Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115222645
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115222645.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: Makyta, a.s., so sídlom 1.mája 882/46, Púchov, IČO: 31 599 168, právne zast. Advokátska
kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti odporkyni: S. I.Á. - S.,
G. XXXX/XX, Ž., W.: XX XXX XXX, o zaplatenie 655,30 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporkyňa jepovinnázaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške655,30Eurspolusúrokomzomeškaniavo
výške 0,05% denne zo sumy 98,80 Eur od 18.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,- Eur od 18.06.2013
do zaplatenia, zo sumy 126,- Eur od 19.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,- Eur od 17.08.2013 do
zaplatenia a zo sumy 126,- Eur od 20.09.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 641,37 Eur titulom trov právneho
zastúpenia a vo výške 39,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh, na účet právneho
zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 15.07.2015, doručeným Okresnému
súdu Žilina dňa 27.07.2015, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti zaplatiť sumu 655,30 Eur
s príslušenstvom z dôvodu, že navrhovateľ s odporkyňou mal uzavretú zmluvu o nájme nebytových

priestorov zo dňa 22.03.2013, avšak odporkyňa neuhrádzala nájomné.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o nájme
nebytových priestorov, faktúry, pokus o zmier s doručenkou.

Dňa 28.08.2015 súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému odporkyňa podala odpor, v ktorom namietala
výšku žalovanej istiny z dôvodu nedodržania nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa, nakoľko až po
podpísaní zmluvy zistila, že priestory nemôže užívať podľa jej potreby, ale iba obmedzene, a to tak, keď

v budove sú prítomné predavačky predajne Makyty. Z toho dôvodu nemohla zotrvať v priestoroch po
18,00 hod cez pracovné dni a v sobotu v poobedňajších hodinách a vo sviatok vôbec, hoci jej to bolo
p. Ď. prisľúbené.

Následne súd nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal účastníkov konania, všetci boli predvolaní
riadne a včas.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom odporkyne, vyjadrením sa
právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom svedkov a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria
obsah spisového materiálu.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.03.2013 mal súd preukázané, že

účastníci konania uzavreli dňa 22.03.2013 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Predmetom nájmu boli
nebytové priestory o celkovej výmere na 4.poschodí k činnosti odporkyne v rozsahu voľnej živnosti,...,
tak ako je to špecifikované v článku III Zmluvy.
V článku V. Zmluvy bola dohodnutá výška nájomného 72,- eur/m2/rok, teda ročná úhrada nájomného
bola v celkovej sume 1.512,- eur. Bolo dohodnuté, že nájomné sa bude uhrádzať v mesačných splátkach

po 126,- eur na základe fakturácie splatné vždy do 10.dňa od doručenia faktúry. Zároveň odporkyňa ako
nájomca platí aj prevádzkové náklady formou paušálnej náhrady vo výške 5,- eur/m2/ročne + DPH, t.j.
8,75 eur + DPH.
Podľa zmluvy v prípade omeškania platby nájomného prenajímateľ môže nájomcovi účtovať úrok vo
výške 0,05% za každý deň omeškania z nezaplatenej sumy. Za deň úhrady sa považuje pripísanie dlžnej
čiastky na účet prenajímateľa.

Podľa článku VIII. Zmluvy
1. Nájomca je oprávnený vstupovať do budovy tak, ako je uvedené v prevádzkovom poriadku
prenajímateľa.
2. Nájomca, ako i osoby u neho pracujúce, alebo osoby opúšťajúce obchodné priestory obchodného

domu po skončení pracovnej doby, po nich určenej, alebo po skončení predajnej doby obchodného
domu, alebo krátkodobo opúšťajúce budovu obchodného domu za účelom vybavenia si osobných, alebo
iných záležitostí, sú povinné uskutočňovať vstup alebo výstup tak, ako je uvedené v prevádzkovom
poriadku prenajímateľa.
4. Nájomca je povinný dodržiavať dohodnutú prevádzkovú a otváraciu dobu.

Podľa čl. VII, bod 1 Zmluvy prenajímateľ je povinný okrem iného aj odovzdať nájomcovi Prevádzkový
poriadok.

Podľa čl. IX., bod 5 Zmluvy účastníci zmluvy výslovne prehlasujú, že táto zmluva bola napísaná
slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite a bez nátlaku, čo potvrdzujú svojimi vlastnými podpismi.

