Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžh/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200489
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6015200489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
PRELIKA, a. s. Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 467 782, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI, spol. s r. o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská
Bystrica, za účasti: GAS Familia, s. r. o. Stará Ľubovňa, Prešovská 8, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1573-2011 II/7-2015 zo dňa 9. februára 2015,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/54/2015-55 zo dňa 27.

októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/54/2015-55
zo dňa 27. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/54/2015-81 zo dňa 28. júna 2016 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na prvostupňovom súde

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“ alebo
„prvostupňový súd“) postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1573-2011 II/7-2015 z 9. februára 2015,
ktorým ako druhostupňový správny orgán podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 7 písm.
a) zák. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ochranných známkach“ alebo „zák. č. 506/2009 Z. z.“) rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 6. mája 2013, č. POZ
1573-2011/N-71-2013, ktorým boli zamietnuté námietky podané žalobcom proti zápisu označenia
„GORAL HOREC“ č. spisu POZ 1573-2011 do registra ochranných známok. Neúspešnému žalobcovi
krajský súd náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozsah súdnej ochrany je obmedzený rozsahom
a dôvodmi žaloby, čo znamená, že nepreskúmava napadnuté rozhodnutie z iných ako uplatnených
dôvodov nezákonnosti. Dôvody nezákonnosti nemôže za žalobcu vyhľadávať ani všeobecne uplatnenédôvody konkretizovať a tým žalobné dôvody doplniť. Zdôraznil, že žalobca uplatnil časť dôvodov len
všeobecne bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto
dôvodov rozhodnutie preskúmať. Poukaz žalobcu na odôvodnenie a jeho citácia bez ďalšieho tvrdenia

o chybnosti úvahy uvedenej v citácii alebo jej nesprávnosti bez toho, aby uviedol v čom je úvaha,
na ktorú poukazuje nesprávna, nie je žalobným dôvodom, ktorý by umožnil súdny prieskum. Takisto
tvrdenie žalobcu o tom, že spotrebiteľ daného druhu tovarov je verejnosť, u ktorej je pravdepodobnosť
asociáciesostaršouochrannouznámkou oveľavyššiaakouverejnosti,ktorúnarozdielodzákonodarcu
označil žalovaný, ktorým majú byť spotrebitelia riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní, nie

je dostatočne konkrétne na to, aby súd mohol vykonať prieskum. Poukaz žalobcu na odôvodnenie, že
tovary a služby v triede 16 nie sú podobné ani zhodné s tovarmi a službami v triede 33 a 35 a na dôvody
uvedenévrozklade,žepodľanehomôžebyťzobratádoúvahyajspojitosťmedzi„obsahomprihláseného
označenia“ s tovarmi a službami, ktoré budú prihláseným označením označené a že účelom tovarov v
triede 16 a služieb v triede 35 je podporiť predaj alkoholického nápoja, z čoho žalobca vyvodil, že ide o
tovaryaslužbyvtýchtotriedachpodobné,jelenvyjadrenímnesúhlasusozávermižalovaného.Nesúhlas

žalobcu nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný porušil zákon. Prvostupňový súd
uviedol, že pri porovnávaní tovarov a služieb z hľadiska ich podobnosti, resp. zhodnosti v prípade ich
označenia kolíznym označením, je podstatné len také použitie, ktoré je použitím na relevantnom trhu
daných tovarov alebo služieb. Inak povedané, nepodobné tovary alebo služby nezískajú podobnosť tým,
že sa označia rovnakou značkou.

Podľa názoru prvostupňového súdu neobstojí ani žalobná námietka, že zákonodarca na rozdiel
od žalovaného za pravdepodobnosť zámeny považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou
ochrannou známkou, pretože nemá oporu v odôvodnení správnych rozhodnutí, ktoré vzhľadom na to,
že prvostupňové rozhodnutie bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, tvoria jeden celok. Žalovaný

sa v súlade so zákonom zaoberal aj pravdepodobnosťou asociácie medzi porovnávanými označeniami
tak, ako to vyplýva z odôvodnenia na strane 13 napadnutého rozhodnutia, pričom pravdepodobnosť
asociácie vylúčil vzhľadom na nízku rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok a opisný
charakter slova „HOREC“ v prihlásenom označení a vzhľadom na ďalšie dištinktívne prvky prihláseného
označenia, ktoré sú spôsobilé predstavu vzájomnej spojitosti posudzovaných označení narušiť napriek

ich rovnakému slovnému prvku „HOREC“. Takisto prvostupňový správny orgán dôvodil, že zhodný
slovný prvok doplnený v prihlásenom označení o ďalšie dištinktívne prvky nie je spôsobilý vyvolať u
spotrebiteľa dojem, že v prípade prihláseného označenia ide len o ďalšie označenie namietateľa.

Krajský súd uviedol, že neobstojí ani námietka, že žalovaný ignoroval právoplatný rozsudok Okresného

súdu Košice, na ktorý žalobca poukázal v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože nemá
oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vysvetlil, čo je predmetom námietkového
konania a prečo je poukaz na predmetné rozhodnutie právne nevýznamný v predmetnej veci. Žalobca
síce v žalobe tvrdil, že žalovaný mal z predmetného rozsudku vychádzať, avšak nijakým spôsobom
neargumentoval, prečo tomu tak malo byť. Netvrdil, že ide o rozsudok, ktorý mal byť podkladom pre

vydanie napadnutého rozhodnutia alebo dôkazom o tom, že prihlásené označenie je zameniteľné so
žalobcovými ochrannými známkami. Rozsudok, na ktorý žalobca poukázal a ktorý pripojil k svojim
námietkam v administratívnom konaní, zakazuje spoločnosti VANAPO, s. r. o. používať žalobcove
ochranné známky „HOREC“ zaregistrované pod č. 20159 a 208665 a označenia s nimi zameniteľné
pre označovanie ním vyrábaných alkoholických tovarov. Z takéhoto výroku prvostupňovému súdu bolo

zrejmé, že sa netýka predmetu konania pred správnym orgánom v prejednávanej veci, ktorým boli
posúdené námietky proti zápisu spôsobilosti označenia „GORAL HOREC“ prihlasovateľa GAS Familia
s. r. o. Žalobca ani v žalobe netvrdil, že žalovaný tým porušil konkrétne ustanovenie či už zákona o
ochranných známkach alebo iného predpisu. Námietky proti zápisu prihláseného označenia môžu byť
úspešné len vtedy, keď ich namietateľ dostatočne odôvodní a preukáže splnenie podmienok, ktoré

vylučujú, aby bolo prihlásené označenie zapísané ako ochranná známka.

Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom, že žalovaný vec nesprávne právne
posúdil, keď v rozhodnutí sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra 2008
dospel k záveru, že žalobcova slovná ochranná známka „HOREC“ získala dlhodobým používaním

rozlišovaciu spôsobilosť, a preto ak v tomto konaní tento záver neplatí a je staršia ochranná známka
žalobcu posúdená inak, ide o výsledok nesprávneho právneho posúdenia, pričom poukázal na to, že iní
súťažitelia získali používaním rozlišovaciu spôsobilosť pre svoje označenia, ktoré mali opisný charakter
k príslušným tovarom, a teda s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Z tohto istého dôvodu malo byťrozhodnutie aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež v rozpore s obsahom
spisov, ak ich súčasťou nie je aj spis ochrannej známky žalobcu č. 201579 a rozhodnutím vydaným
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Všetky tieto dôvody nezákonnosti podľa názoru

prvostupňového súdu nemohli obstáť. To znamená, že obsah správneho spisu v tejto veci závisí od
odôvodnenia podaní, ktoré podal žalobca proti zápisu prihláseného označenia do registra ochranných
známok a tiež od odôvodnenia podaní ďalšieho účastníka konania, ako aj od navrhnutých dôkazov
účastníkmi administratívneho konania. Pokiaľ žalobca k rozkladu pripojil rozhodnutie žalovaného č. POZ
3408-2001/OZ 201579-I/90-2008, žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s

tvrdením žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím bol neoprávnene obmedzený rozsah jeho ochrannej
známky č. 201579 „HOREC“. Argumentoval, že hoci bola žalobcovej ochrannej známke „HOREC“
priznaná rozlišovacia spôsobilosť, ktorú nadobudla používaním, keďže v čase zápisu bola zapísaná v
rozpore so zákonom o ochranných známkach pre nedostatok rozlišovacej spôsobilosti slova „HOREC“
vo vzťahu k prihláseným tovarom, nič to nemení na skutočnosti, že ide o ochrannú známku s veľmi
nízkou rozlišovacou spôsobilosťou.

Pokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že v administratívnom konaní preukazoval, že jeho staršia slovná
ochranná známka získala zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť, takéto tvrdenie podľa názoru súdu nebolo v
súlade s obsahom administratívneho spisu. S pripojeným rozhodnutím žalovaného č. POZ 3408-2001/
OZ 201579-I/90-2008 sa žalovaný zaoberal a konštatoval, že žalobcova staršia slovná ochranná

známka „HOREC“ nebola zapísaná do registra v súlade so zákonom, ale žalobca v konaní o jej
výmaz preukázal, že nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť jej používaním. Žalobca v administratívnom
konaní ani netvrdil ani nepreukazoval, že by získala vyššiu ako nízku rozlišovaciu spôsobilosť, ani
neuviedol na základe akých dôvodov by bolo možné dôjsť k záveru, že používaním jeho ochranná
známka získala takú všeobecnú známosť ako ochranné známky, na ktoré poukázal vo svojej žalobe. Z

uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v žalobe nebolo možné dospieť k záveru, že rozhodnutie
žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Naopak, žalovaný ustanovenie § 7a
zákona o ochranných známkach a v ňom použité pojmy, a to tak pravdepodobnosť zámeny, ako
aj pravdepodobnosť asociácie, zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb a verejnosť vyložil
eurokonformne, pričom odkázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, v ktorých boli tieto

pojmy vyložené. Takýto výklad ustanovenia § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach, ktorý je
aproximáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95 ES z 22. októbra 2008, žalovaný
aplikovalnaskutkovézisteniazistenézvykonanýchdôkazov.Odôvodnenierozhodnutiaobsahujeúvahu
žalovaného, ktorou vec právne posúdil a ktorej nemožno vyčítať žiadne vybočenie z predmetného
ustanovenia, ale ani z medzí logického uvažovania. Skutočnosti, na základe ktorých žalovaný dospel

k zhodnoteniu žalobcových starších ochranných známok ako slabších z hľadiska ich rozlišovacej
spôsobilosti, sú riadne a zrozumiteľne vyargumentované a žalobca proti nim v žalobe v podstate ani nič
nenamietal. Slovo „HOREC“ má svoj význam, ktorý má nepochybne vo vzťahu k alkoholu a jeho predaju
len opisný charakter, čo nebolo sporné. Preto bez ďalších tvrdení a dôkazov zo strany žalobcu, žalovaný
správne staršie ochranné známky žalobcu posúdil ako známky s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou,

pričom prvá z nich nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť výlučne používaním. Žalobca v administratívnom
konaní, nepreukazoval a ani netvrdil, že jeho staršie ochranné známky nadobudli masívnym používaním
zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť, ako sa to stalo u ochranných známok, na ktoré poukázal v žalobe,
alebo na ktoré poukázal v rozklade. Nič nemožno vytknúť úvahe, ktorou žalovaný vyhodnotil rozlišovaciu
spôsobilosť žalobcových starších ochranných známok ako nízku a ktorá bola uvedená na čísle 12 a 13

napadnutého rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného, prvostupňový súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov
uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu
podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého má právo na náhradu
trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný
nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

II.
Odvolanie žalobcuProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného sp. zn. POZ 1573-2011
II/7-2015 zo dňa 09.02.2015 v zmysle ust. § 250j ods. 2 O. s. p. zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie,

prípadne, že zruší rozhodnutie žalovaného sp. zn. POZ 1573-2011 II/7-2015 zo dňa 09.02.2015 spolu
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zn. POZ 1573-2011/N-71-2013 zo dňa 06.05.2013 v
zmysle ust. § 250j ods. 2 O. s. p. a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a uloží
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov celého konania alebo odvolací súd rozhodne
tak, že zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie.

Ako dôvod odvolania uviedol, že ako účastníkovi konania mu postupom súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobca uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že pri preskúmaní

rozhodnutia správneho orgánu sa súd nezaoberal všetkými žalobnými dôvodmi, pričom išlo o tzv.
podstatné právne a skutkové dôvody, s ktorými sa súd vysporiadať podľa zákona mal. S poukazom
na nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia mu súd prvého stupňa odňal možnosť
konať pred súdom spôsobom zákonom stanoveným. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie
aj spôsobom: „Naopak, žalovaný § 7a zákona o ochranných známkach a v ňom použité pojmy a to

pravdepodobnosť zámeny ako aj pravdepodobnosť asociácie, zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo
služieb a verejnosť vyložil eurokonformne, pričom odkázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie, v ktorých boli tieto pojmy vyložené.“ Neuviedol však v čom a ako posúdil v tomto konkrétnom
súdnom konaní a súdnom rozhodnutí význam slova eurokonformný, pričom nejde o slovný výraz použitý
zákonodarcom v O. s. p., či v zákone o ochranných známkach a podobne. Podľa právnej teórie, ale

čiastočne už aj podľa rozhodovacej praxe dochádza k rozlišovaniu spôsobov aplikácie tzv. úniového
práva na nepriamu aplikáciu úniového práva (na účely interpretácie vnútroštátneho práva), ktorá
umožňuje účastníkovi (súdneho/správneho) konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán vykladal
vnútroštátne právo v súlade s úniovým právom (tzv. eurokonformným spôsobom) a na priamu aplikáciu
úniového práva, ktorá umožňuje fyzickej alebo právnickej osobe, resp. členskému štátu odvolávať sa

na práva alebo povinnosti, ktoré priamo vyplývajú z ustanovenia úniového práva. Povinnosť vykladať
vnútroštátne právo v súlade s právom Európskej únie sa nazýva nepriamy účinok. Rozlišuje sa nepriamy
účinok nápravný, nepriamy účinok určujúci a potvrdzujúci nepriamy účinok (nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. októbra 2012). Bez ohľadu na to, že ide o právo účastníka konania a nie o
právo správneho orgánu, pri spôsobe výkladu právnych noriem, súd prvého stupňa v tejto súvislosti bez

ďalšieho len uviedol: „Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje úvahu žalovaného, ktorou vec právne posúdil
a ktorej nemožno vyčítať žiadne vybočenie z predmetného ustanovenia, ale ani z medzí logického
uvažovania“. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie okrem iného v jeho vecne úplne podstatnej
časti nasledovným spôsobom: „Nič nemožno vytknúť úvahe, ktorou žalovaný vyhodnotil rozlišovaciu
spôsobilosť žalobcových starších ochranných známok ako nízku a ktorá bola uvedená na čísle 12 a

13 napadnutého rozhodnutia.“ Podstatné vecné dôvody, pre ktoré mal rozhodnúť súd prvého stupňa
zamietnutím žaloby, tak ani nie sú súčasťou rozsudku - odôvodnenia rozhodnutia súdu.

Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že súd ho predvolal na pojednávanie predvolaním zo dňa
28.09.2015 na deň 30.10.2015, ktoré prevzal dňa 01.10.2015. Pojednávanie sa na súde prvého stupňa

riadne uskutočnilo dňa 30.10.2015. Rozsudok mal byť podľa písomného vyhotovenia, ktoré mu bolo
doručené dňa 04.12.2015, spracovaný už dňa 27.10.2015, teda tri dni pred pojednávaním, na ktorom
bol súdom prvého stupňa rozsudok vyhlásený.

Podľa názoru žalobcu sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal aj s jeho námietkou, že žalovaný

mal posudzovať prihlásené označenie zvlášť s prvou ochrannou známkou a zvlášť s druhou ochrannou
známkou, resp. sa vôbec nevysporiadal s prihlásenou ochrannou známkou OHIM v Registri ochranných
známok spoločenstva č. No 008114423 v rámci EÚ.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na rozdiel od kombinovanej ochrannej známky iného

súťažiteľa - vedľajšieho účastníka súdneho konania na strane žalovaného, pri „porovnávaní“ označení
neuviedol, a teda ani v žiadnej časti rozhodnutia nezobrazil žalobcovu kombinovanú ochrannú známku,
aj keď ňou a súvisiacim spisom disponoval. Pravdepodobne prvostupňový súd porušil aj zásadu rovnosti
účastníkov súdneho konania garantovanú okrem Ústavy SR aj v ust. § 18 O. s. p., keď takto „porovnával“rovnocenné chránené označenia. Súd je povinný zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti na
uplatnenie ich práv, pričom toto má byť podľa súdnej praxe „viditeľné“ nielen z rozhodnutia, ale okrem
iného aj z odôvodnenia rozhodnutia.

Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že
preukazoval v administratívnom konaní, že jeho ochranná známka získala zvýšenú rozlišovaciu
spôsobilosť, nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu, dospel na základe vykonaných
dôkazov podľa názoru žalobcu k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasťou podaného rozkladu a

právnej a skutkovej argumentácie v ňom uvedenej, bolo aj žalobcom predložené rozhodnutie samotného
žalovaného vydané pod sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008, čo uznal aj žalovaný a čo
skonštatovalajsúdprvéhostupňa.Žalobcapreukazovaltakvsprávnomkonaní,žejehoslovnáochranná
známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť jej používaním, a to právoplatným rozhodnutím, že jeho
ochranná známka získala aj podľa samotného úradu - žalovaného - vyššiu ako nízku rozlišovaciu
spôsobilosť, čo nepochybne vyplýva z predmetného rozhodnutia, ktorého písomné vyhotovenie bolo len

záverom správneho konania, ktorému predchádzal celý rozhodovací proces na základe obsahu spisu
zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008.

Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním v rámci obrany žalovaného pred súdom, ktoré prebral súd
prvého stupňa do svojho rozhodnutia, že nemalo byť povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu,

zaoberaťsazprávoplatnéhorozhodnutiaajehoodôvodneniajednoznačnevyplývajúcejskutočnosti,ato
získaním zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti, pre ktorú bol návrh na výmaz ochrannej známky č. 201579
z registra ochranných známok zamietnutý v konaní vedenom pod sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-
I/90-2008 rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 23.09.2008. Neobstojí s poukazom
na platnú právnu úpravu tvrdenie správneho orgánu, s ktorým sa stotožnil súd prvého stupňa, že keď

žalobca okrem predloženia právoplatného správneho rozhodnutia, na ktoré v rozklade poukazoval,
nenavrhol pripojiť správny spis, nebolo povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa skutočnosťami
vyplývajúcimi z tohto konania, kde bolo vydané dané právoplatné rozhodnutie. Zdôraznil, že rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z celého obsahu správneho spisu vedeného žalovaným v konaní pod sp.
zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008, a teda logicky aj z dôkazov predložených a vyhodnotených

v rámci dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008. Neobstojí
tak prijatý záver súdu prvého stupňa, že „žalovaný vo vyjadrení k žalobe správne poukázal na vyššie
citované znenie § 52 zákona o ochranných známkach. To znamená, že obsah správneho spisu v tejto
veci závisí od odôvodnenia podaní, ktoré podal žalobca proti zápisu prihláseného označenia do registra
ochranných známok a odôvodnenia podaní ďalšieho účastníka konania, ako aj od navrhnutých dôkazov,

ktoré účastníci administratívneho konania navrhli.“

Súd prvého stupňa vôbec nezobral do úvahy pri rozhodovaní ani právoplatné rozhodnutie všeobecného
súdu, ktoré bolo súčasťou správneho a súdneho spisu - rozsudok Okresného súdu Košice I, v ktorom
súd v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb/13/2006 uviedol, že „slovný prvok HOREC môže na svojich

výrobkoch používať jedine žalobca a žiaden iný výrobca podobného druhu výrobku nemá označovať
svoje výrobky textom v zobrazení HOREC na etikete“. Aj týmto právoplatným súdnym rozhodnutím
žalobca nepochybne preukázal, že aj autorita akou je súd akceptovala nadobudnutie nie nízkej
rozlišovacej spôsobilosti, ak mu poskytla súdnu ochranu uvedeným spôsobom. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa tak vychádza podľa názoru žalobcu i z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd prvého stupňa napriek tomu uviedol, že žalovaný tak v konaní o námietkach i v následnom konaní
o rozklade „musel“ zohľadniť nízku rozlišovaciu spôsobilosť, čo považoval za správny postup a právne
správne rozhodnutie žalovaného. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa tak vychádza i z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a to nielen vo vzťahu k veci samej, ale aj aplikácii ust. § 52

zákona o ochranných známkach.

V ostatnom žalobca poukázal na samotný obsah žaloby zo dňa 08.04.2015, ako aj na prednes z
pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.10.2015.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, ktoré zároveň vyčíslil.

III.
Vyjadrenie žalovanéhoŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu v predmetnej
veci považuje za správny a navrhol, aby Najvyšší súd SR tento rozsudok v zmysle ust. § 219 O. s. p

ako vecne správny potvrdil a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

K odňatiu možnosti konať pred súdom uviedol, žalobca iba vo všeobecnosti, bez bližšej konkretizácie
namietal, že sa prvostupňový súd „nezaoberal pri odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými žalobnými
dôvodmi, pričom išlo o tzv. podstatné právne a skutkové dôvody, s ktorými sa súd vysporiadať pri

rozhodnutí podľa zákona mal“. Keďže formulácia tejto námietky bola veľmi všeobecná, žalovaný bol
zbavený možnosti akokoľvek relevantným spôsobom na túto výtku reagovať.

Žalovaný sa s poukazom na § 249 ods. 2 O. s. p. stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že
v danom prípade žalobca uplatnil časť dôvodov len všeobecne bez toho, aby boli konkretizované na
daný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto dôvodov rozhodnutie žalovaného preskúmať.

Nemôže tak podľa názoru žalovaného zavážiť tvrdenie žalobcu, že mu prvostupňový súd s poukazom
na nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia (zrejme mal žalobca na mysli dôvody
žaloby) odňal možnosť konať pred súdom zákonom stanoveným spôsobom.

