Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/399/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710201839
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6710201839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spise žalobcu: T.. M. A., nar. XX. XX. XXXX trvale
bytom J., J. B. č. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom v
Banskej Bystrici, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, proti žalovanej Slovenskej republike za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, v konaní o zaplatenie
9.519,79 EUR (pôvodne 11.119,96 EUR) s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/22/2010 - 274 zo dňa 22. 02. 2011, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu nad sumu 774,55 EUR a

vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.600,17 EUR s
príslušenstvom v súdom určenej lehote ostáva nedotknutý.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.600,17 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23. 03. 2010 do zaplatenia v lehote 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným 15. 02. 2010 domáhal zaplatenia
11.119,96 EUR ako náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom na tom skutkovom základe, že dňa 25. 06. 2004 bola v trestnom konaní podaná obžaloba
proti T.. M. A. (žalobcovi) pre trestný čin podvodu v prípade troch samostatných skutkov označených ako
skutok„Sporiteľňa“,skutok„E.“askutok„K.“.KrajskýsúdvBanskejBystricirozsudkomsp.zn.2T4/2004

zo dňa 04. 06. 2008 žalobcu uznal vinným z trestného činu podvodu pre skutok „A.“ podľa § 250 ods. 1, 4
Trestného zákona a za použitia § 40 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31. 08. 1999 mu uložil
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu
štyri roky. Pre skutok „E.“ bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený a skutok „K.“ bol ako jeden zo
samostatných skutkov pokračujúceho trestného činu podvodu z výroku uvedeného trestného rozsudku
vypustený. Obvinenie bolo pôvodne vznesené aj pre skutok „O. Q.“, ale trestné stíhanie bolo v tomto
prípade zastavené ešte v prípravnom konaní. V súvislosti s obhajobou v trestnom konaní žalobca dňa

06. 07. 1998 uzatvoril mandátnu zmluvu s advokátom JUDr. Petrom Kočičkom, advokátom so sídlom
v Banskej Bystrici, v zmysle ktorej advokát vykonával obhajobu žalobcu vo všetkých štyroch skutkoch
a trestných veciach, v ktorých mu bolo vznesené obvinenie. Ohľadne odmeny sa žalobca s advokátom
dohodli tak, že obhajca mal nárok na odmenu vo výške 8.298,47 EUR (250.000,- Sk) a v prípade konaniapred súdom vo výške ďalších 8.298,47 EUR (250.000,- Sk). Žalobca na základe mandátnej zmluvy v
trestnom konaní vynaložil na svoju obhajobu 18.173,67 EUR (547.000,- Sk). Do 30. 11. 2002, kedy bolo
zastavené trestné stíhanie pre skutok „U. Q.“, vynaložil na obhajobu 180.000,- Sk. Pri troch skutkoch („U.

Q.“, „E.“ a „K.“) bola preukázaná nevina žalobcu. Žalobca si náhradu škody za skutok „U. Q.“ neuplatnil,
uplatnil si ju pri zvyšných dvoch skutkoch v sume 90.000,- Sk (polovica zo sumy 180.000,- Sk). Žalobca
potom vynaložil na svoju obhajobu pri troch proti nemu vedených konaniach (skutkoch) sumu 367.500,-
Sk. Pri dvoch skutkoch bola preukázaná jeho nevina, preto uplatnil náhradu škody vo výške 245.000,-
Sk, ktorá predstavuje dve tretiny trov obhajoby zo sumy 367.500,- Sk. Spolu žalobca uplatnil náhradu

škody vo výške 11.119,96 EUR (335.000,-Sk, 90.000 + 245.000 = 335.000).

2. Predchádzajúcim rozsudkom č. k. 9C/22/2010 - 200 z 24. 06. 2010 okresný súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 11.119,93 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26. 03. 2010 do
zaplatenia, keď vychádzal zo zmluvnej odmeny, uzavretej medzi žalobcom a jeho obhajcom v trestnom
konaní,alenaodvolaniežalovanéhoKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.12Co/291/2010-225

z 18. 11. 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd rešpektoval
právny názor, ktorý vyslovil v zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd, že v danom prípade treba pri výške
škody vychádzať z tarifnej odmeny podľa právnej úpravy vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov
č. 240/1990 Zb., č. 163/2002 Z. z. a č. 655/2004 Z. z.

