Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204892
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716204892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v spore navrhovateľky V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
I., P. XXXX/X, t. č. bytom I., ul. K. XXXX/X, blok W., proti odporcovi B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.,
P. XXXX/X, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky s príslušenstvom, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 9.11.2016 č. k. 10C/142/2016-27 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil účastníkovi B. X. povinnosť prispievať na výživu

navrhovateľke ako rozvedenej manželke sumou 100,- eur mesačne za obdobie od 27.5.2016 do
30.9.2016 a na zaplatenie dlžného príspevku za uvedené obdobie v sume 416,65 eur určil účastníkovi
B. X. lehotu dva mesiace od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne
rozvedené ku dňu 17.5.2016. Na čas po rozvode manželstva boli dve maloleté deti vo veku 5 rokov

a 2,5 roka zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na obe
deti spolu v sume 200,- eur mesačne. V tom čase bola navrhovateľka s oboma deťmi na rodičovskom
príspevku, ktorý bol jej jediným príjmom, a to z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté deti, preto
požiadala o príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 150,- eur mesačne z dôvodu, že nie
je schopná sama živiť a pomery rozvedeného manžela to dovoľujú. Následne sa navrhovateľka od
1.10.2016 zamestnala vo veľkosklade na jednu zmenu v spoločnosti C. s.r.o., I. s dojednaným zárobkom
bez prémií 400,- eur mesačne brutto. Rozvedený manžel je konateľom a zároveň zamestnancom vo

svojej firme A. XX s.r.o., I. a oficiálne jeho zárobok dosahuje mesačne sumu 400,- netto + 74,- eur
mesačne v rámci exekučne vymáhanej pohľadávky. Reálne je jeho príjem vyšší, pretože sám doznal,
že spláca lízing auta a hypotéku z firemných prostriedkov, ktoré sumy mu reálne zvyšujú príjem. Z
odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Poprad o manželskom výživnom súd zobral do úvahy, že
príjem rozvedeného manžela je nižší a jeho zamestnanci dosahujú vyšší príjem ako má on, čo nabáda
k záveru, že ako majiteľ a štatutárny zástupca firmy musí mať v skutočnosti príjem vyšší než ho oficiálne
preukazuje. Napokon svedčia o tom odporcom prezentované mesačné náklady v sume 1.500,- eur, na

úhradu ktorých má prostriedky na ich vykrytie. Rozvedený manžel preto musí reálne disponovať aspoň
sumou 1.500,- eur mesačne, z ktorej sumy vychádzal súd ako z jeho reálneho príjmu pri určení výšky
príspevku na výživu rozvedenej manželky po rozhodné obdobie. Súd prvej inštancie tak ustálil, že v čase
od 27.5.2016 do 30.9.2016 nebola navrhovateľka schopná sama živiť z dôvodu osobnej starostlivostio maloleté deti. Napriek tomu, že rozvedený manžel si plní vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým
deťom po rozvode manželstva spolu v sume 200,- eur mesačne, má povinnosť primerane prispievať aj
na výživu rozvedenej manželky v súlade s § 72 Zákona o rodine. Návrhu preto čiastočne vyhovel a

určil rozvedenému manželovi za toto obdobie prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 100,-
eur mesačne, a to po dobu, kým sa zamestnala a začala dosahovať vlastný príjem. Spolu táto suma
predstavuje 416,- eur za dané obdobie, návrhu v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti návrh zamietol
ako nedôvodný. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie
odporca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
dôvodoch odvolania zdôraznil, že má povinnosť prispievať na výživu svojich dvoch maloletých detí spolu
sumou 200,- eur mesačne a z jeho mesačného príjmu, ktorý dosahuje výšku cca 400,- eur mesačne mu
vychádza, že tieto povinnosti nie je schopný riadne si plniť. Poukazuje, že výživné na maloleté deti sa
snažil plniť riadne a včas. Výživné na maloleté deti sa mu v mesiacoch júl a august nepodarilo splniť,

nakoľko obe deti mal v osobnej starostlivosti a predpokladal, že keď ich má v osobnej starostlivosti
pol mesiaca, tak nárok na výživné má mať matka len v polovici a túto povinnosť splnil s oneskorením,
v dôsledku čoho matka začala vymáhať výživné na tieto deti súdnym exekútorom pre sumu 150,-
eur. Z uvedeného dlhu matke pred začatím exekúcie uhradil 50,- eur, ostávajúcich 100,- eur uhradil
exekútorovi, exekúcia voči nemu naďalej pokračuje. Jeho príjem mu tak neumožňuje platiť na výživu

rozvedenej manželke, v opačnom prípade by sa musel domáhať nároku na zníženie výživného pre
maloleté deti, ktoré sú zverené do starostlivosti matky. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

