Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113011413
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113011413.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich

sudcov Veroniky Mikulcovej a Milana Kováča v trestnej veci obžalovaného S. K. pre obzvlášť závažný
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona v štádiu
prípravy podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : S. K. Z. W. H. Z. D. Ý. , nar.XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom Y., G. XX

j e v i n n ý , ž e :

obžalovaný S. K. spolu s S. C., nar. XX.X.XXXX, odsúdeným v inej trestnej veci rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp.zn. 4Tk/1/2014 a C. F., nar. X.X.XXXX, odsúdeným v inej trestnej veci rozsudkom
OkresnéhosúduNitrasp.zn.33Tk/1/2015odpresnenezistenejdobyvmesiacimarec2013do27.3.2013
v Nitre plánovali a pripravovali vykonať lúpežné prepadnutie pracovníka súkromnej bezpečnostnej
služby BONUL s.r.o. Nitra, a to tým spôsobom, že obžalovaný na vykonanie skutku zabezpečil policajné

uniformy, dymovnicu, paralyzér a strelnú zbraň zn. GLOCK, ktoré veci prechovával v mieste trvalého
bydliska v T., T. H. XXX/XX a zabezpečoval tiež ďalšiu osobu, s ktorej pomocou mal byť skutok
vykonaný, pričom skutok mal byť spáchaný tak, že pracovník SBS, ktorý každý pondelok v mesiaci v
čase od 09.00 hod do 13.00 hod v OC I. D. T. prenáša do banky hotovosť, podľa znalostí obžalovaného
vo výške cca 130 000,- Eur , mal byť fyzicky napadnutý páchateľmi - F. a osobou, ktorú mal zabezpečiť
na spáchanie tohto skutku obžalovaný s pozmeneným výzorom a v policajných uniformách, pod hrozbou
použitia strelnej zbrane, alebo paralyzéra, pričom pracovník SBS mal byť vtiahnutý do priestorov WC
v OC I., kde mu mal byť násilím odňatý kufrík s vyššie uvedenou finančnou hotovosť a po znehybnení

pracovníka SBS, elektrickým paralyzérom, mali páchatelia uniknúť vopred vytypovanou únikovou cestou
za OC I. v T. a odovzdať tam získanú hotovosť C., ktorý mal túto previezť do H., kde si ju mali následne
všetci rozdeliť,

t e d a :

dopustil sa konania, ktoré spočívalo v úmyselnom zadovažovaní prostriedkov a nástrojov a inom

úmyselnom vytváraní podmienok na to, aby proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia
v úmysle zmocniť sa cudzej veci so zbraňou a ako člen organizovanej skupiny a spôsobiť tak značnú
škodu, pričom však nedošlo k pokusu ani k dokonaniu obzvlášť závažného zločinu,

t ý m s p á ch a l :

obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno a), i) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1
Trestného zákona.Za t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa§48odsek4Trestnéhozákonasaobžalovanýnavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďujedoústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to
elektrického paralyzéra čiernej farby nezistenej značky a typu.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona, vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T/136/2013 zo dňa 26.06.2014 bol obžalovaný S. K. uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), i) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa
§ 13 odsek 1 Trestného zákona. Napadnutý rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.
2To/90/2014 zo dňa 26.11.2014 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu prejednal a rozhodol.
Po doplnenom dokazovaní v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/90/2014 bol
obžalovaný S. K. rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T/136/2013 zo dňa 24.03.2015 podľa §
285 písmeno f/ Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 13 odsek 3 písmeno a/ Trestného
zákona oslobodený spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre sp.zn. Kv 33/2013 zo dňa 25.11.2013.

Napadnutý rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/28/2015 zo dňa 11.11.2015
zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Dňa 17.4.2015 bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Monike
Farkašovej v zmysle Dodatku k rozvrhu práce Okresného súdu Nitra. Z dôvodu zmeny senátu súd v
predmetnej veci vykonal celé dokazovanie a dokazovanie vykonal aj v intenciách rozhodnutia Krajského

súdu v Nitre sp.zn. 2To/28/2014 zo dňa 11.11.2015.

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému S. K.
a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov Q. R.,
S. C. Z. C. I., prečítaním výpovedí svedkov C. H., M. H., I. Š., N. G., M. Z., V. G., I. C., D. Y., I. G. Z. I. H.,

prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ H. a znaleckého posudku
znalca V.. J. N., prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a oboznámením vecných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Pri domovej prehliadke policajti u neho
hľadali policajné uniformy, tieto v byte on nemal, iba obyčajné maskáče, bez označenie polície. Ďalej
boli nájdené legálne držané zbrane. Keď ho následne predviedli na políciu tak sa domnieval, že ho
vyšetrujú za drogy. Už pred sudkyňou na súde dňa 30.3.2013 vypovedal, že R. mu písal „polícia“ do

snehu. Dňa 25.3.2013 nemal dôvod stretnúť sa s R., tento ho vylákal, tu mu potom R. do snehu písal
„polícia“, R. objednal dva pollitrové červené striky, vytiahol balíček cigariet a na krabičke vyťukával z
nápisov jednotlivé písmená, nerozumel mu, čo vyťukáva, potom mu začal ukázať nejaké káble, ktoré
mal pod bundou a on mu hovoril, či má nejakú bombu, a to bol fakticky ten odposluch. Tento trestný čin
vymyslel policaj R., ktorému odmietol dať peniaze za vybavenie pracovného miesta na polícii pre H..Po ukončení služby v polícii pracoval v strážnej a bezpečnostnej službe DAST SONY, Kobre a v ABAS,
ktorá sa zaoberala prevozom peňazí pracoval asi rok a pol. V Bonule nikdy nepracoval. Z ABASU
odišiel pretože mal pracovať na pumpe v H. a H. sa mala zamestnať ako sestrička v Nemocnici v H.. H.

pracovala ako krupierka v rôznych kasínach v T. na Y., v OC I. Z. T. I..
S R. sa nestretával, poznal ho ako záujmovú osobu z čias keď pracoval na polícii. V piatok R. stretol v
Č., kedy ho R. ponúkal asi nejekou drogou, čo odmietol. Potom znovu išiel do Č. v sobotu a vtedy si k
jeho stolu prisadol R. ešte s jedným, a bol nimi uspaný, lebo zaspal pri stole a vtedy ho okradli o 50,-
Eur Podľa neho niečo mu dali do pohára, lebo sa mu nikdy nestalo, že by zaspal za stolom.

