Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206257
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8514206257.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v spore žalobkyne I.. V. R., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, okres G. U., proti
žalovanému Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni, IČO: 17335451,
Obrancov mieru 1, Stará Ľubovňa, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, o priznanie nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Náhradu trov konania súd stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní, žalobou podanou súdu 16.12.2014, domáhala voči žalovanému
zaplatenia náhrady funkčného platu vo výške 12.182,- eur, ako aj náhrady trov konania, pričom

poukazovala na to, že žalovaný jej 8.7.2011 doručil výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru
založeného služobnou zmluvou 1.6.2017, pričom štátnozamestnanecký pomer skončil 30.12.2011 a
posledný plat jej bol uhradený za december 2011.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť a požadoval náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a to poukazujúc na výsledky konaní vedených medzi stranami tohto konania na tunajšom súde pod

sp. zn. 4Cpr/1/2011(o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou), do
právoplatného skončenia ktorého bolo toto konanie prerušené, a sp. zn. 7Cpr/3/2011 (vo veci súvisiacej
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania - pozn.: kde sa žalobkyňa taktiež domáhala určenia
neplatnosti výpovede danej jej žalovaným 7.7.2011).

3. V predmetnej veci nebolo vykonané predbežné prejednanie sporu, pričom po novom pridelení veci

(z dôvodov podľa § 51 ods. 4 písm. b/ zákona č. 757/2004Z.z.) bolo nariadené pojednávanie na deň
11.4.2018. Podaním doručeným súdu dňa 10.4.2018, teda pred začatím nariadeného pojednávania,
vzala žalobkyňa podanú žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. Dôvod späťvzatia
žaloby neuviedla, ani nijako nepreukazovala.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 vety druhej CSP, na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.7.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Žalobkyňa vzala žalobu späť celkom. Predbežné prejednanie sporu v tejto veci vykonané nebolo,
žaloba bola vzatá späť pred začatím prvého pojednávania, teda ani na prípadný nesúhlas žalovaného
so späťvzatím žaloby by nebolo možné prihliadať, preto súd konanie zastavil.

9. Žalobkyňa dôvod späťvzatia žaloby neuviedla, nepreukázala ani, že by po začatí konania boli ňou

uplatňované nároky zo strany žalovaného uhradené, resp. žiaden iný dôvod, pre ktorý by prípadnú
vinu za zastavenie konania mohlo byť dané na vrub žalovaného. Za takéhoto stavu zavinila žalobkyňa
zastavenie konania, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

10. Z dôvodu zavinenia zastavenia konania bola by v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalobkyňa v zásade
povinná nahradiť trovy konania žalovanému. Ani žalovanému však súd náhradu trov konania nepriznal,

a to postupom podľa § 257 CSP, pričom poukazuje súd na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré k tomuto postupu pristúpil, uvádza v ďalšom bode tohto odôvodnenia.

11. Súd poukazuje na výsledky konaní vedených medzi žalobkyňou a žalovaným vo veciach tunajšieho
súdu7Cpr/3/2011a4Cpr/1/2011(uvedenévýsledkykonaníadôvodypríslušnýchrozhodnutísústranám,

ktoré boli ich účastníkmi, nepochybne známe). Rozsudkom č.k. 7Cpr/3/2011 - 257 zo dňa 17.7.2014,
právoplatným 27.8.2014, súd žalobu žalobkyne vo veci 7Cpr/3/2011 v celom rozsahu zamietol, pričom
konštatoval v danej veci nulitnosť (teda ničotnosť) výpovede danej žalobkyni žalovaným prípisom č.
OÚ/2011/000633/188 zo dňa 7.7.2011. Rovnako bola zmietnutá i žaloba žalobkyne vo veci tunajšieho
súdu 4Cpr/1/2011, a to rozsudkom č.k. 4Cpr/1/2011 - 159 zo dňa 8.10.2014, právoplatným 19.8.2015 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoPr 8/2014- 206 zo dňa 10.6.2015, z ktorých
taktiež vyplýva nulitnosť vyššie uvedenej výpovede danej žalobkyni žalovaným, ako aj skutočnosť,
že jej služobným úradom nebol žalovaný, ale priamo Úrad verejného zdravotníctva SR. Žalobkyňa
preukázateľne nie je osobou s odborným právnickým vzdelaním, žalobu v tejto veci podala ešte v
čase, kedy rozhodnutie vo veci tunajšieho súdu 4Cpr/1/2011 nebolo právoplatné a teda kedy sa mohla

