Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223581
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111223581.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Pavla Lacza právnej veci žalobcu: PROFSTAV spol. s.r.o., Komenského 24, Piešťany,
IČO: 34 112 472, zastúpený advokátom JUDr. Marcelom Macom, Čsl. armády 80/18, Nové Mesto nad
Váhom proti žalovanému: JUDr. Peter Ondreička, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu KREMAT
s.r.o., A. Trajana 77, Piešťany, IČO: 36 257 737, zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., Nám.
Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu, o
odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/5/2011-162
zo dňa 13.02.2015 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o vylúčení nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. D., vedené na LV č. XXXX, Správa katastra Piešťany ako stavby :
rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/15
rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/17
rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/20
rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/23
rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. 4064/26

zo súpisu majetku všeobecnej v podstaty úpadcu KREMAT, s.r.o., IČO: 36 257 737, so sídlom A. Trajana
77, 921 01 Piešťany v konkurznej veci vedenej na Okresnom súd Trnava pod sp. zn. 31K/19/2010 p
o t v r d z u je ,

v časti o trovách konania rozsudok z r u š u j e a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu KREMAT s.r.o. nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. D., zapísané Správou katastra Piešťany na LV č. XXXX ako rozostavané rodinné
domy evidované na parc.č. 4064/15, 4064/17, 4064/20, 4064/23 a 4064/26 registra C a žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 7 173,37 eur do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že
dňa 7.4.2008 uzatvoril ako zhotoviteľ so spoločnosťou KREMAT s.r.o. Piešťany ako objednávateľom
zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela označeného ako Radová zástavba - Jesenského
ul. Piešťany. V čl. 5/ 5.1 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ začne

realizovaťprácenavlastnénáklady,zvlastnýchprostriedkovarozostavanástavba-dielojevovýlučnom
vlastníctve žalobcu .. Uvedený článok zmluvy o dielo obsahoval dohodu, ktorá vychádzala z právnej
úpravy uvedenej v ust. § 542 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorej výlučným vlastníkom zhotovovanéhodiela je žalobca, ktorý na základe týchto skutočností žiadal vylúčiť rozostavané stavby, špecifikované v
žalobe zo súpisu majetku úpadcu, pretože sú jeho vlastníctvom.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu
práva, ktoré by zapísanie majetku do súpisu úpadcu vylučovalo. Uviedol, že dňa 27.11.2008 požiadal
žalovaný o zápis vlastníckeho práva k rozostavaným stavbám do katastra nehnuteľností na základe
geometrického plánu č. 4081/08 zo dňa 29.7.2008 na oddelenie pozemku a zameranie rozostavaných
stavieb a Správa katastra Piešťany tak na základe geometrického plánu a stavebného povolenia

vydaného mestom Piešťany dňa 17.10.2008 ako vlastníka nehnuteľností zapísala úpadcu.

Dňa 15.02.2011 bol uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 31K/19/2010-113 vyhlásený na majetok
úpadcu - spoločnosť KREMAT, spol. s r.o. konkurz a správca úpadcu predmetné nehnuteľnosti v súlade
s § 67 ods.1 písm.b/ a § 80 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zapísal do súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu ako majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho

úkonu.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 36Cbi/5/2011-97 zo dňa 05.04.2013, ktorým žalobu
ako nedôvodnú zamietol, keď zmluvu o dielo uzatvorenú dňa 07.04.2008 na základe v konaní zistených
skutočností vyhodnotil ako nedôveryhodnú a tiež k nej uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 11.05.2009 a

Dodatok č.2 zo dňa 05.05.2009, na základe ktorých skutočností vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalobca
žiadal vylúčiť je úpadca a žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Uvedené rozhodnutie súdu prvého bolo na základe odvolania žalobcu uznesením odvolacieho súdu č.k.

