Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/305/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237882
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111237882.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: D. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Q. č. XXX/XX, proti žalovanej: I. T., rod. C., bytom T., ul. T. č. XX, zastúpená
splnomocneným zástupcom JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom W., ul. F. č. X, o zaplatenie
sumy 14.134,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
17C/61/2012-242 zo dňa 16. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu
12.720,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.600,- eur od 21.02.2012

až do zaplatenia a úrok z omeškania ročne 8,75% zo sumy 9.120,96 eur od 17.11.2012 až do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku, ktorým o trovách konania súd
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti veci samej, p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/61/2012-242 zo dňa 16.09.2015 odporkyňu (ďalej „žalovanú“)
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi (ďalej „žalobcovi“) sumu 12.720,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 3.600,- eur od 21.02.2012 až do zaplatenia a úrok z omeškania ročne 8,75
% zo sumy 9.120,96 eur od 17.11.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.
Konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2001 a rozšíreným podaním zo dňa

14.10.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 14.134,39 eur pozostávajúcej zo sumy 4.000 eur
za obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2010, sumy 2.731,16 eur za obdobie od 01.11.2010 do 06.07.2011
a sumy 7.403,23 eur za obdobie od 07.07.2011 do 30.09.2012 na tom skutkovom základe, že účastníci
konania boli do 06.07.2011 (právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/73/2008 zo
dňa 07.04.2010) podielovými spoluvlastníkmi (žalobca 2/3-tiny a žalovaná 1/3-tinu) pozemkov a domu
č. súp. XXX v k. ú. T. zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XX pre k. ú. T.. Po zrušení a vyporiadaní
ich podielového spoluvlastníctva sa žalobca stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v

súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX. Žalovaná dlhodobo žalobcovi znemožňuje užívať predmetnú
domovú nehnuteľnosť, v celosti ju užíva spolu so svojimi deťmi a bez toho, aby za užívanie platila
náhradu. Znemožňuje mu prístup k vlastnému majetku a bezdôvodne obohacuje sa k svojmu prospechu
a bez právneho dôvodu užíva majetok jej nepatriaci. Pri uplatnenej výške vychádzal z ceny nájomného,ktorá by musela žalovaná platiť v prípade nájmu u tretej osoby v obdobnej nehnuteľnosti v rovnakej
lokalite v sume 500 eur mesačne.
V predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (stotožňujúc sa so skutkovým a právnym

záverom), bolo konštatované, že účastníci konania sa na spôsobe užívania nehnuteľnosti nedohodli,
nakoľko dohoda nebola preukázaná a celú domovú nehnuteľnosť užívala žalovaná ako jeden zo
spoluvlastníkov v podiele 1/3-iny, a to nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, a teda žalobca mal
nárok na náhradu odo dňa, keď došlo k porušeniu spoluvlastníckeho podielu. Bol konštatovaný len
nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom výšky náhrady za užívanie nehnuteľnosti, ako aj výšky

bezdôvodného obohatenia. Súd mal preto vykonať dokazovanie len za vyššie uvedeným účelom. V
zmysle intencií odvolacieho súdu nariadil súd znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty
nájmu rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 850 a pozemku parc. č. 849/14 k. ú. T. v rozhodnom
období. Znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nájmu porovnávacou metódou za
obdobie od 01.11.2009 do 30.09.2012 sumou 450 eur mesačne.
Súd výšku nároku na peňažnú náhradu za „nadužívanie“ veci iným spoluvlastníkom za obdobie od

01.11.2009 do 06.07.2011 a titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie 07.07.2011 do 30.09.2012
stanovil ako peňažnú odplatu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX, ktorú
by žalobca ako prenajímateľ mohol dosiahnuť v danom mieste a v čase od užívateľa titulom nájomného
a v rozsahu stanovenom znalcom vo výške hodnoty nájmu rodinného domu 450 eur mesačne, a
teda žalobca ako spoluvlastník a následne výlučný vlastník predmetného domu má nárok na finančnú

náhradu podľa ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a 2, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Nárok žalobcu ako spoluvlastníka za obdobie od 01.11.2009 do 06.07.2011 na náhradu za neužívanie
spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a v konaní bol preukázaný jeho predpoklad, a to užívanie predmetnej nehnuteľnosti druhým
spoluvlastníkom, a to žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty vo veci vo
väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/184/2010). Výšku stanovil
nasledovne: za obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2010 podiel 2/3-iny nad rozsah spoluvlastníckeho