Súd posúdil, že zmluva bola riadne a platne uzavretá.

Súd mal preukázané vystavenie faktúr:
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 07.05.2013 na sumu 136,50 eur, s poznámkou, že zostáva uhradiť 109,30

eur,
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 06.06.2013 na sumu 136,50 eur,
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 08.07.2013 na sumu 136,50 eur,
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 06.08.2013 na sumu 136,50 eur,
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 09.09.2013 na sumu 136,50 eur.

Odporkyňa nenamietala skutočnosť, že tieto faktúry neuhradila, dokonca to výslovne potvrdila, avšak s
odôvodnením, že predmetné priestory neužívala, nakoľko jej nevyhovovala prevádzková doba. Avšak
zmluvu nevypovedala, ani od zmluvy neodstúpila, zmluva zostala napriek tomu, že priestory neužívala,
v platnosti.

Namietala, že jej nebol odovzdaný prevádzkový poriadok, hoci navrhovateľ bol na to zo zmluvy povinný.
- Súd poznamenáva, že porušenie tejto povinnosti nespôsobuje neplatnosť zmluvy, či zníženie
nájomného a pod., pričom odporkyňa už v zmluve potvrdila oboznámenie sa s Prevádzkovým
poriadkom.

Odporkyňa trvala na tom, že prevádzkový poriadok jej nebol odovzdaný, nebol ani na prevádzke k
dispozícii a nemala o prevádzkovej dobe ani vedomosť. Zároveň však tvrdila, že keď zistila prevádzkovú
dobu a teda že nemôže užívať prenajaté priestory aj po 18,00 hodine cez pracovný deň a v sobotu
po 12,00 hodine, komunikovala s p. Ď., ktorý jej vraj prisľúbil riešenie a teda užívanie priestorov aj po
uvedenej prevádzkovej dobe.

Keďže jej nevyhovoval prevádzkový čas, priestory nevyužívala.

- Súd poukazuje na to, že skutočnosť, či nájomca užíva prenajaté priestory alebo nie, je irelevantné vo
vzťahu v zmysle nájomnej zmluvy.Podstatné je, či nájomca bol obmedzovaný v užívaní nebytových priestorov nad rámec zmluvy.

Bolo nesporné, že pred podpisom zmluvy nájomca - odporkyňa si bola priestory obzrieť.

Sporné medzi účastníkmi bola existencia prevádzkového poriadku a či odporkyňa bola obmedzovaná
v užívaní nad rámec zmluvy.

Navrhovateľ tvrdil, že matka odporkyne - N. I., taktiež mala prenajaté priestory v danom objekte, a to

dlhodobo niekoľko rokov a to za rovnakých podmienok ohľadom prevádzkového poriadku, o čom musela
mať odporkyňa vedomosť od svojej matky.
Nesúhlasil, že odporkyňa bola obmedzovaná v užívaní priestorov viac, ako bolo dohodnuté v zmluve.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zmluvné dojednanie článku VIII, podľa ktorého nájomca je
oprávnený vstupovať do budovy tak, ako je uvedené v prevádzkovom poriadku prenajímateľa, o čom
bola odporkyňa informovaná zo strany navrhovateľa.

Odporkyňa síce tvrdí, že nebola informovaná, ani že prevádzkový poriadok nemala k dispozícii, avšak
je nepochybné, že v zmluve potvrdila túto informáciu a vedomosť o prevádzkovom poriadku, a to svojim
podpisom na zmluve. Trvala na tom, že nemala vedomosť o tom, že musí opustiť kancelárske priestory
pred 18,00 hodinou, nakoľko hoci predajná doba v predajni bola do 18,00 hod., predavačky potrebovali
odísť na autobus domov. Trvala na tom, že nebola dohodnutá žiadna prevádzková doba.

Zároveň odporkyňa tvrdila, že jej matka nič nepovedala o prevádzkovej dobe, pričom bolo nesporné, že
odporkyňa za ňou chodila, dokonca matka odporkyne sama jej odporúčala daný nájom.
Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že nebola oboznámená s prevádzkovým poriadkom, hoci podľa zmluvy bola,
súd zdôrazňuje, že odporkyňa zmluvu dobrovoľne podpísala, a predsa pokiaľ s niečím nesúhlasila
alebo ak neboli splnené nejaké povinnosti pri podpise zmluvy, ako tvrdí, nemusela predsa zmluvu

