Rozsudok – Reštitúcie a rehabilitácie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/605/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309212111
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309212111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej

a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša, v spore žalobcu: S. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C., proti žalovanému: T. K. republiky, E. 8, C., o zaplatenie finančnej náhrady
14,163.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.06.2013,
č. k. 21C/107/2009-242, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.06.2013, č. k.
21C/107/2009-242, p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu podľa ustanovení § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a
2, § 6 ods. 1 písm. p), § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 4 a 7, § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 8, § 13 ods. 1, § 14
ods. 1, § 16 ods. 1, 3 a 6 a § 28a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku a postupom podľa § 101 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, v znení platnom a účinnom v čase prvoinštančného konania (ďalej len OSP) v celom
rozsahu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu - Z. R., rod.
E., sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.12.1993 domáhala od žalovaného zaplatenia
finančnej náhrady za pôdu zapísanú na liste vlastníctva (LV) č. XXXX kat. úz. Q., a to parcely č. XXXX/
X; XXXX; XXXX/X; XXXX; XXXX/X; XXXX/X; XXXX; XXXX/X; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX/XX;
XXXX/XX; XXXX/XX; XXXX/X titulom reštitúcie s tým, že žalobu odôvodnila tým, že pripojila len LV č.
XXXX, keďže nemohla zaobstarať všetky podklady, na čo žiadala poskytnúť lehotu 60 dní. V priebehu
súdneho konania, dňa 26.05.2002, pôvodná žalobkyňa zomrela, pričom na návrhu v tomto konaní

trval výlučne žalobca ako jeden z dedičov po pôvodnej žalobkyni. Tento na výzvu súdu odstránil vady
podania tým, že žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie finančnej náhrady vo výške 14,163.000,- eur
za nehnuteľnosti zapísané ku dňu 09.09.1993 na LV č. XXXX kat. úz. Q., pri hodnote 200,- eur/m2, za
celkovú výmeru pozemkov 70.815 m2.

3. Súd prvej inštancie k právnemu nástupníctvu žalobcu uviedol, že tento je dedičom poručiteľky
(pôvodnej žalobkyne) len v podiele 1/27-ine, a len v tejto výške spoluvlastníckeho podielu je

aktívne legitimovaným v spore. Napriek viacerým výzvam súdu prvej inštancie na zaslanie dokladov
preukazujúcich dôvodnosť nároku, žalobca založil do spisu nasledujúce listiny: identifikácia parciel zo
dňa 01.02.2012, konkrétne parciel pôvodne zapísaných v PK vl. č. 279 kat. úz. S. - parc. č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, v PK vl. č. XXXX parc. č. XXX, XXX, XXX, v PK vl. č. XXXX parc. č. XXX/XXX, v PK vl. č. XXX parc. č. XXX/XXX; v PK vl. č. XXXX parc. č. XXX/XX, v PK vl. č. XXX parc.č. XXX/
XXX, v PK vl. XXX parc. č. XXX/XXX, v PK vl. č. XXXX parc. č. XXX/X, v PK vl. č. XXXX parc. č. XXX/
XXX, Rozhodnutie Konfiškačnej komisie v Bratislave č. K-287/1948 zo dňa 28.VI.1948, Rozhodnutie

Pozemkového úradu C.-mesto č. XXX/XXPÚ/Tr-X zo dňa 19.01.1995, Rozhodnutie Pozemkového
úradu C.-mesto č. XXX/XX/PÚ/Tr zo dňa 29.05.1996, oznámenie Okresného úradu Bratislava zo dňa
13.02.1998 žalovanému, PK vl. č. XXXX, XXX, XXXX, XXX, XXX,XXX, XXXX, XXXX.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že hlavným predpokladom úspešnosti žaloby podanej právnou

predchodkyňou žalobcu bolo preukázanie splnenia podmienok v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.
žalobcom, na ktorom je dôkazné bremeno. Mal za to, že žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa, si
žalobným návrhom uplatňovala finančnú náhradu za pozemky v kat. úz. Q.: XXXX/X; XXXX; XXXX/X;
XXXX; XXXX/X; XXXX/X; XXXX; XXXX/X; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX/XX; XXXX/XX; XXXX/XX;
XXXX/X, pričom oprávnenosť nároku preukazovala výlučne priloženým LV č. XXXX zo dňa 09.09.1993.
Ako však z LV č. XXXX vyplýva, na žalovaného bolo ku dňu 09.09.1993 zapísané vlastníctvo len k parc.

