Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14C/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214408
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714214408.12

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu P. Q., K.. XX.X.XXXX, O. W. I., W. XXX/XX, v zast. V. U.
S., W..Y..R.., W. W. B. Š. XX proti žalovaným v 1/ U. Z., K.. XX.X.XXXX, O. V., R. XXX/XX, v 2/ U. Z.,
K.. XX.X.XXXX, O. V., I. XXXX/XX, v zast. X.. B. K., U. W. W. B. V., J.. W. XXXX/X, v , o zaplatenie
29.000,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1. a 2. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe žaloby zo dňa 22.12.2014 sa vedie na tunajšom súde konanie, ktorom žalobca žiada
zaviazať žalovaných na zaplatenie 29.000,- eur s prísl. Ako dôvod žaloby uviedol, že na základe ústnej
žiadosti žalovaného v 2. rade zaplatil za žalovaného v 1. rade úhradu zálohy na kúpu bytu od X. X.,

ktorý formálne kúpil žalovaný v 1. rade a ktorý užíva žalovaný v 2. rade. Jednalo sa o tri platby, a to
15.000,- eur dňa 27.12.2012, 5.000,- eur dňa 28.12.2012 a 9.000,- eur dňa 25.04.2013 z účtu žalobcu
na účet predávajúceho X. X.. Žalovaný v 2. rade prisľúbil žalobcovi, že mu spolu so žalovaným v 1.
rade peniaze čo najskôr vrátia, čo sa však ku dňu podania žaloby nestalo a preto žiada, aby súd ich
zaviazal na ich vrátenie. Na preukázanie svojich tvrdení ako dôkazy označil kúpnu zmluvu, výpisy z účtu
žalobcu za mesiac december 2012 a apríl 2013 a výpisy z účtu X. X.. Neskôr počas konania žalobca

žiadal vypočuť i svedkov, a to Q. X. U. Ž. O..

2. Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12Ro/665/2014-16, proti ktorému podali žalovaní v
1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V ňom uviedli, že žalobca odvodzuje
svoj nárok z neurčitých právnych skutočností. Žalovaní nemajú povinnosť zaplatiť žalobcovi 29.000,-
eur, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá ústna dohoda, že takouto

formou žalobca vyplatí žalovanému v 2. rade provízie za činnosť žalovaného v 2. rade pri hľadaní
obchodných partnerov spoločnosti Q., s.r.o., ktorej žalobca bol jediným spoločníkom a konateľom.
Týmito obchodnými partnermi boli spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB Dunaj, SVB Fialka a iné), pričom
na účet žalobcu išli platby ako ceny diela, ktoré vykonala firma Q., W..Y..R.. Z tohto dôvodu preto
žalovaní navrhli vykonať dôkaz výpisom z účtu žalobcu za obdobie od 01.01.2011 až 31.122014, z
ktorého bude zrejmé ako platili jednotlivé bytové spoločenstva žalobcovi a z ktorého je i zrejmé, že z

týchto peňazí vyplatil žalovanému v 2. rade provízie.

3. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach počas celého konania, pričom vo vyjadrení k odporu poprel,
že by žalovaný v 2. rade mal nárok na provízie. Ďalej v konaní uviedol, že žalovaný v 2. rade od
neho vylákal oveľa viac peňazí ako je žalovaná suma v tomto konaní. Okrem pôžičky na kúpu bytu
vo výške 29.000,- eur, ktorá je predmetom tohto konania, pre žalovaného v 1. rade, boli poskytnuté

žalovanému v 2. rade aj pôžičky vo výške 5.000,- eur na základe dvoch písomných zmlúv, o ktorých sa
viedlo na tomto súde konanie pod sp. zn. 18C/11/2015, ktoré skončilo schváleným súdnym zmierom.Ďalej pôžičku v celkovej výške 21.830,- eur, ktorá bola čerpaná po častiach a o ktorú sa vedie konanie
na tomto súde pod sp. zn. 11C/416/2015. Ďalej obchodná spoločnosť Q., W..Y..R.., ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom žalobca a žalovaný v 2. rade bol jej zamestnancom, poskytla žalovanému v 2.

