprávnenie na iné predmety podnikania a zo strany odporcu bola nútená si ho rozšíriť a následne
uzavrieťpracovnúzmluvu.Navrhovateľkanemalavedomosťotom,žepracovnýpomernemôževzniknúť

medzi dvoma podnikateľmi, a odporca to využil. Každý pracovný pomer treba posudzovať podľa jeho
obsahu. Poukázala na novelu Zákonníka práce, účinnú od 1. septembra 2007 ktorou bola zavedená
definícia závislej práce vzhľadom zvýšený výskyt prípadov, keď boli zamestnanci nútení zmeniť svoj
pracovno-právny status na obchodný vzťah, a to aj napriek tomu, že tieto fyzické osoby naďalej
vykonávali tú istú závislú prácu. Zamestnanci sa zmenili na samostatne zárobkovo činné osoby, a to aj

napriek tomu, že nedošlo k naplneniu základných charakteristík podnikania. Takáto fyzická osoba nie
vždy si je vedomá tejto skutočnosti, a tak si ani neuvedomuje, že ide o zastretý pracovný pomer. Výkon
činnosti živnostníkov bude možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje právne
znaky podnikania a zároveň nevykazuje znaky závislej práce, ktorá sa ako pracovnoprávny vzťah riadi
režimom pracovného práva. Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľka podmienky zmluvy nesplnila,

navrhovateľka si nie je vedomá toho, aké podmienky zmluvy nesplnila, pretože od osobného pohovoru
prácu pre odporcu vykonávala poctivo podľa jeho pokynov. Navyše jej pracovný pomer nezanikol, a
odporca jej nevyplatil mzdu. Preto odporcovi nevrátila mobilný telefón. Navrhovateľka poprela, žeby
odovzdaný služobný telefón užívala na osobné účely, pretože ho následne vypla a neuskutočnila z neho
ani jeden hovor. Podmienky práce boli dohodnuté medzi účastníkmi na osobnom stretnutí dňa 5.11.2013

a samotnú zmluvu dňa 8.11.2013 podpisovala navrhovateľka tak, že jej bola predložená k podpisu
len posledná strana zmluvy s vysvetlením, že sa jedná o pracovnú zmluvu a že jej obsah je súčasťou
obchodnéhotajomstvaodporcu,pretojejvyhotoveniaostávajúuchovanévsídleodporcu.Navrhovateľka
sa prvýkrát so zmluvou o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013 oboznámila až vtedy, keď jejbola doručená ako príloha vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie konania. Keďže okolnosti preukazujú,
že medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer, je irelevantná výpoveď zo zmluvy zaslaná odporcom
navrhovateľke dňa 18.12.2013. Ak by malo ísť o skončenie pracovného pomeru, musela by byť výpoveď

podľa § 61 ods. 2 zákonníka práce odôvodnená.
.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, konateľa odporcu G. W., svedkýň Y. R., V. H.,
oboznámením e-mailovej komunikácie navrhovateľky a odporcu, zmluvy o zapožičaní zo dňa 5.11.2013
- odovzdávajúceho protokolu, zoznamu telefónnych kontaktov, výpisu z obchodného registra ohľadom
odporcu , písomného doplnenia návrhu zo dňa 13.2.2014 a jeho príloh, písomného vyjadrenie odporcu

zo dňa 21.7.2014, zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013, dodatku č. 1, výpovede
zo dňa 18.12.2013, neprevzatej zásielky adresovanej navrhovateľke, výpisu zo živnostenského registra
ohľadom navrhovateľky, textu pre pozývačku, písomného podania navrhovateľky zo dňa 23.3.2015,
zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovné:

Z internetového výpisu z obchodného registra vyplýva, že odporca bol založený dňa 2.12.2010 a má

viaceré predmety podnikania vrátane reklamných a marketingových služieb.

Z internetového výpisu zo živnostenského registra bolo zistené, že navrhovateľka mala od 11.11.2013
živnostenské oprávnenie na podnikanie v oblasti reklamných a marketingových služieb, ktoré ukončila
19.12.2013; predtým mala navrhovateľka od 2.10.2009 do 22.2.2010 živnostenské oprávnenie pre tri

iné predmety podnikania.

Zo zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013 /ďalej len „zmluva“, resp. „predmetná
zmluva“/ vyplýva, že ju uzavrela navrhovateľka označená ako dodávateľ s uvedením jej identifikačného
čísla, ktoré je zhodné s IČOm podľa výpisu zo živnostenského registra a odporca označený ako

objednávateľ a toto označenie zmluvných strán sa nachádza aj na poslednej strane zmluvy vedľa
podpisov zmluvných strán. V čl. I bod 1. zmluvy je stanovené, že dodávateľ sa zaviazal, že bude
pre objednávateľa zaisťovať služby v oblasti aktívneho telemarketingu - oslovovanie potenciálnych
zákazníkov objednávateľa a pozvaní na predvádzacie predajné akcie. Podľa bodu 2. tohto článku sa
dodávateľ zaväzuje vykonávať činnosti vymedzené touto zmluvou podľa požiadaviek objednávateľa

a v súlade so zmluvou sa objednávateľ zaväzuje bezchybne realizované činnosti platiť dodávateľovi
zmluvnú odmenu. V článku II. zmluvy sú stanovené práva a povinnosti zmluvných strán. Dodávateľ
je podľa týchto ustanovení povinný vykonávať predmetnú činnosť tak, aby nepoškodil dobré meno
objednávateľa, oslovovať potenciálnych zákazníkov len na základe legálne získaných databáz, alebo
prostredníctvom verejných telefónnych zoznamov, dodávateľ nesmie ponúkať marketingovú reklamu

