Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010434
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816010434.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Beáty Javorkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. C., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale
bytom U. pod S., Z. A. XXX/XX, pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2
písm.b) Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.5 Tr.zák., o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.3.2017, sp.zn. 2T/108/2016, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 15. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.3.2017, sp.zn. 2T/108/2016 bol
obžalovaný A. C. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 11.07.2016, sp.zn. 2 Pv 345/15/3307-38, právne posúdený ako

pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr zák. č. 300/2005
Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z. (ďalej Tr. zák.) v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127
ods. 5 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistené dni od 02. 09. 2013 do 31. 08. 2014
vo večerných hodinách, v U. pod S., Z. A. XXX/XX, v detskej izbe domu, keď poškodená maloletá E. D.,
nar. XX. XX. XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a ktorá je dcérou R. W., s ktorou má syna C. C.,
spala v posteli, túto dvakrát s odstupom asi dvoch týždňov odokryl, následne sa zobudila a chytal ju pod

pyžamom na prsiach a cez pyžamo v rozkroku, hoci vedel, že táto ešte nemá pätnásť rokov, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, v neprospech obžalovaného. V odôvodnení
odvolania prokurátor uviedol, že rozhodnutie súdu o oslobodení obž. A. C. spod obžaloby, považuje

za nezákonné. Podľa názoru prokurátora naopak vykonané dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a
nepriamych dôkazov, na základe ktorej mal súd ustáliť, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný.
V súvislosti s tým poukázal predovšetkým na výpoveď pošk. E. D. , nar. XX.XX.XXXX, svedkov R. W.,
H. W., S. U. a W. P. a na znalecký posudok znalkyne psychologičky. Svedkovia R. W., H. W., U. a P.
vypovedali, čo pred nimi povedala poškodená E. D. o sexuálnom zneužívaní. Výpoveď poškodenej E.
D., nar. XX. XX. XXXX je priamym dôkazom. Pri výsluchu poškodená primerane svojmu veku a odstupu

času od spáchania skutkov popísala ako a kedy došlo k sexuálnemu zneužívaniu. Pokiaľ okresný súd
k výpovedi poškodenej E. D. uviedol, že táto bola neurčitá a nejednoznačná, pričom odpovedala až na
opakované otázky, prokurátor uviedol, že pri hodnotení tejto výpovede je potrebné vziať do úvahy najmä
vek poškodenej a časový odstup od skutkov a zvoliť špecifický prístup pri ich hodnotení. Aj vzhľadom na
uvedené okolnosti nie je možné reálne predpokladať a očakávať, že výpoveď poškodenej bude presná,
podrobná a jednoznačná. Okrem toho je známe, že deti nie sú schopné presne určiť, konkretizovať,

resp. ustáliť kedy k akej udalosti došlo. To, že poškodená hneď nereagovala na konanie obžalovaného
a že napríklad nekričala, nezobudila brata, matku, bolo v danej situácii pochopiteľné, pretože bolarozospatá a musela byť navyše zmätená, prekvapená a zaskočená. Čo sa týka rozporov ohľadne
času, kedy poškodená E. D. povedala o zneužívaní sv. U., je pravda, že R. W. v trestnom oznámení
uviedla, že to bolo v čase, keď u P. bývali a neskôr povedala, že to bolo, keď u nich ešte nebývala.

Tento rozpor možno vysvetliť časovým odstupom získania informácie do podania trestného oznámenia
(približne 5 mesiacov), resp. do ďalších výsluchov na polícii. Súd tiež namietal postup matky maloletej
poškodenej - R. W. po tom, ako sa dozvedala o sexuálnom zneužívaní, teda, že okrem odsťahovania
sa od obžalovaného a prehlásenia dcéry do inej školy nič iné neurobila, hlavne že nepodala trestné
oznámenie a že sa pred Vianocami vrátila do spoločnej domácnosti s obžalovaným. Všetky tieto svoje

postupy a kroky R. W. logicky vysvetlila. Pritom odsťahovanie sa od obžalovaného a prehlásenie dcéry
na inú školu považovala R. W. v tom čase za dostatočné opatrenia. To, že sa R. W. vrátila s deťmi na
Vianoce k obžalovanému, vysvetlila tým, že nechcela deťom pokaziť Vianoce. Okolnosť, že R. W. podala
trestné oznámenie až dňa 21.04.2015 nemohla spôsobiť, že výpoveď pošk. E. D. a ďalších svedkov súd
nebral do úvahy, resp. že výpoveď E. D. vyhodnotil ako nevierohodnú. V tejto veci je na prvý pohľad
zvláštne to, že pošk. E. D. povedala o zneužívaní ako prvému sv. U., ktorý bol v tom čase pre ňu v