č. XXXX/X ost. plocha, parc. č. XXXX záhrada, parc. č. XXXX/X záhrada, parc. č. XXXX/X zast. plocha,
parc. č. XXXX zast. plocha, parc. č. XXXX záhrada, parc. č. XXXX/XX ost. plocha, parc. č. XXXX/XX,
parc. č. XXXX/XX ost. plocha, v celkovej výmere XX.XXX m2, t.j. vo výmere, za akú si žalobca uplatnil
finančnú náhradu.

5. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že prvoradým predpokladom pre posúdenie dôvodnosti nároku
žalobcu je preukázanie aktívnej i pasívnej legitimácie v spore, t.j. či žalobca, resp. jeho právna
predchodkyňa, boli oprávnenými osobami v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a či žalovaný bol
povinnou osobou v zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona.
Z listinných dokladov založených v spise mal súd prvej inštancie za preukázané vlastníctvo Z. R.,

rod . E. (ani nie výlučné) len k parcelám č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX kat. úz. Q.
(predtým S.). Vlastníctvo k ostatným parcelám, za ktoré sa domáhal finančnej náhrady žalobca v konaní,
nepreukázal, a preto len ohľadne týchto parciel žalobca preukázal, že sa jedná o oprávnenú osobu v
zmysle zákona č. 229/1991 Zb., avšak v jeho prípade len vo výške 1/27-iny spoluvlastníckeho podielu
vlastníctva jeho právnej predchodkyne. Čo sa týka osoby povinnej v zmysle § 5 ods. 1 cit. zákona,

ako vyplýva z LV č. XXXX, žalovaný bol povinnou osobou ku dňu podania návrhu na súd len čo sa
týka parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX kat. úz. Q., s prihliadnutím na skutočnosť, že výlučné
vlastníctvo k týmto parcelám žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa preukázala. Ku skutočnosti, ako
uvádzal žalovaný, že v čase podania návrhu na súd v roku 1993 mal vo vlastníctve aj parc. č. XXXX/X,
XXXX, XXXX/X, XXXXX/X, XXXX a XXXX, kat. úz. Q., súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca

nepreukázal vlastnícke právo k týmto parcelám.

6. Zo zhodného tvrdenia sporových strán mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný skutočne
ku dňu podania návrhu Z. R., rod. E., mal vo vlastníctve nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat.
úz. Q., ktoré však boli zastavanými pozemkami slúžiacimi na prevádzkovanie železničných dráh a

ktoré nebolo možné vydať oprávneným osobám v zmysle § 6, § 8, § 9, § 11 ods. 1 písm. d), § 14
ods. 1 citovaného zákona. Právna predchodkyňa žalobcu si neuplatnila nárok na vydanie náhradných
pozemkov, ale žalobou doručenou súdu dňa 27.12.1993 si priamo u žalovaného uplatnila finančnú
náhradu za špecifikované pozemky v kat. úz. Q.. Žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa, si uplatnil
podaným návrhom nárok na vyplatenie finančnej náhrady za nevydané pozemky v zmysle § 11, §

14 zákona č. 229/1991 Zb. u žalovaného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na § 16
ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého nárok na náhradu za pozemky, ktoré sa oprávneným
osobám nevydali, bolo potrebné uplatniť voči štátu, v mene ktorého koná Slovenský pozemkový fond.
Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalovaný v spore nie je pasívne legitimovaným
subjektom.