podpisovať. Zmluvu podpisovala ako živnostníčka, teda ako podnikateľský subjekt a bolo v jej záujme
riadnesaoboznámiťsozmluvou,čiprevádzkovýmporiadkom,atoeštepredpodpisomzmluvy.Dokonca
sama uviedla, že pri podnikaní robí so zmluvami, listinami a podniká v predmete finančnom, teda z
predmetu jej podnikateľskej činnosti vyplýva, že by mala mať skúsenosti ohľadom uzatvárania zmlúv,
ich preštudovanie zmluvnými stranami pred podpismi, riadne oboznámenie so zmluvnými podmienkami,

a to o to viac, že koná s klientami - spotrebiteľmi, ktorí požívajú zvýšenú ochranu. Napriek tomu ona ako
zmluvná strana - nájomca chce tvrdiť pred súdom, že bola obmedzovaná a že nebola oboznámená s
prevádzkovýmporiadkom,hocizmluvudobrovoľnepodpísalaavzmluvepotvrdilaprevádzkovýporiadok
a oboznámenie sa s ním.
Svojím podpisom potvrdila zmluvné ustanovenia, ktoré teraz popiera, pričom toto popiera až v tomto

súdnom konaní začatom na základe žalobného návrhu doručeného súdu dňa 27.07.2015, hoci zmluva
bola podpísaná 22.03.2013 a faktúry boli vystavené tiež v roku 2013.
Odporkyňa síce tvrdila, že namietala obmedzenia v užívaní p.Ď., avšak len ústne.
Svedok W.. Ď. poprel tieto tvrdenia. Potvrdil iba to, že odporkyňa pred podpisom zmluvy si bola
obzrieť predmet nájmu. Uviedol, že prevádzkový poriadok bol umiestnený v predmetnom objekte a

teda odporkyni bol k dispozícii k nahliadnutiu, pričom bol jej k dispozícii aj pred uzatvorením zmluvy,
pričom podmienky zmluvy prešli pred jej podpisom, ako aj skutočnosť o existencii prevádzkového
poriadku, ktorý bol k dispozícii k nahliadnutiu. Dokonca na vstupných dverách boli aj otváracie hodiny
obchodného domu, čo mohol vidieť nielen zákazník, ale aj potenciálny nájomca. Teda odporkyňa
túto prevádzkovú dobu mala k dispozícii už pri vstupe do budovy. Túto stanovenú prevádzkovú dobu

považoval navrhovateľ za odsúhlasenú aj odporkyňou, keďže zmluvu podpísala bez akýchkoľvek
námietok, či požiadaviek.
Navrhovateľ mal za to, že odporkyňa mala vedomosť o fungovaní celého objektu minimálne z toho, že
vedľajší priestor mala niekoľko rokov prenajatý práve jej matka N..I..
Svedok si nepamätal, že by ho odporkyňa dotazovala s nejakou požiadavkou ohľadom otváracej doby.

Ale keby ho aj dotazovala, maximálne to mohol preveriť, ale nič jej nemohol sľúbiť, či rovno vyriešiť.
Avšak s určitosťou uviedol, že on odporkyni nič nesľuboval ohľadom vyriešenia vstupu do budovy po
prevádzkovej dobe. Nemal vedomosť ani o žiadnej písomnej žiadosti odporkyne, nemal vedomosť o
žiadnych námietkach ohľadom otváracej dobe.

Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že predavačky odchádzali dokonca skôr, t.j. pred skončením otváracích hodín,
v dôsledku čoho uzamkli budovu a teda aj odporkyňa musela odísť, súd poukazuje na to, že pokiaľ
predavačky odišli pred skončením pracovnej doby, je to porušením pracovnej povinnosti, čo je však vo
vzťahu k ich zamestnávateľovi. Odporkyňa však neoznámila prenajímateľovi tieto skutočnosti. Pokiaľchcelazotrvaťdo18,00hod.,tedadoskončeniaprevádzkovejdoby,nebolapovinnáakceptovaťodchody
predavačiek, resp. mohla to namietať u ich nadriadeného, u navrhovateľa. Napriek tomu tak neurobila.
Odporkyňa nepreukázala svoje tvrdenia ani ohľadom uzamknutia budovy pred skončením prevádzkovej

doby.
Dokonca svedok R..J., ktorý vykonával správcu danej budovy v roku 2009, potvrdil, že po ukončení
svojej funkcie správcu, občas navštívil predavačky predajne navrhovateľa v predmetnom objekte, ktoré
sa niekedy zdržali aj po ukončení prevádzkovej doby za účelom uzavretia kasy a pod., teda niekedy
odišli aj o 18,15 hod.

