Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211025
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114211025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Česká republika, 602 00 Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: I. Y., nar.
X.X.XXXX, adresa D. XXX, o zaplatenie 908,87 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 7CbZm/31/2014-81 zo dňa 4.11.2016 - s výnimkou zastavujúcej
časti výroku I., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku II. a vo výroku III.
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti týkajúcej sa
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd vec právne posúdil s použitím nariadenia EP a Rady (ES) č. 867/2007, ktorým sa upravuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, jeho čl. 2 bod 1, čl. 4, čl. 19, ako i aplikáciou

čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej
ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 , 5 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník - ďalej
aj OZ), § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 17 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový.

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania že predložená
zmenka bola vystavená žalovaným dňa 17.3.2010 na rad POHOTOVOSŤ s. r. o., pričom do zmenky

bola vpísaná suma 908,87 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 21.10.2010. Zmenka bola splatná
pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za
miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V
pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 202900235. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z listiny vyplýva, že ide o vzorové
tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku

úročenia. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o.
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov. Svoje nároky si uplatňuje
aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisu sp. zn. 19Er/634/2012 vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej I. Y. o vymoženie istiny 908,87 Eur a príslušenstva pohľadávky,vymáhanazákladeexekučnéhotitulu,atoRozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR04344/11
zo dňa 7.6.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 908,87 eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 908,87 eur od 31.10.2010 do zaplatenia, zákonným

úrokomvovýške6%ročneod10.02.2011dozaplateniaanahradiťtrovykonania.Ztohtospisusúdďalej
zistil, že dňa 17.3.2010 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom na predtlačenom formulári uzavretá zmluva o úvere č. 202900235, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 600,- Eur a ktorý mala žalovaná zaplatiť v 12 mesačných splátkach
po 98,- Eur, teda celkom sumu 1.176,- Eur. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani

RPMN, ani priemerná RPMN. Žalovaná podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v
zmluve o úvere dňa 17.3.2010. Zmluva obsahuje predtlačený text, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá
k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane
všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy). V bode 17 Všeobecných podmienok je obsiahnutá

dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z
tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu

vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

4. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere č. 202900235 uzatvorená dňa

17.3.2010 medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. ako veriteľom, keď číslo zmluvy bolo
uvedené priamo na zmenke. Dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a o spotrebiteľský
úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že snaha žalobcu o interpretáciu zmenky
ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v prejednávanej veci v hrubom rozpore
s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej úrovni ako aj úrovni európskeho

práva. Preto súd ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere, hoci ide o nárok
zo zmenky a konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Zistil, že v
zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani o priemernej hodnote
RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti a výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné

údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatku. Žalobcom predložená zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť
ale umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Takto
dojednaný zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu
neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Súd tiež dospel k záveru,

že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v neprospech dlžníka preto uzavrel, že sa táto zmluva prieči dobrým
mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, preto nemohlo žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o
úvere vzniknúť právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať

akýchkoľvek práv.

5. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že ak by aj nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda vo formulári, ktorý spracoval žalobca a žalovaný

ho nemal možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná pričom nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom
napr. pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto

skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške až 0,25% denne.
Zároveň dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej
nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ a
ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknúku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky podľa súdu predstavuje
pre žalovaného dohodu vykazujúcu znaky neurčitosti s nezrozumiteľnosti (vzhľadom na množstvo
dojednaných zmluvných pokút, či a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší dôvod neplatnosti v zmysle

neprijateľných zmluvných podmienok.

6. Ďalej súd poukázal na to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť
zabezpečeniaspotrebiteľskéhoúveruzmenkousvyplnenouzmenkovousumouatodo výškynesplatnej
istinyapríslušenstvamaximálnedovýšky30%pôvodnejistiny.Vdanomprípadebolavystavenázmenka

akozabezpečovaciazmenkanazabezpečenienárokuveriteľazoZmluvyoúvere,pričomakvýškaúveru
bola 600,- Eur, maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva
mohla byť v sume 180,- Eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 908,87 Eur, teda
presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.
Zmenka tak bola vyplnená v rozpore so zákonom a preto ju veriteľ nesmel prijať a ďalej postupovať.

