Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214208023
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214208023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Mikdovej v spore žalobcu: Slovenská komora zubných lekárov,
so sídlom v Bratislave, Fibichova č. 14, IČO: 17 639 646, zastúpeného advokátom Mgr. Peter Arendacký,
Advokátska kancelária, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanej: MUDr. O. U., bytom T. XX, W.,
zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Bódišom, so sídlom v Košiciach, Humenská 18, IČO: 31 310
753, o zaplatenie 360 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II
zo dňa 6. decembra 2016 č.k. 36C/125/2014-138 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 360 € s 8,25

% úrokom z omeškania ročne od 12. mája 2014 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
6. decembra 2016 č.k. 36C/125/2014-138 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanej
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu360€s8,75%úrokomzomeškaniaod1.februára2013dozaplatenia
z titulu nároku na uhradenie členského príspevku za členstvo v Slovenskej komore zubných lekárov za

obdobie roka 2013. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej v plnom rozsahu.

2. Po citácii § 44 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon č.
578/2004 Z.z.), § 50 ods. 1, § 51 ods. 2 písm. a/, § 52 ods. 2 písm. e/, § 52 ods. 3 zákona č. 578/2004
Z.z. a § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 489 OZ, § 563 OZ súd uviedol, že vykonaným
dokazovaním zistil, že žalovaná bola členkou Slovenskej komory zubných lekárov aj v priebehu roku
2013 a na základe § 52 ods. 2 písm. e/ zákona č. 578/2004 Z.z. má povinnosť (záväzok) riadne platiť

členský príspevok, ktorý v roku 2013 predstavoval sumu 360 €.

3. Stanovisko žalovanej, že v roku 2013 nebola členkou komory žalobcu, nepovažoval súd za správne,
lebo z predložených listinných dôkazov (list žalovanej na č.l. 17 a poštový podací lístok na č.l. 16)
nebolo možné vyvodiť záver, že žalovaná ukončila svoje členstvo v komore. Poštový podací lístok je iba
dôkazom skutočnosti, že spoločnosť TATIANA DENT, s.r.o. zaslala žalobcovi nejakú písomnosť, pričom
mohlo ísť o akúkoľvek písomnosť. Rovnaký záver medzi stranami sporu (o rovnakom nároku aj keď za

iné obdobie), zaujal Okresný súd Košice II (v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/275/2012).

4. Pokiaľ žalobca dňa 2. januára 2013 vystavil faktúru č. 2520/2013, táto bola vystavená na odberateľa
spoločnosť TATIANA DENT, s.r.o., IČO: 36 664 898, sídlo Kováčska 25, Košice. Predmetom fakturáciebol členský príspevok na rok 2013 v sume 360 € podľa prílohy č. 4 k Hospodárskemu poriadku žalobcu.
Deň splatnosti faktúry bol uvedený 15. február 2013. Pod označením odberateľa je uvedené aj meno
a priezvisko žalovanej. Pokiaľ žalobca ohľadom tejto faktúry uvádzal, že túto vystavil na spoločnosť

TATIANA DENT, s.r.o. po dohode so žalovanou (resp. na základe jej požiadavky), súd poznamenal,
že žalobca toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. K fakturácii (potrebnej podľa príslušných interných
noriem žalobcu), nedošlo (podľa názoru súdu), a nič na tom nemení skutočnosť, že pod obchodným
menom odberateľa TATIANA DENT, s.r.o. (IČO: 36 664 898, Kováčska 25, Košice) je uvedené meno a
priezvisko žalovanej, ktorá bola v tejto spoločnosti konateľkou.

5. Súd konštatoval, že záväzok žalovanej zaplatiť členský príspevok za rok 2013 mal byť podľa §
6a ods. 3 Štatútu a prílohy č. 4 k Hospodárskemu poriadku žalobcu zaplatený na základe faktúry
žalobcu. S ohľadom na námietku žalovanej, že jej žiadna faktúra na uhradenie členského príspevku
nebola doručená, a žalobca vyhotovenie a doručenie takejto faktúry súdu nepreukázal, súd uviedol, že
predmetný záväzok žalovanej na uhradenie členského príspevku za rok 2013 doposiaľ nie je žalovaná

povinná splniť, t.j. záväzok nie je splatný. Z uvedeného dôvodu súd považoval žalobu za predčasne
podanú.

6. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.
2 CSP.

