Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514216078
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514216078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu CASSPOS a.s. so
sídlom Dopravná č. 6, 040 01 Košice, IČO: 31 721 648, zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice proti žalovanému AFINOX
s.r.o. so sídlom Široká 188, 044 11 Ždaňa, IČO: 44 908 709, zastúpenému JUDr. Andreou Tkáčovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie Magurská 3, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 364,72 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10Cb/12/2015-60 zo dňa
17.5.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému úrok
z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 362,74 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania
v sume 115,56 eur, výroku, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania
185,09 eur a výroku, ktorým súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému 40,- eur ako náklady spojené s

uplatnením pohľadávky a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo len „súd“) rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 364,72 eur od
14.8.2014 do 18.9.2014, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; konanie v časti o zaplatenie
364,72 eur zastavil; žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z omeškania vo výške 9,15%
ročne z istiny 362,74 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; konanie v časti o zaplatenie 364,72 eur - protinávrh zastavil; uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 115,56 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania 185,09 eur
na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku; uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému 40,- eur náklady spojené s uplatnením pohľadávky do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 364,72 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia
kúpnej ceny dodaného tovaru, vyúčtovaného faktúrou č. 1406102 vystavenou na sumu 364,72 eur

splatnou dňa 13.8.2014 a o protinávrhu žalovaného na zaplatenie sumy 364,72 eur s príslušenstvom ako
bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Keďže na pojednávaní konanom
dňa 17.5.2016 vzal žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie 364,72 eur späť a žiadal v tejto časti konanie
zastaviť, podľa § 96 ods. 1, 2 konanie v danej časti zastavil. Rovnako zastavil aj konanieo protinávrhu a to na základe späťvzatia na pojednávaní konanom dňa 17.5.2015. Po tomto späťvzatí
ostalo predmetom konania teda len uplatnené príslušenstvo zo strany žalobcu a žalovaného a to v
prípade žalobcu úroky z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 364,72 eur za obdobie od 14.8.2014

do 18.9.2014 a úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 364,72 eur za obdobie od 21.10.2014
do 17.5.2016 (v prípade protinávrhu).

3. O úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie kúpnej ceny súd rozhodol v súlade s § 369 ods. 1,
2 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Vládneho nariadenia 87/1995 Z.z.

Podľa rovnakého zákonného ustanovenia rozhodol aj o úrokoch z omeškania uplatnených žalovaným.

4. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalobcovi (v
konaní o zaplatenie kúpnej ceny) priznal náhradu trov vo výške 115,56 eur (trovy právneho zastúpenia).
Žalovanému (v konaní o protinávrhu) priznal náhradu trov vo výške 185,09 eur (trovy právneho
zastúpenia) a sumu 40,- eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

5. Proti rozsudku - výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z
omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 362,74 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016, výrokoch
o trovách konania podal včas odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

6. Dôvodí, že žalovaný vykonal úhradu dlžnej sumy po podaní žaloby a to dňa 18.9.2014 a následne aj
20.10.2014 omylom. Zdôraznil, že aj keď žalovaný sumu 364,72 eur uhradil, nezaplatil úrok z omeškania
ani trovy právneho zastúpenia. Má za to, že ak by žalovaný po jeho vyjadrení zo dňa 4.12.2014 uznal
jeho preukázateľné nároky spočívajúce v príslušenstve a trovách konania, nebolo by potrebné viesť
ďalej súdne konanie. Z uvedeného vyvodzuje záver, že žalovanému nárok na náhradu trov konania a

paušálna náhrada za uplatnenie pohľadávky neprislúcha (uvedené je podľa odvolateľa aj v rozpore s
dobrými mravmi). Tvrdí, že uvedené okolnosti smerujú aj k aplikácii § 257 C.s.p.

7. Odvolateľ v ďalšom nesúhlasí s tým, že bol zaviazaný zaplatiť žalovanému úrok z omeškania zo sumy
364,74 eur, nakoľko mu žalovaný doposiaľ neuhradil úroky z omeškania a trovy konania, ktoré mu v

súvislosti s uplatnením nároku vznikli, teda sa prijatím druhej sumy 364,74 eur od žalovaného nemohol
bezdôvodne obohatiť, preto žalovaný nemá právny nárok na vrátenie uvedenej sumy a tým ani nárok
na úroky z omeškania.

8. Nesúhlasí ani s výrokmi súdu o náhrade trov konania, majúc za to, že odôvodnenie je v tejto časti

nepreskúmateľné.

9. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok v napádaných výrokoch zmenil
- žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, v časti žalovaným uplatnených úrokov
z omeškania žalobu zamietol, žalovanému náklady spojené s uplatnením pohľadávky nepriznal a

žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario a v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že je v časti dôvodné.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je v časti vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdený a v časti bol zrušený a to podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keď odvolateľ výslovne ďalší odvolací dôvod
nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b), t.j. , že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.13. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

14. Odvolací dôvod (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný
vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia
tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne v Slovenskej republike. Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je teda
umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či
právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so

všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca či
žalovaný)vyplývajú.ÚstavnýsúdSRopakovanejudikoval,žesúčasťouprávanaspravodlivýprocesjeaj
právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému nároku, pretože ak strane sporu nie je jasné, prečo súd rozhodol, ako rozhodol,

potom nemôže účinne využiť svoje procesné právo napadnúť uvedené rozhodnutie zodpovedajúcimi
odvolacími dôvodmi.

15.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácií práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl pri aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil alebo nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke
a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov neboli v súlade s ustanovením § 132 O.s.p.
(procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), a to vzhľadom na to, že súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
počas konania nevyšli najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto dôvody sú sčasti dané.