podstate neznámy človek, resp. ho poznala len málo. K tomuto sa vyjadrila aj znalkyňa PhDr. C. PhD.,
ktorá uviedla, že sa to stáva. V súvislosti s tým uvádzam, že poškodená s matkou R. W. nemala blízky
vzťah a nenachádzala u nej istotu, dôveru a bezpečie. O sexuálnom zneužívaní poškodená nepovedala
ani svojmu otcovi H. W., čo je logické, pretože po rozvode rodičov nemala k nemu blízky vzťah a tomuto
sa nezdôverovala. Súd sa v odôvodnení rozsudku pri rozoberaní príčin oslobodenia spod obžaloby

vôbec nevyjadril k znaleckému posudku PhDr. C. PhD., najmä sa nevyjadril k tomu, ako znalecký
posudok a výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní vyhodnotil a k akým záverom dospel ohľadne
nich. Pritom znalkyňa v znaleckom posudku, v jeho doplnku a pri výsluchu na hlavnom pojednávaní
uviedla že u E. D. ide o dospievajúce dievča vo vývine, v období puberty. V jej osobnostnej štruktúre
dominujú v súčasnosti astenické pocity, boli zistené viaceré znaky neurotického prežívania. E. D. sa

častocítizle.Jejpsychickývývinjeaktuálnedestabilizovanýsusp.ajjejvýpoveďoupredvyšetrovateľom.
U maloletej E. D. nejde o sklon ku konfabuláciám alebo k fantazírovaniu. Môže ísť o podvedomé
vypĺňanie medzier v pamäti alebo o prenášanie negatívnych zážitkov na osobu obvineného. Neverbálny
prejav maloletej počas výsluchu sa vyznačoval prejavmi emocionálnej lability, neistotou, vyhýbaním,
neodpovedaním. Negatívny sebaobraz, sebaobviňovanie, premýšľanie o sebazabití a ďalšie zistené

znaky neurotického prežívania signalizujú možný zážitok nevhodného správania sa inej osoby voči nej,
vrátane popisovaného predmetného správania sa obvineného voči nej. Psychologickým vyšetrením
nebolo zistené zámerné modifikovanie popisu prežitých udalostí alebo zámerné vymýšľanie si prežitých
udalostí. Zvláštnosti prípadu, na ktoré poukázal súd v odôvodnení, nemohli a nemôžu spôsobiť, že
výpoveď pošk. E. D. súd nevzal do úvahy, resp. ju považoval za nepravdivú. Vzhľadom na všetky

uvedené okolnosti treba podľa názoru prokurátora konštatovať, že obžalovaný sa dopustil konania
uvedeného v obžalobnom návrhu obžaloby a naplnil znaky žalovaného trestného činu. Z týchto dôvodov
prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm.b/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 1Tr. por. vrátil vec Okresnému súdu Prievidza, aby ju
znova prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že s
podaným odvolaním, vrátane jeho odôvodnenia, sa v celom rozsahu
nestotožňuje. Poprel a popiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu, pretože sa tento skutok
nikdynestalatakéhotokonaniasanikdynedopustil.Akouviedolajvrámcitrestnéhokonania,sámzostal

šokovaný, keď sa dozvedel o tom, že mal poškodenú E. D. sexuálne zneužívať a to až z doručeného
uznesenia o vznesení obvinenia. Nikto mu to predtým nepovedal a nevytkla mu to ani matka poškodenej,
ktorá o tom mala vedieť. S poškodenou E. D., ako aj s jej matkou R. W. sa od obdobia, kedy sa mal
skutok stať až do doručenia uznesenia o vznesení obvinenia stretával. Správali sa k nemu rovnako ako
predtým a nič mu žiadna z nich nenaznačila. Zmenu správania u poškodenej E. D. k nemu zaregistroval

až keď sa trvalo odsťahovali z jeho bytu v U. pod S. a presťahovali sa do bytu v A.. Prokurátorka OP
Prievidza konštatovala, že dôkazy, na ktoré poukázala a to výpoveď poškodenej, jej matky a otca a
výpovede svedkov S. U. a W. P. tvoria ucelený reťazec, na základe ktorého je jeho vina preukázaná.
S týmto tvrdením obžalovaný nesúhlasí, pretože v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako
aj v rámci prípravného konania títo svedkovia viackrát menili alebo upravovali svoju výpoveď. Túto