3. Súd prvej inštancie považoval základ nároku za daný, pretože žalobca má v zásade právo na náhradu
škody v prípade, ak vynaložil náklady na trovy obhajoby bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený
alebo či si ho zvolil sám. O tom, že obhajca prijal od žalobcu dohodnutú odmenu, svedčili príjmové
pokladničné doklady. Z pripojeného trestného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T 4/2004
súd zistil, že obhajca vykonal od 24. 11. 1997 do 29. 09. 2009, kedy rozsudok č. k. 2T 4/2004 - 2017 z 04.

06. 2008 nadobudol právoplatnosť, celkovo 45 úkonov vo všetkých štyroch trestných veciach, pre ktoré
sa viedlo trestné konanie. Žalobcovi pri každom stíhanom skutku hrozil trest odňatia slobody v trestnej
sadzbe v rozpätí 5 až 12 rokov. Tarifná odmena pri obhajobe v trestnom konaní okresný súd vyčíslil podľa
§ 12 vyhlášky č. 240/1990 Zb., po 600,- Sk za úkony označené v rozsudku pod č. 1) až 29), vykonané
obhajcom za obdobie od 24. 11. 1997 do 04. 06. 2001, spolu v sume 17.400,- Sk. Odmenu podľa § 15

vyhlášky č. 163/2002 Z. z. po 2.562,- Sk priznal za úkony obhajcu označené v rozsudku pod č. 30) až
35) vykonané za obdobie od 24. 02. 2003 do 10. 04. 2004, spolu s 19 % DPH, nakoľko obhajca sa stal
od 06. 06. 2001 platiteľom DPH. Za toto obdobie patrila odmena spolu s paušálnou sumou náhrad v
sume 18.739,90 Sk. Odmena podľa § 12 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. po 2.380,- Sk + 19 % DPH patrila za
úkony obhajcu označené v rozsudku pod č. 36) až 45), ktoré boli vykonané za obdobie od 19. 07. 2005

do 04. 06. 2008, spolu s paušálnou sumou náhrad vo výške 28.135,64 Sk. Spolu za všetkých 45 úkonov
obhajoby by preto patrila odmena 2.133,56 EUR (64.275,54 Sk). Predmetom obhajoby boli štyri skutky,
žalobca bol odsúdený za jeden a v ostatných veciach bol oslobodený, resp. jeho trestné stíhanie bolo
zastavené, preto okresný súd znížil vyčíslenú tarifnú odmenu o jednu štvrtinu a navrhovateľovi priznal
náhradu takto určenej škody vo výške 1.600,17 EUR. Úrok z omeškania priznal odo dňa 23. 03. 2010,

ktorý nasledoval po doručení žaloby žalovanej protistrane. Žalovaná žiadne trovy v konaní neuplatnila,
preto jej náhrada trov nebola priznaná.

4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobca aj žalovaná.

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovanú sumu 11.119,96 EUR vynaložil na svoju obhajobu a táto
škoda mu vznikla v dôsledku nezákonných rozhodnutí štátneho orgánu v trestnom konaní. Odvolací
súd v zrušujúcom rozhodnutí nevyhodnotil relevantnú hmotno-právnu argumentáciu a okresný súd
nemusel byť viazaný chýbajúcim právnym názorom odvolacieho súdu. Spochybnil záver súdu, že pokiaľ
dôjde k dohode na zmluvnej odmene, ktorá prevyšuje tarifnú odmenu, rozdiel nemôže zaväzovať tretiu

osobu, ktorá účastníkom zmluvného vzťahu nebola a nemohla ovplyvniť obsah zmluvy. Uvedený záver
nemá oporu v osobitnej úprave náhrady škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, ani vo všeobecnej
úpravenáhradyškodypodľaObčianskehozákonníka.Jevrozporesreparačnouasatisfakčnoufunkciou
náhrady škody a s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Nemá oporu ani v rozhodovacej praxi odvolacích senátov
a Najvyššieho súdu SR. Navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel aj v zostávajúcej časti uplatneného

návrhu a žalobcovi priznal zaplatenie sumy 9.519,79 EUR (11.119,96 - 1.600,17 = 9.519,79).