dôvodne domnievať, že jej nároky v uvedenom konaní uplatnené môžu byť žalované úspešne. Z jej
podaní v tejto veci, po tom, ako súd v konaní pokračoval po právoplatnom skončení veci sp. zn.
4Cpr/1/2011, vyplýva, že pociťuje určitú skrivodlivosť zo strany žalovaného, ktorý napriek tomu, že nebol
jej služobným úradom, dal jej výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, čím v konečnom dôsledku
vyvolal stav, kedy prácu nevykonávala, pričom uvedená výpoveď, keďže na jej podanie žalovaný nebol

oprávnený, nakoľko nebol v rozhodnom čase jej služobným úradom, bola nakoniec v súdnych konaniach
vyhodnotená ako nulitná (teda ničotná). V tejto súvislosti treba poukázať na to, že samotný žalovaný
si bol vedomý nesprávnosti svojho postupu a nemožnosti relevantného podania príslušnej výpovede z
jeho strany žalobkyni. Uvedené spochybňoval totiž už vo svojom vyjadrení doručenom súdu 23.2.2012 k
žalobe prejednávanej vo veci 7Cpr/3/2011 (č.l. 40, 41 uvedeného spisu); prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne v úvode pojednávania vo veci 7Cpr/3/2011 dňa 8.11.2013 poukazoval na to, že i samotný
Úrad verejného zdravotníctva si bol vedomý, že žalovaný nie je služobným úradom žalobkyne avšak
vyžadoval, aby práve žalovaný konal vo veci výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru; a nakoniec
o tom, že napriek vedomosti o tom, že žalovaný nemôže robiť žiadne úkony vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu
štátnozamestnaneckéhopomeružalobkyne,daljejvýpoveďzoštátnozamestnaneckéhopomeru,svedčí

i samotná výpoveď RNDr. M. G. na pojednávaní dňa 8.11.2013 vo veci 7Cpr/3/2011, kde skutočnosť,
že žalovaný takto postupoval na základe pokynov nadriadených orgánov, z pohľadu súdu nemení nič
na tom, že v zásade konal nezákonne, čím vyvolal stav, za ktorého sa žalobkyňa mohla dôvodne
domnievať, že i nároky z takéhoto skončenia štátnozamestnaneckého pomeru má uplatňovať práve
vo vzťahu k nemu. Žalovaný tak má z pohľadu súdu minimálne taký istý podiel zavinenia na podaní

žaloby v tejto veci o priznanie nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ako
aj na samotnom späťvzatí podanej žaloby, ako sama žalobkyňa. Navyše obdobne ako už v uznesení
tunajšieho súdu 7Cpr/3/2011 - 278 zo dňa 15.12.2014, právoplatnom dňom 29.4.2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoPr/1/2015 - 216 zo dňa 18.3.2015 (resp. i v uznesení
tunajšieho súdu 4Cpr/1/2011 - 228 zo dňa 12.4.2017, právoplatnom dňom 22.2.2018 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoPr/4/2017 - 246 zo dňa 30.11.2017) treba poukázať
na to, že žalovaný ako orgán verejnej moci, nepochybne stále zamestnáva osoby v rámci osobného
úradu, ktorým problematika štátnozamestnaneckých vzťahov a nárokov s tým spojených musí byť
jednoznačne známa, pričom ak v súčasnosti (vzhľadom na verejne dostupné informácie na stránkevzsl.sk) prípadne nie je medzi týmito osobami osoba s odborným právnickým vzdelaním, podľa súdu
mohol žalovaný o odbornú právnu pomoc v tejto veci žiadať samotný Úrad verejného zdravotníctva
SR, ktorý je nadriadeným služobným úradom regionálnym úradom verejného zdravotníctva v SR, a