K úvahám žalobcu o nepriamej aplikácii práva EÚ, priamej aplikácii práva EÚ a o eurokonformnom

výklade žalovaného, žalovaný uviedol, že prvostupňový súd sa zaoberal otázkou eurokonformného
výkladuvsúvislostisožalobnounámietkouspočívajúcouvtom,žerozhodnutiežalovanéhojevýsledkom
nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko žalovaný nesprávne právne posúdil rozlišovaciu spôsobilosť
(jej stupeň) žalobcovej staršej ochrannej známky č. 201 579 (str. 20 druhý odsek a str. 21 prvý odsek
prvostupňového rozsudku).

Žalovaný podotkol, že členský štát EÚ je povinný vnútroštátne právo vykladať eurokonformne.
Zdôraznil, že žalobca úplne prehliada povinnosť vnútroštátneho orgánu aplikácie práva interpretovať
vnútroštátne právo eurokonformne (ktorá logicky zodpovedá právu účastníka konania na eurokonformný
výklad), čo v konečnom dôsledku robí žalobcovu argumentáciu týkajúcu sa nepriameho účinku, resp.

eurokonformného výkladu právnej normy obsiahnutej v zákone o ochranných známkach, zmätočnou.

K nesprávnym skutkovým zisteniam prvostupňového súdu na základe vykonaných dôkazov, žalovaný
uviedol, že žalobca v odvolaní tvrdil, že z rozhodnutia žalovaného sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-
I/90-2008, ktoré pripojil k rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, nepochybne vyplýva

nadobudnutie vyššej ako nízkej rozlišovacej spôsobilosti, resp. zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti jeho
staršej ochrannej známky č. 201579. Avšak celá súvisiaca argumentácia žalobcu je podľa názoru
žalovaného ovplyvnená žalobcovou nesprávnou interpretáciou rozhodnutia žalovaného sp. zn. POZ
3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 a záverov v ňom obsiahnutých. Z rozhodnutia sp. zn. POZ 3408-2001/
OZ 201579-I/90-2008 vyplýva iba to, že ochranná známka č. 201579 bola zapísaná do registra v rozpore

s ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.
z., pretože predmetné označenie malo v čase zápisu pre spotrebiteľa jednoznačný význam a vo vzťahu
k nárokovaným tovarom je označením opisným. Žalobca ako majiteľ predmetnej ochrannej známky, vo
výmazovom konaní pred žalovaným v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. preukázal, že jeho
ochranná známka (opisné označenie nedisponujúce vnútornou rozlišovacou spôsobilosťou) nadobudla

používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k tomuto územiu, ktoré sa začalo pred
začatím konania o výmaze, rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná.

Podľa žalovaného nezodpovedá skutočnosti súvisiaca odvolacia námietka žalobcu, že sa nezaoberal v
námietkovom konaní rozhodnutím sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008, ktoré žalobca pripojil

k rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Ako správne konštatoval prvostupňový súd
„žalovaný sa ním zaoberal a konštatoval, že žalobcova staršia slovná ochranná známka „HOREC“
nebola zapísaná do registra v súlade so zákonom, ale žalobca v konaní o jej výmaz preukázal, že
nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť jej používaním“ (str. 21 prvý odsek prvostupňového rozsudku; pozri
aj str. 16 druhý odsek prvostupňového rozsudku). V tejto súvislosti žalovaný poukázal priamo aj na

svoje správnou žalobou žalobcom napadnuté druhostupňové rozhodnutie (str. 12 ods. 4 a 5 a str. 13
ods. 1 a 2), v ktorom uviedol, že : „Orgán rozhodujúci o rozklade zdôrazňuje, že hoci prvej staršej
ochrannejznámkepozostávajúcejlenzjednéhoslovnéhoprvku„HOREC“bolavdôsledkujejpoužívania
priznaná rozlišovacia spôsobilosť, nič to nemení na skutočnosti, že v danom prípade ide o ochrannúznámku len s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Namietateľ v preskúmavanom prípade pritom
nepreukázal, že táto ochranná známka intenzívnym a dlhodobým používaním nadobudla zvýšenú
rozlišovaciu spôsobilosť. Takýto záver podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade rozhodne neznamená,

že úrad neoprávnene obmedzil rozsah ochrany prvej staršej ochrannej známky a v žiadnom prípade nie
je v rozpore s rozhodnutím úradu zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 z 23. septembra 2008.“

Žalovaný sa, zdôrazňujúc kontradiktórnosť námietkového konania a poukazujúc na § 52 ods. 1 zákona
o ochranných známkach, stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že žalobca v námietkovom

konaní pred žalovaným „netvrdil ani nepreukazoval, že by (jeho staršia ochranná známka č. 201579)
získala vyššiu ako nízku rozlišovaciu spôsobilosť“. Súčasne žalovaný pripomenul, že v námietkovom
konaní sa v zmysle § 30 zákona o ochranných známkach uplatňuje koncentračná zásada, ktorá sa týka
tvrdení namietateľa (skutkových aj právnych), ako aj ním predkladaných dôkazov.

Pokiaľ žalobca poukázal na nesprávny dátum v písomnom vyhotovení rozsudku, žalovaný uviedol, že

takéto pochybenie je možné hodnotiť len ako zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 O. s. p.

IV.
Vyjadrenie účastníka konania GAS Familia, s. r. o. Stará Ľubovňa

Účastník GAS Familia, s. r. o. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu, ktorým
namietal, že mu mala byť v tomto konaní postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom zákonným
spôsobom, že rozhodnutie súdu malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd
mal dospieť na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, považuje za
nedôvodné, nakoľko v jeho obsahu žalobca neuviedol žiadne podstatné argumenty, ktoré by akokoľvek

spochybňovali správnosť odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým zamietol
jeho žalobný návrh, a to ani vo vzťahu k posudzovanej zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu.

Vychádzajúc z uvedeného účastník konania GAS Familia, s. r. o. považoval odvolaním napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/54/2015 zo dňa 27.10.2015 vo výroku za vecne
správny, a preto mal za to, že by ho mal odvolací súd potvrdiť.

V.
Posúdenie veci odvolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď

deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s.
p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.)

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

piatejčastidruhejhlavyObčianskehosúdnehoporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušný
nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutiesprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma

aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase

vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010
konštatoval,žeúlohousúduvsprávnomsúdnictveniejenahradzovaťčinnosťsprávnychorgánov,alelen
preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych
otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba

vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky
napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1
Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny
prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť

(napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do
obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania
dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého
stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.

Senát najvyššieho súdu v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je
rozsah súdnej ochrany obmedzený rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 1 O. s. p.). Prvostupňový
súd v tejto súvislosti správne uviedol, že v danom prípade žalobca uplatnil časť dôvodov len všeobecne
bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto dôvodov
rozhodnutie žalovaného preskúmať (R 56/2001 - Súd nevyhľadáva za účastníka

konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O. s. p. majú
tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Za stavu, že žalobca
časť dôvodov žaloby nekonkretizoval, nemôže tvrdiť, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti

napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní rozsudku a po oboznámení
sasobsahompripojenéhospisovéhomateriáluvychádzajúc zustanovenia§219ods.2O.s.p.vspojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery
spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre

vyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc
právne posúdenie veci krajským súdom za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné.Zákonodarca zákonom o ochranných známkach zveril do právomoci orgánu verejnej správy (Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) rozhodovať o námietkach proti zápisu označenia do
registra, obsahujúcichprávneaskutkovéodôvodnenie,akoajlistinnédôkazyalebooznačenielistinných

alebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloží a za tým účelom vykonávať dokazovanie v námietkovom
konaní, či sú splnené zákonné podmienky dôvodnosti námietok vznesených namietateľom proti zápisu
prihlásenej ochrannej známky do registra ochranných známok (§ 7, § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.
z.) a hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti § 52 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z.).