R. bol u neho v byte na H., a vtedy mu ukazoval notebook, ktorý chcel založiť u nejakého kamaráta v
Č., lebo nemal peniaze na nákup, pretože mu peniaze ukradli. Nevedel vysvetliť z akého dôvodu s ním
R. išiel do bytu, keď notebook chcel založiť u kamaráta. Keď v úložnom priestore pod posteľou, kde
mal uložené maskáče aj zbraň, hľadal doklady od notebooku, všetko odtiaľ vyhadzoval. Okrem zbrane
mal doma aj palaryzér, ktorý používal na svoju obranu. Nemá vedomosť o tom, že by ho ukazoval R..
R. ponúkal na predaj parochňu z blond vlasov za 100,- Eur, ktorú našiel na sídlisku Y. medzi autami.

Predtým,nežbolavykonanánahrávka, sastretolsR.apýtalsijuspäť,lebojunepredal.R.savyhováral,
že ju má v pivnici od ktorej nemá kľúč.
V sobotu vo večerných hodinách sa na autobuse spolu s H. Z. R. odviezli na X. a išli na kávu do Y. D.
I., kde nakoniec išiel iba R.. Odtiaľto spolu odišli na diskotéku na I. ulicu.
Osoby menom S. C. a C. F. poznal z videnia, lebo bol v minulosti policajtom a on každého v T. pozná a

zdraví ich „čau, čau“ a volá každého miláčik. Tieto osoby poznal iba z videnia, myslel si že sú T., až z
trestného spisu sa dozvedel ich konkrétne mená a miesto bydliska. S týmito osobami sa náhodne stretol
na ulici, pozdravil ich a oni sa mu ponúkli, že ho odvezú. Takto ho vozila celá T., keď náhodou išiel peši.
Tieto osoby ho doma nenavštívili, boli iba pred jeho domom a raz alebo dva krát ho odviezli, ale nevedel
uviesť, ktorý z nich šoféroval. Obžalovaný pripustil, že s týmito osoba si bol sadnúť aj v Č., ale ich mená

v tom čase nevedel. Tieto osoby ho na trestnú činnosť nenahovárali, neplával s nimi, ani s nikým iným,
žiadnu lúpež. Od nich žiadne premety nedostal, nebol s nimi ani v telefonickom kontakte.
Dňa 17.10.2017 obžalovaný doplnil svoju výpoveď tým, že až následne si uvedomil, že keď R. vyťukával
písmenká na cigaretovej krabičke, tak sa tomu nevenoval, a tiež ukazoval nejaké káble, o ktorých až
27.3.2013 pochopil, že to bol odposluch. Hoci bol v minulosti policajtom, toto ho pri ukazovaní káblov

nenapadlo, lebo je dobre vychovaný. Doslovne uviedol „čo ja viem, čo to tam mal aké káble“, lebo mohol
mať aj z nabíjačky káble na tele. Po nahliadnutí na parochňu s puzdrom, obžalovaný potvrdil, že je to
parochňa, ktorú odovzdal R., a túto parochňu mal prichystanú pre H., aby ju použila pre seba.

Na návrh prokurátora boli prečítané výpovede obžalovaného S. K. z prípravného konania, z hlavného

pojednávania a výpoveď z konfrontácie.

Z týchto výpovedí bolo zistené, že obžalovaný uvádzal, že zbraň vlastnil ako bývalý policajt, mal aj
zbrojnýpreukaz.PoodchodezpolícierobilvSBSnaprevozepeňazí,prevážalpeniazepocelejrepublike
aj do obchodného Centra I. D. T., vždy robil do 01.00 hod., o tom hovoril svedkovi R.Z. pokiaľ sa

vyjadroval o časovom údaje a pokiaľ ide o sumu, hovoril mu, že mu ostáva z dôchodku 170,- eur a
nie že mu ponúka 170 tisíc eur. R. nepoznal, iba z videnia. Pri domovej prehliadke nebolo nájdené
nič nelegálne, mal doma maskáče, ktoré boli neoznačené políciou, zbraň Glok 17, zbrojný preukaz
na skupinu A a paralyzér, ktorý používal pre vlastnú ochranu. R. ho so svojimi kumpánmi nadrogoval,
okradli ho, na druhý deň ho R. udal polícii, na tretí deň ho vylákal do pohostinstva Č., kde mu hovoril,

že je odpočúvaný políciou, že má odposluch na tele, na piaty deň mu polícia rozmlátila dvere. R. zobral
do svojho bytu, lebo ho tento nadrogoval, išiel pre notebook a popri tom ako ho hľadal, vyhadzoval aj
oblečenie a R. tam videl uniformu. K parochni uviedol, že priateľka má doma vlasy, lebo si ich nadpája,
parochňu mu dal predať. Neskôr keď pochopil, že ho nadrogoval, od neho tú parochňu žiadal späť.
Parochňu našiel na zemi pred Č.. Nepripravoval lúpežné prepadnutie. Nenavštívili ho známy z H. a R.

žiadnu prácu na lúpežnom prepadnutí neponúkal. Bol s priateľkou H. Z. Q. R. D. I. D. T. v kasíne resp.
on s priateľkou stál pred kasínom, do kasína išiel iba R..