Odporkyňa potvrdila, že s p. Ď. prejednávala podrobnosti zmluvy pred jej podpisom, toto potvrdila na
pojednávaní 25.02.2016.
Na otázku súdu, prečo podpisovala zmluvu, keď tvrdí, že nebola oboznámená s prevádzkovým
poriadkom v zmysle čl. VIII a IX, odporkyňa neodpovedala.
Pokiaľ odporkyňa predložila nejaké listiny - zmluvy, z ktorých má vyplývať, že prevádzkový poriadok

je súčasťou, prílohou zmluvy o nájme, súd poukazuje na to, že je vecou zmluvných strán, na čom sa
dohodnú a čo bude prílohou zmluvy. V danom prípade však prevádzkový poriadok nebol súčasťou, či
prílohou zmluvy a predložené zmluvy sa netýkajú zmluvných strán, preto sú irelevantné a nemožno ich
použiť ako dôkaz.
Právny zástupca navrhovateľa však správne poukázal na to, že tým, že odporkyňa predložila súdu

formuláre zmlúv s prevádzkou dobou, iba preukazuje vedomosť odporkyne o prevádzkovej dobe, preto
neobstojí jej tvrdenie, že nemala vedomosť, že priestory nemôže užívať 24 hodín denne.
Na jednej strane uviedla, že nemohla užívať priestory, avšak na druhej strane uviedla, že jej klienti boli
zvyknutí na kanceláriu v obchodnom dome Makyta. Zároveň z jej vyjadrenia je zrejmé, že kancelária jej
bola k dispozícii, kým nebola uzavretá predajňa navrhovateľa. Pokiaľ predavačky skutočne odchádzali

skôr a tým aj skôr zamykali budovu, odporkyňa to neriešila žiadnym preukázateľným spôsobom, hoci v
tomto konaní, t.j. až o cca 2 roky namieta obmedzovanie v užívaní jednak tým, že nemohla kanceláriu
užívať 24 hod denne a jednak tým, že predavačky zamykali budovu už pred 18,00 hod. Na otázku súdu,
či to riešila, resp. či to namietala u navrhovateľa, uviedla, že to nepotrebovala riešiť.

Potrebné je taktiež uviesť, že odporkyňa uviedla, že obmedzenie v užívaní zistila asi až cca 2 týždne
po uzavretí zmluvy, keď si chcela vymaľovať kanceláriu v sobotu poobede. Z uvedeného je zrejmé, že
dovtedy po prevádzkovej, či predajnej dobe v objekte, odporkyňa priestory nevyužívala.

Čo sa týka svedka R..J., súd nepovažoval jeho výpoveď za hodnovernú, a to predovšetkým pre jeho

dlhoročný vzťah s odporkyňou, keďže dlhé roky spolu pracujú, dokonca tykali si navzájom aj priamo
pred súdom. Pred pojednávaním odporkyňa mu predložila nejaké listiny ohľadom predmetu sporu, teda
komunikovali spolu o predmete konania. U navrhovateľa pracoval, ale iba 3 mesiace, pracovný pomer
skončil dohodou bez bližšie uvedenia dôvodu.
Taktiežsirozporovalohľadomprevádzkovéhoporiadkuaprevádzkovejdohode,keďžetvrdil,žeporiadok

bol súčasťou zmluvy a zároveň aj samostatná prevádzková dohoda, následne uviedol, že boli pripravené
dvetlačiváakojedendokument,...Tedajehovýpoveďotejtoskutočnostibolaznačnezmätočná.Zároveň
sa vyjadroval k predmetnej zmluve, hoci nebol jej účastníkom, nebol ani prítomný pri jej uzavretí. Avšak
potvrdil prevádzkovú dobu do 18,30 hod. s tým, že predavačky museli robiť uzávierku, teda minimálne
do 18,15 hod. boli na prevádzke. Zároveň však tvrdil, že predavačky odchádzali už pred 18,00 hod.,

aby stihli autobus. Teda aj tu je zrejmý rozpor v jeho výpovedi, keďže na jednej strane tvrdí zotrvanie
predavačiek minimálne do 18,15 hod., o čom má vedomosť, lebo minimálne 50x odtiaľ odchádzal po
„záverečnej“, ale na druhej strane tvrdí, že odchádzali pred 18,00 hod.
Zároveň svedok sa vyjadroval k zmluve s odporkyňou s tým, že nedostala žiadny prevádzkový poriadok,
avšak zmluva bola uzavretá v roku 2013 a on pracoval u navrhovateľa iba cca 3 mesiace v roku 2009,

teda jeho tvrdenia nie sú objektívne.