Právoplatné rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad“) je
preskúmateľné súdom v správnom súdnictve na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p.
(§ 247 a nasl.).

Podľa § 2 zákona č. 506/2009 Z. z., označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek

označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,
číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je
spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

Podľa § 30 zákona č. 506/2009 Z. z., po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba uvedená v § 7

(ďalej len "namietateľ") v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia podať námietky z dôvodov podľa
§ 7. Námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Na doplnenie a rozšírenie námietok a na
dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.

Podľa § 32 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z. z., ak úrad v konaní o námietkach nezistí existenciu dôvodov

uplatnených podľa § 7, námietky zamietne.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochranných známkach, pri rozhodovaní
o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí
a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu,

b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej
strane.

Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39,

49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.

Podľa § 52 ods. 3 zákona o ochranných známkach, úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania
a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že proti zápisu označenia „GORAL HOREC“ do registra ochranných
známok, číslo spisu POZ 1573-201, podal žalobca 23.03.2012 námietky týkajúce sa všetkých tovarov
a služieb v triede 16, 33 a 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, z dôvodu, že zverejnené
označenie je podobné so staršou národnou slovnou ochrannou známkou žalobcu č. 201579 „HOREC“
a so staršou slovnou ochrannou známkou spoločenstva č. 8114423 „HOREC“, ktoré majú skoršie právo

prednosti ako zverejnené označenie.

Námietky odôvodnil tým, že zverejnené označenie je so staršími ochrannými známkami podobné
z hľadiska vizuálneho, fonetického aj sémantického vďaka hlavnému slovnému prvku „HOREC“ vo
zverejnenom označení. Namietal, že zverejnené označenie bolo prihlásené pre tovary a služby, ktoré sú

rovnakéalebopodobnéakotovaryaslužby,prektorémáochrannéznámkyzapísané.Pravdepodobnosť
zámeny videl v tom, že verejnosť bude prihlásené označenie „GORAL HOREC“ spájať so staršími
namietanýmiochrannýmiznámkami„HOREC“atovaromaslužbámoznačenýmprihlásenýmoznačením
a namietanými ochrannými známkami bude prisudzovať rovnaký pôvod.

Správne orgány po porovnaní dátumov práv prednosti zverejneného označenia a starších ochranných
známok zistili, že staršie ochranné známky majú skoršie právo prednosti ako zverejnené označenie. Pri
porovnaní tovarov a služieb skonštatovali, že prihlásené označenie je prihlásené pre tovary a služby v
triede 16, 33 a 35 a žalobcove staršie ochranné známky sú zapísané - prvá staršia ochranná známkapre triedu 33 a druhá staršia ochranná známka pre triedu 35. Konštatovali, že tovary sú zhodné pre
triedu 33 a v triede 35 sú podobné tovary prihláseného označenia maloobchodná a veľkoobchodná
činnosť s alkoholickými a nealkoholickými nápojmi, ktorá je zhodná so službou zapísanou pre druhú

ochrannú známku spoločenstva v triede 35 - maloobchodné služby súvisiace s predajom alkoholických
a nealkoholických nápojov zahŕňajúce aj on-line maloobchodné služby, ale zároveň tieto služby
zrejmým spôsobom súvisia aj s tovarmi zapísanými pre prvú staršiu ochrannú známku v triede 33
- alkoholické nápoje okrem piva, bez ktorých nie je možné uvedené služby realizovať. Prihlasovaná
služba sprostredkovanie obchodu s tovarom neobsahuje špecifikáciu na konkrétne tovary, ktorých sa

obchod týka, ako je to v prípade žalobcovej druhej staršej ochrannej známky ale súvislosť medzi
týmito službami nemožno vylúčiť, preto aj službu uvedenú pre prihlásené označenie sprostredkovanie
obchodu s tovarom je potrebné vnímať ako službu podobnú so zapísanou službou pre druhú staršiu
ochrannú známku maloobchodné služby súvisiace s predajom alkoholických a nealkoholických nápojov
zahŕňajúce on-line maloobchodné služby a tiež podobnú s tovarmi v triede 33 ako alkoholické nápoje
okrem piva v prvej staršej ochrannej známke. V prípade ďalších prihlasovaných služieb v triede 35, napr.

„reklamná činnosť, organizovanie audiovizuálnych predstavení na komerčné účely, pomoc pri riadení
obchodnej činnosti, spracovanie textov, marketingové štúdie...“ bolo zrejmé, že ide o služby týkajúce
sa zabezpečenia reklamy, prieskumu, trhu, propagácie, prenájmu, reklamných plôch a služby v oblasti
manažmentu, a preto ide o služby odlišné so službami a tovarmi, pre ktoré je prvá staršia ochranná
známka zapísaná a nesúvisia so službami, pre ktoré je zapísaná druhá staršia ochranná známka.

Skonštatovali, že ani prvá ani druhá staršia ochranná známka nie je zapísaná pre triedu 16, pre ktorú
je prihlasované zverejnené označenie, pričom nesúhlasili s namietateľom, že ide o tovary podobné
s tovarmi zapísanými pre prvú staršiu ochrannú známku z dôvodu ich využívania pri balení alebo
pri poskytovaní informácií o tovaroch. Podľa ich názoru ide o tovary s odlišným pôvodom, účelom -

nepoužívajú sa s cieľom dosiahnuť rovnaký cieľ a taktiež predajné miesta (papiernictvo, predajne s
alkoholom, bary) a okruh spotrebiteľskej verejnosti je odlišný. Tovary v triede 16 ako „bublinové obaly
s plastických materiálov (na balenie), etikety s výnimkou textilných, lepenkové alebo papierové škatule,
lepenkové alebo papierové obaly na fľaše, obaly (papiernický tovar), umelohmotné fólie na balenie,
vrecia z papiera alebo z plastických materiálov“ môžu byť pomocnými výrobkami, avšak len skutočnosť,

že alkohol môže byť na trhu predávaný v papierovej škatuli alebo v bublinkovom obale, nestačí na
tvrdenie o podobnosti týchto tovarov.

Správne orgány v posudzovanej veci porovnávali prvú a druhú staršiu ochrannú známku s prihláseným
označením, zo všetkých troch hľadísk, t. j. vizuálneho, sémantického a fonetického spoločne. Vychádzali

pritom zo skutočnosti, že staršie ochranné známky žalobcu sú zhodné - nakoľko ide o slovné ochranné
známky „HOREC“.

Porovnanie označení

Zverejnené označenie POZ 1573-2011 Prvá staršia ochranná známka
OZ č. 201579
Druhá staršia ochranná známka CTM č. 8114423
HOREC

Žalovaný zhodne s prvostupňovým správnym orgánom porovnal prihlásené označenie so staršími
ochrannými známkami z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska. Podľa žalovaného z
vizuálneho porovnania predmetných označení je zrejmé, že prihlásené označenie okrem slovného
prvku „HOREC“ umiestneného v strede označenia a napísaného písmom červenej farby obsahuje aj
ďalšie slovné prvky ako sú slovný prvok „GORAL“, ktorý má približne rovnakú veľkosť a umiestnenie

ako prvok „HOREC“ a tiež ďalšie slovné prvky „borovička“, „PRODUCED AND BOTTLED IN GAS
FAMILIASLOVAKIA“a„ORIGINALGORALTRADITION“,ktorévzhľadomnato,žesúnapísanémenším
písmom sú aj horšie viditeľné a čitateľné. Vizuálny vnem prihláseného označenia charakterizujú aj
viaceré výrazné obrazové prvky, medzi ktoré patrí dvakrát opakujúci sa motív hlavy muža - Gorala,
vyobrazenie kvetu horca, obrázky štítov hôr a obruby v podobe polkruhov, ktoré obsahujú ornamenty

s floristickým alebo ľudovým motívom. Nemožno prehliadnuť ani výrazné farebné vyhotovenie
prihláseného označenia, ktoré je tvorené kombináciou modrej, bielej a červenej farby. Na základe
týchto skutočností aj podľa názoru žalovaného z vizuálneho hľadiska boli porovnávané označenia
podobné len do tej miery, že obsahujú slovný prvok „HOREC“. Pri porovnávaní fonetického hľadiskauviedol, že prihlásené označenie bude spotrebiteľom reprodukované len slovnými prvkami „GORAL
a HOREC“ bez toho, aby spotrebiteľ vyslovil ďalšie slovné prvky, a preto je zrejmé, že pri realizácii
porovnávaných označení zaznie zhodný slovný prvok „HOREC“, na základe čoho je dôvodné z

fonetického hľadiska priznať porovnávaným označeniam čiastočnú fonetickú podobnosť. Žalovaný tiež
súhlasil so sémantickou analýzou porovnávaných označení, ktorú urobil prvostupňový orgán. Mal za
to, že spoločný prvok posudzovaný v označení slova „HOREC“ bude priemerný spotrebiteľ vnímať
ako pomenovanie konkrétnej horskej liečivej rastliny, typickej modrým kvetom, ktorá je známa svojimi
dobrými účinkami pri problémoch s trávením, pečeňou, žlčníkom, žalúdkom či obličkovými kameňmi,

resp. vo vzťahu k tovarom a službám porovnávaných označení, ktoré predstavujú alkoholické nápoje a
s nimi súvisiace služby ako príchuť alkoholických nápojov s obsahom horca. Takýto sémantický obsah
je podporený aj obrazovým prvkom prihláseného označenia v podobe kvetu horca a slovným prvkom
„GORAL“, ktorý spotrebiteľ vníma vo význame obyvateľ horských oblastí slovensko-poľského pomedzia,
čo podporujú obrazové prvky zobrazujúce hlavu a hruď muža v goralskom kroji. Zo sémantického
hľadiska bolo preto potrebné považovať porovnávané označenia do tej miery za podobné, že obsahujú

zhodné slovo „HOREC“, ktoré je nositeľom rovnakého sémantického obsahu.

Pri celkovom zhodnotení pravdepodobnosti zámeny bolo podľa žalovaného potrebné zobrať do
úvahy aj mieru podobnosti kolíznych tovarov a služieb, mieru podobnosti označení, či stupeň
pozornosti priemerného spotrebiteľa a aj vplyv jednotlivých prvkov hodnotených označení a stupeň ich

rozlišovacej spôsobilosti, resp. stupeň rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok. Slovný
prvok „HOREC“, ktorý je spoločným prvkom posudzovaných označení, predstavuje vo vzťahu k tovarom
a službám porovnávaných označení opisný prvok s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou. Je tomu tak z
dôvodu, že spotrebiteľovi poskytuje informáciu týkajúcu sa vlastností ním označených tovarov a služieb,
konkrétne informáciu o tom, že ide o alkoholické nápoje s príchuťou horca, resp. obsahujúce horec.

Prvkomsnižšourozlišovacouspôsobilosťoualebobezrozlišovacejspôsobilostispotrebiteľvenujenižšiu
pozornosť v porovnaní s inými dištinktívnymi prvkami, ktoré umožnia okamžite identifikovať obchodný
pôvod príslušných tovarov alebo služieb.

Žalovaný k námietke uplatnenej v rozklade, že priznaním nižšej miery rozlišovacej spôsobilosti slovnému

prvku „HOREC“ bol neoprávnene obmedzený rozsah ochrannej známky žalobcu č. 201579 „HOREC“,
uviedol, že rozhodnutím POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra 2008, bol
zamietnutý návrh na výmaz ochrannej známky žalobcu č. 201579 „HOREC“, ktorý bol podaný z
dôvodu zápisu tejto ochrannej známky v rozpore s podmienkami stanovými zákonom konkrétne v
rozpore s § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach. Podľa žalovaného

dôvodom tohto rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca ako majiteľ tejto ochrannej známky zapísanej do
registra v rozpore s týmto citovaným ustanovením, prekonal tento nedostatok preukázaním naplnenia
podmienok stanovených v § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z., teda preukázal jej používanie na
území Slovenskej republiky v čase pred začatím konania o výmaze, vďaka ktorému táto ochranná
známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná do

registra. Žalovaný k tomu konštatoval, že aj nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti postačuje na to,
aby označenie bolo schopné plniť funkciu ochrannej známky. Zdôraznil, že hoci žalobcovej staršej
ochrannejznámkepozostávajúcejlenzjednéhoslovnéhoprvku„HOREC“bolavdôsledkujejpoužívania
priznaná rozlišovacia spôsobilosť, nič to nemení na skutočnosti, že v danom prípade ide o ochrannú
známku len s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Žalobca v preskúmavanom prípade pritom

nepreukázal, že táto ochranná známka intenzívnym a dlhodobým používaním nadobudla zvýšenú
rozlišovaciu spôsobilosť. Záver o zníženej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky žalobcu
preto nie je v rozpore s rozhodnutím POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra
2008. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1999 vo veci C-342/97, Lloyd
Schuhfabrik Meyer & Co. GmbH proti Klijsen Handel BV., podľa ktorého „pravdepodobnosť zámeny je

tým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky. Staršia ochranná známka,
ktorej rozlišovacia spôsobilosť sa zvýšila vďaka tomu, že táto ochranná známka dosiahla uznanie na
trhu, bude požívať širšiu ochranu ako ochranná známka s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou“. Žalovaný
ďalej dôvodil tým, že ochranná známka s nižšou mierou rozlišovacej spôsobilosti má rozsah ochrany
zodpovedajúcim spôsobom užší ako v prípade ochrannej známky s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou.

Podľa žalovaného v prípade obidvoch starších ochranných známok žalobcu vzhľadom na ich charakter,
keď sú to výlučne slovné ochranné známky v bežnom písme a majú jasný sémantický obsah slovného
prvku „HOREC“ vo vzťahu k príslušným tovarom a službám, je potrebné považovať tieto ochranné
známky za ochranné známky s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou.Z uvedených skutočností podľa žalovaného vyplývalo, že nie je pravdepodobnosť zámeny prihláseného
označenia so staršími ochrannými známkami. Napriek slovnému prvku „HOREC“ obsiahnutému v

porovnávaných označeniach za relevantné skutočnosti pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny v
predmetnejveci,jepotrebnépovažovaťjednakopisnýcharakterslovnéhoprvku„HOREC“vprihlásenom
označení a prítomnosť tak z vizuálneho ako aj fonetického hľadiska dominantného rozlišujúceho
slovného prvku „GORAL“ ako aj ďalších výrazných odlišností spočívajúcich v celkovej grafickej štylizácii
prihláseného označenia, ktoré sú podľa žalovaného dostatočné na to, aby priemerný spotrebiteľ

posudzované označenia dokázal odlíšiť, a to aj v prípade ich použitia na rovnakých alebo podobných
tovaroch a službách.