K rozporom medzi výpoveďami z hlavného pojednávania zo dňa 14.10.2016 a 6.3.2014 uviedol, že na
hlavnom pojednávaní 6.3.2013 určite nepovedal, že mu R. uviedol, že je odpočúvaný, že má odposluch

na tele. Pravda je taká, že mu R. ukazoval pod bundou nachádzajúce sa káble na tele, a pokiaľ uviedol
6.3.2013, že mal doma 10 parochní tak tým mal na myslel, že tento počet mal za celý život.Svedok S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetom útoku mala byť suma neprekračujúca
120.000,- Eur, a skutok sa mal odohrať tak, ako sa stal s odstupom krátkeho času.
Stretnutie s obžalovaným a svedkom sa odohralo pri Č., obaja títo prišli v opitom stave. Obžalovaný vzal

od F. parochňu pre svedka, tohto volali „X.“ kvôli krikľavej farbe jeho bundy, ku ktorej už na hlavnom
pojednávaní bol konfrontovaný s tým, či išlo o oranžovú alebo žltú bundu. Dohodli sa, že na druhý deň
sa stretnú pri obchodnom centre, na toto stretnutie prišiel obžalovaný ale neprišiel R.. Už v tento deň sa
lúpež mala realizovať, preto sa dohodli, keďže neprišiel R., že sa stretnú na ďalší deň v utorok a vtedy
neprišiel ani obžalovaný. Boli tam iba on a F., a preto išli za obžalovaným domov do bytu oproti Č.. Bol

to malý byt, garsónka. Tu sa s obžalovaným chvíľu rozprávali, pričom F.Í. obžalovaného presviedčal, že
treba v tom pokračovať. Obžalovaný hovoril, že nie, on končí a bol vystrašený. Pri tomto stretnutí sám
obžalovaný im povedal, že s niekým sa rozprával a tento ho vyplašil, nič konkrétnejšie k tomu neuvádzal.
Obžalovaný povedal, že on od toho odstupuje, že nechce mať s tým nič spoločné. Keď so F. prišli za
obžalovaným v nedeľu ku Č., tak on viezol F. na osobnom motorovom vozidle H. Č.iernej farby resp. na
vozidle zn. C. XXXX čiernej farby. Keď sa mali stretnúť v utorok pri I. a následne išli k obžalovanému do

bytu tak vtedy ich viezol F. na vozidle zn. U., asi čiernej farby, ale si presne pamätá EČ: C. XXXBL.
Svedok potvrdil, že obžalovaného spoznal prostredníctvom F. a poznal ho už dlhšiu dobu pred touto
plánovanou akciou, ku ktorej sa stretli viackrát osobne. Organizátorom akcie bol F., ktorý akciu aj
dokonal. Úlohou obžalovaného bolo dohodnúť človeka, ktorý to so F. spácha. Podľa ním získaných
informácii, prepadnutie malo byť fingované, tzn. že mala byť dohoda aj s SBS, aby sa získala informácia

o trase SBS. Miesto činu boli on, F. a obžalovaný obhliadnuť.
Rovnaké skutočnosti boli zistené aj z prečítaných výpovedí svedka S. C., ktorý v nich podrobnejšie
popísal okolnosti súvisiace s prípravou na spáchanie trestného činu. Bol so F. kontaktovaný
obžalovaným, aby prišli do T. za krčmu Č.. F. vošiel dnu, zavolal obžalovaného, najprv vyšiel von F.,
chvíľu na to obžalovaný s nejakým človek v oranžovej krikľavej bunde, obaja mali vypité. Ten v tej

oranžovej bunde mal byť R., zostal ďalej a obžalovaný prišiel k nim, kde im obžalovaný povedal, že ten
človek má záujem to vykonať. F. dal obžalovanému v striebornej kapsičke parochňu, aby si ju R. (volali
ho „cestár“ kvôli tej bunde) vyskúšal, a aby ho pripravil. Dohodli sa, že sa stretnú v pondelok ráno kúsok
od I., mal tam prísť R., F., on a obžalovaný. Prišiel iba obžalovaný a F., „X. neprišiel. Išli k obžalovanému
domov, kde rozoberali situáciu prečo neprišiel „cestár“, na to F. povedal, že on to na druhý deň vybaví

sám, len aby obžalovaný zabezpečil tie veci, t.j. parochňu a paralyzér. Mali sa stretnúť na druhý deň
v utorok ráno pred I., mal tam prísť on, F. a obžalovaný, kam už obžalovaný neprišiel. Potom sadli do
auta, išli k obžalovanému prečo neprišiel, na to obžalovaný povedal, že večer bol s niekým, ktorý ho
postrašil. Obžalovaný mal zabezpečiť dohodu s SBS-kármi. To bolo poslednýkrát kedy obžalovaného
videl, potom sa dozvedel, že je zatvorený. Malo sa to udiať v marci minulého roku. Stretli sa takto všetci

traja ohľadne tej lúpeže viacej krát, jeho oslovil F., tú parochňu mal F. požičanú od baby z C.. Na fotografi
na čl. XXX opoznal vedľa obžalovaného F.. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný pracoval v minulosti v
SBS ABAS a predtým bol príslušníkom zboru. Š. vstúpila do toho preto, že obžalovaný už nezabezpečil
inú osobu. Pôvodne mal obžalovaný zohnať na lúpež ďalšou osobu, mal ju pripraviť na fingovanú lúpež,
aby kryl F. chrbát. Obžalovaný bol zdrojom informácií, zdrojom nejakej dohody s SBS-kou, reálne tam

mal ísť potom, čo to odmietla tá osoba. Počas konfrontácie so svedkom R. pripustil, že si mohol v tme
zameniť krikľavo žltú bundu za oranžovú.

Svedok Q. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný bol v minulosti
policajtom. Prvý krát sa stretli v Č., obžalovaný si ho k sebe domov pozval na kávu, bola doma aj jeho

družka. Obžalovaný býval na H. ul. v garsónke. Obžalovaný mu ukazoval pištoľ a kukláčske oblečenie,
dal mu do ruky pištoľ. Potom išli spolu k I., kde v kasíne robila jeho družka. Povedal mu že v tom idú ešte
traja policajti z H., a chceli mu dať zbraň, obžalovaný mu mal kryť chrbát a tí traja policajti mali použiť
dymovnice, on mal byť maskovaný v kukláčskom oblečený a v blonďavej parochni. Keď boli spolu v Č.
tak obžalovaný vyšiel, sledoval ho a videl ho pri motorovom vozidle Audi stáť s ďalšími dvomi mužmi.