skutočnosť konštatoval aj prvostupňový súd. V tejto súvislosti poukázal na samotnú výpoveď matky
poškodenej R. W., ktorá dňa 27.04.2015 pri podaní trestného oznámenia neuviedla, že ako prvému
sa o zneužívaní mala poškodená E. D. zmieniť svedkovi S. U., neuviedla to ani následne vo výpovedi
svedka dňa 02. 06. 2015. Uviedla to až neskôr. Vo svojich jednotlivých výpovediach matka poškodenejrozdielne popísala aj priebeh stretnutia a obsah rozhovoru medzi zúčastnenými osobami pri návšteve
v byte p. P. a S. U.. Matka poškodenej súdu hodnoverne neobjasnila ani skutočnosť, prečo trestné
oznámenie podala až s odstupom času a prečo ho podala až v čase, keď mala s ním spor ohľadne

starostlivosti o spoločného syna C.. Matka poškodenej hodnoverne ani nevysvetlila, prečo sa po tom,
ako sa dozvedela o obťažovaní maloletej, vrátila do spoločnej domácnosti s ním a prečo maloletú od
neho neizolovala. Pokiaľ by sa niečo také stalo, tak každá matka by dcéru chránila a izolovala by ju od
osoby, ktorá ju zneužila. Je toho názoru, že práve prvostupňový súd citlivo posúdil jednotlivé dôkazy a
správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že existujú závažné pochybnosti o jeho

vine a o tom, že sa skutok vôbec stal. Opäť poukázal na to, že v čase, keď žil v spoločnej domácnosti
so R. W. a jej deťmi, sa k jej obom deťom správal rovnako, ako keby boli jeho. Z predchádzajúceho
manželstva má dcéru rovnakého veku ako je poškodená E. D, a nikdy medzi nimi nerobil žiadne rozdiely.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že je mu trápne stáť v takejto veci pred súdom a musieť vysvetľovať,
že sa ničoho takéhoto nedopustil. Nemá sklony k tomu, aby obťažoval maloleté deti, pričom je ťažké
sa brániť takémuto obvineniu. Zároveň však uviedol okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na to, že niekto si

túto situáciu mohol vymyslieť, aby mu ublížil. Vo vzťahu k maloletej E. D. má čisté svedomie, nikdy jej
neublížil a nikdy ju sexuálne neobťažoval a vôbec nie takým spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe.
Až do definitívneho rozchodu s jej mamou R. W. mali s poškodenou E. D. dobrý vzťah, rozprávali sa,
písali si sms, telefonovali spolu, chodili spolu na výlety. Správal sa k nej rovnako, ako by bola jeho
vlastné dieťa. Poškodená E. D. sa mu začala vyhýbať až po trvalom odsťahovaní sa z jeho bytu a jej

správanie si nevie vysvetliť. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a správne sa
vyrovnal so všetkými vykonanými dôkazmi. Preto odvolaním napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a spravodlivý, pričom odvolanie podané prokurátorkou v jeho neprospech nie je dôvodné a navrhol, aby
ho odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku v celom rozsahu zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla,
že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania, poukázala z vykonaných dôkazov predovšetkým na
výpoveď maloletej poškodenej, ako aj znalecký posudok znalkyne C., ktorá nezistila u maloletej
poškodenej sklony ku konfabuláciám. Preto navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátora, napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považujú za správny a zákonný aj s poukazom
na vyjadrenie k odvolaniu prokurátorky, preto navrhol odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry
zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Obžalovaný uviedol, že nič z toho čo sa mu kladie za vinu, sa nestalo, ničoho sa nedopustil, celá vec mu
je veľmi nepríjemná. Pokiaľ sa týka konečného návrhu, súhlasil so slovami obhajcu a navrhol odvolanie
prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné. Z obsahu odvolania je zrejmé, že vytýka súdu prvého stupňa
nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. ustálenie skutkového stavu, poukazujúc na výpovede
poškodenej, svedkov P., U., W., ktoré podľa názoru prokurátora preukazujú, že skutok sa stal a spáchal
ho obžalovaný. K tomu odvolací súd uvádza, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa

nezákonnosť napadnutého rozsudku len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného hodnotenia
dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom než súd prvého stupňa, ktorý vykonal
všetky navrhnuté a potrebné dôkazy a vyhodnotil ich jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V danom prípade súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku podrobne konštatoval jednotlivé výpovede a listinné dôkazy a na základe ich vyhodnotenia