21 CoKR/15/2013-131 zo dňa 30.12.2013 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s poukazom na
ust. § 221 ods.1 písm.f) a h) O.s.p. pre nedostatky odôvodnenia, čím došlo k odňatiu možnosti účastníka
konať pred súdom a z dôvodu predčasného rozhodnutia a nedostatočne zisteného skutkového stavu k
otázke prechodu vlastníckeho práva medzi stranami na základe zmluvy o dielo.

Súd prvého stupňa v smere naznačenom odvolacím súdom vypočul štatutárnych zástupcov účastníkov
konania, ich právnych zástupcov, svedkov D. G., Ing. G. G., oboznámil sa s predloženými listinnými
dôkazmi a to najmä vyhotoveniami zmluvy o dielo, ktoré boli predložené súdu s dátumami uzatvorenia
dňa 07.04.2008 alebo dňa 07.04.2009, Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 zo dňa 05.05.2009 a Dodatkom
č. 2 zo dňa 05.11.2009, kúpnou zmluvou, výpismi z listu vlastníctva a dospel k záveru, že žaloba je

podaná dôvodné.

Predmetom samotného sporu je posúdenie nároku žalobcu na vylúčenie majetku zo všeobecnej
podstaty úpadcu, ktorým je spoločnosť KREMAT s.r.o. a majetok sa týka vydania rozostavaných domov.

Žalobca v konaní tvrdil, že k predmetným nehnuteľnostiam mu prislúcha vlastnícke právo, ktoré vylučuje,
aby boli zapísané do súpisu majetku úpadcu, ktorú skutočnosť preukazoval zmluvou o dielo uzatvorenou
dňa 07.04.2008 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a úpadcom ako objednávateľom diela, predmetom
bola výstavba rodinných domov. Zmluvou sa strany dohodli, že rozostavané stavby rodinných domov sú
vo výlučnom vlastníctve zhotoviteľa diela, t.j. žalobcu, čím sa odklonili od právnej úpravy uvedenej v §

542 ods. 1 Obchod. zák., ktorý umožňuje, aby sa zmluvné strany na úprave nadobudnutia vlastníckeho
práva dohodli a vlastníkom zhotovovaného diela tak je zhotoviteľ. Súd prvého stupňa vzal do úvahy
i Dodatok č. 1 zo dňa 29.04.2009 uzatvorený ku zmluve o dielo, ktorým zmluvné strany zo zmluvy
o dielo uzatvorenej dňa 07.04.2008 vypustili dohodu o tom, že vlastníkom rozostavaných stavieb je
zhotoviteľ, teda žalobca, následkom ktorej dohody nastúpil režim predpokladaný ust.§ 542 ods. 1

Obchod. zák. a vlastníkom rozostavanej stavby sa stal objednávateľ - úpadca, na ktorého pozemku
sa dielo zhotovovalo. Dňa 05.05.2009 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k zmluve o dielo, ktorým zmluvné
strany zrušili dohodu uvedenú v Dodatku č. 1 zo dňa 24.09.2009 s tým, že zmluva o dielo uzatvorená
dňa 07.04.2009 zostáva platná v pôvodnom znení, a tak vlastníkom rozostavaných nehnuteľností sa
stal zhotoviteľ - žalobca.

Súdu prvého stupňa ale boli v konaní stranami sporu predložené dve vyhotovenia zmluvy o dielo a
dve vyhotovenie Dodatku č. 2, ktorými dôkazmi sa súd osobitne zaoberal, pretože na základe nich
žalovanýspochybňovalčasovýokamihuzatvoreniatakzmluvyodielo,akoiDodatkuč.2astýmspojenévlastníctvo diela. Pri posúdení uvedeného rozporu prvostupňový súd vychádzal i z výpovedí v konaní
vypočutých svedkov D. G. a Ing. F. T., ako i konateľky žalobcu Ing. Márie Madžovej, ktorí sa zúčastňovali
uzatvorenia predmetných právnych úkonov a vysvetlili okolnosti a dôvody vzniku dokumentov v

súvislosti s ustálením nadobudnutia účinnosti predložených listín a s prihliadnutím na dátum overenia
podpisov štatutárnych zástupcov notárom, ktoré bol na listinách predložených žalovaným 05.11.2009.
Vykonaním dokazovaním a najmä svedeckými výpoveďami o vzniku listín s rôznymi dátumami podpisu
mal súd uvedené rozpory dostatočné vysvetlené a preukázané, keď za rozhodujúcu v danej veci
považoval vôľu zmluvných strán a to priamo účastníkov týchto právnych úkonov.

