Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212845
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117212845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Q. E., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX I. XX,
o zaplatenie 252,21 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.
12. 2017, č. k. 19Csp/122/2017-28 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 19. 06. 2013
uzavretá zmluva o pôžičke na formulárovom tlačive N., predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky
334,80 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 17.mesačných splátkach po 26,15 Eur. V zmluve bola
dohodnutá ročná úroková sadzba 48,49 %, RMPN 48,49 %, priemerná hodnota RPMN 48,52 %, celkové

náklady spotrebiteľa 109,75 Eur s konečným termínom splatnosti november 2014. Listom zo dňa 21.
05. 2014 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného o uhradenie dlžných splátok, s tým, že ak do
05. 07. 2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci marec 2014, bude úver zosplatnený (č. l. 5).
Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Podľa potvrdenia o výške priemerných úrokových mier z úverov - nové
obchody, spotrebiteľské a ostatné úvery - domácnosti zverejneného na internetovej stránke www.nbs.sk
bola v júni 2013 úroková sadzba u úverov nad 1 - 5 rokov 11,06 %.

3. Súd skonštatoval, že dohodnutá úroková sadzba (48,49 %) prevyšuje sadzby úverov poskytnutých v
čase uzavretia zmluvy viac ako 4-násobne, a preto pre rozpor s dobrými mravmi v dôsledku úžerného
úroku je uzavretá zmluva neplatná ako celok. Je to sankcia za to, že žalobca ako dodávateľ do
zmluvného vzťahu zakomponoval zjavne úžerný a neprimerane vysoký úrok. Keďže úver je úžerný
a v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je neplatná a prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi skutočne poskytnutou
sumou 334,80 Eur a zaplatenou sumou 188,37 Eur, čo predstavuje 146,43 Eur. Zároveň súd prvej

inštancie prihliadol na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a § 107 ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka
a ustálil, že od doby prijatia bezdôvodného obohatenia od uzavretia zmluvy o pôžičke, do podania žaloby
uplynula tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba. Pre premlčanie uplatneného nároku žalobu
v celom rozsahu zamietol.4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania. Právny

názor súdu prvej inštancie, že neplatné dojednanie úrokov z úverov má za následok neplatnosť zmluvy
ako celku je nesprávny. Zákon č. 129/2010 Z. z. úverovú zmluvu pre prípadnú absenciu náležitosti
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretiu zmluvy nesankcionuje
absolútnou neplatnosťou, ale bezúročnosťou úveru pri splnení podmienok podľa ust.§ 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie

dospel k záveru o neprimeranosti výšky úrokov z úveru, následkom nie je absolútna neplatnosť celého
zmluvného vzťahu, ale bezúročnosť úveru s poukazom na ust. § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. pri
splnení zákonných podmienok podľa § 11 ods. 1 tohto zákona. Neprimeranosť úrokov dojednaných v
zmluve nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, z toho dôvodu je nesprávne aj nastolenie režimu
bezdôvodného obohatenia, ako aj nesprávna aplikácia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ust.
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože úverová zmluva bola uzavretá platne.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté

rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP
bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku vyhlásil
na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, lebo žalobcom uplatnený nárok je premlčaný ako to správne uzavrel súd prvej
inštancie.

7. Odvolateľovi je potrebné dať za pravdu, že neprimeranosť výšky úrokov z úveru nespôsobuje
absolútnu neplatnosť celého zmluvného vzťahu. Je nesporné, že predmetný spor vznikol zo zmluvy
uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a spotrebiteľom. Ide nepochybne
o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv. Zo zmluvy zo dňa 19. 06. 2013 uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že ide o zmluvu o poskytnutí pôžičky. Zmluva o
pôžičke je upravená v ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, pričom zmluva uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa charakteristiku zmluvy o pôžičke v zmysle týchto
ustanovení (prenechanie peňažných prostriedkov, dojednanie úrokov).

8. Prejav vôle právneho predchodcu žalobcu vyjadrený v liste zo dňa 21. 05. 2014 je potrebné
považovať za odstúpenie od zmluvy, nakoľko nemožno mať pochybnosti o tom, že týmto úkonom
chcel právny predchodca žalobcu docieliť ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným a zaplatenie
všetkých splátok jednorazovo do 05. 07. 2014 (č. l. 5 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že pre

posúdenie právneho úkonu nie je rozhodujúce ako bol právny úkon označený, ale jeho obsah. Je
nepochybné, že žalobca listom zo dňa 21. 05. 2014 sledoval zosplatnenie celého dlhu, čím využil inštitút
odstúpenia od zmluvy podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd preto konštatuje,
že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21. 05. 2014, ktorý bol žalovanému doručený 02. 06.
2014 (č. l. 5 spisu), označeným ako predžalobná upomienka, od zmluvy odstúpil. Podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od zmluvy zrušenie zmluvy
od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. Právny
predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil, a preto došlo k zrušeniu, resp. zániku zmluvného vzťahu ex
tunc a právnemu predchodcovi žalobcu tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako
to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. V takom prípade 2-ročná premlčacia doba na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť nasledujúcim
dňom po termíne zosplatnenia, t. j. 06. 07. 2014 a 2-ročná premlčacia doba tak uplynula 06. 07. 2016.
V čase začatia konania na súde (15. 05. 2017) tak uplynula 2-ročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia.Zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaboldoplnenýust.§5bnovelou
zákona č. 102/2014 Z. z.. Vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy

aj bez návrhu prihliada aj na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcich voči
spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľskýchzmluvách v uvádzanom právnom predpise z dôvodu zvýšenia ochrany spotrebiteľa a jeho okamžitou
aplikáciou.

9. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1.5.2014.
V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014, nie však k
novoprijatému ust. § 5b cit. zákona. Toto zákonné ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) sa ukladá povinnosť prihliadať na
premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter

tohto ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenie, konajúci súd je povinný aplikovať toto zákonné
ustanovenie a prihliadať na premlčanie aj bez námietky.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol oprávnený a
zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá

retroaktivita, teda od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia aj tie právne vzťahy, ktoré vznikli podľa
predchádzajúcej právnej normy.

11. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

12. Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanému v tomto štádiu konania žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli a ani ich nežiadal
nahradiť.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).