Keď sa vrátil obžalovaný späť do Q. tak mu doniesol parochňu, ktorú odovzdal na polícii. Za účasť na
akcii mal dostať sumu 270.000 Eur. Nechcel do toho ísť, a preto policajtovi C. R. to povedal, v U. na
NAKA z neho spravili svedka, obžalovaného zadržali ale ďalší tú lúpež vykonali. Svedok poprel, že
by obžalovanému pri stretnutí v Č. akýmkoľvek spôsobom naznačoval, že má na sebe nainštalované
technické zariadenie na odpočúvanie.

Z prečítaných výpovedí svedka S. R. z prípravného konania z hlavného pojednávania zo dňa 5.5.2014 a
z konfrontácie bolo zistené, že má vedomosť o tom, že obžalovaný je obvinený z prípravy prepadnutia
pancierovaného auta v obchodnom centre I. D. T., kde malo byť 900 tisíc eur, prepadnutie sa malovykonať v hale. Pancierové auto malo zastaviť pred hlavným vchodom pred OC, mali tam byť dvaja
SBS-kári, jeden čo šoféruje a jeden čo nesie tašku s hotovosťou. Dozvedel sa to od obžalovaného,
dovtedy ho bližšie nepoznal, rozprávali sa o bežných veciach a medzi rečou povedal, že má pre neho

nejakú ponuku a že bližšie mu to povie u neho doma. U neho doma bola jeho družka M. H., obžalovaný
z váľandy s úložným priestorom vytiahol umelý kufrík s pištoľou, podal mu ju do ruky, potom ju uložil
do kufríka. Začal hovoriť, že bol bývalý policajt, že robil v nejakej SBS, otvoril druhú stranu postele,
tam mal tri kukláčske uniformy, povedal, aby si jednu vybral a vyskúšal. Povedal, že má troch aktívnych
policajtov z H., s ktorými už spravil pár akcií, tá jeho družka mu to všetko potvrdzovala, povedal, že

potrebujú ešte jedného človeka a povedal mu ten plán čo plánujú spraviť. Jeho priateľka robila v kasíne
v I., dala im na to typ, vedela, kedy tam chodí pancierové auto. On nevedel čo má robiť, odišiel od nich,
stretol vzápätí Z., bál sa a Z. porozprával čo sa stalo, akú ponuku dostal. Na byte povedali, že chystajú
to pancierové auto a jeho úlohou malo byť, že jeden z tých policajtov mal byť odstavený na určitom
mieste až za štadiónom za hotelom B., mali presne vytýčenú trasu, mali mať uniformy na prezlečenie,
parochne, tzv. policajt z H. mal byť až v aute, ďalší dvaja mali čistiť okolie pancierového auta, jeho

úlohou malo byť so zbraňou v ruke v tom vestibule spacifikovať SBS, zobrať tašku a utekať bočným
východom, ktorý oni určili. Mal to robiť s tou zbraňou, čo mu ukazoval v byte obžalovaný a tvrdil, že je
jeho. Kontaktoval policajta R., ten prišiel hneď aj so svojim kolegom, zobrali ho do U.. Policajti si dopredu
overili. Nedali mu žiadnu zápisnicu. Potom náhodne stretol v pohostinstve Č. obžalovaného a ten mu
hovoril, aby chvíľu počkal, že akurát majú prísť tí policajti z H., majú mu priniesť parochňu, bola blonďavá

s copom, mal čakať v pohostinstve, kde ho prišiel ohlásiť jeden z tých údajných kolegov policajtov a
obžalovaný s ním odišiel von. Išiel pozrieť kam išli, stretli sa za pohostinstvom na parkovisku pri aute,
boli tam obžalovaný a ďalšie tri osoby, potom sa vrátil obžalovaný do krčmy a dal mu tú parochňu, aby
si ju zobral so sebou, že keď príde deň akcie, aby ju mal. Po tomto stretnutí hneď telefonoval policajtom
čo sa stalo, popísal im auto, páchateľov a že mu obžalovaný dal tú parochňu, policajti si tú parochňu

zobrali. Na druhý deň si mal s obžalovaným dohodnúť stretávku v Č., do bundy mu policajti namontovali
mikrofóny. Išiel do tej Č., obžalovaný prišiel aj s H., mal účelovými otázkami určitým spôsobom dostať
od neho priznanie a tú prípravu, že sa to naozaj ide celé diať, aby to mali potvrdené. Lenže v Č. bol
hluk a tak navrhol, aby zmenili lokál a išli pod Č. do lokálu Z., no v ten večer nič podstatné a závažné
nenahrali, nahralo sa iba, že obžalovaný si pýtal parochňu naspäť. Po tomto všetkom už mali na neho

nejaký dôkaz, tak ho išli zadržať. Do celej tejto akcie bol tlačený obžalovaným, odcudzenú tašku mal
hodiť ďalšiemu „policajtovi z H.“ na určené miesto, ktorý mal čakať v aute, mal mu hodiť tašku, pištoľ a
uniformy a on sa mal dostať do H. do OC Polus, kde mu mali dať podiel vo výške 170.000,-eur. Ešte keď
ho na to obžalovaný nahováral, zobral ho aj s družkou do I., chceli mu to tam ukázať, prechádzali okolo
hlavného vchodu, kde mu ukázal, že presne pred hlavným vchodom bude stáť pancierové auto a viedli

ho na bok budovy, kde bude úniková trasa a odstavený veľký kontajner a tam sa zrazu zastavili, ona
mu povedala, že pracuje v kasíne v I. a jeho poslali dnu, aby pozrel, vysvetlili mu kde všade sú kamery,
pričom obžalovaný a H. povedali, že sa nemusí báť, že kamery budú zbytočné, lebo všade bude dym,
mali k dispozícii dymovnice. Svedok uviedol, že nevlastní žiadnu oranžovú bundu, ale mal krikľavo žltú
bundu. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že pokiaľ uvádzal policajtom presný

spôsob ako sa to má udiať, že sa mali stretnúť s tým SBS-károm na chodbe v I. na prízemí, ako mali
ho zatiahnuť do záchodov použitím paralyzéra, uviedol, že obžalovaný podával viac verzií ako sa to
môže udiať, no tomu SBS-károvi nemalo byť spôsobené žiadne ublíženie na zdraví. Svedok opoznal
predložený vecný dôkaz a to strieborné púzdro s parochňou. Svedok uviedol, že večer pred výsluchom
na hlavnom pojednávaní sa mu obžalovaný vyhrážal zabitím, za to, že ich udal.