6. Žalovaná vo včas podanom odvolaní navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.
Samotná skutočnosť, že žalobca bol v trestnom konaní právoplatne oslobodený, nezakladá jeho nárokna náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. (Trestný
poriadok) štát neznáša vlastné trovy obvineného. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že trovy konania,
ktoré vzniknú obvinenému, neznáša štát, ale priamo obvinený, inak by bol takýto nárok predmetom

úpravy v Trestnom poriadku. Žalobca nemá právo na úrok z omeškania, pretože výška nároku závisela
od rozhodnutia súdu, žalovaná sa nemohla dostať do omeškania skôr, ako bola známa výška škody.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej trestným
stíhaním, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu,

kedy je zmyslom právnej úpravy, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným
zásahom štátu bola odčinená.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Co/152/2011 - 315 z 12. 01. 2012 rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.345,41 EUR s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 26. 03. 2010 do zaplatenia, do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol.

Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd SR uznesením č. k. 6Cdo 110/2012 - 348 z 20. 03. 2013
zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/152/2011 - 315 z 12. 01. 2012 v časti
výroku týkajúceho sa sumy nad 1.600,17 EUR (t. j. v časti, v ktorej došlo k zmene rozsudku okresného
súdu), vrátane príslušenstva a vo výroku o trovách prvostupňového a odvolacieho konania a vec vrátil v
rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Dovolanie odmietol čo do sumy 1.600,17 EUR, ktorá bola žalobcovi

priznaná okresným súdom v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu.

9. Odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 9C/22/2010 - 274 zo dňa 22. 02.
2011 bolo právoplatne vybavené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/152/2011 -
315z12.01.2012vspojenísuznesenímNajvyššiehosúduSR č.k.6Cdo110/2012-348z20.03.2013.

10. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca zotrval na dôvodoch odvolania proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č. k. 9C/22/2010 - 274 zo dňa 22. 02. 2011, pretože právny názor vyjadrený
v predošlom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu (č. k. 12Co/291/2010 - 225 z 18. 11. 2010), nemal
podľa žalobcu dostatočnú argumentačnú silu v doteraz známej rozhodovacej praxi súdov. Pre priznanie

odmeny je rozhodujúce posúdenie, či zmluvne dohodnutá odmena advokáta a jej vyčíslenie bolo v
súlade s dobrými mravmi. Odmena zohľadňovala rozsah poskytnutej právnej pomoci a zákonné kritériá
na dojednanie zmluvnej odmeny medzi advokátom a klientom. Počas 12 rokov trvajúceho trestného
stíhaniaza4samostatnéskutkyshrozboutrestu5-12rokovprekaždýznichnebolazmluvnedohodnutá
odmena neprimeraná. Pri posudzovaní, či sa dohoda o zmluvnej odmene neprieči dobrým mravom,

treba vychádzať z predpisov upravujúcich výkon advokácie a vzťah advokáta a klienta. Žalovaná
neuviedla žiadnu konkrétnu skutkovú okolnosť, z ktorej by sa dal vyvodiť záver o neprimeranosti
uplatňovanej zmluvnej odmeny, rozpor s dobrými mravmi alebo absolútna neplatnosť mandátnej zmluvy
medzi advokátom a klientom..

