Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214408
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714214408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu P. Q., K.. XX.X.XXXX, O. B. W. I.,
K. T.. W. Č.. XXX/XX, právne zast. V. U. S.Á., W..Y..R.., W. W. B. Š. Č.. XX proti žalovaným 1/ U. Z., K..
XX.X.XXXX, O. B. V., K. T.. R. Č.. XXX/XX a 2/ U. Z., K.. XX.X.XXXX, O. B. V., K. T.. I. Č.. XXXX/XX,
právne zast. X.. B. K.W., U. W. W. B. V., K. T.. J.. W. Č.. XXXX/X, o zaplatenie sumy 29.000 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 20.7.2017 č.k. 14C/87/2015 - 257 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný v 2. rade na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 17.05.2011, uzavretej so spoločnosťou Q. W..Y..R.. pracoval ako technický riaditeľ uvedenej
spoločnosti a to až do rozviazania pracovného pomeru dohodou ku dňu 10.04.2014. Počas tohto
obdobia si žalovaný v 2. rade niekoľkokrát na základe písomnej pôžičky požičiaval od žalobcu finančné

prostriedky. Zároveň bola medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade uzavretá ústne sprostredkovateľská
zmluva, predmetom ktorej malo byť sprostredkovanie zákaziek žalovaným v 2. rade pre spoločnosť
Q., W..Y..R.., Č. V. žalobcom na pojednávaní dňa 17.06.2017, pričom súdu sa nepodarilo zistiť výšku
provízie žalovaného v 2. rade. Počas tohto obdobia, kedy žalovaný v 2. rade vykonával funkciu
technického riaditeľa, dochádzalo k netransparentným transakciám medzi žalobcom, žalovaným v 2.
rade a spoločnosťou Q. W..Y..R.., výsledkom ktorých sú viacnásobné trestné konania vedené voči
žalobcovi a žalovanému v 2. rade. Voči žalovanému v 2. rade sa vedie trestné konanie na Okresnom

súde Poprad pod sp. zn. 6T/34/2016 za trestný čin podvodu. Proti žalobcovi je vedené trestné konanie
z podozrenia zo spáchania trestného činu krátenia dane pod sp. zn. Č.: S.-XX-X/VYS-V.-XXXX.Z
výpovede žalobcu zo dňa 02.06.2017 vo veci ČVS: S.-XX-X/VYS-V.-XXXX bolo zistené, že žalobca
vyplácal žalovanému v 2. rade počas obdobia, kedy žalovaný v 2. rade pracoval pre spoločnosť Q.,
W..Y..R.. určitéfinančnéprostriedky.Tietobolizaznamenávanénaosobitnýzošit.Dňa27.12.2012zaslal
žalobca na účet X. X. sumu 15.000 Eur a následne dňa 28.12.2012 sumu 5.000 Eur a dňa 25.04.2013
sumu 9.000 Eur a to s poznámkou, že ide o zálohy na byt U.. Z.. Tieto platby realizoval na základe

rokovaní medzi ním a žalovanými, ktoré súviseli s kúpou bytu od X. X.. Dňa 30.04.2013 žalovaný v 1.
rade uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol byt č. 11 na V. poschodí vchodu 26, bloku C.
bytového domu nachádzajúceho sa na adrese I.Š. T.. XXXX/XX B. V..3. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že poskytol žalovaným pôžičku na zaplatenie časti kúpnej ceny
bytu, a to v základnom pojmovom znaku pôžičky, teda v povinnosti dlžníkov vrátiť finančné prostriedky
späť. Žalobca preukázal a ani žalovaní nerozporovali, že žalobca vložil na účet predávajúceho bytu

sumu 29.000 Eur. Na druhej strane však žalovaní podali úspešne obranu spochybňujúcu tvrdenie
žalobcu, že išlo o pôžičku, spočívajúcu v tom, že žalobca v období kedy žalovaný v 2. rade bol
technickým riaditeľom poskytoval netransparentným spôsobom žalovanému v 2. rade určité finančné
prostriedky ako provízie za sprostredkovanie zákaziek. Teda podali úspešne protidôkaz, čím opätovne
presunuli dôkazné bremeno na žalobcu ohľadne preukázania povinnosti žalovaných vrátiť žalobcovi

poskytnuté peniaze. Žalobca však podanie takéhoto dôkazu do konania nevniesol. Okrem toho žalobca
pri poskytovaní menších súm žalovanému v 2. rade uzatváral zmluvy o pôžičke písomnou formou.
Žalovaní nemuseli v tomto konaní podať dôkaz opaku, stačil im podať protidôkaz spochybňujúci dôkazy,
resp. tvrdenia žalobcu, nakoľko súd môže zobrať za podklad svojho rozhodnutia iba také skutočnosti,
ktoré má spoľahlivo zistené, teda nie pravdepodobné, ale na úrovni praktickej istoty.