7. Súd tiež mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Žalovaný sa však v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla
k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol

vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich následky. Spotrebiteľ si neuvedomil, že vyplnením zmenky
došlo k značnému zhoršeniu jeho postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením
zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe
takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku
považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Veriteľ ako

dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel
vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca ako
nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom majúcim
svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Dohodu o
vyplňovacom práve bianko zmenky a tým aj samotnú zmenku možno zároveň považovať za neplatnú

aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Vystavením zmenky sa totiž právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch,
dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie
obligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere.Takýtopostupžalobcunemôžepožívaťprávnu
ochranu (§ 3 ods. 1 OZ). Pretože žalobca v tomto konaní si uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd

aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy, žalobu žalobcu zamietol. Ak je totiž neplatná Dohoda o
vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Žalobca sa ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie
právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť od žalovaného prijatá, nemôže na základe takejto zmenky s
úspechom domáhať jej vyplatenia. Pri indosovaní zmenky postupoval majiteľ zmenky a pôvodný majiteľ
zmenky na škodu dlžníka, nakoľko medzi nimi je personálne prepojenie (právny zástupca Pohotovosti

s.r.o. a CD Consulting s.r.o. je totožný a konateľ a spoločník právneho zástupcu je spoločníkom v s.r.o.
TOP INNOVATINS spolu so spoločníkom CD Consulting s. r. o.), na základe ktorého majiteľ zmenky mal
vedomosť, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia k zmluve o spotrebiteľskom úvere a spoliehal
sa na to, že žalovaný nebude môcť po indosovaní zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastnýchvzťahochkvystaviteľovi alebokpredošlýmmajiteľom(§17Zmenkovéhoašekovéhozákona).

Pohotovosť s.r.o. si neuplatnila svoj nárok na súde, ale uplatnila vyplňovacie právo blankozmenky a
v rozhodcovskom konaní žiadala od dlžníka zaplatiť už vyplnenú zmenkovú sumu na blankozmenke.
Keď takýto jeho postup ako aj vydaný rozhodcovský rozsudok súd preskúmal v exekučnom konaní a
neposkytol mu právnu ochranu, následne potom postúpil práva zo zmenky na nového nadobúdateľa, a
tak musela mu byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek tomu tak urobil. Nový nadobúdateľ mal

s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho
práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale on tak
neurobil. Aj z tohto dôvodu nemôže súd poskytnúť žalobcovi právnu ochranu.

8. Súd tiež dôvodil tým, že žalobca v rozpore s čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 svoj návrh nedoplnil, hoci jeho skutkové tvrdenia boli nedostatočne jasné, neprimerané a
minimalistické, preto súd žalobu vychádzajúc z nariadením preferovanej zásady písomnosti konania, v
súlade s vnútroštátnym právom, bez pojednávania zamietol.9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
avšak procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania
nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku formálne síce v celom jeho rozsahu, ale podľa obsahu iba voči časti
zamietajúcej nárok žalobcu a vo výroku o náhrade trov konania, podal prostredníctvom vtedy účinného
právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi i vyčíslenú náhradu trov odvolacieho

konania. Argumentoval tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1
písm. b) CSP - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

11. Ako prvé zdôraznil, že žalobca, ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom,
či ďalšími listinnými dôkazmi, ako ho vykonal okresný súd nenavrhli. Ust. § 120 ods. 1 OSP pritom
súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, avšak tento postup
je možné využiť len výnimočne. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z prednesov sporových strán počas

písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov strán nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Súd pritom svoj postup neodôvodnil. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť
námietky proti zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté.