alebo iný spôsob ponúkania tovaru a služieb tým účastníkom, ktorí uviedli, že si to neželajú a iné. V čl.
II bod 2.1. zmluvy je stanovená povinnosť objednávateľa oznámiť dodávateľovi dátum, čas a konanie
predajnej akcie, na ktorú má záujem za pomoci telemarketingových nástrojov pozývať potencionálnych
klientov, a to vždy minimálne 3 pracovné dni pred zahájením predajnej akcie. Objednávateľ sa zaväzuje
predávať dodávateľovi všetky podklady potrebné pre výkon činnosti podľa čl. II tejto zmluvy a poskytne

mu potrebnú súčinnosť. V článku III. bod 3.1. zmluvy sa objednávateľ zaviazal uhradiť dodávateľovi za
prevedenú činnosť podľa tejto zmluvy odmenu: za uskutočnenú akciu 10-17 ľudí vo výške 11,76
Eur; za uskutočnenú akciu nad 17 ľudí vo výške 15,68 Eur; za uskutočnenú akciu 9
a menej ľudí pri skutočnom obrate nad 785 Eur odmenu vo výške 9,80 Eur; z obratu obchodníka je
odmena 0,75% z celkovej čiastky preplatených faktúr v danom mesiaci. Podľa čl. III bod 3.2. zmluvy

bude odmena dodávateľovi uhradená na základe faktúru vystavenej vždy po uplynutí fakturačného
obdobia, ktorým sa rozumie kalendárny mesiac. Podľa čl. III bod 3.3. zmluvy v prípade, že faktúra
nebude mať náležitosti riadneho daňového a účtovného dokladu je objednávateľ oprávnený zaslať ju v
lehote splatnosti dodávateľovi k doplneniu či úprave a lehota splatnosti začne znovu plynúť od zaslania
opravenej faktúry. Podľa článku IV bod 4.2. zmluvy v prípade, že dodávateľ bude časť zmluvného plnenia

uskutočňovať prostredníctvom tretích osôb, vzťahuje sa na nich tiež povinnosť zachovať mlčanlivosť
podľa bodu 4.1. tohto článku. V článku V. bod 5.4. zmluvy je stanovené, že zmluva sa uzatvára na
dobu neurčitú. Obidve strany môžu od zmluvy odstúpiť formou písomnej výpovede s jednomesačnou
výpovednou lehotou, ktorá beží od nasledujúceho dňa po dni doručenia výpovede. Výpoveď sa považuje
za doručenú po 5 pracovných dňoch odo dňa podania.

Vdodatkuč.Izodňa8.11.2013kzmluveotelemarketingovýchslužbáchsanavrhovateľkaakododávateľ
zaviazala dodržiavať text, ktorý jej bol poskytnutý pri uzatvorení zmluvy. Listiny označené ako „Text pre
pozývačku“ a „Námietky od Rady v maily z 16.11.2012“ obsahujú texty, ktoré mala telefonistka volajúcaza odporcu čítať počas rozhovoru s potenciálnym klientom a spôsoby, ako mala telefonistka reagovať
na odpovede volajúcemu, a to za účelom zabezpečenia jeho účasti na predajnej akcii.

Navrhovateľka predložila aj zoznam viacerých telefónnych čísiel na ľudí, ktorý jej poskytol odporca za
účelom ich obtelefonovania a pozvania na predajné akcie.

Dňa 5.11.2013 uzavreli účastníci zmluvu o zapožičaní, na základe ktorej odovzdal odporca označený
ako odovzdávajúci do užívania navrhovateľke ako preberajúcej mobilný telefón zn. Nokia 1616 s

príslušenstvom so zachovaním vlastníckeho práva v prospech odporcu. V bode 1. zmluvy o zapožičaní
je ustanovenie o tom, že preberajúci je povinný akúkoľvek stratu neodkladne nahlásiť odovzdávajúcemu
a uhradiť škodu spojenú s nákladmi na obstaranie nového predmetu zmluvy v obstarávacej cene.
Preberajúci je povinný na požiadanie predmet zmluvy predložiť alebo vrátiť odovzdávajúcemu, alebo
bezodkladne zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 196 Eur za nevrátenie alebo nepredloženie predmetu
zmluvy. Podľa bodu 2. zmluvy o zapožičaní pri akomkoľvek zneužití alebo použití vyššie uvedeného

predmetu zmluvy o zapožičaní, pri ktorom by došlo k poškodeniu odovzdávajúceho, je preberajúci
povinný uhradiť odovzdávajúcemu všetky spôsobené straty a zároveň zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
785 Eur.

Z emailovej korešpondencie medzi účastníkmi vyplýva, že dňa 30.10.2013 si navrhovateľka s Henrietou

Abusabah dojednali stretnutie na 31.10.2013 o 10.00 hod na pobočke odporcu v Trenčíne. Z e-mailov
z 11.11.2013 až 13.11.2013 vyplýva, že odporca zasielal navrhovateľke informácie o mieste a čase
konaniapredajnýchakcií,abynavrhovateľkananetelefonickypozývalapotenciálnychklientov.Henrieta
Abusabah v e-maily zo dňa 15.11.2013 vyzvala navrhovateľku, aby v stanovený termín priniesla mobilný
telefón. Výzvam, aby navrhovateľka komunikovala telefonicky, resp. prišla osobne na pobočku odporcu

do Trenčína, navrhovateľka odmietla vyhovieť, chcela komunikovať len elektronicky, prípadne písomne.
Navrhovateľkave-mailochvyčítalaodporcovi,žejejnedalprácutak,abymohlareálnezarobiť,nezaplatil
jej za týždeň práce, mobilný telefón odmietla vrátiť, pretože jej zo strany odporcu nebolo vysvetlené,
prečo ho má vrátiť a správali sa k nej arogantne. V e-mailoch z decembra 2013 odporca opakovane
vyzýval navrhovateľka, aby sa dostavila na pobočku do Trenčína na doriešenie zmluvy o spolupráci zo

dňa 8.11.2013, a aby mu vrátila mobilný telefón aj so SIM kartou, keďže ho navrhovateľka nevyužíva
a je majetkom odporcu.