K tvrdeniu žalovaného, ktorý v konaní dával do pozornosti súdu skutočnosť, že žalovaný sa v priebehu
konania správal ako vlastník stavby a predmetných nehnuteľností tak v stavebnom konaní, ako
aj voči katastru nehnuteľnosti sa vydával za stavebníka, nemožno iba z jeho správania dospieť k
jednoznačnému záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to práve
s poukazom na to, že v konaní vypočuté zmluvné strany predmetných právnych úkonov uzatvorenie

nerozporovali, ale v konaní bolo zistené, že úpadca ako objednávateľ konal v rozpore s dohodou
uvedenou v zmluve o dielo, ktorá sa týkala práve vlastníctva rozostavaných nehnuteľností. Súdu prvého
stupňa bol preukázaný účel i úmysel účastníkov pri vyhotovení Dodatku č. 1 a následne Dodatku č.
2. Podľa zistenia súdu Dodatok č. 1 bol uzatvorený účelovo, s úmyslom a cieľom žalovaného získať
úver, pretože úpadca si potreboval zabezpečiť na zaplatenie zhotovovaného diela finančné prostriedky,

k čomu potreboval sa preukázať vlastníctvom zhotovovaného diela. Ani po uzatvorení Dodatku č.1
mu ale úver nebol poskytnutý, preto došlo k uzatvoreniu Dodatku č.2, ktorým sa vrátilo vlastníctvo
do stavu, ako bol upravený v zmluve o dielo. Dátum osvedčenia pravosti podpisu na zmluve o dielo
i na Dodatku č.1 sa preto nezhodujú s dátumom ich uzatvorenia, pretože boli cielene vyhotovené a
pre potreby úvery museli byť podpisy na nich úradne osvedčené. Žalovaný síce takýto skutkový stav

označil za pochybný a nedôveryhodný, súd ale dospel k záveru, že vykonané dokazovanie jednoznačne
preukázalo nadobudnutie vlastníctva žalobcom, oproti čomu tvrdenia žalovaného vychádzajú iba z
hypotetických a ničím nepodložených záverov, sú v rovine možných špekulácii bez unesenia dôkazného
bremena, na základe čoho prvostupňový súd návrhu vyhovel.

Z hľadiska právneho posúdenia nároku aplikoval ust. § 78 ods. 1, 2, 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v spojení s § 536 ods. 1 a 542 ods. 1 Obchod. zák., ktorými je upravená zmluva o dielo.

Zároveň súd v uvedenom rozhodnutí rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i o nároku na náhradu
trov konania, keď podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z,. za tarifnú hodnotu výšky peňažného

plnenia považoval hodnotu pohľadávky, ktorú určil vzhľadom na cenu nehnuteľnosti, ktorá vyplynula zo
zverejneného súpisu majetku úpadcu v Obchodnom vestníku a bola určená vo výške 150.000,- eur,
jednalo sa o 5 nehnuteľností z nich určil prvostupňový súd hodnotu vo výške 1.096,06 eur v počte
6 hlavných úkonov právnej služby, 1 v rozsahu 1 odmeny, k tomu priznal i prislúchajúcu paušálnu
náhradu a cestovné, ako i náhradu za stratu času, ktoré podrobne špecifikoval a vyčíslil v odôvodnení