4. Navrhovateľka vyjadrila nesúhlas s odvolaním odporcu. Zdôrazňuje, že po rozvode s manželom ako

matkadvochmaloletýchdetíostalabezrezervnýchfinančnýchprostriedkov,jevsituácii,keďsipotrebuje
riešiť bývanie a vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo s manželom, potrebuje tak k dispozícii každú
finančnú pomoc.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle

zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu opodstatnené nie je.

6. Podľa § 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže

žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä, ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

7. Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobno-majetkové povinnosti manželov. Zákon o
rodine v citovanom ustanovení však určuje jednu povinnosť, ktorá môže vzniknúť zásadne len po
právoplatnom rozvode manželstva, a to nárok rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám živiť na
príspevok na primeranú výživu od bývalého manžela podľa jeho schopností, možností a majetkových

pomerov. Oprávneným je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, pričom táto neschopnosť
môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na jeho strane. Medzi subjektívne
skutočnosti patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie
zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o rodinu. Objektívnymi skutočnosťami sú napr.
osobná starostlivosť o maloleté deti do 3 rokov veku alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v

danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov
konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad zo 6.5.2016 č. k. 14P/203/2015-107, ktorýnadobudol právoplatnosť dňa 17.5.2016. Na čas po rozvode boli maloletý B., nar. X.X.XXXX a mal. X.,
nar.X.X.XXXX,zverenídoosobnejstarostlivostimatkystým,žeotcovibolauloženápovinnosťprispievať
na výživu mal. B. sumou 120,- eur mesačne a na mal. X. sumou 80,- eur mesačne od právoplatnosti

tohto rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode.

9. Je tiež zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania po dobu trvania ich manželstva boli upravené
aj rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 6.4.2016 č. k. 13C/244/2015-49 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.5.2017 č. k. 21Co/160/2016-86. V tomto konaní sa rozhodlo o

povinnostiodporcuprispievaťnavýživunavrhovateľkymanželskýmvýživnýmvsume100,-eurmesačne
od 23.11.2015 do 17.5.2016. Je zrejmé, že pokiaľ ide o obdobie, ktoré je predmetom tohto konania,
a teda od 27.5.2016 do 30.9.2016, navrhovateľka bola na materskej dovolenke a jej jediným príjmom
bol poberaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne spolu s prídavkami na dve maloleté
deti. Účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti, a to od augusta 2015, kedy navrhovateľka spolu
s maloletými deťmi odišla bývať do domácnosti svojej matky.

10. Pokiaľ ide o odporcu je zrejmé, že aj v tomto období bol jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti A. XX s.r.o., I.. V tejto spoločnosti mu bola vyplácaná mzda vo výške 395,89 eur mesačne.
Uhrádzal náklady za bývanie v sume 240,- eur mesačne, splácal aj hypotéku 213,- eur mesačne, keď
nebolo sporné, že poplatky súvisiace s lízingom motorového vozidla a hypotéku odporca splácal z

finančných prostriedkov spoločnosti, v ktorej zamestnáva 3 zamestnancov, ktorí dosahujú príjem okolo
500,- eur mesačne. V spomínanom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/244/2015 bolo zistené,
že obchodná spoločnosť A. XX s.r.o., so sídlom v I. v roku 2014 dosiahla príjmy vo výške 87.373,48
eur a výdavky predstavovali sumu 119.639,23 eur, v roku 2015 spoločnosť dosiahla príjmy vo výške
74.266,34 eur a výdavky v sume 122.594,22 eur.

11. V závislosti od týchto zistení je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
schopnosť odporcu prispievať na výživu rozvedenej manželky určenou sumou 100,- eur mesačne
v rozhodnom období od 27.5.2016 do 30.9.2016. Odporca nepochybne v tomto čase mal príjem z
vykonávanej podnikateľskej činnosti, navrhovateľka zamestnaná nebola, keďže sa starala o maloleté

dieťa vo veku do 3 rokov a jej jediným príjmom bol poberaný rodičovský príspevok.

12. S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem
výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. a § 52 C.m.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).