Rozpornosť medzi výpoveďami ohľadne ním uvádzanej výšky odmeny za účasť na „akcii“ odôvodnil
tým, že presnú sumu si už presne nepamätá.

Svedok C. I., bývalý príslušník NKA, národnej protizločineckej jednotky expozitúra Západ, uviedol, že
vykonával procesné úkony v tejto trestnej veci, výsluchy svedkov aj obvineného. Vyšetrovanie sa viedlo

zákonným spôsobom, do zápisníc zapisoval to, čo mu vypočúvaní uviedli. Nepripustil, že by do zápisnice
zapísal niečo iné ako uviedli svedkovia. Neviedol operatívne vyšetrovanie. Bol mu predložený materiál,
dôkazy a na základe nich potom viedol vyšetrovanie.

V rámci dokazovania boli prečítané výpovede svedkov C. H., M. H., I. Š., N. G., M. Z., V.T. G., I. C.,

D. Y., I. G. Z. I. H..

Svedok C. H. uviedol, že v spoločnosti BONUL s.r.o., mal na starosti prevoz finančnej hotovosti. Z
polície ho niekto kontaktoval, že sa chystá lúpežné prepadnutie a následne bol súčinný s políciou. Doviacerých firiem vykonávajú prepravu peňazí aj do Centra I. D. T.. Majú zmluvu o preprave peňazí aj so
spoločnosťou Volksbank, teraz je premenovaná na Sberbank. Preprava sa vykonáva v pondelok a vo
štvrtok dvoma osobami. Vozidlo zastavuje pri hlavnom vchode, jeden zostáva vo vozidle a druhý ide ku

klientovi, buď zanesie peniaze alebo zoberie peniaze z prevádzky, presný časový úsek, kedy sa to má
vykonať nie je stanovený. Posádka, vykonávajúca prevoz, sa dozvie, že bude vykonávať prevoz a kde,
v raných hodinách toho dňa. Osoby, ktoré vykonávajú prepravu nevedia akú sumu prevážajú.

Svedkyňa M. H. uviedla, že ku skutku nevie nič, R. nepozná, niekedy v r. 2013 v sobotu v čase, ktorý

sa kladie obžalovanému za vinu, videla R. prvýkrát a následne ho videla v pondelok po tej sobote. Nie
je kamarátom obžalovaného. V sobotu keď ho videla, mali ísť s obžalovaným - jej druhom na diskotéku
do mesta. Obžalovaný a R. prišli predtým k nim, zdržali sa doma asi necelú hodinu, ona sa maľovala,
obžalovaný hľadal nejaké papiere od notebooku. Išli autobusom aj s R. na X., lebo sa chcela zastaviť v
práci v OC I. v kasíne. Nakoniec do kasína nešli. Išli na I. O. D. T. do nejakého podniku. Potom videla
R. druhýkrát v pondelok okolo 22.00 hod. pred záverečnou v Č., R. im išiel objednať piť, no obžalovaný

jej zakázal z toho piť, lebo ho asi v sobotu nadrogoval. Na to bola záverečná, R. ich volal dole do baru
čo je asi 50 metrov. Hneď ako tam prišli, išiel objednať dva červené striky, opäť z toho nepili. Prišiel do
podniku aj svedok Z., no neprisadol si. Sedeli s R. v bare, rozhovor sa niesol o tom, že mali ísť pracovať
do H. a o hokeji. Po chvíli R. začal kričať, že ide domov. Nosila v minulosti parochne, v čase spáchania
skutku už nemala žiadne.

Svedkyňa I. Š. uviedla, že k veci nevie nič, obžalovaného nepozná. V čase výsluchu bola stíhaná
spolu s S.Z. C. a C. F. za lúpežné prepadnutie v obchodnom X. I. D. T., pričom pracovníka SBS napadli
paralyzérom a F. mu vzal kufrík s peniazmi.

Svedok N. G., príslušník NKA, uviedol, že v predmetnej veci osobne žiadne úkony nerobil, je možné,
že bol prítomný pri vykonávaní nejakých úkonov, keďže sedí s pánom I. v jednej kancelárii. Kolega
vedie výsluchy tak, že príde osoba, zistí sa jej totožnosť, vypíše sa prvá strana zápisnice ohľadne
osobných údajov, následne je osoba poučená vo svojom procesnom postavení a potom sa osoba vyjadrí
k poučeniu a následne k veci. Následne sa spíše zápisnica, ktorú kolega buď prečíta nahlas, alebo ju

predloží na prečítanie a následne na znak súhlasu podpisujú zápisnicu všetky zúčastnené osoby. Pokiaľ
je prítomný pri výsluchu, kolega ho v zápisnici uvedie a je tam podpísaný. Nemá vedomosť, že by kolega
vykonával nátlak na osoby, ktoré boli vypočúvané a keď ide on podpísať zápisnicu ako prítomná osoba,
tak sa ešte vždy dotyčnej osoby spýta, či všetko čo je uvedené v zápisnici súhlasí a až potom ju podpíše.

Svedok M. Z. k veci nevedel uviesť nič, iba potvrdil, že stretol R., ktorý mu povedal, že sa bojí o svoj život
a povedal R., na o ho odkázal na políciu. Spomínal nejakých 200 tisíc, jemu nikto neponúkal žiadnych
200 tisíc, ani R. ani K., je možné, že také veci ako ľudia z H. a o bavoráku mu hovoril, R. pritom pôsobil
zmetene a vyzeral ako človek, ktorý sa bojí o život.