rozhodnutia. .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote v časti rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania žalobca, ktorý žiadal, aby v prípade, ak prvostupňový súd autoremedúrou neopraví časť
výroku o trovách konania, odvolací súd predmetné rozhodnutie v tejto časti zmenil a žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú náhradu trov konania vo výške 7.173,37 eur s tým, že trovy
konania o vylúčení majetku zo súpisu sú pohľadávkou proti dotknutej podstate. Odvolanie odôvodnil
poukazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 78 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože ak prvostupňový
súd takýto záver vo veci týkajúcej sa uloženia povinnosti nahradiť trovy konania nevyslovil, rozhodnutie
o trovách konania je neúplné v tom zmysle, že prvostupňový súd nerozhodol o celom žalobnom nároku

vzhľadom k petitu .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie i žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
namietol, že podľa jeho názoru žalobca v konaní existenciu práva, ktoré by zapísanie majetku do súpisu

majetku úpadcu spochybňovalo nepreukázal, v konaní nebolo jednoznačne a s istotou preukázané, že
zmluva o dielo, z obsahu ktorej sa vlastníkom realizovaných stavieb stáva zhotoviteľ , teda žalobca, bola
uzatvorená dňa 07.04.2008, ktorá skutočnosť bola spochybnená najmä tým, že úpadca sa od počiatku
v čase realizácie výstavby vo vzťahu k stavebnému úradu správal ako investor a stavebník, požiadali o zápis rozostavaných stavieb do katastra nehnuteľností, k čomu predkladal stavebné povolenie,
geometrický plán, znalecký posudok, na základe čoho správa katastra ako vlastníka rozostavaných
domov zapísala žalovaného.. Bol to úpadca - žalovaný, ktorý žiadal o urýchlený zápis z dôvodu čerpania

hypotekárneho úveru, žiadal i o zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, čo môže vykonať iba
vlastník, pričom k zmene vlastníka z úpadcu na žalobcu došlo až na základe návrhu žalobcu zo dňa
14.06.2011, t.j. viac ako 3 roky po začatí výstavby a potom, ako boli nehnuteľnosti prevedené na
spoločnosť International Apartments s.r.o., k čomu ale došlo po začatí konkurzného konania na úpadcu,
ako aj na spoločnosť International Apartments s.r.o. Prílohou návrhu na zmenu bola Zmluva o nájme

nehnuteľnostízodňa11.12.2008,podľaktorejpredmetomnájmubolipôvodnénehnuteľnostivedenéako
parc. č. 4061/1 a č. 4064/11 už po ich rozčlenení na základe geometrického plánu zo dňa 29.07.2008 č.
40-81/08 a po ich zápise na list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D.. Teda už v tomto období žalobca vedel
o zápise vlastníckeho práva úpadcu k stavbám, pričom v čase pred vyhlásením konkurzu mohol podať
žalobu o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, rovnako žalobca v konaní nepreukázal,
že by s úpadcom o zjednaní nápravy v súvisiacej s nesprávnym zapísaním vlastníka na liste vlastníctva

rokoval, nepodal ani trestné oznámenie a tak nepreukázal existenciu zrozumiteľného dôvodu, prečo
by úpadca dal zapísať rozostavané stavby na list vlastníctva, ak by si nebol tohto vlastníctva vedomý.
Okrem toho žalovaný účtoval o nehnuteľnostiach ako o svojom majetku a žalobca nevedel vysvetliť
rozpor medzi znením čl. 5/ 5.1 a 10/10.6 písm. a) zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade odstúpenia
od zmluvy zostáva úpadca vlastníkom časti zrealizovaného diela, zmluva o dielo tiež neobsahuje ani

riešenie otázky následného prevodu vlastníckeho práva zo zhotoviteľa na objednávateľa, svedecká
výpoveď svedka Moravčíka je v hrubom rozpore so skutočnosťami, keď úpadca sporné nehnuteľnosti
dňa 29.05.2009 odpredal spoločnosti International Apartments s.r.o., a pri takomto úkone, ak si bol
konateľ žalobcu istý, že nehnuteľnosti úpadcovi nepatrili, bola naplnená i skutkový podstata trestného
činu podvodu. Z uvedeného dôvodu odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa nemá jednoznačne