Taktiež súd spochybnil aj svedkyňu N.. I., ktorá je matkou odporkyne a ktorá mala tiež prenajaté
priestory v obchodnom dome navrhovateľa viac ako 10 rokov a odporučila ich aj dcére - odporkyni. Je
nepochopiteľné, že matka odporkyne má prenajaté priestory v tom istom objekte viac ako 10 rokov,

kde za ňou chodila aj odporkyňa, ktorá následne tiež si tam prenajala kanceláriu, dokonca bývali
aj v spoločnej domácnosti, ale podľa ich slov odporkyňa nemala vedomosť o prevádzkovej dobe
svojej matky. Svedkyňa poprela vyvesenie prevádzkového poriadku. Dokonca svedkyňa sama nabádala
odporkyňu na konkrétne dôkazy.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd jej výpoveď neposúdil ako hodnovernú.

Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že ona si všimla absenciu prevádzkového poriadku v zmluve až v rámci tohto

súdneho konania, súd poukazuje na jej účelové tvrdenia, keďže na jednej strane tvrdila, že nemala
vedomosť o prevádzkovom poriadku, následne uviedla, že to, že nie je súčasťou jej zmluvy, si všimla až
v tomto konaní, teda o prevádzkovom poriadku mala vedomosť minimálne už zo zmluvy N.. I., pričom
v zmluve odporkyňa potvrdila oboznámenie sa s prevádzkovým poriadkom, dokonca zmluvu pred jej
uzavretím konzultovala s W.. Ď..

Zároveň súd poukazuje na to, že je irelevantné, či je prevádzkový poriadok súčasťou alebo nie, keďže
v zmluve bola riadne uvedené a odporkyňou odsúhlasené, že bola ním oboznámená.
Pokiaľ nebola, ako teraz tvrdí, nemusela so zmluvou súhlasiť a podpísať ju. Veď v zmluve sa
jednoznačne uvádza existencia prevádzkového poriadku.

Pokiaľ odporkyňa namietala číslovanie poschodí, v priebehu konania to už nenamietala, nakoľko bolo

nesporné, ktoré priestory boli predmetom nájmu.

Odporkyňa si vo viacerých tvrdeniach rozporovala, ako napríklad aj v tom, že trvala na tom, že p. Ď.
bol splnomocnený navrhovateľom na podpisovanie zmluvy a s ním aj tú zmluvu podpísala, avšak je
nepochybné zo zmluvy, že za navrhovateľa je podpísaný Ing. E., teda zmluvu nepodpisoval p. Ď., ako

o tom neoblomne tvrdila odporkyňa. Taktiež rozpor je aj v tom, že na jednej strane tvrdí, že nebola
informovaná, nemala vedomosť o prevádzkovom poriadku, ale na druhej strane zmluvu, kde je to
výslovne uvedené, podpísala a teda potvrdila zmluvné dojednania.

Ing. C.. E. čestným prehlásením zo dňa 23.02.2016 (l.č. 63) vyhlásil, že s odporkyňou vykonal iba jediný

úkon, a to podpísanie zmluvy o nájme.

Čo sa týka samotnej existencie prevádzkového poriadku, navrhovateľ tvrdil, že bol v písomnej forme a
bol verejne dostupný v predmetnom objekte, avšak tohto času už ho nemajú k dispozícii, nakoľko objekt
sa v roku 2013 predal.