Svedok V. G. uviedol, že obžalovaného pozná osobne a pár mesiacov pred výsluchom mu obžalovaný
ponúkal nejakú prácu, aj sa o tom rozprávali, ale nič bližšie k práci mu obžalovaný nepovedal, obaja boli
v tom čase pod vplyvom alkoholu, udialo sa to v pohostinstve Č. D. T., iné osoby pri tomto rozhovore
prítomné neboli. Obžalovanému povedal, že o prácu nemá záujem a tak sa o tom viacej nebavili. K
trestnej činnosti, za ktorú je obžalovaný stíhaný, nevedel uviesť nič.

Z výpovedí svedkov I. C., D. Y.R. Z. I. G. vyplýva, že pracovali s obžalovaným v bezpečnostnej službe
Abas, ktorá má sídlo v N., ani jeden z nich sa nevedel vyjadriť ku skutku, ktorý sa kladie obžalovanému
za vinu. Na spáchanie tohto skutku ani jedného z nich nenahováral.

Z výpovede svedka I. H. z prípravného konania vyplýva, že obžalovaného pozná osobne, niekedy v
r. 2012 v pohostinstve Č. mu navrhoval, aby s ním išiel spraviť auto pri obchodný dom I., no on s tým
nechcel mať nič spoločné, a preto mu nič bližšie o tom nehovoril. Pri rozhovore bolo prítomné aj nejaké
dievča, ktoré to počulo. Ku skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa nevedel vyjadriť.

Zo znaleckého posudku znalca V.. J. N., MBA., znalec z odboru kriminalistika, odvetvia kriminalistická
informatika a odboru elektrotechnika, odvetvie bezpečnosť a ochrana bezpečnostných systémov,
riadiaca technika, výpočtová technika, počítačové programy vyplynulo, že tento zistil dáta a to telefónny
zoznam, SMS správy, ich obsah a príjemcov, volané telefónne čísla na predloženom mobilnom telefóneNOKIA C2 a SIM karte v ňom nainštalovanej, ktoré podrobne popísal v posudku, a ktoré sú v priloženom
CD zázname.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor kriminalistickej identifikácie
v H. vyplynulo, že predložená zbraň je samonabíjacia pištoľ rakúskej výroby zn. Glock 17, kal.9 mm
Luger, výr.č. MLB469 so zásobníkom a expanzná zbraň - revolver talianskej výroby zn. Gun Toys
SRLM Champion, cal. 9 mm R Blanc bez výrobného čísla, pričom pištoľ značky Glock 17 je zbraňou
kategórie B a jej držanie a nosenie v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive podlieha

povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti. Predložený expanzný revolver je zbraňou kategórie
D podľa tohto zákona a jeho držanie a nosenie nepodlieha povoľovaciemu konaniu, evidenčnej ani
ohlasovacej povinnosti, môže ho nadobúdať do vlastníctva osoba staršia ako 18 rokov. Obe predložené
zbrane boli streľby schopné a z oboch predložených zbraní bolo v čase pred ich predložením strieľané.
Z nábojov predložených ústavu bolo zistené, že sa jedná o 16 kusov pištoľových nábojov, ktorých
nadobudnutie a držanie podlieha zákonu o zbraniach a strelive, pričom predložené náboje boli streľby

schopné a spotrebované pri skúšobnej streľbe.

V rámci dokazovania boli prečítané listinné dôkazy, z ktorý bolo zistené, že
-svedok R. nakreslil plánik plánovanej únikovej cesty
- firma Bonul, s.r.o. mal uzatvorenú zmluvu o preprave peňazí a cenín so spoločnosťou Volksbank

Slovensko, a.s.
- v rámci vykonanej domovej prehliadky boli v byte obžalovaného zaistené náboje, nášivky s nápisom
„polícia“, elektrický paralyzér, zbrojný preukaz, preukaz zbrane, potvrdenie o dočasnom nahradení
preukazu policajta, visačka SBS
- po výzve polície podľa § 89 Trestného poriadku obžalovaný vydal 1 ks zbrane zn. Glock 17, 1

ks prázdny zásobník, puzdro a pomôcky na čistenie zbrane, policajné kombinézy a 1 ks pištoľ zn.
Champion.

Taktiež boli prečítané ďalšie listiny, a to:
-prípisy telekomunikačných spoločností;

- prepisy záznamu zo správy zo sledovania zo dňa 25.03.2013 a 27.03.2013 aj s fotodokumentáciou,
ktoré boli realizované vo veci na základe podania trestného oznámenia svedkom R. vrátane zvukového
záznamu zo dňa 25.03.2013 nahratého počas odpočúvania svedka R. zo stretnutia s obžalovaným a
svedkyňou H.;
- prepis osobného rozhovoru medzi redaktorkou denníka T. čas a svedkom R., ktorý spracovala

redaktorka, z ktorého vyplynulo, že svedok R. oznamoval pripravujúci sa trestný čin médiám z dôvodu
obavy o svoj život;
- cestovný poriadok autobusu linky č. XX D. I. T. na overenie obhajoby obžalovaného;
- úradné záznamy PPZ NKA, národnej protizločineckej jednotky expozitúry Západ k podanému
trestnému oznámeniu a k jeho prevereniu a monitorovaniu obžalovaného ako i osobného motorového

vozidla Volkswagen U., ktoré popísal v trestnom oznámení svedok R., pričom previerkou bolo zistené,
že vlastníkom je spoločnosť AutoFinance a.s., držiteľom spoločnosť Retro Exclusive Cars s.r.o., ktorej
konateľom je C. F., ktorý sa nachádzal na fotodokumentácii zo sledovania.