Odporca dňa 18.12.2013 vyhotovil a odoslal poštou navrhovateľke na jej adresu uvedenú v zmluvách
výpoveď zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013 a žiadal ju o vrátenie mobilného

telefónu zn. Nokia 1616 s príslušenstvom, vrátane SIM karty do 7 dní odo dňa obdržania výpovede s
uvedením telefónneho kontaktu za účelom dohodnutia vrátenia mobilného telefónu a upozornením, že
v prípade nevrátenia mobilného telefónu si odporca uplatní zmluvnú pokutu podľa zmluvy o zapožičaní
zo dňa 5.11.2013. Z poštovej obálky vyplýva, že navrhovateľka poštovú zásielku neprevzala v odbernej
lehote a bola dňa 8.1.2014 vrátená odporcovi.

Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že reagovala na ponuku práce
obsiahnutú na internetovej stránke www.profesia.sk, kde odporca ponúkal prácu. Telefonicky si s
nimi dohodla osobný pohovor. Keď sa k odporcovi dostavila, ústne preberali pracovné podmienky,
pracovný čas. Mala pracovať štyri dni v týždni, mohla si vybrať, že ktoré dni to budú, o mzde

sa rozprávali orientačne, zo začiatku mala dostávať 800 eur mesačne s tým, že zamestnankyňa
odporcu navrhovateľke povedala, že môže získať aj nejaké percento podľa úspešnosti uzatvorenia
obchodu. Následne ju zamestnankyňa odporcu vybrala, bola teda úspešná na pracovnom pohovore,
absolvovala trojdňové školenie, bol jej odovzdaný zo strany odporcu mobil, prostredníctvom ktorého
mala uskutočňovať telefonické rozhovory a získavať záujemcov na účasť na rôznych predajných

akciách. Mala zháňať najmä manželské páry. Tretí deň mala byť podpísaná pracovná zmluva, k
čomu však nedošlo. Nepredložili jej ju na podpis. Navrhovateľka s pani Henrietou Abusabah preberala
jednotlivé náležitosti pracovného pomeru, následne navrhovateľke povedala, že je potrebné, aby si
rozšírila živnosť, preto aby mohla vykonávať predmetnú prácu. Živnosť si teda navrhovateľka rozšírila
na základe pokynu Henriety Abusabah. Navrhovateľke pripadalo zvláštne, že odporca od nej chce, aby

mala živnosť, keďže živnosť a pracovný pomer sa nezlučujú. Napriek tomu si zriadila živnosť, pretože
chcelavykonávaťprácupreodporcu. MobilnavrhovateľkeodovzdalapaniHenrietaAbusabah,telefónne
kontakty na potenciálnych zákazníkov navrhovateľke emailom poslala pani Piknová. S odporcom chcela
navrhovateľka uzatvoriť pracovnú zmluvu. Pracovný pohovor bol vykonaný u odporcu v pobočke vTrenčíne na Kasárenskej ulici. Pohovor sa konal dňa 31.10.2013 o 10.00 hod.. Počas pracovného
pohovoru s Henrietou Abusabah bola prítomná ešte jedna zamestnankyňa odporcu Jana Guričanová,
ktorá počula ich rozhovor, no nebola počas celého pohovoru prítomná, ale odbiehala a vracala sa

naspäť. Jana Guričanová prezentovala navrhovateľke obchodné tajomstvo. Povedala jej, že text, ktorý
má navrhovateľka čítať, keď bude telefonovať potencionálnym zákazníkom, je predmetom obchodného
tajomstva a rovnako tak text pracovnej zmluvy je predmetom obchodného tajomstva. S pani Abusabah
navrhovateľka výslovne nepreberala, ktorý konkrétny dátum bude predstavovať dátum nástupu do
zamestnania. Navrhovateľke bolo povedané, že prvé dni budem absolvovať školenia na prevádzke

u odporcu na Kasárenskej ulici v Trenčíne a následne po absolvovaní školenia bolo dohodnuté, že
bude vykonávať prácu z domu; malo sa jednať o telefonickú prácu z domu. Prvý deň školenia teda
považovala navrhovateľka za deň nástupu do práce. Prvý deň školenia sa uskutočnil 5.11.2013. Počas
školenia bola prítomná ešte ďalšia pani, ktorá prečítala text, ktorý mala navrhovateľka následne čítať
počas telefonických rozhovorov. Potom tento text čítala navrhovateľka, aj počas školenia telefonovala
potencionálnym zákazníkom odporcu. Zmluva o telemarketingových službách bola podpísaná takým

spôsobom, že navrhovateľka prišla na prevádzku odporcu, kde na stole bola položená táto zmluva,
pričom zamestnankyne odporcu navrhovateľke zmluvu pred jej podpisom nedali prečítať. Tvrdili jej,
že je to predmetom obchodného tajomstva. Zmluvu navrhovateľka podpísala, pretože chcela založiť
pracovný pomer. Zamestnankyne odporcu navrhovateľke povedali, že má predmetnú zmluvu podpísať,
že konateľ odporcu nie je na pobočke a že keď sa vráti, dodatočne podpíše zmluvu aj on. Navrhovateľke

povedali aj to, že ide o pracovnú zmluvu a že jej podmienky sú súčasťou obchodného tajomstva. Text
predmetnej zmluvy navrhovateľka prvý krát čítala až keď jej bola zmluva doručená zo strany súdu
spolu s vyjadrením odporcu k návrhu. Skutočnosť, že navrhovateľka vykonávala prácu pre odporcu
na základe jeho pokynov vyplýva aj z textu pre pozývačku a námietok od rady v maily. Navrhovateľka
vyštudovala v roku 2011 Fakultu práva na Vysokej škole v Sládkovičove. Počas štúdia si navrhovateľka

našlaviacerézamestnania,pracovalaakofinančnýporadcapreOVB,finančnéplánovanievDubnicinad
Váhom,následnesazamestnalavGréckupočasleta,kdepracovalavkuchyni,akobarmanka,čašníčka,
potom pracovala pre realitnú agentúru ako realitný maklér, našla si aj zamestnanie operátora call centra,
kde predávala výživové doplnky, pracovala aj v Anglicku. Pre realitnú kanceláriu prácu vykonávala na
základe zmluvy o obchodnom zastúpení, v call centre pracovala na základe dohody o brigádnickej práci