podielu žalovanej 1/3-ina, t. j. za 12 mesiacov mesačného nájmu 450 eur (12 x 450 : 2/3-iny) predstavuje
sumu 3.600 eur, za obdobie od 01.11.2010 do 06.07.2011 podiel 2/3-iny nad rozsah spoluvlastníckeho
podielu žalovanej 1/3-iny, t. j. za 8 mesiacov a 6 dní mesačného nájmu 450 eur (8 x 450 : 2/3-iny +
450 : 31 x 6 : 2/3-iny = 58,06 eur) predstavuje sumu 2.458,06 eur. Spolu za obdobie od 01.11.2009 do
06.07.2011 výška peňažnej náhrady za „nadužívanie“ predstavuje sumu 6.058,06 eur. Nárok žalobcu

ako výlučného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti v období od 07.07.2011 do 30.09.2012 vyplýva z
ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia získaného bez
právnehodôvodu.Pristanovenívýškybezdôvodnéhoobohateniavobdobíod07.07.2011do30.09.2012
vychádzal z vymedzenia podielu žalobcu v 1/1-ine, t. j. za 14 mesiacov a 25 dní pri hodnote mesačného
nájmu 450 eur (14 x 450 + 450 : 31 x 25). Táto predstavuje sumu 6.662,90 eur ako odplatu za užívanie

predmetnej nehnuteľnosti, ktorú by musela žalovaná vynaložiť ako výšku určených aktív a v sume
mesačného nájmu stanovenej znalcom.
S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi spolu sumu 12.720,96 eur a vo
zvyšnej časti žalobcu zamietol. Priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.600 eur
od 21.02.2012 (od doručenia návrhu dňa 20.02.2012, č. l. 19 spisu) až do zaplatenia a úrok z omeškania

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.120,96 eur od 17.11.2012 (od doručenia rozšíreného návrhu dňa
16.11.2012, č. l. 54 spisu) až do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu
žalobcu zamietol.
Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
a v napadnutej časti navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K poukazovaniu súdu ohľadom nároku náhrady za obdobie od 01.11.2009 do 06.07.2011 na to,
že účastníci konania o tom, ako budú spoločnú nehnuteľnosť užívať, t. j. spôsob jej užívania,
spoluvlastníci si nedohodli (dohoda preukázaná nebola), celú domovú nehnuteľnosť užívala žalovaná

ako jeden zo spoluvlastníkov v podiele 1/3, a to nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, táto tvrdila, že
neužívala výlučne celú domovú nehnuteľnosť. Z výpovede svedkyne vyplýva, že v rodinnom dome mala
uskladnené veci, pričom svedkyňa neuviedla, že by tieto veci z rodinného domu odviezla, prípadne že by
s nimi bolo naložené inak. Neužívala preto aj miestnosť, v ktorej boli uskladnené veci svedkyne. Okreminého z výsluchu svedkyne D. C. vyplýva, že miestnosť, kde mala táto uskladnené veci, mal užívať jej
synovec S. P. (syn žalovanej). V predmetnej nehnuteľnosti bývali okrem iných aj plnoleté osoby, a to
S. P. a Q. J..

K súdom konštatovanému dôvodnému nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie za obdobie od
07.07.2011 do 30.09.2012 žalovaná uviedla, že ani preukázaním vlastníckeho práva nemusí byť
vždy nárok na ochranu opodstatnený, ak by ona preukázala svoje právo na užívanie veci alebo
na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných
skutočností.

Ďalej žalovaná uviedla, že namietala znalecký posudok podaním zo dňa 27.04.2015 s poukazom
na vybratú použitú metódu znalcom. Pri použití porovnávacej metódy znalec vychádzal z ponúk
realitných kancelárií, pričom ani jedna ponuka nebola z katastrálneho územia T. a neboli doložené
žiadne nájomné zmluvy, ktoré by reflektovali uvedenú ponuku. Pokiaľ znalec vo svojom písomnom
posudku zo 04.06.2015 uviedol, že neboli k dispozícii reálne zmluvy o prenájme nehnuteľností, tak
nie je uvedené, akým spôsobom sa znalec snažil zabezpečiť reálne zmluvy o prenájme nehnuteľností.

