Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010215
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615010215.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. mája 2017
odvolanie obžalovaného C. L. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/88/2015-169
zo dňa 12.10.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/88/2015 z 12.10.2016 bol obžalovaný C. L.
uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výrokovej časti citovaného rozsudku.

Za uvedený prečin bol obžalovaný podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.

2, ods. 3 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu súd podľa §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. F.kodu vo
výške 510,- Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
27.10.2016, podal odvolanie obžalovaný C. L. proti všetkým výrokom rozsudku. Odvolanie písomne
odôvodnil prostredníctvom obhajkyne podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 27.4.2017.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol nasledovné skutočnosti:

„Podľa nášho názoru počas prípravného konania a konania pred súdom došlo k viacerým pochybeniam,
neboli zabezpečené zo strany vyšetrovacích orgánov dostatočné dôkazy a vykonané neodkladné a
neopakovateľnéúkonysmerujúcekichzabezpečeniu,nebolisprávnevyhodnotenésvedeckévýpovede,
súd na hlavnom pojednávaní nezobral do úvahy tvrdenia a argumentáciu obžalovaného a jeho právneho
zástupcu, ktoré boli v konaní z ich strany predložené, uspokojil sa s dôkazmi predloženými v obžalobe
a zo strany poškodeného. Takýto postup súdu mal za následok nesprávne vyhodnotenie skutku a jeho

nesprávnu právnu kvalifikáciu a tým uznanie za vinného a uloženie sankcií“.

Obžalovaný C. L. svoje odvolanie doplnil podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 27.4.2017
o nasledované dôvody:
- „výpoveď údajného poškodeného a svedkyne, jeho manželky sú účelové,
- na mieste spáchania skutku sa nenašla žiadna kovový tyč, ktorou malo dôjsť k poškodeniu spätného

zrkadla a zadných dverí na vozidle,- charakter poškodení nasvedčuje tomu, že k poškodeniu mohlo dôjsť iným spôsobom, pri zrkadle
napríklad kontaktom s iným vozidlom, k poškodeniu zadných dverí pri cúvaní s vozidlom,
- pri skúmaní poškodenia z fotodokumentácie nič nenasvedčuje tomu, že k poškodeniu došlo takým

spôsobom ako uvádza údajný poškodený, t.u. úderom kovovou tyčou,
- na mieste sa nenašla ani drevená doska, ktorú som mal údajne hodiť na predné sklo motorového
vozidla,
- spôsob poškodenia čelného skla a prednej kapoty nenasvedčuje tomu, že by mohlo k nemu dôjsť
hádzaním skaliek a drevenej dosky na motorové vozidlo, jedná sa o poškodenie, ku ktorému vzhľadom

k veku vozidla mohlo dôjsť jeho prevádzkou počas doby používania, napr. odskakovaním nečistôt od
protiidúcich vozidiel, taktiež nebola zadokumentovaná prítomnosť skaliek na kapote a čelnom skle
vozidla,
- za veľmi závažné tvrdenie považujem aj skutočnosť, že k dokumentácii poškodenia vozidla pristúpil
vyšetrovateľ až s odstupom 2 dní odo dňa spáchania údajného skutku, úkon nebol vykonaný ihneď a
tým bol porušený procesný postup zo strany vyšetrovateľa,

- výška škody je podľa môjho názoru neprimerane vysoká, nebola stanovená na základe skutočne
vykonaných prác, ale len odhadom a to známym údajného poškodeného,
- výpovede všetkých svedkov sú nepravdivé, účelové a na mieste sa v čase údajného spáchania skutku
ani nenachádzali - svedok C. H.,
- výpovede svedkov - zasahujúcich policajtov nepotvrdili výpoveď poškodeného a jeho manželky,

vo svojich výpovediach len opisujú slovný konflikt medzi poškodeným a obžalovaným, opisujú
obžalovaného ako konfliktný typ,
- poukazujeme na skutočnosť, vyšetrovateľ PZ SR nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, ktoré
by jednoznačne dokazovalo spáchanie skutku obžalovaným, nebola vykonaná riadna ohliadka
poškodeného motorového vozidla, neboli zdokumentované a zadržané údajné predmety, ktorými malo

dôjsť k poškodeniu motorového vozidla, neboli zdokumentované napr. úlomky z poškodeného spätného
zrkadla, drevená doska, štrk na čelnom skle a prednej kapote motorového vozidla a nenašla sa kovová
tyč. Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že aj napriek tvrdeniu obžalovaného neboli použité kamerové
záznamy, ktoré by preukázali tvrdenia obžalovaného a poškodeného,
- v konaní nebola preukázaná riadne a hodnoverným spôsobom výška škody, nebol vypracovaný

posudok na stanovenie presnej výšky škody, vyšetrovateľ sa uspokojil s písomným potvrdením
podnikateľa,
- je zaujímavé, že v priebehu konania aj poškodený netrval na úhrade sumy za poškodené čelné sklo.
Obžalovaný v priebehu prípravného konania a aj počas pojednávania poukazoval na tieto skutočnosti,
neboli však nijako zohľadnené a obžalovaný bol jednoznačne uznaný vinným na základe predložených