zistenú vôľu a obsah úkonov, z ktorých dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď viac ako 3 roky od
uzavretia zmluvy o dielo, žiaden z účastníkov nejakým preukázateľným spôsobom sa nesprával tak, aby
sa vlastníctvo spochybnilo, úpadca sa od počiatku ako vlastník nehnuteľnosti správal a žalobca až do
roku 2011 vlastnícke právo úpadcu nespochybňoval. Súd prvého stupňa na zjavné rozpory rezignoval
a nejakým spôsobom sa s pochybnosťami o vôli zmluvných strán nevyporiadal. Rozsudok súdu prvého

stupňa je tak v celom rozsahu nepreskúmateľný a arbitrárny, pričom súd vychádzal iba z výpovedí
zúčastnených osôb. V konaniach vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom ako jedna z procesných
strán vystupuje už nie úpadca ale správca, ktorý vstupuje do práv a povinností úpadcu vyhlásením
konkurzu, pričom je postup správcu limitovaný informáciami, ktoré sa mu podarilo zabezpečiť, od
čoho sa odvíja aj procesná aktivita správcu, ktorý nebol samozrejme svedkom konania úpadcu. Z

toho dôvodu je pri preukazovaní práva vylučujúceho zapísanie určitého majetku do súpisu podľa §
78 ZoKR zaťažený žalobca. Žalovanému sú z jeho úradnej činnosti známe viaceré prípady, ktorými je
sledovaný cieľdosiahnuťvylúčeniemajetkuzosúpisu,priktorýchdochádzakfabuláciiskutkovéhostavu
pozmeňovaním, resp. vytváraním listinných dôkazov za súčinnosti osôb oprávnených konať za úpadcu,
ktoré ale hraničia s trestnoprávnou zodpovednosťou. Súd prvého stupňa však objektívne pochybnosti o

tendenčnosti a účelovosti výpovedí osôb neposudzoval, nevzal do úvahy ich zainteresovanosť na veci,
pričom si vypočuté osoby pamätali len skutočnosti, ktoré boli v súlade so žalobcom prezentovaným
opisomskutkovéhostavu,alekžiadnejinejokolnosti,ktorábytakútosituáciuspochybňovalasanevedeli
vyjadriť, resp. si na ňu spomenúť. Podľa osvedčovacích doložiek na zmluve o dielo, ako i na Dodatku
č. 1, boli tieto dokumenty pred notárom podpísané a nie podpisy na zmluve uznané za vlastné, čím

je preukázaná pravdivosť tvrdení žalovaného, závery prvostupňového súdu sú v rozpore s verejnou
listinou, k čomu súd neposkytol žiadne zdôvodnenie. Konateľa žalobcu mnohé otázky súvisiace s
uzatvorením Dodatku č. 1 a č. 2 nevedel vysvetliť, resp. sa k nim relevantne vyjadriť. Za spochybňujúce
skutočnosťoznačilodvolateľitvrdeniesúvisiacestým,žedátumnazmluveodielodopisovalasekretárka
vlastnou rukou, ktorá napísala deň 07.04.2009, pričom je potom iracionálne, aby zmluvu s nesprávnym

dátumom podpisovali konateľ žalobcu a konateľ úpadcu úradne osvedčeným podpisom dňa 11.05.2009.
Rovnako vyvoláva pochybnosti i podpísanie Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, keď podpis na Dodatku č.
1 bol úradne osvedčený dňa 11.05.2009, ale Dodatok č. 2 mal byť uzatvorený dňa 05.05.2009. Súd
prvého stupňa sa dostatočne v konaní nevysporiadal s námietkami, ktoré vznášal žalovaný. V závere
odvolania odvolateľ dal do pozornosti, že v prípade zverejnenia a medializovania takéto rozhodnutie

môže predstavovať bezprecedentný návod na marenie konkurzných konaní v analogických veciach.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť
v časti výroku okrem náhrady trov konania, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie. Vo vyjadrenízdôraznil, že výpovede štatutárnych zástupcov strán, ktoré zmluvu o dielo a dodatky k nej podpisovali
vylúčili akékoľvek pochybnosti súvisiace so skutočným dňom ich uzatvorenia a vlastníctvo žalobcu tak
k predmetným nehnuteľnostiam bolo jednoznačne preukázané. V závere poukázal žalobca na to, že

rozhodnutím Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cbi/19/2011, ktorého predmetom
bolo vylúčenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu zo súpisu majetku úpadcu International
Apartments s.r.o. a súd prvého stupňa správne postupoval, keď na základe vykonaného dokazovania
za vlastníka týchto nehnuteľností určil žalobu.