Žalovaný dospel k záveru, že nebolo možné konštatovať ani pravdepodobnosť asociácie medzi
porovnávanými označeniami práve pre nízku rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok
a vzhľadom na ďalšie dištinktívne prvky tvoriace prihlásené označenie, ktoré sú spôsobilé narušiť

predstavu o vzájomnej spojitosti posudzovaných označení napriek rovnakému slovnému prvku
„HOREC“. Preto neobstojí ani námietka žalobcu, že v prospech existencie pravdepodobnosti asociácie
prihláseného označenia a starších ochranných známok svedčí skutočnosť, že žalobca je majiteľom
viacerých ochranných známok, ktoré obsahujú slovný prvok „HOREC“ a tvoria známkový rad. Žalovaný
poukázal na to, že žalobca okrem prvej a druhej staršej ochrannej známky neuviedol žiadne ďalšie

ochranné známky obsahujúce slovný prvok „HOREC“, ktorých je majiteľom. Keďže prvá a druhá staršia
ochranná známka sú úplne zhodné, spotrebitelia ich nevnímajú ako viaceré označenia namietateľa
zakladajúce sa na rovnakom slovnom prvku, ale vždy len ako označenie tovarov a služieb namietateľa.

Knámietkežalobcu,ktoroupoukazovalnarozhodnutieOkresnéhosúduKošiceIč.k.28Cb/13/2006-120

z 18. apríla 2007, v ktorom súd uviedol, že slovný prvok „HOREC“ môže na svojich výrobkoch
používať jedine žalobca a žiadny iný výrobca podobného druhu výrobkov nemá označovať svoje
výrobky textom „HOREC“ na etikete, žalovaný uviedol, že predmetom námietkového konania
bolo posúdenie naplnenia hmotnoprávnych dôvodov podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných
známkach, teda existencie pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia a starších ochranných

známok namietateľa, vyplývajúcej zo zhodnosti a podobnosti označení príslušných tovarov a služieb,
zohľadňujúcrelevantnéhospotrebiteľaarozlišovaciuspôsobilosťprvkovtvoriacichprihlásenéoznačenie
a staršie ochranné známky, resp. rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok. Preto
predmetné rozhodnutie, resp. poukaz naň, nebolo relevantným pre posúdenie predmetnej veci.

Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a
postupomsprávnychorgánov-nazákladežalobyžalobcu preskúmať zákonnosťpostupua rozhodnutia
predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1573-2011 II/7-2015 z 9.
februára2015,ktorýmakodruhostupňovýsprávnyorgán podľa§59ods.2správnehoporiadkuvspojení

s § 7 písm. a) zák. č. 506/2009 Z. z. rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 6. mája 2013, č. POZ 1573-2011/N-71-2013, ktorým podľa § 32 ods. 3 zák.
č. 506/2009 Z. z. boli zamietnuté námietky podané žalobcom proti zápisu označenia „GORAL HOREC“
č. spisu POZ 1573-2011, do registra ochranných známok.

Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj kompletný administratívny spis žalovaného
správneho orgánu, je zrejmé, že spornou bola otázka právneho posúdenia veci, t. j. či boli splnené
zákonné podmienky pre postup úradu v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona o ochranných
známkach, za existencie ktorých, na základe podaných, odôvodnených a dôkazmi doložených námietok
proti zápisu kombinovaného označenia „GORAL HOREC“ č. spisu POZ 1573-2011 do registra

ochranných známok, boli námietky žalobcu zamietnuté.

Podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach, označenie sa nezapíše do registra na základe
námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30, majiteľom
staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou

známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná
známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny
sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.Ustanovenie § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach je vnútroštátnou právnou normou, ktorá
transponuje právo EÚ [čl. 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o
aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok].

Kľúčovým pre zamietnutie námietok žalobcu proti zápisu označenia „GORAL HOREC“ č. spisu POZ
1573-2011 do registra ochranných známok bol záver žalovaného, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať
splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach.

Pri výklade pojmu pravdepodobnosti zámeny ochrannej známky je potrebné vychádzať z toho, že
ochrannou známkou podľa § 2 zákona o ochranných známkach je akékoľvek označenie, ktoré možno
grafickyznázorniťaktorétvorianajmäslovávrátaneosobnýchmien,písmená,číslice,kresby,tvartovaru
alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary
alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

Podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach je prekážkou brániacou zápisu prihlasovaného
označenia do registra ochranných známok existencia pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti,
ktorá je daná iba pri kumulatívnom splnení dvoch zákonom stanovených podmienok. Týmito sú jednak
zhodnosť či podobnosť prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou a jednak zhodnosť
alebo podobnosť výrobkov či služieb, na ktoré sa prihlasované označenie a namietaná staršia ochranná

známka vzťahujú.

Podľa názoru senátu najvyššieho súdu prvostupňový súd, ako aj žalovaný otázke existencie
pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti venovali náležitú pozornosť.
Pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti sa má posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých

rozhodujúcich okolností prejednávanej veci. Toto celkové posúdenie podľa judikatúry Všeobecného
súdu Európskej únie i Súdneho dvora Európskej únie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi
zohľadňovanými okolnosťami a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou
označených výrobkov alebo služieb. Nižší stupeň podobnosti medzi označenými výrobkami alebo
službami môže tak kompenzovať vyšší stupeň podobnosti ochranných známok a naopak [rozsudok

Súdneho dvora z 13. septembra 2007, II Ponte Finanziaria/ÚHVT, C-234/06 P, Zb. s. I-7333, bod
48; rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT - Hukla Germany
(MATRATZEN), T-6/01, Zb. s. II-4335, bod 25; analogicky tiež rozsudok Canon].
Aj podľa odvolacieho súdu nie je pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia so staršími
ochrannýmiznámkami.Napriekslovnémuprvku„HOREC“obsiahnutémuvporovnávanýchoznačeniach

za relevantné skutočnosti pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny v predmetnej veci, je potrebné
považovať jednak opisný charakter slovného prvku „HOREC“ v prihlásenom označení a prítomnosť tak
z vizuálneho ako aj fonetického hľadiska dominantného rozlišujúceho slovného prvku „GORAL“ ako aj
ďalších výrazných odlišností spočívajúcich v celkovej grafickej štylizácii prihláseného označenia, ktoré
sú aj podľa odvolacieho súdu dostatočné na to, aby priemerný spotrebiteľ posudzované označenia

dokázal odlíšiť, a to aj v prípade ich použitia na rovnakých alebo podobných tovaroch a službách.

Nebolo možné konštatovať ani pravdepodobnosť asociácie medzi porovnávanými označeniami práve
pre nízku rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok a vzhľadom na ďalšie dištinktívne
prvky tvoriace prihlásené označenie, ktoré sú spôsobilé narušiť predstavu o vzájomnej spojitosti

posudzovaných označení napriek rovnakému slovnému prvku „HOREC“. Preto neobstojí ani námietka
žalobcu, že v prospech existencie pravdepodobnosti asociácie prihláseného označenia a starších
ochranných známok svedčí skutočnosť, že žalobca je majiteľom viacerých ochranných známok, ktoré
obsahujú slovný prvok „HOREC“ a tvoria známkový rad. Žalobca okrem prvej a druhej staršej ochrannej
známky neuviedol žiadne ďalšie ochranné známky obsahujúce slovný prvok „HOREC“, ktorých je

majiteľom. Keďže prvá a druhá staršia ochranná známka sú úplne zhodné, spotrebitelia ich nevnímajú
ako viaceré označenia namietateľa zakladajúce sa na rovnakom slovnom prvku, ale vždy len ako
označenie tovarov a služieb namietateľa.