7.Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie.Navrholzmeniťnapadnutýrozsudok
ažalobevyhovieťalebozrušiťnapadnutérozhodnutieavrátiťvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.
Odvolanie podal z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Uviedol, že súd na základe
vykonaného dokazovania a v súlade s obsahom súdneho rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn.

19C/275/2012 „uzavrel“, že žalovaná do 31. decembra 2013 nezrušila členstvo u žalobcu, a teda v roku
2013 bola riadnou členkou žalobcu. Z uvedeného titulu jej vznikla povinnosť zaplatiť členský príspevok
za rok 2013.

8. Súd ale zároveň uviedol, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej nie je doposiaľ splatná, lebo splatnosť

členského príspevku bola vnútornými predpismi žalobcu viazaná na vystavenie a predloženie faktúry
zo strany žalobcu. Splatnosť dlhu bola teda ponechaná na vôľu dlžníka a v takomto prípade je dlžník
povinný uhradiť dlh na výzvu veriteľa (§ 563 OZ). K doručeniu výzvy žalovanej „doposiaľ“ nedošlo. Podľa
odvolateľa tento záver súdu prvej inštancie nie je správny.

9. Poznamenal, že vnútorné predpisy pojem „faktúra“ nijako nešpecifikujú a na prejednávanú vec
nemožno aplikovať jedinú definíciu faktúry. Pojem faktúra, ktorý sa nachádza v § 71 ods.1 písm.
a/ zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo
oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom
členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry nemožno použiť. Z citovaného ustanovenia vyplýva,

že predmetná definícia faktúry sa použije iba na účely daného zákona. Pojem „faktúra“ obsiahnutý v
interných predpisoch žalobcu nemožno stotožniť s pojmom faktúra podľa zákona č. 222/2004 Z.z., lebo
faktúra vystavená žalobcom žalovanej nemusí spĺňať náležitosti podľa uvedeného zákona. Z interných
predpisov žalobcu nevyplývajú pre faktúru osobitné formálne náležitosti, čo vyplýva z použitej formulácie
„členský príspevok sa uhrádza na účet Slovenskej komory zubných lekárov na základe predloženej

faktúry ...“. Z použitej formulácie vyplýva iba jediná podmienka, t.j. aby táto „faktúra“ predstavovala
výzvu na uhradenie členského príspevku. Vyslovil názor, že žalovaná bola povinná zaplatiť členský
príspevok na základe výzvy žalobcu, aby svoj dlh plnila (viď. rozhodnutia NS Českej republiky sp.zn.
25Cdo/1523/2004, 25Cdo/2854/2006). Za „faktúru“ podľa interných predpisov (t.j. výzvu) v zmysle
ustálenej judikatúry je nevyhnutné považovať aj žalobu, ktorú žalobca voči žalovanej podal. Doručením

žaloby žalovanej došlo k zosplatneniu dlhu.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že pojem faktúry definovaný v § 71 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sa považuje iba na účely daného zákona, ktorý na prejednávanú vec

nemá žiaden dopad. Základnou podmienkou pre použitie tejto definície je, aby vystaviteľ bol platcom
DPH. Žalobca však platcom DPH nie je, a preto tieto údaje na jeho faktúre nemôžu byť uvedené.
Poznamenala, že nie je pravdou, že žalobca nie je platcom DPH. Z výpisu z portálu FINSTAT, týkajúci
sa Slovenskej komory zubných lekárov je zrejmé, že žalobca je platcom DPH s prideleným IČ: DPHSK 2021176234. Podmienkou na to, aby subjekt mohol vystaviť faktúru nie je skutočnosť, že by mal
byť platcom DPH. Celý rad subjektov vrátane niektorých advokátov, nie sú platcami DPH, ale za svoje
službyvystavujúfaktúry,čojevsúladesplatnouprávnouúpravou.Žalovanápoukázalanato,žežalobca

sa domáha plnenia povinnosti zo strany členov komory, avšak sám si svoje povinnosti neplní. Žalobca
nedodržal vnútorné predpisy komory (§ 6a ods. 3 Štatútu a Prílohy č. 4 k Hospodárskemu poriadku),
lebo nepreukázal skutočnosť, že by doručil žalovanej faktúru, na základe ktorej by mala žalovaná uhradiť
členský príspevok za rok 2013. Z citovaných predpisov vyplýva, že členský príspevok do Slovenskej
komory zubných lekárov sa uhrádza na základe vystavenej a doručenej faktúry členovi komory. Žiadala