11. Žalobca ďalej zobral späť žalobu čo do sumy 2.374,72 EUR s prísl. s odôvodnením, že odvolací súd
v rozsudku zo dňa 12. 01. 2012 priznal žalobcovi nárok v sume 10.345,41 EUR a žalovaná dňa 13. 06.
2013 zaplatila z uplatneného nároku sumu 1.600,17 EUR s príslušenstvom, spolu sumu 1.929,21 EUR.
Predmetom jeho žaloby ostala suma 8.745,24 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26. 03. 2010
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti navrhol konanie zastaviť. Žalovaná vo vyjadrení z 29. 11. 2013 s

čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Co/196/2013-389 z 12. 12. 2013 zmenil rozsudok
Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/22/2010 - 274 zo dňa 22. 02. 2011 tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 8.745,24 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26. 03. 2010 do zaplatenia, do

troch dní. Súčasne prihliadol na čiastočné späťvzatie žaloby a konanie o zaplatenie sumy 774,52 EUR s
príslušenstvom zastavil. Na základe dovolania žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd
SR uznesením č. k. 6Cdo 402/2015 - 402 z 28. 04. 2016 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci odvolacím súdom rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/196/2013-389 z 12. 12.
2013, okrem výroku o zastavení konania, zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie.

13. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia č. k. 6Cdo 402/2015 - 402 z 28. 04. 2016 potvrdil, že základ
žalobného nároku je daný ako nárok na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním, ktoré neskončiloprávoplatným odsúdením a spočíva v nákladoch vynaložených poškodeným na trovy obhajoby za
účelom zrušenia alebo zmeny nezákonného rozhodnutia. Keďže nárok nie je priamo upravený v zák. č.
58/1969 Zb., ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu, kedy treba samostatne posudzovať

aj otázku rozsahu náhrady. Poškodený prostredníctvom tohto nároku uplatňuje náhradu zmluvnej
odmeny poskytnutú advokátovi za zastupovanie v trestnom konaní. Odmena advokáta je nepochybne
hotovým výdavkom obvineného, ktorý patrí medzi základné druhy trov konania, ktoré štát uhrádza
poškodenému vo forme náhrady škody. Trovy konania upravujú procesné predpisy verejnoprávnej
povahy a právna úprava zodpovednosti za škodu má základ v hmotnom práve súkromnej povahy. Z

hľadiska rozsahu náhrady škody treba primerane použiť všeobecné zásady charakteristické pre právnu
úpravu trov konania, predovšetkým zásadu, podľa ktorej každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikli
jemu osobne a trovy svojho zástupcu. Táto zásada sa v trestnom konaní prejavuje tým, že obvinený
znáša vlastné trovy a výdavky spojené so zvolením obhajcu, vrátane odmeny dohodnutej medzi ním
a advokátom. Záleží na samotnom účastníkovi, aké finančné prostriedky na svoju obranu vynaloží. V
súvislosti s náhradou trov konania preto treba priznať len náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie

alebo bránenie práva a nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil. V súvislosti s odmenou
za zastupovanie advokátom aj v prípade, ak sa klient s advokátom dohodne na zmluvnej odmene, pri
určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška
odmeny advokáta určí podľa vyhlášky o tarifnej odmene (§ 22 vyhl. č. 240/1990 Zb., vyhl. č. 163/2002
Z. z. a § 18 ods. 1 vyhl. č. 622/2004 Z. z.). Niet dôvodu, aby štát v tomto špecifickom prípade náhrady

škody uhrádzal poškodenému všetky náklady, ktoré vynaložil v trestnom konaní na svoju obhajobu.
Štát nie je povinný znášať náklady v podobe neprimerane dohodnutých zmluvných odmien medzi
advokátom a poškodeným, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú odmenu mimozmluvnú. Pre účely náhrady
škody sa uplatní obmedzenie účelne vynaložených nákladov na obhajobu. Východiskom, čo treba
považovať za účelne vynaložené náklady trov obhajoby, je pravidlo, podľa ktorého pri určení nákladov

konania sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene a niet dôvodu,
aby sa toto pravidlo neuplatnilo aj pri určení rozsahu náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby,
ktorá sa priznáva proti štátu, čím sa objektívne vyjadruje odmena za zastupovanie, ak zástupcom je
advokát. Uvedené pravidlo prispieva k právnej istote účastníkov právneho vzťahu a štát nemusí úhradu
zvýšených nákladov vynaložených poškodeným znášať. Aj podľa súčasnej právnej úpravy zák. č.