študenta.Riadnupracovnúzmluvusuvedenýmizamestnávateľminepodpisovala.Predpodpisomzmlúv,
na základe ktorých vykonávala uvedené práce, jej zamestnávatelia dali tieto zmluvy vždy k nahliadnutiu
a na prečítanie. Preto navrhovateľku prekvapilo, keď jej odporca zmluvu pred podpisom nechcel dať na
prečítanie. Po tejto skúsenosti s odporcom je navrhovateľka obozretnejšia. Kópiu inzerátu, ktorý mal byť
odporcom zverejnený na www.profesia.sk navrhovateľka nemá.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že tvrdenia odporcu v jeho písomnom vyjadrení
ako aj prednesené na pojednávaniach sú účelové, špekulatívne. V konaní bolo preukázané, že
navrhovateľka vykonávala pre odporcu závislú prácu, v mene a na zodpovednosť odporcu, podľa
pokynov odporcu, prostredníctvom prostriedkov odporcu, ktoré jej dal odporca k dispozícii, za účelom,

aby odporca dosiahol zisk.

Konateľ odporcu na pojednávaní s návrhom nesúhlasil. Predmetný návrh považuje odporca za účelový,
špekulatívny, navrhovateľka sa snaží obohatiť na úkor odporcu. Pani Piknová, pani Abusabah, pani
Guričanová nie sú v pracovnoprávnom vzťahu k odporcovi, vykonávajú pre odporcu činnosť na základe

iných zmlúv. Vyjadrenie k návrhu konateľ odporcu zostavil na základe materiálov, ktoré si vyžiadal
od pracovníkov odporcu, a získaných z internetu. Telefónne čísla, na ktoré majú pracovníci odporcu
kontaktovať potenciálnych zákazníkov, boli získané z verejného prístupného telefónneho zoznamu
na internete. Predmetné zmluvy, ktoré odporca dáva podpisovať pracovníkom pripravuje advokátska
kancelária odporcu so sídlom v Bratislave. Konateľ odporcu ďalej uviedol, že mobilný telefón bol

daný záujemcom o spoluprácu do užívania z toho dôvodu, že väčšinou títo záujemcovia mali vlastné
mobilné telefóny s nevýhodnou zmluvou, pričom odporca mal s operátormi dojednané výhodné tarify
na telefonovanie, preto bol poskytnutý mobilný telefón aj so SIM kartou spolupracujúcej osobe, pričom
čiastka približne 20 eur mesačne za hovorné bola následne spolupracujúcemu strhnutá z faktúry a
následne keď si spolupracujúci už zabezpečil SIM kartu s výhodným volaním, tak mobilný telefón

odporcovi vrátil. Pokiaľ odporca dával spolupracujúcim osobám text na čítanie, bolo tomu tak preto,
aby spolupracujúca osoba vedela, čo má počas telefonátu hovoriť, aby tú činnosť, na ktorej plnenie
sa zaviazala, vykonávala správne podľa predstáv odporcu. Na rovnakú zmluvu pre odporcu pracovalo
aj niekoľko spoločností s ručením obmedzeným. Zoznam telefónnych čísiel bol navrhovateľke aj inýmspolupracujúcim osobám zo strany odporcu daný preto, že ak mala spolupracujúca osoba slabý internet,
prípadne nevedela, kde na internete má vyhľadávať telefónne kontakty, tak tento zoznam jej mal uľahčiť
vykonávanie telefonických rozhovorov. Na záver konateľ odporcu poukázal na to, že navrhovateľka

vyštudovala právnickú fakultu, a nie odporca ale navrhovateľka týmto návrhom postupuje špekulatívne s
cieľom obohatiť sa na úkor odporcu. Odporca podniká na území SR riadne, v zmysle platných právnych
predpisov a riadne platí dane.

Svedkyňa Y. R. uviedla, že bola obchodným partnerom odporcu na základe živnostenského listu,

uzavretej zmluvy o spolupráci. Mala na starosti chod pobočky odporcu v Trenčíne, telefónnych
operátorov, ktorí pracovali na základe živnostenského listu, obchodných zástupcov odporcu. Obchodnú
spoluprácu s odporcom ukončila v januári 2014. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka v roku 2013 prišla
na pobočku odporcu, nevedela si už spomenúť či sa navrhovateľka dostavila na základe inzerátu,
ktoré odporca bežne zverejňoval na www.profesia.sk alebo v periodiku Pardon, prípadne na základe
doporučenia niektorých z telefonických operátoriek. Vzhľadom na odstup času si svedkyňa nevedela

spomenúť, s kým navrhovateľka mala prvý kontakt a s kým rokovala, keď sa dostavila na pobočku
odporcu. V kancelárii sedeli tri obchodné partnerky odporcu a pohovory záujemcov o spoluprácu riešila
svedkyňa a Henrieta Abusabah. Svedkyňa si nepamätala na to, či bola prítomná, keď navrhovateľka
mala v pobočke odporcu podpisovať zmluvu. Na základe pokynu konateľa odporcu boli pripravené
zmluvy o telemarketingovej službe. Tieto zmluvy boli podpisované so záujemkyňou iba vtedy, keď

priniesla živnostenský list a občiansky preukaz, na základe ktorých sa vypísali údaje do týchto zmlúv;
zmluvy podpisoval konateľ odporcu. Svedkyňa nemala splnomocnenie od odporcu na uzatváranie
zmlúv. Telefónne operátorky mali uzavreté s odporcom vlastné zmluvy o spolupráci. Svedkyňa potvrdila,
že navrhovateľka na výkon uvedenej činnosti dostala od odporcu mobilný telefón. Hovorné hradil
odporca. Detailne si svedkyňa nepamätala, ako prišlo k tomu, keď navrhovateľka bola vyzvaná na