tak jednotlivo, ako aj v súhrne dospel aj podľa názoru odvolacieho súdu k správnemu záveru, že
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
pričom okresný súd svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia
§ 168 Tr.por. Krajský súd v súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora považuje za nutné zvýrazniťnajmä skutočnosť, že v zmysle § 2 ods.12 Tr. por. je súd povinný všetky dôkazy hodnotiť tak jednotlivo
ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi a to podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadu.Vsúladestýmpotompreuznanievinymusínazákladevykonaného

dokazovania dospieť k nespochybniteľnému záveru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento
skutok je trestným činom. V prejednávanom prípade dôkazy, na ktoré poukazuje prokurátor v odvolaní
sícenasvedčujútomu,žeskutoksamoholstať,noprihodnotenídôkazovjednotlivoinavzájomauvážení
okolností prípadu i krajský súd je názoru, že na podklade vykonaného dokazovania nie je možné urobiť
nepochybný záver o vine obžalovaného.

Je potrebné poukázať na to, že výpovede svedkov P., U. a W., ktorí popísali vo výpovediach
okolnosti, za akých sa maloletá poškodená zverila svedkovi U. o zneužívaní, sú dôkazmi nepriamymi
a sprostredkovanými, ktoré síce v zásadnej otázke korešpondujú s výpoveďou priameho svedka
maloletej poškodenej, no sú pomerne všeobecné k popisu údajného skutku. Naviac je potrebné uviesť,
že sú rozpory medzi tým čo poškodená uviedla svedkovi U. a jej následnou výpoveďou, ale i v

samotnejvýpovedimaloletejpoškodenejsúčiastočnérozporypripodrobnejšompopiseskutkuakonania
obžalovaného. Podľa výpovede svedka U. mu maloletá povedala, že obžalovaný prišiel domov opitý,
ľahol si k nej a začal ju obchytkávať. V rozpore s tým vo svojej výpovedi maloletá uvádzala, že pri
obchytkávaní mal stáť vedľa postele, naviac v ďalšej časti výpovede tiež uviedla, že obžalovaného
opitého nikdy nevidela a nestretla. Pri podrobnejšom popise konania obžalovaného raz uvádzala, že ju

mal obchytkávať pod pyžamom, v ďalšej časti uvádzala, že to bolo cez pyžamo, pričom sa mala zobudiť
na to, že ju obchytkáva na prsiach a medzi nohami, no neskôr uviedla, že sa zobudila na hladkanie po
chrbte, resp. zadku a až následne malo dôjsť k obchytkávaniu. Pri hodnotení výpovede maloletej nie je
možné tiež prehliadnuť skutočnosť, že na jednej strane uvádzala, že s matkou (R. W.) mala v tom čase
dobrý vzťah, no ako je zrejmé, o celej udalosti sa zdôverila až s odstupom času a to relatívne cudzej

osobe svedkovi U.. Uvedenú skutočnosť najskôr nevedela vysvetliť, no potom uvádzala, že sa bála
obžalovaného, resp. že niekomu z rodiny by mohol ublížiť, čo odôvodňovala skutočnosťou, že našla v
kuchyni prepichnutú fotografiu matky. Na otázky však pripustila, že predmetnú fotografiu našla v kuchyni
až oveľa neskôr po údajnom skutku. Uvedené tvrdenie zo strachu z obžalovaného sa javí minimálne
zvláštne aj v kontexte toho, že poškodená išla po skutku (november 2014) s obžalovaným, maloletým

bratom a bez matky na viacdenný výlet na Moravu. Pri skúmaní chovania maloletej poškodenej
voči obžalovanému nebola dôkazmi zadokumentovaná po skutku zmena správania poškodenej voči
obžalovanému (ani matka nič také nepostrehla), zistené problémy psychického charakteru začali u
nej až neskôr v roku 2015, čo však bol zrejme následok preloženia na inú školu a s tým súvisiace
vzťahové problémy so spolužiačkami, ako možno dôvodiť z výpovede samotnej poškodenej i zo správy

zo školy. Ani z obsahu SMS komunikácie a facebookovej komunikácie obžalovaného s poškodenou v
období po jej údajnom sexuálnom zneužívaní obžalovaným nevyplýva existencia napätia medzi týmito
dvomi osobami, prípadne nejaký odmietavý vzťah k obžalovanému. V súvislosti s obdobím, kedy sa
maloletá mala zveriť so sexuálnym zneužívaním (november 2014) je potrebné tiež poukázať na ďalšie
okolnosti prípadu a to značné problémy v spolužití medzi obžalovaným a matkou maloletej poškodenej,

svedkyňou R. W., medzi ktorými dochádzalo k častým hádkam, ktoré vznikali kvôli podozreniu z nevery
a vzájomného obviňovania, pričom obžalovaný napokon priznal vzťah s inou osobou, ale tiež R. W.
nadviazala,podľavlastnéhovyjadreniaintímnyvzťahsinouosobouatovnovembri2014.Zdokazovania
vyplynulo, že svedkom týchto hádok bola i maloletá poškodená.