ktorý (viď: http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=67&Itemid=57) takéto
odborne zdatné osoby zamestnáva minimálne na odbore legislatívy a práva, resp. na odbore kontroly,
dozoruasťažností.Napriektomuanivtejtovecižalovanýnijakorelevantnenezdôvodnilpotrebupribratia
právneho zástupcu z radov advokátov. Nemožno v tejto veci akceptovať prípadné námietky, že napr. išlo
o zložitú právnu otázku, nakoľko otázka dôvodnosti či nedôvodnosti nárokov zo štátnozamestnaneckého

pomeru nemôže byť otázkou právne náročnou pre osoby pracujúce v orgánoch verejnej moci práve
v danej oblasti. Za takej situácie nemožno akceptovať tvrdenia žalovaného v podaní jeho právnej
zástupkyne zo 14.6.2017, doručenom súdu 14.6.2017, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
by bolo v rozpore s princípom rovnosti strán. Žalovaný v zásade vyvolal svojim nezákonným postupom
(daním výpovede žalovanej zo štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorej vedel, že je nulitná) i spor v
tejto veci, pričom to, že žalobkyňa zotrvávala na žalobe i po právoplatnom skončení vecí tunajšieho súdu

7Cpr/3/2011a4Cpr/1/2011,kdenulitnosťvýpovedebolaopakovanedeklarovaná,jelenvýsledkomtoho,
že celú situáciu v prvotných základoch zavinil samotný žalovaný, ktorého konanie, napriek záverom v
skorších veciach, mohla žalobkyňa (i po právoplatnom skončení konania vo veci 4Cpr/1/2011) dôvodne
pociťovať ako konanie spôsobiace jej škodu zodpovedajúcu práve výške nárokov, ktoré v tejto veci voči
žalovanému uplatňovala (to, že uplatňovala nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru a javila sa tu zrejmá absencia pasívnej legitimácie na strane žalovaného ešte v zmysle zásady
iura novit curia nevylučuje, že mohli byť uplatnené nároky vzhľadom na celkový skutkový stav posúdené
ako nároky z iného právneho titulu, nevylučuje to ani prípadnú nedôvodnosť žalovaným vznesenej
námietky premlčania pokiaľ by boli preukázané hrubé porušenia zásady dobrých mravov v dôsledku
konania žalovaného, ktoré k tomuto celému viedlo, a pod. - to je však vzhľadom na späťvzatie žaloby

už irelevantné, ako aj to, či by i za takého postupu vôbec žaloba mohla byť úspešná). V tejto súvislosti
možno citovať i závery Krajského súdu v Prešove (z vyššie spomenutého uznesenia 21CoPr/1/2015
- 216 z 18.3.2015 na jeho str. 3), že „v prípade priznania trov žalovanému by žalobkyňa zdieľala
nielen postavenia účastníka konania vystaveného nulitným právnym aktom žalovaného do stavu právnej
neistoty, ale aj účastníka, ktorý by na závažnú chybu žalovaného doplatil finančnou ujmou v podobe

náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému ako úspešnému účastníkovi“. Uvedený záver možno
použiť plne i na dôvody nepriznania náhrady trov konania žalovanému (ako vzhľadom na späťvzatie
žaloby v zásade úspešnej strane tohto konania) i v tejto veci.

12. Všetky skutočnosti uvedené v bode 11. tohto uznesenia súd považuje za dôvody hodné osobitného

zreteľavzmysle§257CSP,prektoréžalovanémuvtejtoveci,napriekprocesnémuzavineniuzastavenia
konania späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne, nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa v
lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.