priznať náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej poznamenal, že žalovaná vo vyjadrení uvádza, že žalobca bol
povinný vystaviť a doručiť jej faktúru, čo neurobil. K argumentácii žalovanej žalobca uviedol, že žalobca
je registrovaný ako platca DPH, ale členské príspevky sú platené bez DPH, a preto v danom prípade (vo
vzťahu ku konkrétnej platbe) nie je žalobca platcom DPH. Žalobca preto nebol povinný vystaviť „faktúru“

podľa § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.. Členský príspevok sa platí bez DPH. K tvrdeniu
žalovanej,žežalobcaporušilinternýpredpisžalobcu,žalobcapoznamenal,žepodľainternýchpredpisov
žalobcu mal žalobca vystaviť na členský príspevok faktúru. Ako žalobca v odvolaní uviedol, definícia
tejto faktúry neexistuje, ani vo vnútorných predpisoch žalobcu, ani vo všeobecne záväzných právnych
predpisov. Jediná definícia pojmu faktúra v zákone č. 222/2004 Z.z. sa na daný prípad nevzťahuje.

Z interných predpisov žalobcu vyplýva jediná podmienka, aby táto faktúra predstavovala výzvu na
uhradenie členského príspevku. Žalovaná bola povinná zaplatiť členský príspevok na základe výzvy
žalobcu, aby svoj dlh plnila. V danom prípade žalobca podal žalobu o zaplatenie členského príspevku,
a tak bezpochyby vyzval žalovanú, aby členský príspevok za rok 2013 uhradila. Predmetná žaloba
obsahuje identifikáciu veriteľa i dlžníka, dôvod požadovanej platby, ako aj výšku a nič nebráni tomu, aby

bola použitá napr. aj v účtovníctve žalobcu a žalovanej ako bežná faktúra (t.j. výzva na úhradu).

12. Právny zástupca žalovanej sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré prevzal 2.5.2017 nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.16. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody sú naplnené.

17. Z dôkazov založených v súdnom spise je zrejmé, že žalovanej ako lekárke vzniklo členstvo v

Slovenskej lekárskej komore ex lege (zákonom č. 219/2002 Z.z.) a podľa § 95 ods. 3 zákona č. 578/2004
Z.z. sa tak stala členkou Slovenskej komory zubných lekárov zriadenej a transformovanej zákonom č.
578/2004 Z.z..

18. Členstvo v komore je dobrovoľné (§ 50 ods. 3 zák.č. 578/2004 Z.z.).

19. Komora vyčiarkne zo zoznamu členov zdravotníckeho pracovníka, ak písomne požiadal o
vyčiarknutie zo zoznamu členov (§ 51 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.).

20. Žalovaná počas konania na súde prvej inštancie sa bránila tým, že v roku 2013 už nebola členkou
komory žalobcu, lebo dňa 17.12.2009 požiadala o zrušenie členstva v komore.

21. Súd prvej inštancie stanovisko žalovanej, že v roku 2013 nebola členkou komory nepovažoval za
správne, lebo z predložených listinných dôkazov (list žalovanej na č.l. 17 spisu a poštový podací lístok
na č.l. 16 spisu) nebolo možné vyvodiť záver, že žalovaná ukončila svoje členstvo v komore.

22. Poštový podací lístok podľa názoru súdu prvej inštancie je iba dôkazom toho, že spoločnosť
„TATIANA DENT s.r.o. zaslala žalobkyni nejakú písomnosť, pričom mohlo ísť o akúkoľvek písomnosť“.

23. K rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že uvedeným listom nedošlo k ukončeniu členstva
žalovanej v komore žalobcu, dospel aj Okresný súd Košice II v konaní vedenom medzi tými istými

sporovými stranami pod sp.zn. 19C/275/2012.

24. Podľa § 52 ods. 2 písm. e/ zákona č. 578/2004 Z.z. člen komory je povinný riadne a včas platiť
členský príspevok.

25. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. členský príspevok sa uhrádza podľa vnútorných predpisov
a je príjmom komory.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná.

27. Žalovaná ako členka Slovenskej komory zubných lekárov si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a
nezaplatila žalobcovi členský príspevok za rok 2013 vo výške 360 €.

28. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že záväzok žalovanej na
úhradu členského za rok 2013 nie je žalovaná povinná platiť, t.j., že záväzok nie je splatný.

29.Prílohač.4kHospodárskemuporiadkuupravuje„Úhradyčlenskýchpríspevkov,registračnýpoplatok
a aktualizačný poplatok, poplatok za vykonanie a hodnotenie sústavného vzdelávania pre rok 2013“.