Súd taktiež v rámci dokazovania oboznámil rozsudky Okresného súd Nitra sp.zn. 4Tk/1/2014 a

33Tk/1/2015, z ktorých vyplýva, že S. C., I. Š. a C. F. (ako ušlá osoba) boli uznaní vinnými z obzvlášť
závažného zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c),
odsek 4 písmeno a) Trestného zákona práve pre lúpežné prepadnutie, ktoré sa v štádiu prípravy kladie
za vinu obžalovanému, a ktoré následne bez obžalovaného tieto tri osoby vykonali dňa 27.05.2013, t.j.
v čase keď už bol obžalovaný zadržaný a vzatý do väzby.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vecné dôkazy, a to ich predložením stranám.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je

bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené
Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty.
V zmysle ustanovenia § 13 Trestného zákona rovnako ako dokonaný trestný čin je trestná i príprava na
zločin spočívajúca v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkovalebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednaní alebo pomoci na taký zločin
alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani k dokonaniu
zločinu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete rozsudku s úpravou skutku popísanom v obžalobe po vykonaní dokazovania v tom
zmysle, že súd do skutku doplnil osoby, s ktorými mal v neskoršom štádiu obžalovaný skutok spáchať
s ohľadom na výpoveď svedka C., Š. ako i pripojených rozsudkov Okresného súdu Nitra 4Tk 1/2014,

33Tk/1/2015, upresnil termín ukončenia konania obžalovaného na danej príprave zločinu dátumom
jeho zadržania, doplnil skutok tým, že obžalovaný mal okrem hmotných neživých vecí zabezpečiť na
spáchanie skutku ešte ďalšiu osobu (v danom prípade svedka R.), upravil výšku sumy, ktorá mala byť
spáchaním lúpeže získaná v dôsledku výpovede svedka C., ktorý v neskoršom období pripravovanú
lúpež s inými osobami aj spáchal, a ktorý uviedol, že vždy s obžalovaným hovorili o tom, že z lúpeže
môže byť tak max. 130.000,- Eur, čo bolo síce v rozpore s tvrdením svedka R., ktorý uvádzal sumu

900.000,-Eur,avšakkeďžesasúdutentorozpornepodariloodstrániť,vzmyslezásadyvpochybnostiach
v prospech obžalovaného, súd upravil skutok na túto nižšiu sumu. Ďalej súd spresnil spôsob spáchania
skutku vrátane označením osôb, ktorá osoba čo mala vykonať ako i spôsob ako malo byť následne
s finančnými prostriedkami získanými predmetnou lúpežou naložené. Súd pri úprave skutkovej vety
vychádzal teda súd najmä z výpovedí svedkov R. Z. C..

Súd takouto čiastkovou úpravou skutkových zistení uvedených v skutkovej vete zachoval totožnosť
skutku vo vzťahu k obžalobnému návrhu ako aj k uzneseniu o vznesení obvinenia.
Následne potom súd spáchaný skutok právne posúdil ako obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa 188
odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §

138 písmeno a), i) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona, pretože
bolo preukázané, že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky tejto
skutkovej podstaty v štádiu prípravy tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože sa dopustil
konania, ktoré spočívalo v úmyselnom zadovažovaní prostriedkov a nástrojov a inom úmyselnom
vytváraní podmienok na to, aby proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle

zmocniť sa cudzej veci so zbraňou a ako člen organizovanej skupiny a spôsobiť tak značnú škodu,
pričom k pokusu ani k dokonaniu činu po zainteresovaní sa polície do prípadu nedošlo.
Súd oproti právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe upravil a zmenil právnu kvalifikáciu skutku, keď
neuznal obžalovaného vinným aj podľa odseku 4 písmeno a) § 188 Trestného zákona, ale skutok
kvalifikoval iba v zmysle odsek 3 písmeno b) § 188 Trestného zákona, a to práve z dôvodu vyššie

spomínanej úpravy skutku o sumu, ktorú obžalovaný predpokladal a chcel získať daným skutkom, a
ktorú v dôsledku výpovede svedka C. upravil v jeho prospech na sumu 130.000,- Eur.

Súd nemenil právnu kvalifikáciu a skutkovú vetu vo vzťahu k tvrdeniam svedka C., že sa malo jednať iba
o tzv. fingovanú lúpež, nakoľko z konania obžalovaného i podľa tvrdení svedka R., nič nenasvedčovalo

tomu, že by obžalovaný oslovil pracovníkov príslušnej SBS a snažil sa s nimi dohodnúť na vykonaní
takejto lúpeže a súčasne svedkovi R. uvádzal, že sa bude jednať o klasickú lúpež dokonca za použitia
strelnej zbrane a paralyzéru, i keď strelná zbraň mala byť použitá iba na zastrašenie, nie použitie voči
pracovníkovi SBS. Z týchto dôvodov, aj keď možno pred svedkom C. obžalovaný uvádzal, že zabezpečí,
aby pracovníci SBS spolupracovali pri lúpeže, táto skutočnosť nebola potvrdená a preukázaná, preto sa

neodrazila ani v skutkovej a právnej vete ani na právnej kvalifikácii skutku.

Obžalovaný spáchanie skutku počas celého trestného konania popieral. Bránil sa tým, že žiadnu lúpež
neplánoval vykonať, no táto jeho obrana bola vyvrátená vykonanými dôkazmi.
Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedka R., ktorý sám oznámil

prípravu tohto skutku obžalovaným na políciu, zároveň aktívne s políciou za účelom odhalenia
páchateľov tejto lúpeže a jej prekazenia spolupracoval, čo je zrejmé aj z prepisu záznamu z odpočúvania
svedka R. a z jeho stretnutia s obžalovaným a jeho priateľkou svedkyňou H., a taktiež z prepisu
nahrávky s redaktorkou média T. čas, z ktorej je zrejmé, že svedok R. oznámil skutok i tomuto médiu
z dôvodu obavy o svoj život a nie veľkej dôvere príslušníkom polície. Taktiež je to zrejmé z toho, že