Uvádza, že boli použité aktuálne ponuky realitných kancelárií v čase vypracovania znaleckého posudku.
Znalecký posudok bol vypracovaný 08.04.2015, pričom žalobcom označené obdobie je od 01.11.2009
do 06.07.2011 a obdobie od 07.07.2011 do 30.09.2012. Z toho teda vyplýva, že pokiaľ aj znalec použil
aktuálne ponuky realitných kancelárií, tak vychádzal z týchto ponúk v čase vypracovania znaleckého
posudku. Sám znalec priznal vo svojom písomnom stanovisku, že bola opravená internetová stránka,

z ktorej čerpal, a teda podklad pre spracovanie posudku nebol v tomto prípade hodnoverný. Žalovaná
tiež uviedla, že aktuálne ponuky realitných kancelárií predstavujú podľa jej názoru situáciu na strane
ponuky, pričom automaticky každá ponuka nemusí byť akceptovaná, a teda preukázaním konkrétnych
zmlúv o prenájme nehnuteľností je možné verifikovať ponuky ako také. Sám znalec však konštatoval,
že k dispozícii reálne zmluvy o prenájme nemal. Z tohto dôvodu nie je podľa nej možné sa stotožniť

so záverom súdu, že znalec dal dostatočnú odpoveď a zdôvodnenie pre výber vhodnej metódy, ktorú
vykonal v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z.
Na záver odvolania žalovaná uviedla, že nemala možnosť sa vo veci vyjadriť a taktiež nemohla zaujať
stanovisko k obsahu súdneho spisu pri oboznámení dokladov, ktoré sa v spise nachádzajú.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná už v prvom odvolaní proti rozsudku
okresného súdu uviedla, že neužívala výlučne celú domovú nehnuteľnosť a že z výpovede svedkyne
vyplýva, že v rodinnom dome mala uskladnené veci, pričom svedkyňa neuviedla, že by tieto veci z
rodinného domu odviezla, prípadne, že by s nimi bolo naložené inak a preto nesúhlasila s tvrdením,
že užívala aj miestnosť, v ktorej boli uskladnené veci svedkyne. Odvolací súd na odvolanie žalovanej

v tejto časti neprihliadol. Žalobca k uvedeným skutočnostiam doplnil, že sa v celom rozsahu odvoláva
na svoje doterajšie tvrdenia a vyjadrenia, v ktorých uviedol, že v nehnuteľnosti sa nachádzali veci
svedkyne, avšak uvedeným nemala prístup, čo jej znemožňovalo si ich odviezť, prípadne s nimi inak
naložiť. Veci sa nachádzali v miestnosti s vylomenými dverami, ktorú žalovaná užívala, o čom svedčia aj
fotografie doplnené v rámci pojednávania do spisového materiálu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná

nehnuteľnosť užívala v celistvosti. K poukazovaniu žalovanej, že od 01.11.2009 do 06.07.2011 neužívala
nehnuteľnosť nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a taktiež v období od 07.07.2011 do 30.09.2012
neužívala výlučne predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko v predmetnej nehnuteľnosti bývali okrem iných aj
plnoleté osoby, a to S. P. a Q. J., žalobca dodal, že sú to deti žalovanej, pričom uvedená skutočnosť
bola súdu známa.

4. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že z tohto vyjadrenia žalobcu vyplýva, že mu
bola známa skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti užíval aj S. P. a Q. J., ktoré sú plnoleté osoby.
Títo neboli účastníkmi konania, nakoľko ich žalobca neoznačil za účastníkov a taktiež neboli v konaní
vypočutí. Žalovaná taktiež pre úplnosť uviedla, že predmetné nehnuteľnosti užívala aj sestra účastníkov

D. C., ktorá tam mala umiestnené aj svoje veci. Nepodieľala sa na úhradách spojených s užívaním
predmetných nehnuteľností.

5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 C. s. p.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec pozostávajúcu z dvoch nárokov - peňažná náhrada za obdobie od 01.11.2009 do 06.07.2011 z titulu
užívania nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu v zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a za obdobie od 07.07.2011 do 30.09.2012 z titulu bezdôvodného obohatenia získaného
plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 od. 2 Občianskeho zákonníka, aj správne právne

posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto podľa
§ 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré
v podstatných bodoch odkazuje.

8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

10. Na námietku žalovanej v odvolaní, že nemala možnosť sa vo veci vyjadriť a taktiež nemohla zaujať
stanovisko k obsahu súdneho spisu pri oboznámení dokladov, ktoré sa v spise nachádzajú, neprihliadol.
Bez bližšieho označenia, kedy k tomuto malo dôjsť a za akej situácie, považoval tento odvolací dôvod
len za všeobecný.

K namietaniu žalovanej, že v sporovom období neužívala celú nehnuteľnosť nad rozsah jej
spoluvlastníckeho podielu (od 01.11.2009 do 06.07.2011), odvolací súd zaujal stanovisko už v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č. k. 8Co/445/2013-155 zo dňa 28.02.2014, keď sa stotožnil
so skutkovým záverom súdu, že účastníci konania sa na spôsobe užívania nehnuteľnosti nedohodli,
nakoľko dohoda nebola preukázaná a celú domovú nehnuteľnosť užívala žalovaná ako jeden zo

spoluvlastníkov v podiele 1/3-tiny, a to nad rozsah spoluvlastníckeho podielu a preto právne má žalobca
nárok na náhradu odo dňa keď došlo k porušeniu spoluvlastníckeho podielu. Z toho dôvodu na rovnaké
námietky žalovanej neprihliadol dodávajúc, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu podanom
dňa 31.10.2012 (č.l. 89 spisu) sama uviedla, že užíva predmetnú domovú nehnuteľnosť ako rodičovský
dom nepretržite aj so svojou rodinou.

Priznanie nároku žalobcu za bezdôvodné obohatenie za obdobie od 07.07.2011 do 30.09.2012 žalovaná
bezdôvodnespochybňovala,keďuviedla,žeanipreukázanímvlastníckehoprávanemusíbyťvždynárok
na ochranu opodstatnený, ak by ona preukázala voje právo na užívanie veci alebo na zasahovanie do
vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností.
V ďalšej časti odvolania žalovaná zotrvávala na výhradách voči znaleckému posudku zameraných na

zistenievšeobecnejhodnotynájmuoznačenýchnehnuteľnostívobdobíod01.11.2009do31.10.2010av
obdobíod01.11.2010do06.07.2011abezdôvodnéhoobohateniavobdobíod07.07.2011do30.09.2012
a to s poukazom na vybratú použitú metódu. Z obsahu spisu vyplýva, že znaleckým posudkom č.
38/2015 zo dňa 09.04.2015 v konaní ustanovený znalec Ing. Jozef Šulek stanovil všeobecnú hodnotu
nájmu rodinného domu súp. č. XXX porovnávacou metódou za obdobie od 01.11.2009 do 30.09.2012,

ktorú stanovil sumou 450 eur mesačne. Pre porovnávanie v danom mieste a čase boli získané ponuky
za prenájom obdobných rodinných domov prostredníctvom internetovej stránky a vybraných bolo 5
porovnateľných rodinných domov (Bytčica, Bánová, Budatín, centrum, Višňové), ktoré boli upravené o
vplyvy ekonomické, polohové a fyzické a mernou jednotkou porovnávania je podlahová plocha domu.
Nakoľko neboli k dispozícii doklady o prenájme obdobných nehnuteľností v jednotlivých časových

obdobiach, pre výpočet boli použité údaje z aktuálnej internetovej databázy a porovnávané sú hodnoty
nájmu bez ceny energií. K námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že vybratú použitú metódu
znalec zdôvodnil keď uviedol, že stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu je možno určiť
porovnávacou metódu. S ohľadom na obsah znaleckého posudku nie je pravdivým jej tvrdenie, že anijedna ponuka realitnej kancelárie nebola z k. ú. T., v ktorom sa nachádza sporná nehnuteľnosť. Zmluvy
o prenájme nehnuteľností nie sú evidované v katastri nehnuteľností. Reálne zmluvy uzavreté medzi
fyzickými, či právnickými osobami tak znalec nemohol mať k dispozícii. Aj podľa odvolacieho súdu mohol

preto vychádzať len z ponúk realitných kancelárií. Oprava údajov na internetovej stránke ohľadom
jednej z nehnuteľností sa týkala v rámci vlastností len lokality. Z označenia predmetu nájmu i popisu
nehnuteľností však bolo zrejmé, že sa ponúka na prenájom rodinný dom v Bytčici (č.l. 210, 232 spisu).
Zmenený údaj sa preto netýkal výšky nájmu a nemal tak na rozhodnutie súdu vplyv.

11. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by mal byť
rozsudok okresného súdu nesprávny, či už z hľadiska skutkových zistení, resp. právneho posúdenia veci
a preto ho v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania. Vo výroku,
ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, lebo
nebol napadnutý odvolaním.

12. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol len
o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jeho úspechu vo veci, t.
j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).