Ako uviedla znalkyňa z odboru psychológia PhDr. O. C. v znaleckom posudku, vnímanie konfliktného
vzťahu medzi matkou a obžalovaným má tiež vplyv na vierohodnosť maloletej, k matke má poškodená
maloletá pozitívny vzťah, môže s matkou lojalizovať a snažiť sa jej takýmto spôsobom na podvedomej
úrovni pomôcť. Znalkyňa síce nezistila u maloletej poškodenej sklony ku konfabulácii (patologickému
skresľovaniu spomienok) alebo k fantazírovaniu (úplnému vyfabulovaniu zážitkov), tak ako na to

poukazoval prokurátor v odvolaní, no z posudku znalkyne tiež vyplýva, že môže ísť o podvedomé
vypĺňanie medzier v pamäti, alebo o prenášanie negatívnych zážitkov na osobu obvineného, ktorá je
v prostredí matky odmietaná. Vierohodnosť jej výpovede je znížená aj tým, že pri výsluchu opakovane
uvádzala, že si nespomína na bežné fakty zo spolužitia s obžalovaným v spoločnej domácnosti.
Poškodená tiež mohla byť na svoju výpoveď pripravená v prostredí rodiny.

V súvislosti s uvedenými zisteniami znalkyne potom nutné zvýrazniť neštandardný až nelogický postup
matky poškodenej vyplývajúci z dokazovania, ktorá podala trestné oznámenie až dňa 27.04.2015, teda
viac ako 5 mesiacov po tom, čo sa dňa 23. 11. 2014 na návšteve u svedkyne P. mala dozvedieť osexuálnom zneužívaní dcéry. Odsťahovala sa síce zo spoločnej domácnosti s obžalovaným v U. pod
S. do A. a prehlásila do školy v A. aj poškodenú, no pred Vianocami 2014 sa vrátila do spoločnej
domácnosti s obžalovaným do U. pod S. s odôvodnením, že sa jej nepodarilo zohnať podnájom a

dôvodom mali byť aj blížiace sa vianočné sviatky. Zotrvala tam až do 07. 03. 2015, kedy sa opäť
odsťahovala do A., pričom obžalovanému ani počas tejto doby nepovedala o tom, čo sa mala dozvedieť
a trestné oznámenie nepodala hneď ani po tomto druhom odsťahovaní. Nemožno prehliadnuť fakt,
že tak urobila až krátko po tom, čo podala na súd návrh na zverenie syna C. C., spoločného syna
s obžalovaným, do svojej starostlivosti a o určenie vyživovacej povinnosti. Pritom ani z predmetného

návrhu nevyplývajú skutočnosti, ktoré uvádzala neskôr v trestnom oznámení. Nie bez významu je i
výpoveď svedkov manželov V., pred ktorými sa mala svedkyňa R. W. niekedy v mesiaci november 2014
na zabíjačke vyjadriť, že obžalovaného zničí. V kontexte vyššie uvedeného je tiež zvláštne, že svedkyňa
R. W. obžalovanému o tom, čo sa dozvedela 23. 11. 2014, vôbec nepovedala a ten sa to dozvedel až
po doručení uznesenia o vznesení obvinenia v novembri 2015.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať
z hľadiska dôvodov podaného odvolania prokurátorom, pričom aj odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností dospieť k záveru o vine obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako je uvedený v
skutkovej vete obžaloby. Správne súd prvého stupňa uviedol, že pre uznanie viny musí mať bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne
stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za
predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne
sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť
iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, nakoľko na

základe vykonaných dôkazov, s poukazom na rozpory vo výpovediach svedkov, maloletej poškodenej,
závery znaleckého posudku, značne neštandardné až nelogické konanie matky poškodenej a okolnosti
celého prípadu, tak ako na ne podrobne poukázal už prvostupňový súd, nebolo možné bez akýchkoľvek
pochybností urobiť záver o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný A. C.. Preto v zmysle zásady
in dubio pro reo, okresný súd správne obžalovaného v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku spod

obžaloby oslobodil.

S ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s
ktorým sa v plnej miere stotožnil a tento v celom rozsahu považuje za správny a zákonný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.