Odvolaciemu súdu bolo dňa 10.12.2015 doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k
odvolaniu, v ktorom žalovaný zotrval na námietkach uvedených v ním podanom odvolaní s tým, že
žalobca sa v tomto vyjadrení obsahom a dôvodmi odvolania ani nezaoberá.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania

rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto

správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, týkajúci sa vylúčenia vo výroku
rozsudkušpecifikovanýchnehnuteľnostízosúpisumajetkuvšeobecnejpodstatyúpadcu,kuktorémusúd
dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený
a odvolací súd sa v tejto časti s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožňuje..

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje,
že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné právne ustanovenia podstatné
pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré
sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite odôvodnené, preto odvolací súd nemá za
to, že by vydaním rozhodnutia došlo k porušeniu práv účastníka konania, ktoré by zakladali dôvodnosť

odvolania.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť,
že odvolateľ svoje dôvody, pre ktoré považuje žalobu za nedôvodnú zakladá iba na možných
predpokladoch a úvahách o možných okolnostiach súvisiacich s uzatvorením príslušných právnych

úkonov, ktoré ale neboli v konaní preukázané a ktoré sa tak, ako tvrdí žalovaný podľa súdom
prvého stupňa vykonaného dokazovania nestali. Je pravdou, že súdu prvého stupňa bola v rámci
vykonávania dôkazov predložená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby týkajúcej
sa nehnuteľností, vylúčenia ktorých sa žalobca v konaní domáha s rozdielnymi dátumami uzatvorenia,keď zmluva, ktorú predložil žalobca (č.l. 17) má uvedený dátum uzatvorenia deň 07.04.2008, na ktorej
pravosť podpisov dňa 11.05.2009 nie je notársky osvedčená, na ktorej je ale bez akejkoľvek úpravy
zhodným s písmom celého textu uvedený dátum jej uzatvorenia, oproti zmluve predloženej žalovaným

na ktorej je dátum podpisu v časti roku opravený ručne ako 2009, ktorej súčasťou je i osvedčenie
podpisov účastníkov zmluvného vzťahu.. Takto sú vyhotovené i Dodatky č. 1 a č. 2, ktoré sú pre
posúdenie žalobcovho nároku skutkovo významné.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na predloženie viacerých vyhotovení zmluvy o

dielo s rôznymi spôsobmi uvedeného dátumu a s rozdielnymi rokmi uzatvorenia v spojení s osvedčením
podpisov správne vyhodnotil zistené okolnosti, ktorými žalobca tieto úkony objasňoval a rozpory
vysvetľoval, pri určení pre rozhodnutie o návrhu relevantnej zmluvy vychádzal z výpovedí a prejavov
priamych účastníkov predmetných právnych úkonov, ktorí skutočný dátum uzatvorenia zmluvy o dielo
a následných dodatkov potvrdili a žalobca tak uniesol dôkazné bremeno. Prvostupňovému súdu pri
rozhodnutí vychádzal z logického záveru, keď mal v dostatočnej miere vysvetlené okolnosti a dôvody

existencie pre rozhodnutie podstatných dokumentov, preto odvolací súd nepovažuje za absurdné,
ak zmluva o dielo ako i Dodatok č. 1, ktoré majú osvedčené podpisy boli vyhotovené dodatočne
pre potrebu získať bankový úver, boli dodatočne vytlačené, nakoľko sú vyhotovované počítačom a
potom podpísané pred notárom dňa 11.05.2009, keď poskytnutie úveru bolo podmienené preukázaním
vlastníckeho práva žiadateľa o úver. Nakoľko ale úver žiadateľovi nebol poskytnutý, účastníci sa dohodli