12. Súd nesprávne vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, že právny predchodca žalobcu so
žalovanou uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacia zmenka a že žalovaná uzatvorila
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov, súd
ich vyabstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol. Takéto skutočnosti preto nemožno považovať
za nesporné. Strany sa k nim nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol

dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na takýchto skutočnostiach založil svoje meritórne
rozhodnutie, nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový
súd dospel k rozhodnutiu aj na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a ich nesprávnej
interpretácie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie

je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
ignoroval § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzn. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu
s pôvodným majiteľom zmenky, keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008. Pripustil, že

za určitých okolností je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je prípustné, aby túto úlohu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade
bolo následkom nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
§ 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov, prihliadol na skutočnosti a

dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, z
ktorého zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku,
ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je nezávislým dokonca na existencii zaistenej pohľadávky. Vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,

že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Uplatnená zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti, je teda platná a uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zdôraznil, že
z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri
jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný (povinný) zmenkovú

sumu aj skutočne dlhuje. V ďalšom odkázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 podľa
ktorého na základe zmenky vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej
osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 a Krajského súdu v BanskejBystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu. V
ďalšom sa odvolateľ vyjadril k záveru súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázal na to,

že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby bola na zabezpečenie
nárokov vystavená zmenka, limitovaná bola len výška zabezpečenia. Zákonodarca tiež pripúšťal, že
zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení. Dohoda o vyplňovacom práve preto nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V závere uviedol, že závery súdu

prvej inštancie sú nesprávne a vyplývajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 51,45 Eur bez DPH za podané odvolanie a 8,58 Eur bez DPH režijný
paušál, všetko navýšené o DPH.

13. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je v napadnutých častiach vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

16. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky vyplývajúce jej zo zmluvy
o úvere. Išlo o formulárovú zmluvu, ktorá obsahovala predtlačený text, kde boli dopísané iba označenie
dlžníka, suma, ktorú mal obdržať a ktorú splatiť. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že dolu

podpísanýdlžníkvyhlasuje,žesaoboznámilasúhlasísobsahomtejtozmluvyoúvere,akoajsobsahom
plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy) a vyhlasuje, že
je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.

23. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru k zmluve o úvere obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky
v zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z
tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú

sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti
splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním

bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

24. V konaní bola predložená i zmenka. Z pripojenej zmenky súd zistil, že žalovaná dňa 17.3.2010
vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 908,87 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto

sumyod31.10.2010.Nazmenkejeodkaznačíslozmluvy:202900235.Uvedenázmenkabolavystavená
ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala
na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje:

dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma
je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným
písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

25. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

z 11.7.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál
nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Kľúčovými
cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 nariadenia
sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch
v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov

majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne
procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní opotrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.
Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany

sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach,
pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči
obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

26. V odvolaní odvolateľ poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci

vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučnýmspisomčiďalšímilistinnýmidôkazminenavrhli.Odkazujeajnaust.§120OSP,podľaktorého
dokazovanievsporovomkonaníjeovládanéprejednacouzásadou,čoznamená,žesúdvychádzalenzo
skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. A žalobca predložil
súduakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálne

náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

27. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že i keď vo všeobecnosti procesné predpisy prenechávajú
do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany (dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť
konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy dostali do postavenia, aby len automaticky vydávali exekučné
tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Takýto prístup by bol v príkrom
rozpore so statusovým zákonom sudcov, ust. § 2 ods. 2 z. č. 385/2000 Z.z., v ktorom je zakotvené právo

aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo.
Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je
vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z

hodnotových základov spoločnosti.

28. V prípade cit. Nariadenia je to jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý
priamo odkazuje v bode 1 Preambuly. Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie,
ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku

iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť.
Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako
vyhovením návrhu, a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné
pre také rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.

29. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu
podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Preskúmaním
obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam a dôkazom, pripojeným do spisu bez návrhu účastníkov konania podľa § 120 ods. 1
veta tretia OSP a § 295 CSP, ktoré súd pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového

stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky podľa § 123 OSP a
čl. 9 CSP. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP platné a účinné v čase začatia predmetného konania, dáva
súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako len tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom zistenia
skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady
formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný a je možného využiť ho vtedy, keď je

vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zákonodarca s účinnosťou od
1.7.2016 v Civilnom sporovom poriadku v ust. § 295 potom už osobitne explicitne upravil dokazovanie
v spotrebiteľských sporoch tak, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

30. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavila žalovaná zmenku, na líci ktorej
sa nachádza číslo úverovej zmluvy. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvej
inštancie podľa § 295 CSP, pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemázabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

31. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo),
ktoré sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne (por. napr. rozsudok Súdneho dvora
európskych spoločenstiev, ďalej len „Súdny dvor“ vo veci Simmeathal II (29.3.1978, 106/77), kde
pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je v medziach svojej právomoci povinný
v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto právneho systému vznikajú

jednotlivcom“.PodľanázoruESDbyúčinnosťkomunitárnehoprávabola„oslabená",kebyvnútroštátnym
súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade s rozhodnutím, či ustálenou
judikatúrou Európskeho súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať vnútroštátny
súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu
Spoločenstva.