514/2003 Z. z., ktorým bol zrušený zák. č. 58/1969 Zb., sa stanovuje, že náhrada škody zahŕňa aj
náhradu účelne vynaložených trov konania s tým, že účelne vynaložené hotové výdavky a odmena za
zastupovanie sa určia ako tarifná odmena advokáta. Odvolací súd tým, že priznal žalobcovi náhradu
škody v rozsahu zmluvnej odmeny dohodnutej medzi advokátom a jeho klientom, rozhodol nesprávne
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom žalobca vo vyjadrení zo dňa 20. 12.
2017 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch odvolania proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo
dňa 22. 02. 2011 a vyjadrenia, ktorého súčasťou bolo čiastočné späťvzatie žaloby a navrhol, aby krajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 8.745,24 EUR s

9 % ročným úrokom z omeškania od 26. 03. 2010 do zaplatenia. Poukázal na to, že proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo 402/2015 - 402 z 28. 04. 2016 podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola
uznesením sp. zn. I. ÚS/543/2016-29 zo dňa 14. 09. 2016 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená,
ale v odlišnom stanovisku sudca Milan Ľalík poukázal na rozlíšenie inštitútu náhrady trov konania,
upravenýpredpismiprocesnejpovahyasúkromnoprávnynároknanáhraduškody,zaručenýčl.46ods.3

Ústavy.Zaplatenétrovytrestnéhokonaniatrebapovažovaťzaskutočnúškodupodľa§442Občianskeho
zákonníka.

15. Žalobca ďalej poukázal na to, že za účinnosti Civilného sporového poriadku je pre právne posúdenie
vecirelevantnáustálenározhodovaciapraxdovolaciehosúduajudikátypublikovanévZbierkestanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Žalobca poukázal na rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/175/2005,
ktoré je zhodné s odôvodnením odvolacieho súdu sp. zn. 16Co/196/2013 z 12. 12. 2013 v tejto veci.
Právny názor dovolacieho súdu považuje za ojedinelý a vybočujúci z rámca ustálenej rozhodovacej
praxe v riešenej otázke, či výška náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. spočívajúca vo vynaložených
nákladoch nutnejobhajoby je limitovaná výškou tarifnejodmeny. Odvolací súd sa musí zaoberať otázkou

kasačnej záväznosti zrušujúceho dovolacieho rozhodnutia sp. zn. 6Cdo 402/2015, pričom podľa žalobcu
procesné podmienky umožňujú, aby odvolací súd nebol bezvýhradne viazaný ojedinelým a z ustálenej
rozhodovacej praxe vybočujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu.16. Žalovaná sa po doručení vyjadrenia žalobcu zo dňa 20. 12. 2017 k jeho odvolaniu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/22/2010 - 274 zo dňa 22. 02. 2011 nevyjadrila.

17. Odvolací súd rozhoduje o odvolaní žalobcu po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu už po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01.
07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Podľa470ods.2,vetaprváCSPprávneúčinkyúkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová
právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu
právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej
úpravy.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku, ktorým bola
žaloba zamietnutá (nad sumu 774,55 EUR, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté zastavením konania)
potvrdil ako vecne správne.

Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom bol účinný do 31. 06. 2004. Obžaloba na navrhovateľa v trestnom
konaní bola podaná na krajskom súde 25. 06. 2004. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý nahradil od 01. 07. 2004 predošlú
právnuúpravu,zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutím
účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o

väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. podľa ods. 2 zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

19. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 9C/22/2010 - 274 zo dňa 22. 02. 2011 priznal žalobcovi náhradu