na uzatvorení Dodatku č. 2, čím vlastnícke vzťahy vrátili do stavu, aký bol pôvodne upravený zmluvou o
dielo. Na Dodatku č.2 preto ani nie sú osvedčené podpisy a zákon pre platnosť Dodatku č.2 takýto úkon
nevyžaduje. Takýto postup a okolnosti vzniku zmluvy o dielo a Dodatku č.1 s osvedčenými podpismi
odvolacísúdpovažujezapostup,ktorýniejenemožný,ktorývyplývaizozhodných výpovedíúčastníkov,
vedený snahou objednávateľa diela - úpadcu, získať finančné prostriedky poskytnutím úveru, preto

znenie zmluvy o dielo v spojení s Dodatkom č. 1 vytlačené s dátumom 29.04.2008 boli dňa 11.05.2009
obsahujú osvedčenie o pravosti podpisu, ale skutočné uzavretie zmluvy o dielo bolo dňa 07.04.2008 i v
spojení s Dodatkami č. 1 a č. 2. Pokiaľ by súd neprihliadol i na správanie sa zmluvných strán a za jediný a
relevantný dôkaz o uzatvorení zmlúv a dodatkov by považoval dátum, kedy došlo k osvedčeniu pravosti
podpisov, vydal by rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so skutočným a v konaní pred súdom zistenom

správaní zmluvných strán a takéto rozhodnutie by vychádzalo iba z formálnych listinných dôkazov bez
zohľadnenia ostatných súvisiacich skutkových okolností.

S poukazom na vyššie uvedený názor odvolací súd nemá za to, že by rozhodnutie prvostupňového súdu
vykazovalo znaky zmätočnosti, arbitrárnosti a malo by byť návodom na marenie konkurzných konaní,

pretože práve riadne vykonanie dokazovania a zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností v
súvislosti s následným právnym posúdením založí správnosť individuálneho súdneho rozhodnutia
vydaného v príslušnom konaní. Pokiaľ by mali súdy vychádzať iba z formálnych dokumentov bez
vykonania dokazovania, táto skutočnosť by práve znamenala nedodržiavanie a nerešpektovanie
procesných predpisov na základe ktorého súdy konajú.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím
prvostupňového súdu vo veci samej a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ho ako vecne správne potvrdil.

Voči rozhodnutiu prvostupňového súdu v časti o trovách konania podal odvolanie i žalobca, ktorý žiadal,

aby súd trovy konania určil za pohľadávku proti podstate úpadcu.
K uvedeného odvolací súd uvádza, že ak je správca v konaní v pozícii žalovaného neúspešný, súd
priznáva úspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania, pričom môže rozhodnúť, že
trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu podstaty sú pohľadávkou proti dotknutej podstate (§ 78
ods. 4 ZoKR ). Tento postup je na úvahe súdu, ktorý môže takto rozhodnúť, pretože inak sú tieto trovy

vylúčené z uspokojenia (§ 100ZoKR). K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že i
keď trovy konania, aj keď sú priznané proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca
konal v mene úpadcu a na jeho účet, preto trovy konania sú pohľadávkou proti úpadcovi, z toho dôvodu
je vhodné, aby prvostupňový súd sa ešte zaoberal i týmito skutočnosťami a o nároku na náhrade trov
rozhodol v súlade s návrhom žalobcu, prípadne ak takémuto návrhu nevyhovie, ho v tejto časti zamietol

Z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, ako sa s touto možnosťou prvostupňový súd vyporiadal,
preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil
a podľa § 221 ods.2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový súd musí priposúdení nároku na náhradu trov konania a spôsobu rozhodnutia o nich zaoberať i právnou úpravou
vyplývajúcou z ust. § 78 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z.(ZoKR)

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.