4. Súd nemohol vo veci rozhodnúť na základe stavu zodpovedajúceho tvrdeniam žalobcu, ale na
základe pravidla o dôkaznom bremene, ktoré žalobca na preukázanie povinnosti vrátiť poskytnuté
peniaze neuniesol a preto ho postihujú negatívne následky z toho vyplývajúce spočívajúce v zamietnutí
žaloby.

5. Pokiaľ sa žalobca domáhal subsidiárne aplikácie ustanovení o bezdôvodnom obohatení, najmä § 454
Občianskeho zákonníka, v tejto súvislosti sa skonštatovalo, že ustanovenia o bezdôvodnom obohatení
neslúžia na preklenutie dôkaznej núdze pri preukazovaní skutočností vyplývajúcich z nároku zo zmluvy.
Pokiaľ žalobca vie preukázať iba poskytnutie finančných prostriedkov, pričom zostáva pochybné, na
základe akého právneho dôvodu k nemu došlo (pôžička či vyplatenie provízie), nemožno ťarchu týchto

pochybnostipreniesťnadruhustranukonštatáciouobezdôvodnomobohatenízdôvoduprevodupeňazí.
Hmotné právo poskytuje dostatok inštitútov veriteľovi, aby sa vyhol situácii dôkaznej núdze a pre prípad
sporu mal potrebné dôkazy preukazujúce jeho nárok. V danom prípade však žalobca tak neučinil.

6. Súdy neposkytujú ochranu nepoctivému konaniu. V zmysle tejto zásady nikto sa nesmie dovolávať

svojho prospechu z toho, že sám konal nepoctivo. To platí nielen pre žalobcu, ale by to platilo aj pre
žalovaného v 2. rade, pokiaľ by sa on domáhal zaplatenia provízií. V prejednanej veci jednoznačne
vyplýva, že žalobca i žalovaný v 2. rade konali neobozretne, resp. cielene netransparentne s cieľom
obísť normy verejného práva najmä na úseku daňovom a účtovnom, v dôsledku čoho sa vedú voči
obidvom trestné konania.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie svoje skutkové

zistenia značne zjednodušil a nerozlišuje medzi osobami, ktoré sú účastníkmi jednotlivých právnych
vzťahov, ktoré boli predmetom konania, a to právneho vzťahu z pôžičky, prípadne z bezdôvodného
obohatenia, kde sú účastníkmi právneho vzťahu žalobca a žalovaný v 1/ rade a z právneho vzťahu
zo zmluvy o sprostredkovaní medzi žalovaným v 2/ rade a obchodnou spoločnosťou MEDUX, s. r. o..
Zatiaľ čo žalovaný nárok na zaplatenie sumy 29.000 Eur je vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v

1/ rade, tak akékoľvek nároky žalovaného v 2/ rade na províziu smerujú voči spoločnosti MEDUX, s.
r. o., ktorej bol zamestnancom a nie voči žalobcovi, pre ktorého nevykonával žiadnu činnosť. Jediným
dôkazom o tvrdenej provízii vo výške 29.000 Eur je výpoveď manželky žalovaného v 2/ rade, ktorá je
zároveň nevestou žalovaného v 1/ rade, a teda majetkovo je priamo zainteresovaná na výsledku sporu.
Žalovaní preukázali len to, že k dohode o provízii medzi žalovaným v 2/ rade a obchodnou spoločnosťou