škody vo výške 1.600,17 EUR, keď vychádzal z toho, že predmetom obhajoby žalobcu v trestnom
konaní boli štyri skutky, pri ktorých vykonal obhajca celkovo 45 úkonov, za ktoré by pripadala tarifná
odmena spolu vo výške 2.133,56 EUR (64.275,54 Sk). Keďže žalobca bol odsúdený iba za jeden
zo štyroch skutkov a v ostatných bol oslobodený, resp. jeho trestné stíhanie bolo zastavené, z toho
dôvodu okresný súd znížil vyčíslenú tarifnú odmenu o jednu štvrtinu a navrhovateľovi priznal náhradu

vo výške 1.600,17 EUR takto určenej škody spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 23. 03.
2010, ktorý nasledoval po doručení žaloby žalovanej protistrane. V tejto časti nadobudlo rozhodnutie
právoplatnosť. Z procesných podaní žalobcu vyplýva, že žalovaná právoplatne priznanú sumu uhradila.
Žalobca sa v odvolaní domáha ešte zaplatenia sumu 8.745,24 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania,
ktorá vychádza z pôvodne žalovanej sumy, zníženej v priebehu konania z dôvodu plnenia žalovanej

a čiastočného späťvzatia žaloby (v sume 774,55 EUR), o ktorom bolo už tiež právoplatne rozhodnuté
(9519,79 - 774,55 = 8.745,24).20. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Súd prvej inštancie rešpektoval názor, vyjadrený v zrušujúcom
rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/291/2010 - 225 z 18. 11. 2010, v ktorom
odvolací súd vyslovil, že pri výške škody treba vychádzať z tarifnej odmeny podľa právnej úpravy

vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov č. 240/1990 Zb., č. 163/2002 Z. z. a č. 655/2004 Z. z.
Uvedený záver potvrdil Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozhodnutí č. k. 6Cdo 402/2015 - 402 z 28.
04. 2016. Zák. č. 58/1969 Zb. nepodáva definíciu náhrady škody a neupravuje rozsah jej náhrady ani
spoluzavinenie poškodeného a v zmysle § 20 cit. zákona sa na právny vzťah použije právna úprava
§ 441, § 442 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako poškodený prostredníctvom tohto nároku uplatnil

náhradu zmluvnej odmeny, ktorú poskytol advokátovi za zastupovanie v trestnom konaní. Dovolací súd
judikoval, že v súvislosti s náhradou trov konania ako skutočnej škody možno priznať len náhradu trov
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, a nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní
vynaložil. Aj keď sa v posudzovanej veci žalobca dohodol s advokátom na zmluvnej odmene, náhradu
týchto nákladov môže súd priznať len do výšky odmeny advokáta určenej podľa vyhlášky o tarifnej
odmene v trestnom konaní, ako správne rozhodol okresný súd. Žalobca v odvolaní požadoval priznanie

škody v rozsahu uhradenej zmluvnej odmeny, na ktorej sa dohodol s advokátom, ktorú však v zmysle
záväzného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vysloveného v tejto veci znáša sám a nemá nárok na jej
náhradu od žalovanej.

21. Pokiaľ žalobca spochybňoval viazanosť odvolacieho súdu rozhodnutím dovolacieho súdu ako

ojedinelého stanoviska, ktoré je v rozpore s dovtedajšou platnou judikatúrou najvyššieho súdu a
rozhodovacou praxou všeobecných súdov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právne závery
dovolacieho súdu vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 402/2015 z 28. 04. 2016 vydanom tejto veci
boli zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 2/2018 pod č.17. Právna veta uvedeného
rozhodnutia znie: „Aj v prípade, ak nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným (obvineným)

na jeho obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie
voči nemu bolo zastavené, bol uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, súd môže priznať
len náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej
osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov.“ Uvedené rozhodnutie tak relevantným

spôsobom nahrádza doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, na ktorú žalobca poukazoval.

22. Výrok, ktorým krajský súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, je
odôvodnený tým, že v konaní bola úspešná žalovaná a podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná však žiadne

trovy odvolacieho konania neuplatnila a zo spisu nevyplývali.

23. Výrok, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.600,17 EUR
s príslušenstvom v súdom určenej lehote, nie je týmto rozhodnutím dotknutý, nadobudol právoplatnosť
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/152/2011 - 315 z 12. 01. 2012

a uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo 110/2012 - 348 z 20. 03. 2013. Čo do sumy 774,52
EUR s príslušenstvom bolo konanie zastavené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
16Co/196/2013-389 z 12. 12. 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo 402/2015
- 402 z 28. 04. 2016.

24. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní

náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom.
Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.