Navrhovateľ správne poukázal, že prevádzkový poriadok vyplýva aj zo zmluvy, ktorá bola podpísaná
aj odporkyňou, ktorá svojim podpisom potvrdila oboznámenie sa s prevádzkovým poriadkom a s
obmedzeniami v užívaní a keďže zmluvu podpísala, potvrdila uvedené, pričom ide o zmluvu, teda
dohodu, na ktorú treba minimálne 2 subjekty.
Pokiaľ odporkyňa namietala, že prevádzkový poriadok nebol súčasťou zmluvy, nie je to dôvod pre

neplatenie nájomného.
Je nepochybné, že bola riadne uzavretá nájomná zmluva, v ktorej sa odporkyňa zaviazala dodržiavať
prevádzkový poriadok, s ktorým bola oboznámená, čo potvrdila svojim podpisom. Preto tvrdenie,
že kanceláriu nemohla užívať 24 hod. denne, je účelové a zavádzajúce, nakoľko sama potvrdila
existenciu prevádzkového poriadku a oboznámenie sa s ním. Preto ak navrhovateľom nebol predložený

tento poriadok v tomto konaní, súd to neposúdil ako preukázanie neexistencie takého poriadku, resp.
nepreukázanie jeho existencie. Predsa odporkyňa jeho existenciu a oboznámenie sa s ním, potvrdila
svojim podpisom na zmluve, pričom túto vedomosť musela mať aj od svojej mamy, ktorá niekoľko rokov
mala prenajaté priestory, ktoré tiež mohla užívať iba v rámci prevádzkového poriadku. Skutočnosť, že
odporkyňa mala prenajaté aj iné priestory, je irelevantná, ako aj skutočnosť, že odporkyňa priestory

neužívala. odporkyňa sama vyslovila pred súdom, že predajná doba bola do 18,00 hod. a prevádzková
do 18,30 hod., z čoho je zrejmé, že mala vedomosť o prevádzkovom poriadku.
Súd dospel k záveru, že bol prevádzkový poriadok, čo vyplýva nielen zo zmluvy, ale aj z výsluchu
svedkov, pričom predajná doba v pracovný deň bola do 18,00 hod. a v sobotu do 12,00 hod a
prevádzková doba bola o 30 minút dlhšia, aby sa mohla urobiť závierka a uzatvoriť objekt.

Súd poukazuje na to, že odporkyňa nájomné nezaplatila v žiadnej čiastke, teda ani alikvotnú čiastku z
dôvodu prípadného ňou tvrdeného obmedzenia.

Čo sa týka obmedzenia v užívaní tvrdenom odporkyňou, odporkyňa nepreukázala žiadne obmedzenie
v užívaní nad rámec zmluvy, či prevádzkového poriadku. Pokiaľ bola obmedzovaná tým, že musela

vraj opustiť kanceláriu pred 18,00 hodinou z dôvodu odchodu predavačiek a nimi uzamknutia budovy,
toto nepreukázala, dokonca to čiastočne vyvrátil aj svedok R.. J., ktorý potvrdil prítomnosť predavačiek
minimálne do 18,15 hod. z dôvodu uzávierky pokladne a výslovne uviedol, že prevádzková doba musela
byť minimálne do 18,15 hod. Podľa prevádzkového poriadku odporkyňa mohla zotrvať v prenajatýchpriestoroch tak, ako aj ostatní nájomníci (teda aj matka odporkyne), ako aj predavačky Makyty, t.j. cez
pracovné dno do 18,30 hod., v sobotu do 12,30 hod. Pokiaľ vraj odchádzala pred uvedeným časom, toto
ničím nepreukázala, ani to nikdy u navrhovateľa nenamietala, až v tomto konaní to tvrdila. Dokonca aj

svedok R.. J. potvrdil, že často pri návšteve odchádzal z objektu s predavačkami až po „záverečnej“.
Pokiaľ skutočne odchádzala skôr, resp. pokiaľ nájomníci akceptovali údajný odchod o 18,00 hod., resp.
ešte pred 18,00 hod., bolo to vecou ich dohody s predavačkami a tolerovanie takých odchodov, ale nešlo
o dohodu s prenajímateľom, a preto to nemôže byť na úkor prenajímateľa a nemožno to považovať za
obmedzenievužívanínadrámeczmluvy.Pokiaľodporkyňaskoršieodchody,nežstanovujeprevádzkový

poriadok, nemienila akceptovať, bolo v jej záujme túto skutočnosť oznámiť prenajímateľovi, ktorý nemal
o tom vedomosť. Prenajímateľ sa s odporkyňou dohodol na prevádzkovom poriadku, ktorý považoval
podpisom zmluvy za schválený odporkyňou a o žiadnych tvrdených obmedzeniach spôsobených údajne
predavačkami predajne Makyty, nemal vedomosť a nebolo to namietané.
Teda súd skonštatoval, že užívanie bolo dohodnuté v zmysle prevádzkového poriadku, teda tým, že
odporkyňa vraj nemohla priestor užívať mimo prevádzkového poriadku 24 hodín, nešlo o obmedzenie

