Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1005/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228063
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113228063.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: K. C. X.., N. : XX XXX XXX , so sídlom v
X., T. ul.č. XX, právne zastúpeného V. s.r.o., IČO : XX XXX XXX, so sídlom v X., proti odporcovi:
H. I. , nar. XX.X.XXXX, bytom O., Ul. P. č. XXXX/XX , v konaní o zaplatenie 8.307,49,- eur s
príslušenstvom , na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. marca
2015, č.k. 13C/194/2014-129 , v senáte jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 8.307,49,- eur spolu s úrokom vo výške 18,9 % ročne zo sumy 6.169,64,- eur od 17.09.2013
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 7.271,91,- eur o 17.09.2013 do
zaplatenia , a to v mesačných splátkach po 50,- eur , splatných do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky. Právne vec odôvodnil poukazom na ust. § 365, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.
1,2 , § 504 Obchodného zákonníka, § 2 , § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 , § 121 ods.3 , § 517 ods.
1,2, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa návrhom
domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu 8.307,49€ predstavujúcu istinu, úrok z úveru, úrok
z omeškania, poplatky v zmysle Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní T. zo dňa 19.07.2006; ako i

dohodnutého úroku 18,90% ročne zo sumy 6.169,64€ od 17.09.2013 do zaplatenia; zákonného úroku z
omeškania 8,50% ročne zo sumy 7.271,91€ od 17.09.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že na
základe Oznámenia o poskytnutí úveru k K. W. karte poskytol odporkyni finančné prostriedky vo forme
čerpania W. karty. Nakoľko odporkyňa poskytnutý úver nesplácala a bola v omeškaní s vrátením viac
ako dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, oznámil jej navrhovateľ
Zosplatnenie úveru k dátumu 20.01.2012, avšak odporkyňa do dnešného dňa navrhovateľovi dlžnú

sumu nevrátila. Na základe Oznámenia a čl. VIII bod 10 Podmienok pre vydanie a používanie K. W.
karty bola aktuálna úroková sadzba 18,90% ročne a úrok z omeškania 8,50% ročne. Dlžná suma z
kreditnej karty 8.307,49€ je vyčíslená ku dňu 16.09.2013 a pozostáva z nesplatenej istiny 6.169,64€,
úrokov z úveru 1.102,27€ a úrokov z omeškania 1.035,58€. Dlh odporkyne z Kreditnej karty, ktorý si
navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, predstavuje záväzok vo výške 8.307,49€ / istina, úrok z úveru,
úrok z omeškania, poplatky/; úrok z úveru zo sumy 6.169,64€ vo výške 18,90% ročne od 03.10.2013 do

zaplatenia; úrok z omeškania zo sumy 7.271,91€ vo výške 8,50% ročne od 03.10.2013 do zaplatenia.
Odporkyňa do dnešného dňa navrhovateľovi dlh nevrátila. Vo svojom doplňujúcom podaní navrhovateľ
uviedol, že uplatňovaná suma vo výške 8.307,49€pozostáva z:
a) nezaplatenej istiny vo výške 6.169,64€, ktorá predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru,
k čerpaniu ktorého došlo dňa 20.04.2010. Priebeh jeho čerpania a splácania vyplýva z podrobnej
špecifikácie pohľadávky, ktorú navrhovateľ priložil na č. l. 20

b) nezaplatených riadnych úrokov vo výške 1.102,27€, ktoré boli účtované odo dňa prvého čerpania
finančných prostriedkov za obdobie od 20.04.2010 do 16.09.2013 za použitia stálej úrokovej sadzbyvo výške 18,90 % p.a. Základom pre výpočet riadneho úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte
(t.j. aktuálna výška čerpaného úveru). Jednotlivé sumy riadnych úrokov splatné k 20. dňu kalendárneho
mesiaca, obdobie ich účtovania, percentuálna sadzba a základ pre ich výpočet vyplýva z predloženej

