Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200507
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118200507.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne D. X., bytom V. XXXX/X, K.,
zastúpenej JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Jilemnického 2, Trenčín proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k.

18Csp/6/2018-8 zo dňa 01. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
zo dňa 17.02.2016 zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného zo zmluvy a v súvislosti zo zmluvou č.

302302264 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Výrokom II. zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti MAGNA SLOVTECA, s. r. o., so
sídlom Ľ. Podjavorinskej 16, Nové Mesto nad Váhom, IČO 34103236, uložil povinnosť zdržať sa výkonu
zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2016
zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného zo zmluvy a v súvislosti zo zmluvou č. 302302264 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2016 zabezpečujúcu pohľadávku
žalovaného zo zmluvy a v súvislosti zo zmluvou č. 302302264 uzavretej medzi ňou a žalovaným, a to až
doprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejasúčasne,abyuložilpovinnosťjejzamestnávateľovi,

spoločnosti MAGNA SLOVTECA, zdržať sa výkonu zrážky z jej mzdy na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2016 zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného zo zmluvy a
v súvislosti zo zmluvou č. 302302264 uzavretej medzi ňou a žalovaným, a to až do právoplatného
skončenia konania. Súd sa oboznámil so žalobou vo veci samej, s dohodou o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov zo dňa 17.02.2016, so žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 06.11.2017
a zistil, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený sa

voči nej domáhať práva na zrážky zo mzdy na základe dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy, a
to poukazom na absenciu presne určiteľnej výšky pohľadávky, ktorá má byť dohodou zabezpečená.
Dohoda je preto neurčitá, a teda neplatná. Neurčitá je tiež formulácia pohľadávky v dohode, keď
v bode I. písm. b) sa uvádza "...zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež
všetky nižšie špecifikované pohľadávky, a to a) pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov
dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho

príslušenstvom...". Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že
v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiťplnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad. Zrážky
zo mzdy je možné vykonávať dovtedy, kým žalovaný sám neoznámi žalobkyni, resp. platiteľovi mzdy,
že všetky, napr. náhrady škody, príslušenstvá pohľadávky, ktoré možno žalovanému ani nepatria, nie

sú splatené. Len ak je celková výška zabezpečovanej pohľadávky jednoznačne určiteľne v dohode
stanovená, je aj zamestnávateľovi zrejmé, dokedy a do akej celkovej výšky má mzdu zamestnancovi
zrážať v súlade so zákonom a dohodou. Skutočnosť, že v žiadosti o zrážky zo mzdy žalovaný uvádza
presnú sumu pohľadávky vo výške 6.777,15 eur, je právne irelevantná, nakoľko zákona vyžaduje takéto
určenie priamo v dohode. Zabezpečenú zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu a táto musí

spĺňať konkrétne náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.. Samotná zmluva je tiež koncipovaná
v neprospech žalobkyne, nakoľko si požičala sumu 2.700 eur a spolu s celkovými nákladmi mala vrátiť
sumu 3.194,40 eur, žalovaný si však v žiadosti o zrážky zo mzdy uplatňuje sumu 6.777,15 eur, čo
predstavuje viac ako dvojnásobok celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa vrátiť. Je ťažko predstaviteľné,
že by za cca jeden a trištvrte roka celková dlžná suma dosiahla tejto výšky bez toho, že by žalovaná
neuplatňovala neprijateľné, či nedovolené zmluvné podmienky, ako napr. neprimerane vysokú zmluvnú

pokutu, nedovolené úroky z omeškania a pod. Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
17.02.2016 si žalobkyňa so žalovaným dojednali možnosť výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prípade
nesplnenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302302264 zo dňa 17.02.2016,
a to vo výške 266,20 eur mesačne. Zo žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 06.11.2017 je zrejmé, že
žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, spoločnosť MAGNA SLOVTECA, o vykonávanie zrážok

zo mzdy žalobkyne na podklade dohody o zrážkach zo mzdy súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. 302302264.

3. V danom prípade mal súd za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami
konania a preukázala aj to, že tento právny vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného

opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ako už bolo vyššie uvedené,
strany medzi sebou uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov za účelom zabezpečenia
úveru zo zmluvy č. 302302264 zo dňa 17.02.2016, pričom žalovaný požiadal listom zo dňa 06.11.2017
zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy až do celkovej sumy 6.777,15 eur, pričom celková
suma, ktorú mala žalobkyňa z úveru zaplatiť predstavovala sumu 3.194,40 eur. Za takéhoto stavu je viac

než pravdepodobné, že žalovaný môže vykonávať zrážky zo mzdy aj na sumy, na ktoré nemusí mať
nárok. Navyše žalobkyňa namietla neprijateľnosť zmluvných podmienok a v zásade namieta tiež výšku
celej pohľadávky. Súd tak dospel k záveru, že medzi stranami je potrebné dočasne upraviť pomery, a
preto uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2016 zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného

zo zmluvy a v súvislosti zo zmluvou č. 302302264 uzavretej medzi ňou a žalovaným, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Neodkladným opatrením uložil súd povinnosť aj
zamestnávateľovi žalobkyne, aby nevykonával zrážky, a to z preventívnych dôvodov ako aj z dôvodu
flexibilnejšieho dosiahnutia stavu, v ktorom žalobkyni nebudú zrážky zo mzdy vykonávané, nakoľko by
sa žalovaný nemusel napriek uzneseniu zdržať uplatňovania zrážok zo mzdy, resp. doručenie tohto

uznesenia zamestnávateľovi vyvolá tieto účinky rýchlejšie, než keby mu žalovaný oznámil, že už nemá
zrážky vykonávať.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ( malo správne byť uvedené uznesenie) súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené
predpoklady. Žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil také
dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej.
Čo sa týka samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho
zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich

dobrovoľnosti.Dohodabolauzavretápísomnemedzižalobcomakodlžníkomažalovanýmakoveriteľom
ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa §
34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého
zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou

disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty
veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby
sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky
neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohodao zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a
žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim
vlastnoručným podpisom. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so

zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Je toho
názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako
realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému

vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o
úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z
nižšej sumy. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť Dohodu individuálne dohodnúť,
teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient
sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o
absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje §

551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie
jeho dlhu. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti. Zároveň nie je pravdou, že v
prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa. Naviac,
zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch
nepripustí. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve
neprípustné. Ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho
prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že
ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o
zrážkach zo mzdy). Aj príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere

a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského
právneho poriadku (najmä zákon o spotrebiteľských úveroch), výslovne pripúšťajú zabezpečenie
spotrebiteľských úverov. V prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by ani
zaradenýkmimosúdnymzabezpečovacímprostriedkom,ktorésimôževeriteľuplatniťvočineplatiacemu

dlžníkovi, ktorý nie je ochotný napriek upomienkam začať plniť svoj dlh. Navyše veriteľ tým sa snaží
dlžníka ušetriť o navyšovanie dlžnej sumy, ktorá je spojená so súdnymi trovami, trovami exekučného
konania a trovami právneho zastúpenia, na úhradu ktorých by mal právo. Ďalej poukazuje, že žalobca
potvrdilvlastnoručnesvojímpodpisomvyhlásenievpredmetnejdohodeozrážkachzomzdy.Napodporu
svojich tvrdení poukázal na uznesenie OS Banská Bystrica, sp. zn. 17Csp/121/2017.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s uznesením súdu prvej
inštancie a rovnako aj s vyčerpávajúcim a zrozumiteľným odôvodnením tohto rozhodnutia, a preto
považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné. Má za to, že boli splnené všetky podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami
konania a preukázala aj to, že tento právny vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného

opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čo súd dostatočne odôvodnil
na str. 3 a 4 predmetného uznesenia. Čo sa týka doručeného odvolania, má dôvodnú pochybnosť
či žalovaný podal odvolanie v zákonnej lehote. Ak sa preukáže, že žalovaný nepodal odvolanie v
zákonnej lehote, navrhuje aby odvolací súd podľa § 386 ods. 1 písm. a) CSP odvolanie odmietol,
nakoľko bolo podané oneskorene. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými žalovaným.

Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a uviedol aj úvahy, ktoré ho
viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukazuje na body 3.-7. odôvodnenia
predmetného rozhodnutia. Uvedené body zakladajú aj presvedčivosť odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Preto odmieta všetky námietky žalovaného v tejto súvislosti. Žalovaný uviedol v odvolaní výpočet
neodkladných opatrení v Civilnom mimosporovom konaní, ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok

v §§ 365 - 369. Daný prípad však podlieha jednoznačne sporovému konaniu, a preto sa spravuje
Civilným sporovým poriadkom, ktorý neuvádza taxatívny výpočet neodkladných opatrení. Preto aj túto
námietku žalovaného odmieta. V danom prípade sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobkyne,
že je potrebná bezodkladná úprava pomerov a preto nariadil neodkladné opatrenie. To znamená, že boli
naplnenézákonnépredpokladynajehonariadenie.Rovnakoodmietatvrdeniežalovaného,žežalobkyňa

nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny
nárok vo veci samej. Zdôrazňuje, že v danom prípade súd ,,iba" nariadil neodkladné opatrenie. To
znamená, že v danom prípade musí byť aspoň osvedčené (nie dokázané), že existuje určité právo
ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranuje neodkladné opatrenie potrebné. To, že právo žalobkyne bolo ohrozené je osvedčené samotnou
žiadosťou žalovaného o zrážky zo mzdy, ktorú adresoval zamestnávateľovi žalobkyne. Všeobecne
možno potrebu úpravy pomerov akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava

má byť predmetom neodkladného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností
jednotlivýmistranamivyplývajúciztýchtovzťahov,bybezúpravyvykazovalznakyzrejmejnevyváženosti
(bol by zrejme nespravodlivý). Za zrejmú nevyváženosť môžeme s určitosťou považovať skutočnosť, že
žalobkyňa si požičala od žalovaného celkovo sumu 2.700,- EUR a žalovaný si v predmetnej Žiadosti
na vykonanie zrážok uplatňuje spolu sumu až 6.777,15 EUR čo predstavuje viac ako dvojnásobok

celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátiť, pričom len ťažko
si je možné predstaviť, že by za cca jeden a trištvrte roka celková dlžná suma dosiahla tejto výšky,
bez toho, že by žalovaný neuplatňoval neprijateľné či nedovolené zmluvné podmienky, ako napr.
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, nedovolené úroky z omeškania a podobne. Už len táto skutočnosť
osvedčuje hmotnoprávny nárok vo veci samej, ktorý tiež podporuje názor o neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy. Zároveň osvedčuje potrebu bezodkladného upravenia pomerov formou nariadenia

neodkladného opatrenia. Žalovaný ďalej pomerne obsiahlo poukazuje na skutočnosť, že legislatíva
umožňuje uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy v prípadoch spotrebiteľských úverov za splnenie určitých
zákonných podmienok. V tomto prípade sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, avšak tento
právny názor nemožno aplikovať na tento prípad. V prejednávanom prípade predsa predmetom konania
nie je vyslovenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemohla byť uzavretá, ale predmetom konania

je vyslovenie neplatnosti tejto dohody z dôvodu jej neurčitosti v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Preto toto tvrdenie žalovaného nemá relevanciu v tomto konaní. K rozhodnutiu Okresného
súdu Banská Bystrica uviedla, že išlo o iný skutkový stav ako v tomto prejednávanom prípade. Je
nesporné, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o zrážky zo mzdy, na základe ktorej
vyzýva zamestnávateľa žalobkyne, aby začal vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia dlhu,

t. j. do výšky 6.777,15 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala na základe spotrebiteľského
úveru vrátiť žalovanému sumu 3.194,40 EUR a na základe predmetnej žiadosti o zrážky zo mzdy
vyzýva zamestnávateľa, aby zrazil žalobkyni z príjmov celkovo sumu 6.777,15 EUR, je tu opodstatnená
obava, že žalovaný môže vykonávať zrážky zo mzdy aj na sumy, na ktoré nemusí mať nárok. Koniec
koncov zdôrazňuje, že žalovaný v samotnom odvolaní nikde nepopiera neprijateľné či nedovolené

zmluvné podmienky a rovnako nikde nenapáda argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa neurčitosti dohody
o zrážkach zo mzdy a s ňou spojenú neplatnosť. Má za to, že dočasným nevykonaním zrážok zo
mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu strán sporu. Preto žalovanému ako
oprávnenej osobe z dohody o zrážkach zo mzdy nevznikne nenapraviteľná ujma. V prípade neúspechu
žalobkyne v konaní vo veci samej, bude nepochybná jej povinnosť uhradiť pohľadávku tak, ako vyplýva

zo zmlúv uzatvorených medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené má za to, že je dôvodné a nie
neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu pomerov sporových strán tak, že súd zakáže
zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach
zo mzdy a zároveň zakáže žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy na základe predmetnej
dohody, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe vyššie uvedených skutočností a

za predpokladu, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote navrhovala, aby odvolací súd uzneseniu
súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. V danom prípade žalobkyňa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci
samej, ktorým je konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorili sporové
strany. Neodkladným opatrením má súd zakázať zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky z jej
mzdy, ktoré sú vykonávané na základe predmetnej spornej dohody a takisto zakázať žalovanému výkon
práva na zrážky zo mzdy na základe tejto dohody, pričom v takomto konaní nemôže byť predmetom

dokazovaniaotázkaplatnostipredmetnejzmluvy,pretožebysajednaloužorozhodovanievovecisamej.
12. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniamusíobsahovaťnáležitostiuvedenév§326CSP.Ztýchtoustanoveníjezrejmé,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a

opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú
úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Civilný sporový poriadok takisto nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné
opatrenie vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová strana v konaní o žalobe, pričom zároveň platí, že
neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Takúto tretiu

osobu je možné považovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za stranu sporu.
13. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že
ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho
zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu).
Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď

neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súd
návrh neodmietol (§ 328 ods.1 CSP) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. V prejednávanom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej

úpravy pomerov sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť podľa žalobkyne ochrana jej majetku,
teda majetková ujma spôsobená tým, že sú z jej mzdy vykonávané zrážky, a to na základe spornej
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tak osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a
žalovaným, osvedčila aj svoje tvrdenie o existencii Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.02.2016,
a takisto aj to, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Na základe

tejto dohody o zrážkach zo mzdy teda má dôjsť, alebo už dochádza k zrážkam zo mzdy žalobkyne
v prospech žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok,
z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z pohľadu platnosti dojednania

úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a podobne. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu,
najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna

prax vyžaduje na plnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a ani, že v dôsledku neodkladného
opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná
výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Na druhej strane dočasným
nevykonaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu strán sporu a

žalovanému ako oprávnenej osoby zo zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma. V prípade neúspechu
žalobkyne v konaní vo veci samej, bude nepochybná jej povinnosť uhradiť pohľadávky tak, ako vyplývajú
zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné a nie
neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu pomerov sporových strán tak, že súd zakáže
zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo

mzdy a zároveň zakáže žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy na základe predmetnej dohody,
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).