19. K výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 9,15% ročne z istiny 362,74 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016 odvolací súd udáva:

20. Je nepochybné, že k zaplateniu sumy 362,74 eur dňa 20.10.2014 došlo bez právneho dôvodu
(omylom) zo strany žalovaného, keďže rovnaká suma bola dňa 18.9.2014 zaplatená. Uvedené plnenie

je teda bezdôvodným obohatením na strane žalobcu (§ 451 ods. 2 OZ); ktoré bol tento povinný vydať (§
451 ods. 2 OZ), a to bez ohľadu na to, že v čase tejto duplicitnej platby ešte nebolo uhradené uplatnené
príslušenstvo (úroky z omeškania) ako aj trovy konania.

21. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný odvolací súd udáva:

22. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti OSP (od 1.7.2016 účinný zák.
č. 160/2015 Zb. - Civilný sporový poriadok).23. Je nepochybné, že k zaplateniu kúpnej ceny dodaného tovaru došlo až dňa 18.9.2014, teda po
podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola dôvodná, preto
právo na náhradu trov konania v časti jeho zastavenia má žalobca, a to podľa § 146 ods. 2 druhá veta

OSP; podľa ktorej ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Pokiaľ ide o súdom priznané príslušenstvo (úrok z omeškania),
právo na náhradu trov má rovnako žalobca, keďže žalobe bolo vyhovené (§ 142 ods. 1 OSP). V
konečnom dôsledku má teda žalobca právo na plnú náhradu trov konania. V rámci tejto náhrady si
žalobca uplatnil náhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 21,50 eur a trovy právneho zastúpenia za

5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na vydanie
platobného rozkazu, vyjadrenia zo dňa 4.12.2014; 24.9.2015 a účasť na pojednávaní dňa 17.5.2016).
Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania je nevyhnutné posúdiť ich účelnosť, ktorú možno objektívne
konštatovať v prípade, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaložený iba v
nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Bez akýchkoľvek pochybností sú za účelné a
odôvodnené považované výdavky na odmenu advokáta vo veci samej, ako aj podania realizované na

výzvu súdu a za zastupovanie na pojednávaní.

24. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že trovy právneho zastúpenia vyúčtované za úkony
právnej služby - písomné podania zo dňa 4.12.2014, 24.9.2015 a za účasť na pojednávaní sú neúčelne
vynaložené, nakoľko žalovaný uhradil istinu ešte pred vydaním platobného rozkazu. K uvedenému je

potrebné uviesť, že obe vyjadrenia boli zasielané súdu na základe jeho výziev zo dňa 4.11.2014 a
1.4.2015 a to bez doložky „ak to považujete za potrebné“. Žalobca teda nimi splnil výzvu súdu, preto
nemožno mať za to, že ide o trovy neúčelne vynaložené. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v tejto
časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože v ďalšom si súd prvej inštancie odporuje, keď uvádza, že
za účasť na pojednávaní právnemu zástupcovi odmena patrí, pričom nesedí ani matematický výpočet

trov. Zároveň nie je zrejmé, prečo nebola žalobcovi priznaná náhrada za zaplatený súdny poplatok za
návrh na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu bol rozsudok v tomto výroku zrušený a vec
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Nepreskúmateľné je aj odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu žalovaný - žalobca

(protinávrh), keď ich číselný súčet nezodpovedá počtu úkonov uvedených v odôvodnení. Odvolací súd
zároveň pripomína, že je potrebné účelnosť trov posúdiť aj vo vzťahu k písomným podaniam, za ktoré
si právny zástupca žalovaného účtuje odmenu ako za návrh a protinávrh (aj keď ide o jedno podanie
a jednu účasť na pojednávaní). Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé, na základe čoho bola
žalovanému priznaná suma 40,- eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

26. Pokiaľ ide o odvolateľom navrhovanú aplikáciu § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania
(protinávrh), odvolací súd udáva:

27. Odvolateľ teda žiada, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa §

257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa (pred 1.7.2016 § 150 OSP).

28. Citované ustanovenie zákona predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania.
Jeho použitie bude dôvodné vtedy, ak by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania

viedla k neželanej tvrdosti. Ide vlastne o moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnej úpravy
platenia a náhrady trov konania. Pre jeho použitie musia byť splnené dve podmienky a to jednak musia
existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a aj v prípade ich existencie musí byť jeho použitie súdom
výnimočné. Tieto okolnosti môžu mať pôvod v charaktere konania alebo charaktere procesnej situácie
(napr. zmena zákonnej úpravy, zmena súdnej praxe), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa sociálnej

situácie strán sporu. Pri posudzovaní okolností na strane strany sporu je potrebné prihliadať najmä na
jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, avšak nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení
postihovalapovinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,kohomajetkovásférabybolanepriznanímtrovdotknutá
(t.j. toho, ktorý na ich náhradu má právo) a všímať si aj také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu sporu.

29. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje odvolateľ skutočnosť, že aj napriek tomu, že si
žalovaný bol vedomý neskoro zrealizovanej platby a toho, že žalovanú istinu uhradil až po podaní návrhu
na zaplatenie dlžnej sumy, nárok neuspokojil, t.j. neuspokojil žiadané úroky z omeškania a trovy konania.30. Odvolací súd konštatuje, že nejde o žiadny z dôvodov spĺňajúci charakter výnimočnosti, ktorý by
umožňoval aplikáciu § 257 CSP.

31. Z vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok v uvedených výrokoch zrušený a vec vrátená súdu
prvej inštancie s tým, že rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodní tak, aby spĺňalo
náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

32. Keďže rozhodnutie bolo sčasti zrušené, rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho

konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).