špecifikácie z č.l. 20.
c) nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 1.035,58€, ktoré boli počítané z nedoplatkov na
splátkach a riadnych úrokoch, ktoré boli splatné k 20.dňu kalendárneho mesiaca. Prvýkrát sa odporca
dostal do omeškania s platením splátky a riadnych úrokov splatných k 20.06.2010 vo výške 220,71€,
kedy došlo k úhrade len sumy 98,42 €. Jednotlivé sumy úrokov z omeškania, obdobie ich účtovania,

percentuálna sadzba a základ pre ich výpočet vyplýva z predloženej špecifikácie z č.l. 20.
Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žepozhodnotenívýsledkovdokazovaniasúddospelkzáveru,
že je nepochybné, že spor, ktorý vznikol z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom uzavretým medzi
obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti - poskytovanie úverov a spotrebiteľom jeho úverovej
služby, teda je potrebné posudzovať sporný vzťah vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch /výnimka podľa 1 § ods. 2 písm. a/ zák. č.258/2001 Z. z/.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zák. č. 634/1992 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, § 54 ods. 1 Obč. zák. v neprospech spotrebiteľa - odporcu, pričom § 54
ods. 1 Obč. zák. je lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj úver, kedy
je potrebné postupovať a vyhodnocovať práva a povinnosti zo zmlúv o úveroch podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, aj keď sa za spotrebiteľské úvery považujú aj úvery ako absolútne obchody
a Obchodný zákonník má vlastnú úpravu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa skutočne čerpala
úver poskytnutý jej navrhovateľom, čo mal súd potvrdené i výpisom z jej úverového účtu, úver riadne
nesplácala, navrhovateľ listom zo dňa 23.01.2012 vyhlásil zosplatnenie celého predmetného úveru ku
dňu 20.01.2012. Je nepochybné, že v súlade so Zmluvou o úvere navrhovateľovi vznikol nárok na

vrátenia úveru s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti, čím došlo k zmene splatnosti
predmetnej Zmluvy o úvere. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia sumy 8.307,49 €
pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 6.169,64€, ktorá predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého
úveru, nezaplatených riadnych úrokov vo výške 1.102,27€, ktoré boli účtované odo dňa prvého čerpania
finančných prostriedkov za obdobie od 20.04.2010 do 16.09.2013 za použitia stálej úrokovej sadzby vo

výške 18,90 % p.a. a nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 1.035,58€. Vzhľadom na skutočnosť,
že odporkyňa aj napriek výzve navrhovateľa do dnešného dňa neuhradila svoj dlh z predmetnej Zmluvy
o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte zo dňa 29.3.2010, súd v zmysle § 497 Obch. zák., §
52 ods. 1,2; § 54 Obč. zák. zaviazal odporkyňu na zaplatenie zostatku úveru vypočítaného ku dňu
zosplatnenia úveru 20.01.2012 vo výške 6.169,64€ spolu s nezaplatenými riadnymi úrokmi vo výške

1.102,27 € za obdobie od 20.04.2010 do 16.09.2013. Zároveň súd v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zák.;
§ 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. zaviazal odporkyňu i na platenie zákonných úrokov z omeškania
z predmetnej istiny úveru a zmluvných úrokov za obdobie od 20.04.2010 do 16.09.2013 vo výške
1.035,58€.Nakoľkoomeškanieodporkynestáletrvá,súdjuzaviazalajnazaplatenieúrokovzomeškania
odo dňa nasledujúceho po dni 16.09.2013, do ktorej doby si tento nárok navrhovateľ už započítal v

priznanej istine, a to zo sumy neplatenej istiny ako aj vyčíslených riadnych úrokov z úveru t.j. zo sumy
7.271,91 € a to v uplatnenej výške 8,5% ročne. Nakoľko sa odporkyňa vzhľadom na svoju súčasnú
situáciu nachádza vo finančných problémoch, ktoré súdu zdokladovala , mal súd preukázaný dôvod na
vykonanie peňažného plnenia v splátkach, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. V prípade omeškania sa odporcu s plnením čo i len

jednej splátky, tento stráca výhodu postupného plnenia v splátkach, čo bude mať za následok splatnosť
celého dlhu naraz. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 , keď zistil dôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúcich v sociálnej situácii odporkyne, a preto rozhodol o znížení
náhrady trov konania navrhovateľa na polovicu. Trovy konania navrhovateľa spočívajú v zaplatenom
súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny

právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 253,94 €, paušálnej náhrady
režijných výdavkov, cestovného, náhrady za stratu času a DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi
odmenu za 4 úkony právnej služby, a to: prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie - návrh
na začatie konania zo dňa 2.10.2013, vyjadrenie k odporu odporkyne zo dňa 16.9.2014, účasť na