vrátenie mobilného telefónu, ktorý jej bol zapožičaný zo strany odporcu. V zmluve o zapožičaní bola
klauzula, na základe ktorej v prípade, že obchodná partnerka mobilný telefón odporcovi nevráti alebo
ho stratí, je povinná zaplatiť čiastku, ktorá bola dohodnutá v zmluve o zapožičaní mobilného telefónu.
V rámci prezentovania spolupráce s odporcom svedkyňa záujemkyniam o spoluprácu vždy predstavila
firmu, čo je predmetom jej činnosti, v čom bude spočívať spolupráca záujemcu, záujemkyniam bolo

vysvetlené, ako budú odmeňované, a to na základe faktúry. Pri pohovore sa zmluva o spolupráci
nedávala záujemkyniam, až následne keď priniesli na pobočku živnostenský list, vyhotovila sa zmluva
o spolupráci a to v dvoch vyhotoveniach, ktorá sa dala záujemkyni na prečítanie, následne po podpise
jedno vyhotovenie zostalo u odporcu a jedno si vzala záujemkyňa o spoluprácu. V prípade, že
konatelia odporcu neboli prítomní na pobočke odporcu, tak záujemkyňa zmluvu podpísala a nechala

sa na pobočke na dodatočné podpísanie konateľom spoločnosti. V prípade záujemkýň sa nejednalo
o spoluprácu na základe pracovnej zmluvy, ale na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorá
bola vyhotovená a uzatvorená až potom, keď záujemkyňa preukázala, že má udelené živnostenské
oprávnenie. Medzi navrhovateľkou a odporcom išlo o vzťahy dvoch obchodných partnerov, ktoré museli
byť rešpektované z jednej i druhej strany. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či medzi nimi

existoval vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Predmetnú činnosť, na ktorej vykonávanie sa zaviazala
navrhovateľka, mohla vykonávať len navrhovateľka. Je pravda, že pri školení navrhovateľky jej bol
odovzdaný text, na základe ktorého mala vykonávať činnosť telefónnej operátorky. Navrhovateľka bola,
resp. mala byť za výkon, ktorý mala podať na základe predmetnej zmluvy, vyplatená zo strany odporcu,
na základe faktúry. Pracovný čas navrhovateľka určený nemala. Bolo na šikovnosti navrhovateľky ako

predmetnú činnosť, na ktorú sa zaviazala, v rámci týždňa vykoná.

Svedkyňa V. H. na pojednávaní uviedla, že pracovala na živnosť pre odporcu a pamätá si, že
navrhovateľka mala tiež záujem o spoluprácu s odporcom. Všetci boli u odporcu na živnosť. V januári
2014 ukončila svedkyňa spoluprácu s odporcom, pretože pobočka odporcu v Trenčíne ukončila činnosť.

Navrhovateľka prišla do pobočky odporcu v Trenčíne zrejme na základe inzerátu uverejneného na
internetovej stránke www.profesia.sk a mala záujem o prácu telefonistky u odporcu na základe živnosti.
Navrhovateľke dali informácie o predmetnej činnosti s tým, že jej povedali, že sa jedná o prácu na
živnosť, ktorú bude vykonávať z domu. Podpísala zmluvu o tom, že prevzala mobilný telefón, ktorý
potrebovala na výkon spolupráce s odporcom a mala si rozšíriť živnosť, aby túto spoluprácu mohla

vykonávať. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či navrhovateľka podpisovala zmluvu o spolupráci,
svedkyňa pri tom nebola. Pohovor s navrhovateľkou na pobočke odporcu viedla svedkyňa a pani
Guričanová, striedali sa. Udialo sa to všetko v jednej kancelárii, kde spolu sedeli. Počas pohovoru
bolo navrhovateľke povedané, že ak bude šikovná, má možnosť si pekne privyrobiť. Boli uvedenékonkrétne sumy, ktoré môže získať a to s ohľadom na jej výkonnosť. Navrhovateľka bola poučená o
tom, kedy je najlepšie telefonovať klientom, či doobeda alebo poobede. Avšak išlo iba o odporúčania,
nikto jej nemohol nadiktovať, ktorý konkrétny čas bude telefonovať. Bolo naj jej šikovnosti, ako si túto

vec zariadi. Telefónne čísla, na ktoré navrhovateľka volala, navrhovateľke poskytla svedkyňa alebo
pani Guričanová. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka sa chodila na pobočku odporcu zaškoľovať,
zaškoľovala ju svedkyňa a pani Guričanová. Na školení bola navrhovateľka oboznámená s textom, ktorý
jej bol daný k dispozícii. Ako dlho trvalo školenie, svedkyňa presne uviesť nevedela. Na základe tohto
školenia vedeli posúdiť, či je navrhovateľka na túto prácu vhodná a na základe toho mala podpísať

zmluvu. Počas školenia najskôr prebiehali simulované telefonické rozhovory, a následne ku koncu
školenia navrhovateľka aj skutočne volala potencionálnym klientom. Navrhovateľka od odporcu prevzala
mobilný telefón na skúšku, tento jej odovzdali, aby sa pokúsila nejaké akcie navolať, čo však nesplnila.
Keďže pokus o navolanie akcií bol zo strany navrhovateľky neúspešný, svedkyňa komunikovala s
navrhovateľkou, chcela, aby prišla na pobočku na doškolenie, navrhovateľka to odmietla, na pobočku
odporcu neprišla, potom komunikovali už len e-mailom. Svedkyňa a jej kolegyňa sa snažili volať

navrhovateľke na súkromný i služobný mobil, no ten následne navrhovateľka vypla.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v

rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.5.2014 Závislá práca je práca vykonávaná
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.

Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.5.2014 Závislá práca môže byť vykonávaná
výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok
ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť
vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa

osobitných predpisov.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa§269ods.2ObchodnéhozákonníkaÚčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy.

Navrhovateľka sa domáhala vydania rozsudku, ktorým súd určí, že pracovný pomer medzi

navrhovateľkou a odporcom vznikol dňa 5.11.2013, pracovný pomer stále trvá a zaplatenia mzdy a
náhrady mzdy. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa názoru súdu
navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odporca totiž spochybňoval, že
medzi ním a navrhovateľkou vznikol pracovný pomer, a preto jedine rozsudkom súdu, ktorým bude
určené, že pracovný pomer medzi účastníkmi vznikol a trvá je možné odstrániť neistotu v právnom

postavení navrhovateľky.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil návrh navrhovateľky ako nedôvodný. Navrhovateľka, na
ktorej spočívalo dôkazné bremeno, nepreukázala, že medzi ňou a odporcom vznikol pracovný pomer.
V zmysle § 42 ods. 1 Zákonníka práce sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou

medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Z ustanovení § 42 ods. 1, § 17 ods. 2 Zákonníka práce
vyplýva, že pracovná zmluva je platná aj ak bola uzatvorená iba v ústnej forme. Pracovná zmluva
je v zmysle § 18 Zákonníka práce uzatvorená len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Pre vznik
pracovnej zmluvy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom sa vyžaduje návrh na uzatvorenie zmluvy
a jeho včasná a bezvýhradná akceptácia osobou, ktorej bol právny úkon určený. Ustanovenie § 43

ods. 1 Zákonníka práce stanovuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy (druh práce, deň nástupu
do práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky), na ktorých sa zamestnávateľ a zamestnanec
musia dohodnúť, aby vznikol pracovný pomer. Sú potrebné zhodné prejavy vôle oboch účastníkov
smerujúce k založeniu pracovného pomeru. Pri zisťovaní obsahu prejavenej vôle, pri jej výklade treba
vychádzať z pravidiel stanovených v § 35 Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na to, či prejav vôle bol

uskutočnený výslovne /písomnou formou, ústne/ alebo mlčky, teda konkludentne, pre to, aby správanie
sa účastníkov vyvolalo následky, ktoré právne predpisy s určitým prejavom vôle spájajú, zakaždým
musí byť preukázaná danosť zhodnej vôle účastníkov vyvolať zamýšľané právne následky, teda v
tomto prípade privodiť vznik pracovného pomeru. Bolo na navrhovateľke preukázať, že vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tak navrhovateľka ako aj

odporca mali vôľu, ktorej obsahom bolo založiť pracovný pomer. Navrhovateľka v konaní nepreukázala,
žeby účastníci dojednali podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a nepreukázala danosť vôle odporcu
založiť s navrhovateľkou pracovný pomer. V konaní bola do spisu založená písomná zmluva, a to
zmluva o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013, z obsahu ktorej je zrejmé, že sa nejedná
o pracovnú zmluvu. Tento právny úkon súd právne kvalifikoval ako nepomenovanú zmluvu podľa §

269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľky ako dodávateľa -
fyzickej osoby podnikateľa pre odporcu, podnikateľa označeného ako objednávateľa zaisťovať služby
v oblasti aktívneho telemarketingu - oslovovanie potenciálnych zákazníkov objednávateľa a pozvaní
na predvádzacie predajné akcie a záväzok objednávateľa za bezchybne realizované činnosti platiť
dodávateľovi zmluvnú odmenu. Navrhovateľka potvrdila, že túto zmluvu podpísala, no vyhotovenie

zmluvy jej nebolo odovzdané. Tvrdenia navrhovateľky, že keď podpisovala predmetnú zmluvu dňa
8.11.2013 v pobočke odporcu, tak jej bolo povedané, že sa jedná o pracovnú zmluvu, nepotvrdili v
konaní vypočuté svedkyne. Neboli preukázané ani tvrdenia navrhovateľky, že pred podpisom zmluvy
jej táto nebola daná na prečítanie s odôvodnením, že sa jedná o obchodné tajomstvo. Všetky tieto
tvrdenia navrhovateľky odporca popieral. Svedkyňa Jana Guričanová uviedla, že zmluva sa pred

podpisom predložila záujemkyni o spoluprácu na prečítanie. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2015
navrhovateľka uviedla, že jej bola predložená k podpisu len posledná strana predmetnej zmluvy.
Na poslednej strane zmluvy o telemarketingových službách sú v časti určenej na podpis zmluvné
strany označené ako dodávateľ a objednávateľ. Z poslednej strany predmetnej zmluvy muselo byť
teda navrhovateľke, ktorá podľa jej vlastného vyjadrenia v tom čase navyše mala absolvovanú

právnickú fakultu, a predtým uzavrela viacero zmlúv, na základe ktorých vykonávala prácu pre iných
zamestnávateľov, zrejmé, že sa nejedná o pracovnú zmluvu vzhľadom na označenie zmluvných
strán, keďže v pracovnej zmluve sa zmluvné strany označujú ako zamestnanec a zamestnávateľ.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa jej zdalo zvláštne, že odporca od nej vyžadoval na výkondohodnutej činnosti živnostenské oprávnenie, pretože živnosť a pracovný pomer sa nezlučuje, čím
len potvrdila vedomosť o ustanovení § 1 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého závislá práca
nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom

vzťahu podľa osobitných predpisov. Nebol preukázaný vznik pracovného pomeru ani na základe ústnej
pracovnej zmluvy, prípadne konkludentne. Navrhovateľka tvrdila, že mala vôľu uzavrieť s odporcom
pracovnú zmluvu, pričom s odporcom sa ústne na pracovnom pohovore dňa 31.10.2013 dohodli
na podmienkach pracovnej zmluvy. Poukazovala aj na to, že do pobočky odporcu v Trenčíne dňa
31.10.2013 prišla na základe inzerátu pracovnej ponuky, ktorý odporca zverejnil na internetovej stránke