v užívaní nad rámec dohody a pokiaľ opúšťala priestory pred prevádzkovou dobou, toto ničím
nepreukázala, nikdy to u prenajímateľa nenamietala.
Odporkyňa u navrhovateľa nenamietala tvrdené skutočnosti ničím hodnoverným, dokonca svedok W..
Ď. poprel jej tvrdenia. Teda údajné obmedzenia ničím nepreukázala, na faktúry nereagovala, nijako
nezdôvodňovala ich neuhradenie. Faktúry za nájom v roku 2013 začala namietať až v tomto súdnom

konaní začatom v roku 2015, teda až cca 2 roky po vystavení faktúr a od vzniku povinnosti zaplatiť
nájomné. Taktiež nepreukázala ani ňou tvrdenú požiadavku pre nadobudnutie platnosti zmluvy - že vraj
kým navrhovateľ neodstráni znemožnenie prístupu aj v neskorších hodinách do daných priestorov. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na jednej strane odporkyňa tvrdí vyššie uvedenú podmienku pre
platnosť zmluvy, ale na druhej strane vraj prevádzkovú dobu zistila až cca 2-3 týždne po uzavretí zmluvy,

pričomžiadnymrelevantnýmspôsobomnepreukázalasvojetvrdeniaohľadomobmedzeniaužívanianad
rámec zmluvy a ani ohľadom namietania tohto obmedzenia u prenajímateľa. Svedkovia R.. J.Á. S. N..
I. boli spochybnení z vyššie uvedených dôvodov, ale aj napriek tomu súd poukazuje na to, že obidvaja
potvrdili prevádzkový poriadok, ako aj odchody predavačiek.
Súd opätovne poukazuje na to, že odporkyňa namietala údajné obmedzenie, či neexistenciu

prevádzkového poriadku až v tomto súdnom konaní, teda po 2 rokoch od vzniku povinnosti platiť
nájomné tak, ako sa zaviazala v zmluve a ani vystavené faktúry nehradila bez uvedenia dôvodu. Taktiež
nereagovala ani na pokus o zmier. Konanie odporkyne je preto nelogické, keďže aj napriek tomu, aký je
jej predmet podnikania, tvrdené obmedzenie nenamietala hodnoverným a preukázateľným spôsobom,
zmluvu riadne podpísala a potvrdila dojednané ustanovenia a na výzvy, či faktúry žiadnym spôsobom

nereagovala. Súd z uvedených dôvodov vyhodnotil jej tvrdenia ako účelovú obranu s cieľom vyhnúť
sa plneniu. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ by aj odporkyňa bola skutočne obmedzovaná v
užívaní nad rámec zmluvy, čo však nebolo preukázané, nezbavilo by ju to povinnosti platiť nájomné v
celom rozsahu, ale s určitou zľavou. Napriek tomu odporkyňa vystavené faktúry neuhradila bez uvedenia
dôvodu.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 ods.3 zák.č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a
účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,

čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods.2 a 3 zák.č. 116/1990 Zb.
(2) Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

(3) Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Podľa § 8 zák.č. 116/1990 Zb. ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto,
že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má
nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Podľa § 10 zák.č. 116/1190 Zb. ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení

vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške zmluvne dohodnutej.

V zmysle § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.
V zmysle § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Keďže odporkyňa riadne a včas neuhradila vystavené faktúry, ktorých splatnosť nenamietala, dostala
sa do omeškania, preto je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške.

Vzhľadom na uvedené súd preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05%
denne tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, teda z jednotlivých dlžných súm v zmysle

vystavených faktúr od nasledujúceho dňa po ich splatnosti.

Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa§2nariadeniavládySRč.21/2013Z.z.výškapaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Keďže navrhovateľ si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur, súd mu ju priznal a

odporkyňu naň zaviazal, a to v zmysle § 369c Obchodného zákonníka.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho
súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti s tým, že súd skonštatoval

existenciu prevádzkového poriadku v čase uzavretia zmluvy, oboznámenie sa s ním odporkyňou a
nepreukázanie obmedzenia nad rámec zmluvy.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konaniarozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol navrhovateľ,
ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči

odporcovi. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní.