dôkazovatvrdenípoškodenéhoasvedkov.Obžalovanýpočasprípravnéhokonaniapoukazovalnato,že
skutok kladený mu za vinu nespáchal a v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania nebolo
jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Z uvedeného je zrejmé, že
v tomto prípade by bol odsúdený na základe nepreukázaných skutočností a nepriamych dôkazov a že
v tomto prípade mala byť použitá zásada „in dubio pro reo“.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzali, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané

obžalovaným C. L. nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym

chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva
obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom
rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa

vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové
zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného nastarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku
dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného C. L. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a

trestu, resp. v otázke náhrady škody. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým
a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V
tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie v celom rozsahu sa týka aj odvolacích námietok
obžalovaného C. L. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania
obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní.
Obžalovaný C. L. založil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred

súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami obhajkyne, skutkovými a právnymi sa ale súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Skutočnosť, že obžalovaný C. L. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný C. L.
a jeho obhajkyňa rovnako ako v konaní pred súdom dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené v § 34

Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal a spochybňoval
vykonané dôkazy a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a
rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného C. L., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na

nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnotenie dôkazov,
odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil aké konanie obžalovaného má za preukázané a

nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný C. L. popieral akúkoľvek účasť na skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ku ktorému

malo kritického dňa 14.3.2015 dôjsť, odvolací súd poukazuje na silu dôkazov, ktoré vinu obžalovaného
preukazujú. Ide predovšetkým o výpovede poškodeného A. F. a svedkyne N. F., ktoré obžalovaného
priamo usvedčujú zo spáchania skutku, nepriamo je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami L. D. a C.
R., príslušníkov OO PZ Liptovský Hrádok a C. E.. Z výpovedí týchto svedkov, ktoré na seba v logických
aj časových súvislostiach nadväzujú, vyplýva záver o zavinení obžalovaného na predmetnom skutku.

Výpovede poškodeného A. F. a svedkyne N. F., ktorí boli priamymi svedkami udalosti kritického dňa,
aj krajský súd považoval za hodnoverné, naviac nepriamo podporené výpoveďami členov privolanej
policajnej hliadky L. D. a C. R., ako aj vykonanou fotodokumentáciou preukazujúcou následok
konania obžalovaného. Z predmetnej zápisnice o ohliadke miesta činu zo 14.3.2015 a pripojenejfotodokumentácie vyplýva poškodenie vozidla Citroen Xsara, pričom zistenia z ohliadky miesta činu v
súvislosti s poškodením vozidla, korešpondujú s rozsahom prác, ktoré bolo potrebné podľa odborného
vyjadrenia z 3.4.2015 vynaložiť na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, ktoré náklady predstavovali

podľa odborného vyjadrenia 510,- Eur. Poškodený A. F. a jeho manželka N. F. vo svojich výpovediach
rozumne a dostatočne presvedčivo vysvetlili priebeh spáchania skutku, pre ktorý bolo trestné stíhanie
voči obžalovanému vedené. Ako už bolo uvedené obaja boli očití svedkovia tejto udalosti, boli triezvi a v
okolnostiach podstatných pre rozhodnutie vypovedali zhodne. Naopak, ako vyplýva z výpovede svedkov
L. D. a C. R., príslušníkov OO PZ Liptovský Hrádok, obžalovaný, ako aj jeho manželka boli pod vplyvom

alkoholu. Tvrdenia obžalovaného C. L. týkajúce sa obvinenia poškodeného A. F. z úmyselného zrazenia
očitý svedok C. E. nepotvrdil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci medzi obžalovaným a
poškodeným boli aj v minulosti susedské spory, svedkovia D., R. a E. sú bez akéhokoľvek vzťahu k
obžalovanému a nemali žiaden dôvod mu svojou výpoveďou uškodiť, resp. prilepšiť poškodenému. Aj
výpovede týchto svedkov súd vyhodnotil ako presvedčivé a hodnoverné vo vzájomnom súlade.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného obranu obžalovaného C. L., ktorý popiera akékoľvek zavinenie na
predmetnom skutku bolo potrebné vyhodnotiť ako účelovú a tendenčnú v snahe obžalovaného zbaviť
sa následkov trestnoprávnej zodpovednosti a prípadnej zodpovednosti za spôsobenú škodu.

Odkazujúc v ostatnom na správne dôvody rozsudku okresného súdu, keď súd vo vzťahu ku skutkovým

zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje, správne a zákonne postupoval okresný súd, keď protiprávne konanie obžalovaného C. L.,
ktoré vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, právne posúdil ako prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. Uvedené právne posúdenie konania obžalovaného C. L.
zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel okresný súd prihliadať.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil a
dostatočne vysvetlil akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému C. L. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania
trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda
prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,

jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy
obžalovaného. Napokon treba konštatovať, že okresný súd správne pri určení druhu a výmery trestu
správne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák.).

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a

generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace uložený obžalovanému s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1
rok za správny a zákonný. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku okresného súdu o náhrade
škody.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.