7. Reštitučné nároky, či už právo na vydanie nehnuteľnosti, náhradného pozemku alebo finančnej
náhrady, bolo potrebné v zmysle citovanej právnej úpravy uplatniť si v lehote do 31.12.1992. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že napriek viacnásobným výzvam zo strany súdu na žalobcu na preukázanie
výzvy adresovanej povinnej osobe na vydanie náhrady v súlade s § 16 ods. 3 cit. zákona, žalobca túto

skutočnosť nepreukázal. Ďalším predpokladom na vyhovenie nároku na zaplatenie finančnej náhrady
v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. bola potreba, aby žalobca ako oprávnená osoba uplatnil nárok na
súde po tom, čo najskôr v lehote do 31.12.1992 vyzval obvodný pozemkový úrad na úhradu finančnej
náhrady za nevydané pozemky. Právna predchodkyňa žalobcu však návrh na súd podala až 27.12.1993,v dôsledku čoho jej právo v zmysle § 13 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb. zaniklo. Záverom súd prvej
inštancie uviedol, že žalobný návrh bolo nutné zamietnuť i z dôvodu, že žalobca si výšku finančnej
náhrady uplatňoval v rozpore s § 28a zákona č. 229/1991 Zb..

8. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Mal za to, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (v napadnutom rozsudku neboli spomenuté všetky dôkazové materiály), súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci podľa zákona č. 229/1991 Zb.. Uviedol, že súd prvej inštancie začal konanie až dňa
25.05.2005, kedy vyzval všetkých dedičov po zomrelej Z. R., či trvajú na svojom neúplnom podaní. Súd

prvej inštancie ich vyzval doplniť návrh alebo požiadať o zastavenie konania až po dvanástich rokoch.
Žalobca v tom čase nebol plnoletý, ale súd prvej inštancie mu neustanovil zástupcu. Ďalej namietol,
že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprítomnosti bez právneho zastúpenia, bez dokazovania a
navrhnutých svedkov. V zápisnici zo dňa 14.05.2013 bolo jasne uvedené, že žalobca udelí plnú moc
advokátskej kancelárii alebo ombudsmanovi. Odvolaná zástupkyňa žalobcu informovala súd, že žalobca

mázfinančnýchdôvodovproblémsustanovenímadvokáta,aževseptembribudemaťžalobcariadneho
právneho zástupcu. Oznámila súdu prvej inštancie výpoveď plnej moci a riadne ospravedlnila neúčasť
žalobcu na pojednávaní dňa 07.06.2013, nakoľko bol mimo územia SR. Napriek tomu súd prvej inštancie
nariadil pojednávanie na uvedený termín.

10. Žalobca opakovane v odvolaní uviedol, že prostredníctvom zvolenej zástupkyne doložil do spisu
všetky doklady ohľadne reštitúcie, všetky špecifikácie pozemkov, kde bolo jasne zdokumentované, že
pozemky boli vo vlastníctve Z. R.. Ďalej uviedol, že je v spise zdokumenované, že žalovaný porušil
zákon č. 229/1991 Zb. a previedol pozemky na inú osobu. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru neúplne
zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy - dožiadanie spisu z Pozemkového úradu,

čo mohol vykonať aj bez žiadosti žalobcu, aby tak prispel k objektivite preskúmania. Do spisu bola
založená aj identifikácia parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX z PK vložky č. XXX kat. úz. S. zo Správy katastra
pre Hlavné mesto Bratislava, ktorú tento úrad pre Okresný súd Bratislava III nevydal. Žiadosť Z. R.,
zastúpenej dcérou A. D., C., S. XX preukazuje uplatnenie finančnej odmeny za pozemky v Bratislave
dňa 28.12.1993 na Slovenský pozemkový fond. Žalobca mal za to, že pôvodná žalobkyňa dodržala

aj lehotu v zmysle § 13 zákona č. 229/1991 Zb., keďže dňa 31.12.1992 si Z. R. uplatnila nárok na
vydanie reštitučného majetku a Pozemkový úrad im vyhovel, ako sa uvádza v Rozhodnutiach 456/92-
PU/Tr. Na základe toho, že nebolo skončené reštitučné konanie na pozemkových fondoch, si v rámci
zákonauplatnilinároknasúdvosemnásťmesačnejlehote.TakistožiadaliajSlovenskýpozemkovýfond,
vyhovené im nebolo. Z. R. dodržala zákon a uplatnila si svoje nároky v lehote do jedného roka žalobou