32. Vnútroštátny súd konal aj v súlade so stanoviskom spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého, v prípade, ak z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky

spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých
zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky).
Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej

kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože
takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok

vzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostranypredajcovalebododávateľov.Akbyvnútroštátneprávo
(prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva
EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej
povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho

práva, najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice,
povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej
Smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249
tretím odsekom Zmluvy o založení európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu
vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

33. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej

zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia,
v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13 EHS (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM)
vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de

Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len
ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne
s právom Európskej únie.

34. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, naopak bolo jeho povinnosťou z úradnej povinnosti skúmať,

či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Oboznámením zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako i obsahu
exekučného spisu sp. zn. 19Er/634/2012, súd prvej inštancie neporušil koncentračnú zásadu a tým,
že vykonal dokazovanie týmito listinami, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho konania anirovnosť účastníkov. Vychádzajúc pritom z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých
rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo
z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže

odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Súdny
dvorzároveňjudikoval,žeexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,žepriemernýspotrebiteľnedokáže
poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo
všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných
podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...).

35. Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex
offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia
stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“ nestanovuje, že súd žalobe musí
vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z

úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými
klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného
poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50, 51).
Proces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly

neprijateľnosti zmluvných podmienok.

36. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex
offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva
natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky

samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda
napr. aj na prípadné uznanie dlhu či vystavenie zmenky. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc
zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide
o zmenkových dlžníkov - spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občianskyzákonník(§54ods.1).Zmenkyindosovanénažalobcumajúpriamyodkaznazmluvyoúvere.

37. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné

zmluvné podmienky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnymi závermi súdu,
ktorý prioritne ako základnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil dohodu o vyplnení zmenky ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru v dôsledku čoho je táto podmienka podľa § 53 ods. 5
Občianskehozákonníkaneplatná,zčohovyplývaiabsolútnaneplatnosťsamotnejzmenkyakoprávneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Týka sa to tiež neprijateľne vysokej sankcie 91,25%

ročne (0,25% denne) zmenkových úrokov za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného
administratívneho poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia v zmluvách o
spotrebiteľskom úvere náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. Je potrebné poukázať tiež na to, že v čase rozhodovania prvoinštančného súdu (od 1.7.2016) bol
už účinný nový procesný kódex zák. č. 160/2015 CSP, ktorý sa v zmysle § 470 ods. 1 uplatní aj na
toto predtým začaté konanie, ktorý vo svojej druhej hlave v § 290 až 300 upravuje osobitné procesné
postupy pre spory s ochranou slabšej strany, medzi ktoré patria i spotrebiteľské spory, akým je bezo
sporu podľa § 290 CSP i prejednávaná vec. Podľa § 295 CSP v spotrebiteľskom spore potom súd môže

vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; súd aj
bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

39. Žiada sa doplniť, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej
zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd

exekúciu nepovolil, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na
žalobcu CD Consulting s.r.o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor so zákonom sa tentokrátuplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa
nariadenia. Plnenie v uvedenej výške správne prvostupňový súd považuje za rozporné so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spoj. s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu

ovyplňovacomprávezmenkyvyhodnotilakoneprijateľnúpodmienku,majúczato,ženešloopodmienku
individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore
so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).Akjepotomneplatnádohodaovyplňovacomprávezmenky,jeneplatnáajsamotnázmenka,

čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn.
4Obo/161/2007.

40. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

41. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu v nezastavenej časti

zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o
náhrade trov konania, potvrdil.

42. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

44.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

45. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

46.Odvolacísúdpotomhociúspešnejžalovanejnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,sodkazom
tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26.10.2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).