rade pôžičku vo výške 3.000,- eur, o ktorej sa vedie konanie na tomto súde pod sp. zn. 18C/493/2015.
Zároveň žalovaný v 2. rade uviedol zákazníkovi obchodnej spoločnosti Q., W..Y..R.. svoje číslo účtu, na
ktorý žiadal poslať odplatu za služby poskytnuté spoločnosťou Q., W..Y..R.. spoločenstvu Hron, pričom
takto spôsobil škodu vo výške 33.534,- eur, o čom sa vedie trestné konanie pod sp. zn. 6T/34/2016,
kde je žalovaný v 2. rade obžalovaný z trestného činu podvodu. Zároveň zistil, že žalovaný v 2. rade

prevzal od zákazníkov spoločnosti Q., W..Y..R.. hotovostné platby, zatiaľ výška nie je sumarizovaná,
ktoré neodovzdal spoločnosti Q., W..Y..R.. ale nechal si ich pre vlastnú potrebu. Poukázal na to, že
žalovaný v 2. rade vo všetkých týchto konania tvrdí, že má nárok na akúsi províziu a že všetky tieto
peniaze majú byť platbami na jeho akúsi províziu. Uviedol, že províziu si doteraz nevyčíslil a neuplatnil
voči spoločnosti Q., W..Y..R.. a z hľadiska spoločnosti Q., W..Y..R.. mu nárok na províziu ani nevznikol.
Ak by nejaký nárok na províziu si uplatnil a preukázal, tak len voči spoločnosti Q., W..Y..R.. a nie voči

žalobcovi, teda v tomto konaní nemôže prichádzať do úvahy žiadne započítanie na províziu.

4. I žalovaní v 1. a 2. rade počas konania zotrvávali na svojej procesnej obrane spočívajúcej v tom,
že žalovanému v 2. rade bola takýmto spôsobom vyplatená provízia za jeho činnosť pre spoločnosť Q.,
W..Y..R..Žalovaný v2.radepritomuviedol, žesúdnyzmiervydanýpodsp.zn.18C/11/2015boluzavretý

v konaní, ktorého predmetom bola reálne poskytnutá pôžička zo strany žalobcu voči žalovanému v 2.
rade a to na základe dvoch písomných zmlúv, jedna písomná zmluva o pôžičke bola na sumu 3.500,- eur
a druhá písomná zmluva bola na sumu 1.500,- eur, kde bola dohodnutá splatnosť pôžičiek do konca roku
2011. Poukázal ďalej na to, že je nelogické a nezodpovedá to žiadnej rozumnej motivácii žalobcu, aby
pri takýchto malých sumách bol opatrný a tieto pôžičky poskytol na základe písomných zmlúv o pôžičke

a naopak pri takmer desaťnásobnej sume, ktorá je predmetom konania, sa uspokojil podľa jeho tvrdenia
len s ústnou zmluvou o pôžičke. Táto skutočnosť stavia tvrdenia žalobcu v tomto konaní do mimoriadne
nevierohodnej pozície. Taktiež uviedol, že podľa tvrdení žalobcu mal poskytnúť pôžičku v sume 29.000,-
eur v čase, keď bol žalovaný v 2. rade už zhruba jeden rok v omeškaní s vrátením pôžičiek 3.500,- eur a
1.500,- eur. Ďalšie konania, ktoré boli prezentované zo strany právneho zástupcu žalobcu a to konania

na sumu 3.000,- eur a sumu 21.830,- eur nie sú doteraz skončené, v oboch týchto konaniach vystupuje
žalobca na strane žalobcu a žalovaný v 2. rade ako žalovaný, pričom žalobca tvrdí v týchto konaniach,
že požičal žalovanému peniaze, čo však žalovaný popiera, neexistujú na to relevantné dôkazy a ide
o obdobnú situáciu ako v tomto konaní s tým rozdielom, že žalovaným je len jedna osoba. Žalovaný
v 2. rade konštatoval, že žalobca sa snaží zrejme zneužiť tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si od

neho dvakrát požičal peniaze, a to raz 3.500,- eur a raz 1.500,- eur na základe písomných zmlúv o
pôžičke s reálnym odovzdaním peňazí, pričom tieto zmluvy o pôžičke boli vyriešené súdnym zmierom
vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/11/2015. V trestnom konaní, ktoré bolo spomenuté, bol
v rámci prípravného konania ako svedok vypočutý žalobca, ktorý v rámci svojho výsluchu potvrdil, že
existovala dohoda so žalovaným v 2. rade U. Z. ml. o vyplácaní provízií, v trestnom konaní v rámci

výsluchu žalobca priznal, že existovala dohoda o vyplácaní provízií so žalovaným v 2. rade U. Z. ml. a na
priamu otázku na to, kto mal túto províziu vyplatiť, či žalobca ako fyzická osoba P. Q. U. Q., W..Y..R.. ako
zamestnávateľ, žalobca uviedol, že nevie. Je to zrejmé aj z toho dôvodu, že provízie boli vyplácané zo
súkromného účtu fyzickej osoby P. Q., na ktorý však boli vyplácané tržby spoločnosti Q., W..Y..R.., čím
došlo ku kráteniu dane a táto vec je momentálne riešená v trestnom konaní, kde žalobca vystupuje ako

obvinený zo zločinu krátenia dani. Taktiež uviedol, že žalobca v tomto konaní od počiatku postupoval
zmätočne, nevedel uviesť aký bol právny dôvod udanej pohľadávky žalovaného v 1. a 2. rade voči jeho
osobe, menil svoje výpovede a až na poslednom pojednávaní skonkretizoval svoj nárok v tom smere, že
žalovaná suma 29.000,- eur predstavuje pôžičku voči žalovanému v 1. rade, teda voči U. Z. staršiemu.
Tu však takisto chýba motivácia k takémuto právneho úkonu, pretože pri uzatváraní takejto zmluvy o

pôžičke, by sa musel žalobca logicky pýtať, z čoho U. Z. st. takúto veľkú pôžičku splatí, keďže mu muselo
byť zrejmé, že ide o dôchodcu a sumu 29.000,- eur by z dôchodku musel splácať niekoľko desaťročí,
čo vzhľadom k očakávanému veku dožitia žalovaného v 1. rade nie je absolútne reálne. Je teda zrejmé,
že tvrdenia žalobcu o poskytnutí takejto pôžičky sú nepravdivé.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom strán, výsluchom svedkov, t. j. Ž. O., Q. X. a Q.
Z. a listinnými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, pracovnou zmluvou,
dohodou o skončení pracovného pomeru, exekučnými príkazmi z č. l. 100-125, listinnými dôkazmi, ktorépredložil žalovaný v 2. rade z č. l. 126-138 a na č. l. 222-249, pohyby na účtoch žalobcu z č. l. 149-155,
oznámením o spáchaní trestného činu žalobcom z č. l. 179-194 a čestným prehlásením U. Z..

6. Svedkyňa Ž. O. na pojednávaní uviedla, že pracuje ako účtovníčka v spoločnosti Q., W..Y..R.. a je
sestrou žalobcu. Bola vedľa v kancelárii, keď sa mala riešiť pôžička a keď v nej boli prítomní žalovaní.
Žalobca jej povedal, že p. Z. chce pôžičku pre syna na byt. Nepamätá sa, či bola vtedy vo vedľajšej
kancelárii celú dobu. Pochopila to tak, že peniaze má vrátiť p. Horváth starší ale nepočula priamo, že by
sa pán Z. starší bol vyjadril, že on vráti peniaze. Nevedela uviesť, ako dlho trvalo stretnutie, ani kto ho

inicioval, ani či bolo použité slovo pôžička. Pokiaľ ide o provízie za získanie zakázok pre žalovaného v 2.
rade svedkyňa uviedla, že nevie o tom, ale vie, že sa o tom hovorilo. Nepamätala sa, či ona realizovala
platbu 29.000,- eur, ani aká bola použitá poznámka pri platbe a či ju písala ona.

7. Svedok Q. X. na pojednávaní uviedol, že s účastníkmi konania spolupracoval, každý deň boli spolu.
V.. Z. chcel predať svoj jednoizbový byt, chcel sa nasťahovať do väčšieho a požiadal p. Q., aby mu

požičal peniaze na kúpu bytu. Žalobca mu nechcel požičať peniaze, lebo nevlastní žiadne majetky, preto
sa dohodli s jeho otcom, ktorý bol vlastníkom toho jednoizbového bytu, že žalobca požičia peniaze p.
Z. st. na kúpu bytu s tým, že peniaze prevedie rovno vlastníkovi bytu a z predaja bytu sa mu vrátia
peniaze . Ďalej uviedol, že z rozprávania p. Horvátha vie, že on si stále vyberal zálohy, požičiaval si
peniaze, takže v dnešnej dobe si myslí, že má vyplatené svoje peniaze. Stretávali sa každý deň, často

o všetkom hovorili. Nebol však priamo prítomný pri stretnutí, na ktorom sa mal stretnúť U. Z. W.. U.
U. Z.I. Q.. U. V.. Q.. Raz bol pri stretnutí, keď prišiel p. Horváth st. na firmu, bol vedľa v miestnosti a
nebol osobne prítomný pri uzatváraní zmluvy. Že má existovať pôžička sa dozvedel od p. Horvátha ml.
a od p. Medlu, vedel o sume okolo 30.000,- eur, splatnosť hneď ako sa predá byt a peniaze mal vrátiť
pán Horváth starší.

8. Svedkyňa Q. Z., na pojednávaní uviedla, že žalobcu pozná ako bývalého kolegu jej manžela
žalovaného v 2. rade. S pánom Q. sa stretli medzi sviatkami v Tescu v kaviarni, riešili kúpu bytu a išlo
tam o časť manželovej provízie, ktorú na to použili v dvoch splátkach, pri ktorých bola aj ona, prvá
suma bola 5.000,- eur a druhá 15.000,- eur. Provízia bola za vykonanú prácu, ktorú manžel odvádzal,

pretože stupačky mal na starosti on a bola to časť provízie za jeho vykonanú prácu. Mal 50 % zo svojich
zákaziek, ktorým sa venoval. Dostával mzdu za prácu a ešte aj províziu 50 % zo zákaziek. Na stretnutí,
ani nikdy sa o pôžičke nebavili, nebol na to ani dôvod, ani p. Q. ani jeho sestra to takto nedefinovali. Ani
by s tým nesúhlasila, prečo by to mala byť pôžička, keď boli takto dohodnutí finančne na provízii.

9. Pri hodnotení dôkazov, ktoré súd vykonal, musí súd skonštatovať, že ich vykonal tak ako to ukladá §
191 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo, ale i vo vzájomnej súvislosti s tým, že súd vyhodnotil svedeckú
výpoveď Ž. O. (č. l. 198 spisu) ako nedôveryhodnú a to z dôvodu, že z jej neurčitých a vyhýbajúcich
odpovedísasúdupodarilazistiťlenskutočnosť,žerokovanieoposkytnutífinančnýchprostriedkovmedzi
stranami sa malo uskutočniť v kancelárii žalobcu, čo žalovaní i svedkyňa Q. Z. popreli.

10. Z tohto dôvodu súd vychádzal len z výsluchu strán, svedkov Q. X. a Q. Z., pokiaľ si ich výpovede
obsahovo nerozporovali a z listinných dôkazov predložených stranami sporu.

11. Na základe týchto dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný v 2. rade na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 17.05.2001, uzavretej so spoločnosťou Q. W..Y..R.. pracoval ako technický
riaditeľ uvedenej spoločnosti a to až do rozviazania pracovného pomeru dohodou ku dňu 10.04.2014.
Počas tohto obdobia si žalovaný v 2. rade niekoľkokrát na základe písomnej pôžičky požičiaval od
žalobcu finančné prostriedky (súdny zmier tunajšieho súdu sp. zn. 18C/11/2015). Zároveň bola medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade uzavretá ústne sprostredkovateľská zmluva, predmetom ktorej malo

byť sprostredkovanie zákaziek žalovaným v 2. rade pre spoločnosť Q., W..Y..R.. (potvrdené žalobcom
na pojednávaní dňa 17.06.2017), pričom súdu sa nepodarilo zistiť výšku provízie žalovaného v 2. rade.
Počas tohto obdobia, kedy žalovaný v 2. rade vykonával funkciu technického riaditeľa, dochádzalo
k netransparentným transakciám medzi žalobcom, žalovaným v 2. rade a spoločnosťou Q. W..Y..R..,
výsledkom ktorých sú viacnásobné trestné konania vedené voči žalobcovi a žalovanému v 2. rade. Voči

žalovanému v 2. rade sa vedie trestné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 6T/34/2016 za trestný čin
podvodu. Proti žalobcovi sa vedie trestné konanie z podozrenia zo spáchania trestného činu krátenia
dane na ÚKJV Poprad pod sp. zn. Č.: S.-XX-X/VYS-V.-XXXX. Z výpovede žalobcu podanej na Úrade
kriminálnej a justičnej polície v Poprade dňa 02.06.2017 vo veci ČVS: S.-XX-X/VYS-V.-XXXX súd zistil,že žalobca vyplácal žalovanému počas obdobia, kedy žalovaný pracoval pre spoločnosť Q., W..Y..R..
určité finančné prostriedky. Tieto boli zaznamenávané na osobitný zošit. Dňa 27.12.2012 zaslal žalobca
na účet X. X. sumu 15.000,- eur a následne 28.12.2012 sumu 2.000,-eur a dňa 25.04.2013 sumu 9.000,-

eur a to s poznámkou, že ide o zálohy na byt U.. Z.. Tieto platby realizoval na základe rokovaní medzi
ním a žalovanými, ktoré súviseli s kúpou bytu od X. X.. Dňa 30.04.2013 žalovaný v 1. rade uzatvoril
kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol byt č. 11 na V. poschodí vchodu 26 bloku C. bytového domu
nachádzajúceho sa na adrese I.H. T.. XXXX/XX B. V..

12. Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

14. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

15. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu

16. Z vyššie uvedeného skutkového stavu súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že

poskytol žalovaným pôžičku na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu, a to v jeho základnom pojmovom
znaku pôžičky, teda v povinnosti dlžníkov vrátiť finančné prostriedky späť. Žalobca preukázal a ani
žalovaní nerozporovali, že žalobca vložil na účet predávajúceho bytu sumu 29.000,- eur. Na druhej
strane však žalovaní podali úspešne obranu spochybňujúcu tvrdenie žalobcu, že išlo o pôžičku
spočívajúcu jednak v tom, že žalobca v období kedy žalovaný v 2. rade bol technickým riaditeľom

poskytoval netransparentným spôsobom žalovanému v 2. rade určité finančné prostriedky ako provízie
za sprostredkovanie zákaziek. Teda podali úspešne protidôkaz, čím opätovne presunuli dôkazné
bremeno na žalobcu ohľadne preukázania povinnosti žalovaných vrátiť žalobcovi poskytnuté peniaze.
Žalobca však podanie takéhoto dôkazu do konania nevniesol. Ďalej žalovaní spochybnili, že išlo o
pôžičku i tým, že žalobca na poskytovaní menších súm žalovanému v 2. rade uzatváral zmluvy o pôžičke

písomnou formou. Žalovaní nemuseli v tomto konaní podať dôkaz opaku, stačil im podať protidôkaz
spochybňujúci dôkazy, resp. tvrdenia žalobcu, nakoľko súd môže zobrať za podklad svojho rozhodnutia
iba také skutočnosti, ktoré má spoľahlivo zistené, teda nie pravdepodobné ale na úrovni praktickej istoty.

17. Uzavretím vyššie uvedeného súd nemôže rozhodnúť na základe skutkového stavu, ktorý by

zodpovedal tvrdeniam žalobcu, ale na základe stavu „non liquet“ a teda na základe pravidla o dôkaznom
bremene, v tomto prípade preukázanie povinnosti vrátiť peniaze neuniesol žalobca a preto ho tým
postihujú negatívne následky z toho vyplývajúce spočívajúce v zamietnutí žaloby.

18. Pokiaľ sa žalobca domáhal subsidiárne aplikácie ustanovení o bezdôvodnom obohatení, najmä §

454 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd musí skonštatovať, že ustanovenia o bezdôvodnom obohatení
neslúžianapreklenutiedôkaznéhonúdzepripreukazovanískutočnostínárokuzozmluvy.Pokiaľžalobca
vie preukázať iba poskytnutie finančných prostriedkov, pričom zostáva pochybné na základe akého
právneho dôvodu k nemu došlo (pôžička či vyplatenie provízie), nemožno ťarchu týchto pochybnosti
preniesť na druhu stranu konštatáciou o bezdôvodnom obohatení z dôvodu prevodu peňazí. Hmotné

právo poskytuje dostatok inštitútov veriteľovi, aby sa vyhol situácii dôkaznej núdze (napr. kvitancia,
písomná forma zmluvy a pod.) a pre prípad sporu mal potrebné dôkazy preukazujúce jeho nárok. V
danom prípade však žalobca tak neučinil.

19. Nakoniec súd chce skonštatovať, že súdy neposkytujú ochranu nepoctivému konaniu. V zmysle tejto

zásadyniktosanesmiedovolávaťsvojhoprospechuztoho,žesámkonalnepoctivo.„Nemoturpitudinem
suam sllegare potest“ platí v danom prípade pre žalobcu, ale by platilo aj pre žalovaného v 2. rade, pokiaľ
by sa on domáhal zaplatenia provízií. Z prejednanej veci jednoznačne vyplýva, že žalobca i žalovaný v2. rade konali neobozretne, resp. cielene netransparentne s cieľom obísť normy verejného práva (najmä
na úseku daňovom a účtovnom), v dôsledku čoho sa vedú voči obidvom trestné konania.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovaným v 1. a 2. rade ako
strane, ktorá mala v konaní úspech, plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne následným
uznesením vyšší súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd
Prešov prostredníctvom Okresného súdu Poprad v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.