MEDUX, s.r.o. došlo, avšak nepreukázali obsah dohody a ani splnenie podmienok vzniku nároku na
províziu. V tomto konaní však žalobcom nie je spoločnosť MEDUX, s. r. o., ale Dušan Medla, fyzická
osoba, ktorý poskytol 29.000 Eur žalovanému v 1/ rade na kúpu bytu. Žalovaní teda nepreukázali, že
predmetná suma 29.000 Eur bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému v 1/ rade ako provízia pre
žalovaného v 2/ rade. Okrem toho žalovaný v 1/ rade mal na základe zmluvy o budúcej zmluve právnu

povinnosť zaplatiť pánovi Jozefovi Jakubčovi zálohu na kúpnu cenu za predaj bytu, pričom túto zálohu
zaplatil žalobca, hoci takúto právnu povinnosť nemal. Takéto skutkové zistenie súdu, ktoré nepovažujú
za správne, však korešponduje presne s ust. § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodnesa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo mal podľa práva plniť sám. V konaní sa opomenula vyhodnotiť
výpoveď svedka Mareka Jalowiczora, ktorý existenciu pôžičky potvrdil.

9. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej žalobca nikdy netvrdil, aby medzi účastníkmi nespornú sumu 29.000 Eur plnil za žalovaného v 1/
rade, čím by sa naplnila skutková podstata ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobca svoj nárok na
zaplatenie sumy 29.000 Eur odvodzoval od ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke so žalovaným v 1/ rade.

Bolo preto na žalobcovi, aby toto svoje tvrdenie hodnoverne preukázal.

13. Zmluva o pôžičke je upravená v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Vyššie uvedené ustanovenie pre platnosť zmluvy o pôžičke nevyžaduje osobitnú formu. Možno ju
teda uzavrieť ústne alebo konkludentným prejavom.

15. Tvrdenie o poskytnutí ústnej pôžičky žalovanému v 1/ rade je tvrdením žalobcu , a preto bolo

povinnosťou tohto účastníka uvedené tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať.

16. Čo sa týka svedka Mareka Jalowiczora, vypočutého na pojednávaní dňa 13.6.2017 , tento osobne
prítomnýpriuzatváraníústnejzmluvyopôžičkenebol.Samotnýžalobcapritomnapojednávaníkonanom
dňa 17.6.2016 uviedol, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke malo dôjsť preto, lebo žalovaný v 2/

rade pracoval vo firme MEDUX, s. r. o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol žalobca a žalovaný
v 1/ rade vyzeral seriózne. Žalobca teda žalovaného v 1/ rade fakticky nepoznal a napriek tomu mu mal
poskytnúťsumu29.000Eurbezuzatvoreniapísomnejzmluvyopôžičke,resp.bezvystaveniapotvrdenia
o prevzatí finančných prostriedkov z titulu pôžičky zo strany žalovaného v 1/rade.

17. V prípade pôžičiek poskytnutých žalovanému v 2/ rade žalobca takto nepostupoval a zo žalovaným
v 2/ rade uzatvoril písomné zmluvy o pôžičkách na podstatne nižšie sumy, čoho dôkazom je zmluva o
pôžičke zo dňa 14.01.2011 uzatvorená na sumu 3.500 Eur s lehotou splatnosti do 14.01.2012 a zmluva
o pôžičke zo dňa 21.06.2011 uzatvorená na sumu 1.500 Eur s lehotou splatnosti do 31.12.2011 ( č.l. 127
a 128 spisu). Vo vzťahu k zmluve o pôžičke zo dňa 21.06.2011 bolo dňa 21.06.2011 v prospech žalobcu

vystavené žalovaným v 2/ rade potvrdenie o prevzatí sumy 1.500 Eur ( č.l. 129 spisu).

18. Prečo obdobným spôsobom žalobca nepostupoval pri poskytnutí sumy 29.000 Eur žalovanému
v 1/ rade, ako osobe jemu v podstate neznámej, v priebehu konania ničím právne významným
nezdôvodnil. Za takejto situácie záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom má oporu vo

vykonanom dokazovaní.

19. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje

sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku
dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktoráby nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Hodnotenie dôkazov Civilný sporový poriadok upravuje v ust. §
191.

20. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúcej z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana
sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

21. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania,
ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť
ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné
postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho

uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

22. Keďže žalobca svoje tvrdenia o uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke ničím právne významným
nepreukázalodvolacísúdpostupomvyplývajúcimzustanovenia§387CSProzsudokakovecnesprávny
potvrdil.

23. Zároveň úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade
s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).