Navrhovateľ si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 01.04.2016 vyčíslil náhradu trov
konania spolu v sume 916,21 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
trov právneho zastúpenia sumu 641,37 eur pozostávajúce:
1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit.
vyhl. sumu 41,50 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH v sume

9,98 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 59,87 eur,
2. za úkon právnej služby - podanie žaloby dňa 27.07.2015 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit.
vyhl. sumu 41,50 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH v sume
9,98 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 59,87 eur,
3. za úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu zo dňa 15.07.2015 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1

písm. c) cit. vyhl. sumu 41,50 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20%
DPH v sume 9,98 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 59,87 eur,
4. za úkon právnej služby - vyjadrenie na základe výzvy súdu zo dňa 27.01.2016 podľa § 10 ods. 1, §
13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 41,50 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58
eur + 20% DPH v sume 10,02 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 60,10 eur,

5. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 25.02.2016 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 41,50 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur + 20% DPH v
sume 10,02 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 60,10 eur,
6. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 31.03.2016 (v čase od 8,30 hod. do 10,40 hod.)
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. sumu 83,- eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.

v sume 8,58 eur + 20% DPH v sume 18,32 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 109,90 eur,
7. náhrada cestovného za cestu na pojednávanie dňa 25.02.2016 v sume 39,07 eur a za cestu na
pojednávanie dňa 31.03.2016 v sume 39,58 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky + DPH v sume 15,73
eur (20% zo sumy 78,65 eur), spolu suma 94,38 eur,
8. náhrada za stratu času za cestu dňa 25.02.2016 Trenčín - Žilina a späť v sume 57,20 eur a za cestu

dňa 31.03.2016 Trenčín - Žilina a späť v sume 57,20 eur + 20% DPH v sume 22,88 eur, spolu suma
137,28 eur
a súdny poplatok za návrh v sume 39,- eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej služby - písomné podanie

protistrane - pokus o zmier pred podaním žaloby zo dňa 18.02.2015, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade
týchto trov vychádzal zo skutočnosti, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách
konania je začatie súdneho konania. Dovtedy sa nejedná o trovy konania, aj keď sú tieto trovy navonok
úzko spojené so súdnym konaním (napr. predžalobné písomné upomienky, predžalobné rokovania
alebo pokusy o mimosúdne riešenie sporu). Tieto náklady treba považovať len za náklady spojené

s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a je potrebné ich i takto
uplatniť, t.j. v rozsahu príslušenstva pohľadávky. K trovám konania patria len trovy, ktoré sú vynaložené v
súvislosti s konaním na súde, konanie na súde začalo dňom, kedy súdu došiel návrh na začatie konania
vo veci samej, t.j. dňom 27.07.2015 (§82 ods. 1 O.s.p. ).

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania ani za úkon právnej služby - návrh na vydanie
rozhodnutia zo dňa 15.01.2016, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania a ust. § 142 O.s.p.
predpokladánáhraduibaúčelnevynaloženýchtrovkonania.Navrhovateľsapodanímzodňa15.07.2015
vyjadril k odporu odporcu proti platobnému rozkazu. Následne súd vytýčil termín pojednávania na deň21.01.2016, účastníkom zaslal predvolanie na pojednávanie. Navrhovateľ nebol súdom vyzvaný, aby sa
písomne vyjadril pred týmto pojednávaním, navrhovateľ sa aj napriek tomu písomne vyjadril podaním
zo dňa 15.01.2016.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania ani za úkon právnej služby - vyjadrenie k
pojednávaniu zo dňa 29.02.2016, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania. Dňa 25.02.2016 sa
konalo vo veci samej pojednávanie, pojednávanie bolo odročené za účelom potreby vykonania ďalšieho
dokazovania s tým, že právny zástupca navrhovateľa oznámi súdu svedkov s adresami, ktorých

navrhujú vypočuť a predloží prevádzkový poriadok. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 29.02.2016 vyjadril,
že svedkov nemá a prevádzkovým poriadkom navrhovateľ v súčasnosti nedisponuje, navrhovateľ
pracuje na jeho zabezpečení. Uvedené podanie navrhovateľa nie je vyjadrením vo veci samej (za ktorý
úkon by prináležala náhrada trov konania) a to tak, ako to predpokladá ust. § 13a ods. 1 písm. c) cit.
vyhlášky.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy
konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 641,37 eur a titulom súdneho poplatku za návrh sumu
39,- eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa§205aods.2O.s.p.ustanovenie§205aods.1O.s.p.sanepoužijevkonaniachpodľa§120ods.2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.