www.profesia.sk . Odporca tieto tvrdenia navrhovateľky rozhodne poprel, a
uvádzal, že s navrhovateľkou ako aj inými záujemkyňami mal záujem o spoluprácu na báze obchodného
vzťahu, obsahom ktorého bol záväzok navrhovateľky poskytovať odporcovi služby v oblasti aktívneho
telemarketingu, a záväzok odporcu vyplatiť navrhovateľke za túto činnosť dohodnutú odmenu s tým, že
navrhovateľka od začiatku vedela, že medzi účastníkmi sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Svedkyne
Jana Guričanová a Henrieta Abusabah, ktoré viedli s navrhovateľkou koncom októbra 2013 pohovor

potvrdili síce, že odporca mal zverejnený inzerát o pracovnej ponuke na uvedenej internetovej stránke, a
zrejme na základe neho prišla navrhovateľka na pobočku odporcu do Trenčína, no obe svedkyne zhodne
vypovedali, že záujemkyniam o spoluprácu s odporcom vysvetľovali, že sa jedná o prácu telefonistky
na základe živnostenského listu, a záujemkyňa musela mať potrebné živnostenské oprávnenie, inak s
ňou odporca zmluvu o telemarketingových službách neuzavrel. Svedkyne neprezentovali záujemkyniam

a ani navrhovateľke predmetnú spoluprácu s odporcom ako prácu na základe pracovnej zmluvy, z
ktorej by vznikol pracovný pomer. Medzi navrhovateľkou a odporcom sa jednalo o vzťahy dvoch
obchodných partnerov, ktoré museli byť rešpektované z jednej i z druhej strany. Nebolo teda v
konaní preukázané, žeby navrhovateľke boli zo strany odporcu poskytnuté nesprávne informácie
o predmetnom právnom vzťahu, žeby bola uvedená odporcom do omylu. Svedkyne potvrdili, že

predmetom činnosti navrhovateľky malo byť telefonické oslovovanie potenciálnych zákazníkov odporcu
a pozývanie ich na predvádzacie predajné akcie odporcu. Svedkyňa Henrieta Abusabah vysvetlila
na pohovore navrhovateľke spôsob odmeňovania za vykonanú činnosť, že odmena bude závisieť od
výkonnosti navrhovateľky, a po splnení stanovených kvót bude navrhovateľke vyplatená odmena, a to
na základe faktúry navrhovateľky. Neboli teda potvrdené tvrdenia navrhovateľke o tom, že mala byť

účastníkmi ústne dohodnutá mzda navrhovateľky v priemernej výške 800 Eur mesačne ako podstatná
náležitosť pracovnej zmluvy. To, že výška odmeny navrhovateľky závisela od výkonnosti navrhovateľky
vyplynulo aj z výsluchu svedkyne Jany Guričanovej. Výpovede svedkýň korešpondujú s článkom II
zmluvy o telemarketingových službách, v ktorom je odmena odstupňovaná od počtu ľudí zúčastnených
na predajných akciách, pričom pri nedosiahnutí určených podmienok nárok na odmenu navrhovateľke

nevznikol. Tieto činnosti mala navrhovateľka vykonávať zo svojho domu a predtým bola zaškolená
na pobočke odporcu za účelom zistenia, či je na túto prácu vhodná. Navrhovateľka uviedla, že na
ústnom pohovore nepreberali deň nástupu navrhovateľky do práce a navrhovateľka si to vysvetlila
tak, že dňom nástupu do práce bude prvý deň školenia, t.j. 5.11.2013. Ani dohoda účastníkov o
tejto podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy teda nebola preukázaná. Svedkyne vyvrátili tvrdenie

navrhovateľky o tom, že účastníkmi bol dojednaný pracovný čas, kedy mala navrhovateľka predmetnú
činnosť vykonávať, pretože uviedli, že zo strany odporcu navrhovateľke pracovný čas nebol určený,
bolo len na šikovnosti navrhovateľky, kedy bude telefonovať potenciálnym klientom. Z výsluchu svedkýň
nebolo preukázané, žeby navrhovateľka bola vo vzťahu podriadenosti a odporca voči nej vo vzťahu
nadriadenosti, pričom svedkyňa Henrieta Abusabah uviedla, že navrhovateľke nemohol nikto nadiktovať

to, kedy mala vykonávať činnosť podľa zmluvy. Konateľ odporcu dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov
bol mobilný telefón so SIM kartou daný záujemcom o spoluprácu do užívania s tým, že čiastka približne
vo výške 20 eur mesačne za hovorné bola spolupracujúcemu strhnutá z vystavenej faktúry a následne
keď si spolupracujúci už zabezpečil SIM kartu s výhodným volaním, tak mobilný telefón odporcovi
vrátil. Taktiež konateľ odporcu hodnoverne vysvetlil, prečo poskytoval spolupracujúcim osobám, teda aj

navrhovateľkezoznamtelefónnychčísielatextnačítanie.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žepodľa
čl. I bod 2. zmluvy o telemarketingových službách mala navrhovateľka predmetnú činnosť vykonávať
podľa požiadaviek odporcu, v ktorého záujme bolo, aby sa potenciálni zákazníci pozvaní telefonistkou
skutočne dostavili na organizovanú predajnú akciu za účelom predvádzania, ponúkania im tovaru na
kúpu.Právetext,ktorýodporcaodovzdalnavrhovateľkeamalahočítaťmalzákazníkovnalákaťnaúčasť

napredajnejakcii.Zároveňsaodporcavčl.IIbod2.3.zmluvyotelemarketingovýchslužbáchzaviazal,že
bude navrhovateľke poskytovať potrebnú súčinnosť a všetky podklady potrebné na výkon činnosti, ktorá
je predmetom zmluvy. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že prácu vykonávala podľa pokynov
odporcu, o čom má svedčiť aj emailová korešpondencia, tak z predloženej elektronickej korešpondencieskutočne vyplýva, že navrhovateľke boli zo strany odporcu oznamované dátumy a miesta predajných
akcií, na ktoré mala telefonicky pozývať potenciálnych zákazníkov odporcu, no súd k tomu uvádza, že je
logické, že tieto informácie odporca navrhovateľke musel poskytnúť, pretože iba odporca vedel miesto

a čas konania predajných akcií, a na oznamovanie týchto údajov navrhovateľke sa odporca aj zaviazal
v čl. II bod 2.1. zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013. S poukazom na uvedené
skutočnosti je zrejmé, že v danom prípade sa nemôže jednať ani o zastretý pracovný pomer, ako tvrdila
navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2015. Neboli splnené podmienky ustanovenia § 41a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon len vtedy, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Navrhovateľka nepreukázala, žeby odporca mal vôľu s ňou uzavrieť pracovnú zmluvu, ako ani to, žeby
predmetný právny úkon mal všetky zákonné náležitosti pracovnej zmluvy. Toto tvrdenie navrhovateľky
bolo vyvrátené aj výsluchom svedkýň. Tvrdenie navrhovateľky o uzatvorení pracovnej zmluvy medzi
účastníkmi nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nevznikol pracovný
pomer, ale obchodnoprávny vzťah na základe zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013.
Z výsluchu svedkýň bolo preukázané, že navrhovateľka pri vstupe do zmluvného vzťahu s odporcom
bola z jeho strany oboznámená s tým, čo bude predmetom jej činnosti, aké sú jej práva a povinnosti,
vrátane toho, že na to, aby navrhovateľke vznikol nárok na odmenu, potrebovala navolať stanovený

počet párov, a uvedené je zrejmé aj z predloženej emailovej korešpondencie. Obe zmluvné strany
vstúpili do zmluvného vzťahu v postavení podnikateľov, zaviazali sa na zmluvné povinnosti, a zmluvu
uzavreli za účelom dosiahnutia zisku, odporca v podobe tržby z predaja tovaru na predajných
akciách, a navrhovateľka v podobe dojednanej odmeny odstupňovanej od účasti telefonicky pozývaných
zákazníkov na predajných akciách odporcu a podielu na zisku z obratu z predaja na týchto akciách.

Činnosť telefonistky, ktorú navrhovateľka vykonávala, presne zodpovedá službe, na plnenie ktorej sa
zaviazala v uvedenej zmluve s tým, že navrhovateľka si rozšírila živnostenské oprávnenie na daný
predmet podnikateľskej činnosti, čo potvrdzuje jej vôľu vstúpiť do obchodného vzťahu s odporcom. Z
výsluchu svedkýň zároveň vyplynulo, že všetky spolupracujúce osoby vykonávali pre odporcu činnosti
na základe obchodných zmlúv o spolupráci a mali živnostenské oprávnenia na tieto činnosti. Z emailovej

korešpondencie taktiež vyplýva, že navrhovateľka vytýkala odporcovi, že jej nevyplatil odmenu za
vykonanú činnosť, keď telefonovala potenciálnym zákazníkom tri dni na školení a tri dni doma. Svedkyňa
Henrieta Abusabah uviedla, že navrhovateľka nesplnila potrebný počet navolania akcií. Odmena za
vykonanú činnosť pritom navrhovateľke podľa čl. II zmluvy o telemarketingových službách vzniká až po
splnení tam stanovených podmienok, ktoré sú odstupňované od účasti pozvaných ľudí na predajných

akciách. Navrhovateľka nespochybnila tieto tvrdenia svedkyne, v návrhu na začatie konania potvrdila, že
účasť ňou obvolaných zákazníkov na predajných akciách bola nedostatočná. Nebolo teda preukázané,
žeby navrhovateľke vznikol nárok na peňažné plnenie v podobe odmeny na základe ustanovení čl. II
zmluvy o telemarketingových službách. Z dokazovania napokon vyplynulo to, že odporca v súlade s čl. V
bod 5.4. zmluvy o telemarketingových službách túto zmluvu vypovedal listom zo dňa 18.12.2013, ktorý

odoslal rovnaký deň na adresu bydliska odporkyne uvedenej v zmluve.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Odporca uplatnil proti navrhovateľke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 196 Eur. Zmluvnú

pokutu uplatnil na základe čl. 1 zmluvy o zapožičaní uzavretej účastníkmi dňa 5.11.2013. Uvedenou
zmluvou prenechal odporca navrhovateľke do bezplatného užívania mobilný telefón zn. Nokia 1616 s
príslušenstvom, pričom nedošlo k zmene vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Dôvodom uplatnenia
zmluvnej pokuty bolo porušenie povinnosti navrhovateľky, ktorá sa v zmluve o zapožičaní zaviazala na
požiadanie odporcu mu predmet zmluvy vrátiť, inak je povinná zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške

196 Eur. Bolo dodržaná obligatórna písomná forma tejto zmluvy v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a sú splnené aj obsahové náležitosti dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1, 2
Občianskehozákonníka,pretožejevnejurčenésplnenieakejzmluvnejpovinnostizabezpečujezmluvná
pokuta a je uvedená aj konkrétna výška zmluvnej pokuty. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka
porušila zmluvnú povinnosť, pretože na žiadosť odporcu, učinenú e-mailom dňa 15.11.2013 mobilný

telefón a jeho príslušenstvo nevrátila odporcovi, a to ani napriek viacerým nasledujúcim elektronickým
výzvam zo strany odporcu, a písomnej výpovede zo dňa 18.12.2013. Navrhovateľka uviedla, že mobilný
telefón má naďalej vo svojej dispozícii, odporcovi ho nevrátila. Preto súd zaviazal navrhovateľku, aby
odporcovi zaplatila zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 196 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.Súd podľa § 151 ods. 7 O.s.p. priznal úspešnému odporcovi 100% náhrady trov konania, pričom o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.