30. Pod bodom 1 je konštatované, že členský príspevok pre rok 2013 (je) v sume 360 €. V tomto bode

je úprava, že „členský príspevok sa uhrádza na účet Slovenskej komory zubných lekárov na základe
predloženej faktúry, variabilný symbol je registračné číslo člena SKZL. Termín splatnosti členského
príspevku je 15. február príslušného kalendárneho roka“.

31. V tejto prílohe je aj úprava - (poučenie a upovedomenie), že pri nedodržaní termínu splatnosti

členského príspevku, komora písomne upozorní svojho člena na (ne)splnenie jeho povinností
vyplývajúcich z uznesenia Snemu SKZL. Ak člen ani po prevzatí výzvy nezaplatí členský príspevok do
14 dní, komora ho bude vymáhať formou platobného rozkazu podľa O.s.p. (viď č.l. 2 p.v.).

32. Z citovaného textu je zrejmé, že termín splatnosti členského príspevku bol deň 15. február

príslušného kalendárneho roka, t.j. 15.2.2013.33. Argumentácia súdu, že členský príspevok žalovanej za rok 2013 nie je a nebol splatný je
neudržateľná s prihliadnutím na text úpravy a úhradu členských príspevkov v prílohe č. 4 k
Hospodárskemu poriadku.

34. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaná nebola žalobcom vyzvaná na zaplatenie členského príspevku.

35. O opaku svedčí vyjadrenie žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že jej
bola doručená výzva vo formáte A6.

36.ZpísomnejvýzvySlovenskejkomoryzubnýchlekárovzodňa5.11.2013,(ktorájezaloženánač.l.128
spisu) vyplýva, že žalovaná bola požiadaná o uhradenie členského príspevku za rok 2013 v sume 360
€ na účet Slovenskej komory zubných lekárov č. XXXX 226 851/0200. Variabilný symbol IČvSKZL-2520
a konštantný symbol č. 0308. Naviac vo výzve je úprava, že ak „nemáte faktúru, môžete o jej zaslanie
požiadať sl. Čipkárovú“.

37. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že členský príspevok nie je splatný,
a preto ho žalovaná nie je povinná splniť.

38. Termín splatnosti členského príspevku za rok 2013 bol stanovený 15. február 2013.

39. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie členského príspevku.

40. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že na Okresnom súde Košice II sa viedlo konanie
žalobcu Slovenskej komory zubných lekárov proti žalovanej o zaplatenie 660 € z titulu neuhradených

členských príspevkov za roky 2011 a 2012. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 26.2.2014 č.k.
19C 275/2012-84, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2015, č.k.
11Co 650/2014-124 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 660 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % z dlžnej sumy 330 € od 1.2.2011 až do zaplatenia a zo sumy 330 € od 1.2.2012 až
do zaplatenia z titulu neuhradených členských príspevkov za roky 2011 a 2012, ktorých výška bola

stanovená Snemom Slovenskej komory zubných lekárov v sume 330 € ročne.

41. Aj v tomto konaní boli uvedené členské príspevky fakturované na odberateľa TATIANA DENT, s.r.o.
T.. O. U., W. XX, W.N., faktúrou č. XXXX. I v tomto konaní sa žalovaná bránila, že nie je členkou komory
a že jej neboli doručené faktúry.

42. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu ohľadom definície faktúry v § 71 zákona č. 222/2004
Z.z., ktorá nie je aplikovateľná pre daný spor, o čom svedčí úprava uvedená v uvedenom zákone (viď.
dôvodovú správu k § 71 zák. č. 222/2004 Z.z.).

43. Vzhľadom na to, že žalovaná si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nezaplatila žalobcovi členský
príspevok za rok 2013 v sume 360 €, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok a uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 360 € s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 12.5.2014
až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

44. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. februára 2018 o 12.45
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 14. februára 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa
§ 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

45. Aj keď termín splatnosti členského príspevku bol určený 15. februára 2013, žalobca počas konania
žiadal priznať úrok z omeškania až od doručenia žaloby, t.j. od 12.5.2014, a preto súd zaviazal žalovanú
platiť úroky z omeškania až od tohto dátumu.

46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako

je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

47. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní neúspešná, a preto nemá nárok nanáhradu trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania
(na súde prvej inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania) voči neúspešnej žalovanej. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).