pojednávaní dňa 30.3.2015. Súd v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. podľa ktorej od klienta
možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby určil, že právnemu zástupcovi
prináleží zo zákona paušálna náhrada režijných výdavkov vo výške 7,81 € za každý úkon právnej službyv roku 2013, t. j. vo výške 15,62 € (7,81 € x 2), vo výške 8,04 € za každý úkon právnej služby v roku 2014,
t. j. vo výške 8,04 € (8,04 € x 1) a vo výške 8,39 € za každý úkon právnej služby v roku 2015, t. j. vo výške
8,39 € (8,39 € x 1). Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca vykonával úkony v mieste, ktoré nie

jeho sídlom, priznala sa mu aj náhrada za stratu času za cestu X. - O., a to za deň 30.03.2015 vo výške
83,34 € (? hod á 13,89 € x 6 polhodín). Nakoľko právny zástupca navrhovateľa súdu spolu so svojím
vyúčtovaním nepredložil technický preukaz motorového vozidla, ktorým vykonal cestu na pojednávanie,
súd nemohol prekontrolovať výšku uplatneného cestovného, a preto mu tieto súd nepriznal. Právny
zástupca navrhovateľa je od 1.6.2004 platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo zdokladoval fotokópiou

osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, a preto mu súd v zmysle § 18 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a preto má nárok na odmenu spolu s náhradou režijných výdavkov zvýšenú o daň z pridanej
hodnoty vo výške 226,23 € (20% z 1.131,15 €). Trovy konania je odporkyňa povinná zaplatiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., a to vo výške 1/2 zo zaplateného
súdneho poplatku t.j. vo výške 249,- € a vo výške 1/2 z trov právneho zastúpenia t.j. vo výške 678,69 €.

Súd vzhľadom na výšku priznaných trov a zlú finančnú situáciu odporkyne, jej určil dlhšiu ako zákonnú
lehotu na zaplatenie uvedených trov konania navrhovateľa.
Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote napadla odvolaním odporkyňa . Uviedla,
že odvolanie smeruje proti I. výrokovej časti rozhodnutia, povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 8.307,49,- eur spolu s úrokom vo výške 18,9 % ročne zo sumy 6.169,64,- eur od 17.09.2013

do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 7.271,91,- eur o 17.09.2013 do
zaplatenia , a to v mesačných splátkach po 50,- eur , splatných do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky. Dňa 7.4.2011 bola odvolaná z funkcie riaditeľky U. a následne bola PN. Svoje záväzky
si neplnila z dôvodu insolventnosti. Od 01.03.2014 je zamestnaná a dosahuje len minimálnu mzdu.

Od 29.12.2014 je opäť PN. Z dôvodu zlej finančnej situácie sa snažila s navrhovateľom dohodnúť .
Má sociálne, rodinné a finančné problémy, neuspokojivý zdravotný stav , je samoživiteľka rodiny, má
11-ročné dieťa. Súčasne podáva odvolanie proti výroku II. rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 249,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 678,69,- eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzniesla námietku trov

právneho zastúpenia, keď sa pojednávanie konalo v neprítomnosti účastníkov konania, pričom právny
zástupca navrhovateľa si uplatnil úkon v mieste, ktoré nie je jeho sídlom a náhradu za stratu času na
pojednávaní konanom dňa 30.03.2015 vo výške 83,34,- eur.

Navrhovateľ,prostredníctvomprávnehozástupcu,vpísomnepodanomvyjadreníkodvolaniuodporkyne

uviedol, že odporkyňa v plnom rozsahu napadla obidva výroky súdu a žiadala, aby odvolací súd zmenil
výšku mesačných splátok a odporkyňu oslobodí od náhrady trov konania. Odporkyňa v odvolaní
poukazuje na nepriaznivú finančnú situáciu . Navrhovateľ sa s argumentmi odporkyne nestotožňuje .
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne čo do rozsahu aj
výšky. Tvrdenie odporkyne, že súd neprihliadal na jej nepriaznivú finančnú situáciu, nie je pravdivé.