na súde, v dôsledku čoho jej právo podľa zákona č. 221/1991 Zb. zaniknúť nemohlo. Za nesprávne
považuje žalobca aj tvrdenia súdu prvej inštancie v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu a pasívnou
legitimáciou žalovaného. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalovanému bolo odvolanie doručené dňa 16.09.2013, ale v stanovenej lehote, a ani do rozhodnutia
odvolacieho súdu, sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd

v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP.
Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok, dospel k záveru, že nie je
dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o nevykonaní navrhnutých
dôkazov, o nesprávnych skutkových zisteniach na základe vykonaných dôkazoch a o nesprávnomprávnom posúdení, nemôžu obstáť. Keďže ani námietka žalobcu, že mu bolo odopreté riadne konať
pred súdom, nebola dôvodná, a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd
prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods.

1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 05.12.2017.

14.Rozsudoksúduprvejinštanciedávajasneazrozumiteľneodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s uplatneným reštitučným nárokom žalobcu na poskytnutie finančnej náhrady. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite

vykonanom dokazovaní, a vysporiadal sa aj so všetkými, pre vec rozhodujúcimi argumentmi žalobcu.
Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo
zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o nepreukázaní nároku uplatneného
žalobcom.

15. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu

stotožňuje aj odvolací súd. Obsah odvolania žalobcu nebol, vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody,
spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil
svoje rozhodnutie.

16. Podľa odvolacieho súdu, žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa § 119 ods. 1 a

2 OSP, platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, sa pojednávanie mohlo odročiť
len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhoval odročenie pojednávania, musel súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahoval najmä dôvod, pre ktorý sa navrhlo odročenie pojednávania, deň,

keď sa účastník o dôvode dozvedel a, ak to bolo možné, uvedenie elektronickej adresy telefaxu alebo
telefónu, na ktoré mal súd bezodkladne oznámiť, ako návrh posúdil.

17. Pojednávanie konané dňa 14.05.2013, na ktorom sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa žalobcu
(P.. X. E.), bolo na jej žiadosť odročené na deň 07.06.2013 s tým, že zástupkyňa žalobcu bude o

tomto novom termíne informovať žalobcu. Dňa 30.05.2013 zástupkyňa žalobcu písomne oznámila súdu,
že nemôže zabezpečiť účasť žalobcu na pojednávaní, lebo dňa 20.05.2013 odišiel na tri mesiace
do zahraničia na sezónnu brigádu. Povinnosťou zástupkyne žalobcu však nebolo zabezpečiť účasť
žalobcu, len mu oznámiť termín pojednávania. Keďže žalobca mal odísť do zahraničia dňa 20.05.2013,
t.j. šesť dní po pojednávaní dňa 14.05.2013, súd prvej inštancie nemal žiadny dôvod pochybovať o

tom, že žalobcovi termín pojednávania jeho zástupkyňa oznámila. Nakoniec, zástupkyňa žalobcu ani
neuviedla, že by o termíne pojednávania žalobcu neinformovala. Dňa 06.06.2013 zástupkyňa žalobcu
oznámila súdu, že pojednávania nariadeného na deň 07.06.2013 sa nezúčastní, lebo jej mailom došlo
zrušenieplnejmociodžalobcu,ktoréhooriginálžalobcanechalubrata.Ktomutooznámeniuzástupkyňa
žalobcu priložila originál písomnosti žalobcu zo dňa 05.06.2013, v ktorom je uvedené, že žalobca je na

brigáde, a vypovedáva zastúpenie tete X. E., lebo mu prisľúbili zastúpenie ombudsmanom. Priložené
oznámenie, ktoré podľa svojho obsahu malo byť spísané v Bratislave, nebolo nikomu adresované.

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade so zákonom,
ak pojednávanie neodročil a spor prejednal v neprítomnosti žalobcu. Žalobca nepožiadal o odročenie

pojednávania spôsobom, ktorý vyžaduje zákon. Ani v oznámení zástupkyne žalobcu neboli uvedené
náležitosti vyžadované v § 119 OSP. Ak sa žalobca rozhodol odcestovať na brigádu, hoci vedel, že je
vo veci nariadené pojednávanie, a nežiadal o odročenie pojednávania v súlade s § 119 OSP, sám sa
zbavil možnosti konať pred súdom.

19. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol bez vykonania dokazovania a navrhnutých
svedkov, nebola taktiež dôvodná. Na pojednávaní dňa 07.06.2013 súd prvej inštancie oboznámil obsah
dôkazov v spise a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalobca v konaní nenavrhol vypočuť
žiadnychsvedkov.Žalobcalenžiadal,abybolipripojenéspisyzprokuratúry,ktorésamalitýkaťobvinenia
A.. Z. F., právneho zástupcu A. D., obvineného z prijímania úplatku. Z toho, čo tvrdil žalobca, však nebolo

zrejmé, aké tvrdenia žalobcu majú byť dôkazom preukázané, a žalobca to nevysvetlil ani v odvolaní.
Súd prvej inštancie sa preto nedopustil pochybenia, ak uvedený spis nepripojil a neoboznámil sa s ním.
Všetky ostatné dôkazy predložené žalobcom súd prvej inštancie vykonal.20. Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd je povinný okrem

vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

21. Predmetné konanie o poskytnutie finančnej náhrady v rámci reštitúcií je sporovým konaním. To
znamená, že súd prvej inštancie nebol povinný zisťovať skutkový stav nad návrhy strán sporu, ale pri
rozhodnutí mal vychádzať z toho, čo strany v konaní tvrdili a preukázali. Ako vyplýva z obsahu spisu,
žalobca bol súdom prvej inštancie prostredníctvom svojej zástupkyne riadne poučený v zmysle ust. §
120 ods. 4 OSP, t.j. bol poučený o koncentračnej zásade tohto konania spočívajúcej v tom, že všetky

skutkové tvrdenia a dôkazy, má možnosť predkladať najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí.

22. Z predložených dôkazov súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že Z. R. rod. E., bolo možné
považovať v zmysle § 6 ods. 1 písm. p) a ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. za oprávnenú osobu len

ohľadne parciel č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, kat. úz. Q. (predtým S.). Vlastníctvo
k ostatným parcelám, t. z. postavenie oprávnenej osoby, k ostatným nehnuteľnostiam, nebolo dôkazmi
preukázané.

23. Podľa rozhodnutí Pozemkového úradu Bratislava-mesto zo dňa 19.01.1995 a 29.05.1996 nebolo

k uvedeným pozemkom priznané vlastnícke právo. Tým bolo podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb.
zachované právo na náhradu bezodplatným prevodom do vlastníctva iných pozemkov vo vlastníctve
štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli pôvodné pozemky, a to podľa poradia v tomto zákonnom
ustanovení, a za predpokladu, že s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným
pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.

24.Náhraduzapozemky,ktorésapodľazákonač.229/1991Zb.nevydávajú,azaktorénebolposkytnutý
oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky
avládaSlovenskejrepublikysvojímnariadením.Súdprvejinštanciepretosprávnerozhodol,žežalovaný
nie je tzv. povinnou osobou, ktorá by mala zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu.

25. Nakoľko žalovaný nebol povinnou osobou, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo potrebné ďalej v konaní zisťovať, či niektorej z oprávnených osôb (Z. R., nar.
XXXX a A. D., nar. XXXX) boli poskytnuté náhradné pozemky; či nárok bol uplatnený v zákonnej lehote;
ani či bol uplatnený v správnej výške.

26. Súd prvej inštancie správne žalobu v celom rozsahu zamietol, lebo žalovaný nie je „štát“, ale inou
právnickou osobou zriadenou Ministerstvom dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky v
zmysle zákona č. 258/93 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení úspešnej strane v odvolacom konaní -
žalovanému, patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný však v odvolacom konaní

neurobil žiadny úkon voči súdu a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril. Preto mu reálne v odvolacom konaní
žiadne trovy nemohli vzniknúť. Z uvedeného dôvodu mu potom odvolací súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).