K námietke žalobcu, že nebolo správne porovnať prihlásené označenie s prvou a druhou ochrannou

známkou žalobcu spoločne, senát najvyššieho súdu uvádza, že aj prvá aj druhá staršia ochranná
známka sú slovnými ochrannými známkami, ktoré sú tvorené slovom „HOREC“. Toto slovo je
potom jediným relevantným prvkom z hľadiska ich porovnania s prihláseným označením z vizuálneho,
fonetického a sémantického hľadiska, a preto by nebolo ani dôvodné ani hospodárne, aby boliporovnávané osobitne. Charakter a stupeň rozlišovacej spôsobilosti jednotlivých prvkov označení alebo
ochranných známok, bol predmetom hodnotenia v rámci posúdenia celkovej pravdepodobnosti zámeny.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Košice I č. k. 28Cb/13/2006-120 z 18.
apríla 2007 - v ktorom okresný súd uviedol, že slovný prvok „HOREC“ môže na svojich výrobkoch
používať jedine žalobca a žiadny iný výrobca podobného druhu výrobkov nemá označovať svoje výrobky
textom „HOREC“ na etikete - odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že predmetom
námietkového konania bolo posúdenie naplnenia hmotnoprávnych dôvodov podľa § 7 písm. a) zákona

o ochranných známkach. Treba totiž rozlišovať medzi posudzovaním zameniteľnosti v administratívnom
konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR a posudzovaním zameniteľnosti v sporovom súdnom
konaní v rámci ochrany pred nekalou súťažou, v ktorom je daný dôraz na spojenie so službami a tovarmi
v reálnej praxi (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhv/3/2008
z 5. marca 2009). Námietky žalobcu týkajúce sa jeho úspešnosti v horeuvedenom sporovom konaní
pred Okresným súdom Košice sú pre právne posúdenie predmetnej veci právne irelevantné.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno žalovanému vytýkať, že ustanovenie § 7 písm. a) zákona o
ochranných známkach vyložil eurokonformne; najmä nie v situácii, ak ide o právnu normu predstavujúcu
transpozíciu sekundárneho práva EÚ, ktoré navyše už bolo predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ v
zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Prvostupňový súd z administratívneho spisu zistil (a oboznámil)

úvahu žalovaného pri právnom posúdení veci - a to vrátane zohľadnenia judikatúry Súdneho dvora EÚ -
(str. 16 druhý odsek prvostupňového rozsudku) a následne konštatoval, že tejto úvahe, ktorou žalovaný
vyhodnotil rozlišovaciu spôsobilosť ochranných známok ako nízku, nič nemožno vytknúť, resp. nemožno
vytknúť žiadne vybočenie z ust. § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach a ani z medzí logického
uvažovania (str. 21 prvostupňového rozsudku).

Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo
na spravodlivý proces je potrebné vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „ak ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument“ (napr. rozsudok Ruiz
Torija c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, 29, atď.). Aj z judikatúry Ústavného súdu SR
vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci išlo o rozhodnutia správnych orgánov vydaných na
základe správnej úvahy (správne uváženie), prvostupňový súd bol oprávnený ich preskúmať v zmysle
§ 245 ods. 2 O. s. p. iba v rozsahu, či takéto rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom, neposudzujúc účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia s tým, že pokiaľ je zákonom
založené voľné uváženie správneho orgánu o veciach rozhodovania o ochranných známkach, toto

uváženienemôžesúdnahradiťsvojímvlastnýmrozhodnutím,aniskúmaťúčelnosťavhodnosťvydaného
rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca namietal, že v posudzovanej veci pri rozhodovaní o jeho námietkach nebolo zohľadnené
rozhodnutie č. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra 2008, ktorým bol zamietnutý

návrhnavýmazochrannejznámkyžalobcuč.201579„HOREC“,podanýzdôvoduzápisutejtoochrannej
známky v rozpore s podmienkami stanovenými zákonom konkrétne v rozpore s § 2 ods. 1 písm. d)
zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, odvolací súd považoval túto námietku za nedôvodnú.
Dôvodom tohto rozhodnutia bolo totiž zistenie, že žalobca ako majiteľ tejto ochrannej známky zapísanej
do registra v rozpore s týmto citovaným ustanovením, prekonal tento nedostatok preukázaním naplnenia

podmienok stanovených v § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z., teda preukázal jej používanie na území
Slovenskej republiky v čase pred začatím konania o výmaze, vďaka ktorému táto ochranná známka
nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná do registra.
Odvolací súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že napriek tomu, že žalobcovej staršej ochrannej
známke pozostávajúcej len z jedného slovného prvku „HOREC“ bola v dôsledku jej používania priznaná

rozlišovacia spôsobilosť, nič to nemení na skutočnosti, že v danom prípade ide o ochrannú známku
len s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, pričom žalobca nepreukázal, že táto ochranná známka
intenzívnym a dlhodobým používaním nadobudla zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť. Záver o zníženejrozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky žalobcu preto nie je v rozpore s rozhodnutím POZ
3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra 2008.

V posudzovanej veci žalovaný k svojmu záveru dospel na základe zhodnotenia všetkých relevantných
kritérií, pričom pri aplikácii právnych noriem nepostupoval svojvoľne a svoje závery riadne odôvodnil.

Za tohto stavu vo veci senát Najvyššieho súdu SR nemal čo vytknúť Krajskému súdu v Banskej Bystrici,
ktorý nenašiel vady v právnom posúdení v rozhodnutí žalovaného, so závermi ktorého sa stotožnil.

Námietku žalobcu, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Odvolací dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. sa
vzťahuje na taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené realizovať procesné práva,
priznané Občianskym súdnym poriadkom. Právny zástupca žalobcu však v rámci odvolania neuviedol
žiaden spôsob porušenia procesných práv žalobcu v konaní pred súdom, ktorým by mu súd znemožnil

uplatnenie zákonom priznaných procesných práv.

Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia pri porovnávaní
označení na str. 9 neuviedol a v žiadnej časti rozhodnutia nezobrazil žalobcovu kombinovanú ochrannú
známku, pričom žalobca neupresnil, o akú jeho ochrannú známku ide, táto námietka je nedôvodná.

Prvostupňovýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutia(str.9)zobrazilprihlásenéoznačenie(kombinované)
ďalšieho účastníka súdneho konania (prihlasovateľ v konaní pred žalovaným) a tie staršie ochranné
známky žalobcu, ktoré boli žalobcom v námietkovom konaní pred žalovaným v podaní nazvanom
„Námietky proti zápisu označenia „GORAL HOREC“ do registra ochranných známok“ (položka č.
8 administratívneho spisu žalovaného) označené ako skoršie práva. V tejto súvislosti odvolací súd

zdôrazňuje, že námietky proti zápisu prihláseného označenia do registra boli žalobcom uplatnené
len na základe dvoch jeho starších slovných ochranných známok, pričom ide o slovnú ochrannú
známku č. 201579 „HOREC“ a slovnú ochrannú známku Spoločenstva č. 008114423, „HOREC“. A
obidve tieto ochranné známky žalobcu sú súčasťou prehľadného znázornenia porovnávaných označení
nachádzajúceho sa na str. 9 rozsudku prvostupňového súdu.

Pokiaľ žalobca namietal dátum vydania napadnutého rozhodnutia, senát odvolacieho súdu poukazuje
na skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici vydal dňa 28. júna 2016 opravné uznesenie č. k.
24S/54/2015-81, ktorým dátum vyhlásenia rozsudku opravil na 30. október 2015.

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré
by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. v spojení s §

246c ods. 1 O. s. p. a s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O. s.
p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.
s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému, ako aj

do konania pribratému účastníkovi, právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval podľa
ustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku,ktorýbolzrušenýzákonomč.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492
ods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.