Okresný súd s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. znížil výšku trov konania na polovicu Žiadosť
odporkyne o úplné oslobodenie od náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia by nebola
adekvátna vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že právnemu
zástupcovinavrhovateľanepatrínáhradatrovkonania anáhradazastratučasuzaúčasťnapojednávaní
konanom dňa 30.03.2015. Pojednávanie sa konalo v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa , teda

mu patria trovy právneho zastúpenia. Námietka odporkyne o neprimeranej výške splátok nie je dôvodná
s poukazom na výšku pohľadávky navrhovateľa. Akékoľvek ďalšie znižovanie výšky mesačnej splátky
by bolo celkom zjavne neprimerané dlžnej sume a znamenalo by to nevymožiteľnosť dlhu. Z podaného
odvolania však nie je zrejmé, aké splátky by odporkyňa považovala vzhľadom na svoju finančnú situáciu
a výšku pohľadávky za adekvátne. Navrhovateľ sa plne stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu , ktorý

vec správne skutkovo aj právne posúdil a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Ustanovenie § 221 ods. 1 O.s.p. taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré je možné zrušiť rozhodnutie
prvostupňového súdu.Medzi zrušovacie dôvody podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. patrí taký postup okresného
súdu , ktorým odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Vychádzajúc z čl. 1, čl. 7 a čl. 154c Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pod právom na spravodlivý

súdny proces je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
V súvislosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru formuloval Európsky súd pre ľudské práva viaceré zásady
odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sú založené (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987), rozsah tejto povinnosti sa však
môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu

(Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko z 9. februára 1994). Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa
završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu
a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní
musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, súlad skutkových
a právnych dôvodov, s ktorými sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom musí
vyrovnať z hľadiska ich podstatnosti a právneho významu vo vzťahu k jeho rozhodnutiu.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. V zmysle uvedeného
ustanovenia, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku v prejednávanej veci nezodpovedá uvedeným kritériám.
Okresný súd predovšetkým v rozhodnutí neuviedol, z akého dôkazu resp. z akého zdroja vychádzal pri
zistení výšky dlžnej sumy , nezaplatených riadnych úrokov a úrokov z omeškania, keď v odôvodnení

rozhodnutia nie je zrejmé, v akej celkovej výške odporkyňa zaplatila na splátkach navrhovateľovi
poskytnuté finančné prostriedky.
Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 23.01.2012 vyplýva, že navrhovateľ vyhlásil celú svoju
pohľadávku dňom 20.01.2012 za splatnú a vyzval odporkyňu na úhradu celej zvyšnej čiastky 5.391,40,-
eur do 3.2.2012.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu , odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi
sumu pozostávajúcu z nezaplatenia istiny vo výške 6.169,64,- eur a sumu 1.102,27,- eur, nezaplatených
riadnych úrokov za obdobie od 20.04.2010 do 16.09.2013, za použitia úrokovej sadzby vo výške
18,90% ročne. V prejednávanej veci odporkyňa napáda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu .
Odvolací súd preskúmaním zistil, že rozhodnutie vykazuje nedostatky, v dôsledku čoho toto rozhodnutie

nie je možné v rámci odvolacieho konania spoľahlivo preskúmať. Naviac okresný súd v odôvodnení
rozsudku neuviedol, v akej výške odporkyňa čerpala úver , v akej výške uskutočňovala mesačné splátky,
kedy sa dostala do omeškania, v akej celkovej výške splatila úver. Navrhovateľ v návrhu uviedol
výšku nesplatenej istiny, nezaplatené riadne úroky ako i úroky z omeškania, pričom tieto matematicky
nešpecifikoval. Rovnako nie je správny záver okresného súdu , nakoľko pokiaľ ide o úroky z úveru,

tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia tak, ako sa to konštatuje v súdnej praxi. Povinnosť dlžníka
platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú úver, teda požičané finančné prostriedky neboli veriteľovi
vrátené, má svoje limity v tom zmysle, že táto platí až do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru
nastupujú sankčné úroky z omeškania v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 v znení neskorších
predpisov.

Navrhovateľ dňom 20.01.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, teda správne mal okresný súd
postupovať tak, že mal priznať úroky z úveru len do 20.01.2012 a od 21.01.2012 mal priznať úroky z
omeškania. Za čas po splatnosti úveru má veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným predpisom. V tomto smere poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 : ” Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa

vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a
za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve
úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Ak teda nastal stav,

kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. Ak by odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporoval by stav , v ktorom veriteľ nie je
nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti,resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však
neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie
odplatných úrokov “, ako i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn.

IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského
súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.
Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s touto skutočnosťou a navrhovateľovi priznal
riadne úroky aj za obdobie po zosplatnení úveru.
Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 221 ods.

2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom okresný opätovne
rozhodne o nároku navrhovateľa a svoje rozhodnutie náležite skutkovo aj právne odôvodní.
V súvislosti s trovami odvolacieho konania odvolací súd poukazuje na § 224 ods. 3 O.s.p., v zmysle
ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov okresný súd v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .