Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113233485
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113233485.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990 B, zast.: JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16,
811 01 Bratislava, proti žalovanej: Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, C., o zaplatenie 273,62 EUR s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanájepovinná zaplatiť žalobcovi273,62EURspolusúrokmizdlžnejúverovejistinyvovýške
23,40 % ročne zo sumy 481,93 EUR od 5.12.2012 do 15.2.2013, zo sumy 456,02 EUR od 16.2.2013 do
13.3.2013, zo sumy 366,02 EUR od 14.3.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 273,62 EUR od 01.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - CETELEM SLOVENSKO a.s, IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7,
Bratislava sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 366,02 EUR
spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 481,93 EUR od 5.12.2012 do
15.2.2013, zo sumy 456,02 EUR od 16.2.2013 do 13.3.2013, zo sumy 366,02 EUR od 14.3.2013 do
zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366,02 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia
anáhradytrovkonania.Žalobuodôvodnilžalobcatým,žedňa28.10.2010uzatvorilsožalovanouZmluvu
o spotrebiteľskom úvere na čiastku 499,00 EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu

uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 686,10 EUR uhradiť
v 30 mesačných splátkach vo výške 22,87 EUR so splatnosťou prvej splátky 15.11.2010. Žalovaná
uhradila do podania žaloby celkom 406,60 EUR. Dňa 31.3.2013 výpoveď zmluvy nadobudla účinnosť
a týmto dňom sa stal splatným celý dlh. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu 366,02 EUR z titulu zvyšku
dlžnej úverovej istiny spolu s úrokmi 23,40 % ročne od 14.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 481,93 € od
5.12.2012 do 15.2.2013, zo sumy 456,02 EUR od 16.2.2013 do 13.3.2013 a úroky z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 366,02 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia.

2. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 03.12.2015, č.k. 40C/102/2014-46 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 92,40 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 1.4.2013 do zaplatenia do3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh (žalobu) zamietol a o trovách rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov (strán sporu) nemá právo na ich náhradu.

3. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Žalobca nesúhlasil s posúdením veci, keď súd
prvej inštancie dospel k záveru, že úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40% ročne je neprimerane
vysoký, v dôsledku čoho považoval dohodu o úrokoch z dlžnej úverovej istiny za neplatnú v rozpore s
dobrýmimravmi.Žalobcapoukázalnato,žetaktodojednanýúrokprevyšujepriemernýúrokposkytovaný
bankami vo výške 12,81% ročne iba 1,83-násobne (nie dvojnásobne ako to konštatoval súd prvej

inštancie). Podľa názoru žalobcu vo veciach nebankových subjektov je možné s ohľadom na mieru rizika
akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky a 1,83-násobok priemerného bankového úroku nemožno
považovať za rozporný s dobrými mravmi. Upriamil pozornosť na to, že v prípade spotrebiteľských
úverov nie je možné priamo porovnávať úrokové sadzby komerčných bánk s úrokovými sadzbami
nebankových subjektov z dôvodu rozdielneho zabezpečenia pohľadávok z takýchto úverov a teda aj
rozdielneho rizika nesplatenia úveru a preto výška 23,40% ročne bola podľa jeho názoru obvyklá a

primeraná v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu s prihliadnutím na druh úveru, jeho
výšku a dobu splatnosti.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.03.2017, č.k. 2Co/105/2016-71 zrušil rozsudok v
napadnutej časti, vo výroku o zamietnutí návrhu (žaloby) v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania

a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Košiciach súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce aplikoval správne právne
normy, avšak nesprávne ich vyhodnotil a vyvodil z nich nesprávne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, pretože za dôvodnú považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho záveru

súdu prvej inštancie o neprimeranosti dojednaného úroku a jeho rozpor s dobrými mravmi. Odvolací
súd poukázal na to, že konštantná judikatúra ustálila, že v rozpore s dobrými mravmi je výška
úrokov prevyšujúca viac ako dvojnásobne priemerný úrok poskytovaný bankami, najmä zohľadňujúc
skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca, je spravidla vyššia ako
obvyklé bankové úroky vzhľadom na vyššie podnikateľské riziko. Úrok poskytovaný bankami v danom

období bol vo výške 12,81% ročne, pričom konkrétny zmluvne dojednaný úrok v danom prípade
činil 23,40% ročne, z čoho je zrejmé, že dojednaný úrok bol vyšší oproti priemernému úroku len o
1,83-násobok, t.j. neprevyšoval priemerný úrok poskytovaný bankami ani dvojnásobne. Vzhľadom na
uvedené nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o výške úrokov.
6. Úlohou súdu prvej inštancie bolo opätovne posúdiť uplatnený nárok a skúmať uvedené skutočnosti

vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k výške dojednaného úroku
z úveru a následne opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

7. Predmetom sporu zostal nárok na zaplatenie istiny vo výške 273,62 EUR spolu s úrokmi z dlžnej
úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 481,93 EUR od 5.12.2012 do 15.2.2013, zo sumy

456,02 EUR od 16.2.2013 do 13.3.2013, zo sumy 366,02 EUR od 14.3.2013 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 273,62 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia.

8. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2639631 68467540, Výpoveď
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42675017429006 zo dňa 07.12.2012 s doručenkou, Výpis z

úverového účtu - prehľad splátok a úhrad.

9. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, súd v
súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 2639631 68467540, Výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42675017429006 zo dňa
07.12.2012 s doručenkou, Výpis z úverového účtu - prehľad splátok a úhrad.12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné
ani rozporované, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 28.10.2010 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške

499,00 EUR. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 663,90 EUR uhradiť v 30 mesačných
splátkach vo výške 22,87 EUR so splatnosťou prvej splátky 15.11.2010 a každej ďalšej v 15. deň v
mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 15.4.2013. Výška úrokovej sadzby bola fixná -
23,40 %. Výpoveďou zo zmluvy zo dňa 07.12.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu výpovede bola v časti istiny vo výške 481,93 EUR a v časti dlžných

úrokov vo výške 14,09 EUR. Účinnosť výpovede právny predchodca žalobcu stanovil na deň 01.3.2013.
Žalovaná uhradila do podania žaloby celkom 406,60 EUR. Žalobca si v konaní uplatnil sumu v celkovej
výške 366,02 EUR spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 481,93
EUR od 5.12.2012 do 15.2.2013, zo sumy 456,02 EUR od 16.2.2013 do 13.3.2013, zo sumy 366,02
EUR od 14.3.2013 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366,02 EUR
od 01.4.2013 do zaplatenia.

13. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

14. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

17. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

18. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a záväzným právnym

názorom odvolacieho súdu a dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je v
súlade so zákonom spotrebiteľských úveroch a obsahuje všetky náležitosti pre platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy o úvere, preto súd na základe
zisteného skutkového stavu v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a právnym názorom odvolacieho
súdu zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 273,62 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi

pôvodne žalovanou sumou 366,02 EUR a sumou 92,40 EUR (priznanou rozsudkom zo dňa 03.12.2015,
č.k. 40C/102/2014-46) spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 481,93
EUR od 5.12.2012 do 15.2.2013, zo sumy 456,02 EUR od 16.2.2013 do 13.3.2013, zo sumy 366,02
EUR od 14.3.2013 do zaplatenia.

19. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky
z omeškania, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažných záväzkov. Pre určenie
počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom 31.3.2013. Z uvedenéhodôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu, t.j. od
01.4.2013.

20. Základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhov bola
0,75 %, výška úrokov z omeškania je teda v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o osem
percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t.j. 8,75 % ročne.

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

23. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

24. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

25. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

26. Súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 100%.

27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).