svedok odovzdal polícii parochňu, ktorú obdržal od obžalovaného na spáchanie pripravovanej lúpeže,
pričom túto parochňu svedok C. stotožnil ako parochňu, ktorú F. odovzdal obžalovanému na spáchanie
predmetného skutku. Svedok R. podrobne popísal čo mu obžalovaný pri stretnutiach o akcii povedal,
okrem iného mu ponúkol účasť na tomto trestnom čine, zrejme majúc vedomosť jeho o trestnej minulosti,vzal ho k sebe domov, kde mu to v prítomnosti jeho priateľky svedkyne H. oznámil (i keď táto túto
skutočnosť poprela). Popísal tiež, že mu obžalovaný ukazoval veci určené na spáchanie skutku, a to
policajné uniformy, z ktorých si jednu musel i vyskúšať. Ukázal mu strelnú zbraň, ktorá mala byť použitá

pri spáchaní skutku, ktorú mu dal aj do ruky, z čoho mal svedkov obavy, keďže sa týmto dostali na strelnú
zbraň jeho odtlačky. Ukázal mu paralyzér, neskôr mu priniesol parochňu, ktorú mal mať svedok na hlave
počas plánovaného skutku a ukázal mu osoby, s ktorými mala byť lúpež vykonaná. Dokonca ho vzal na
miesto činu, popísal mu presnú časovú os, ako a čo treba kedy vykonať, ukázal mu kde sú namontované
kamery, ktorým sa treba vyhnúť a na odstavenie ostatných kamier mal použiť dymovnicu, popísal a

ukázal mu na mieste samom únikovú cestu z miesta činu, ktorú svedok i zakreslil na plánik. Ukázal
miesto, kde budú čakať ďalšie osoby v osobnom motorovom vozidle na prevzatie získanej finančnej
hotovosti z lúpeže, ktorú si mali následne v I. H. v obchodnom centre C. všetci rozdeliť.

Súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovede svedka R., ktorý tak v prípravnom konaní ako i
na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne a jeho výpoveď plne korešponduje v podstatných

skutočnostiachsvýpoveďousvedkaC.,atonajmävtom,žeskutočneobžalovanýpripravovalspáchanie
predmetnej lúpeže, že to pripravovali spolu, t.j. obžalovaný, svedok C. Z. F., pričom obžalovaný mal na
spáchanieskutkuzabezpečiťeštejednuosobu,sktoroubysvedokF.reálneajskutokvykonal,ktoroubol
svedok R.. Taktiež svedok C. potvrdil, že za účelom prípravy tejto lúpeže sa on, obžalovaný a F. viackrát
osobne stretli. Jeho na akciu zjednal F.Y., pričom si podelili úlohy tak, že obžalovaný mal zabezpečiť

ešte jednu osobu, mal zabezpečiť spoluprácu SBS (čo sa nepodarilo preukázať), mal sa dostaviť v
daný deň na miesto spáchania skutku a zabezpečovať priestor, F. a obžalovaným zabezpečená osoba
(R.) mali reálne lúpež vykonať a výťažok z nej priniesť do prichystaného odstaveného osobného
motorového vozidla a následne mal byť tento výťažok rozdelený medzi všetkých. Svedok C. tiež popísal
ako sa za obžalovaným so F. dostavovali za týmto účelom do T., ako F. priniesol a odovzdal parochňu

obžalovanému na spáchanie tohto skutku, pre osobu, ktorá mala s nimi skutok vykonať, ktorú zohnal F.
od jedného dievčaťa v C.. Popísal tiež, že obžalovaný im chcel pri vzájomnom stretnutí predstaviť R., čo
však oni odmietli, fyzicky sa videli iba krátko na parkovisku za pohostinstvom Č. D. T., pričom túto osobu
označovali ako „cestár“ podľa farby bundy, ktorú mal R. v ten deň oblečenú, keďže sa jednalo o výrazne
krikľavú farbu. Pokiaľ ide o parochňu zaistenú v tomto trestnom konaní a odovzdanú polícii svedkom R.,

svedok C. túto pred tým, než mu bola na súde predložená k nahliadnutiu, popísal s tým, že bola uložená
v striebornej taštičke, k tejto uviedol, že sa jedná práve o tú parochňu, ktorá bola F. obžalovanému
odovzdaná za účelom jej použitia pri spáchaní skutku. Tým bola potvrdená pravdivosť tvrdenia svedka
R., odkiaľ a na čo túto získal. Zároveň bola vyvrátená i obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že
parochňu síce dal R., ale na to, aby ju predal a že táto patrila jeho priateľke svedkyni H., ktorá taktiež túto

skutočnosť vo svojej výpovedi nepotvrdila, keď uviedla, že síce v minulosti nejaké parochne vlastnila,
no v čase skutku už nie, ani týmto súčasne neobstálo tvrdenie obžalovaného, že danú parochňu našiel
na Y., medzi autami a bola určená pre jeho priateľku. Takéto tvrdenie obžalovaného, že by medzi autami
nájdenú parochňu použila pre svoju potrebu jeho priateľka, je nelogické.

Rozpornosť medzi výpoveďou svedka C. a svedka R., ktorá ale nespochybnila samotné protiprávne
konanie obžalovaného smerujúce v spolčení sa za účelom prípravy lúpeže a v zadovažovaní
prostriedkovnaň,bolaibavtom,žesvedokC.uvádzal,žeplánovalitzv.fingovanúlúpež,t.j.žepracovníci
SBS, ktorí mali byť lúpežne prepadnutí, mali o plánovanej lúpeži a ich spoluprácu mal zabezpečiť práve
obžalovaný z dôvodu, že v minulosti pracoval v SBS. Túto skutočnosť však nepotvrdil svedok R., resp.

tátoskutočnosťmuobžalovanýmnebolapodľajehotvrdeníoznámenáanebolapotvrdenáanivypočutím
jednotlivých pracovníkov SBS - svedkov C., Y. Z. G., že by týchto obžalovaný za týmto účelom oslovil.
Súd nevylučuje, že to tak bolo vopred plánované, resp. prednesené obžalovaným pred F. a svedkom C.,
alevkonečnomdôsledkudozadržaniaobžalovanéhodňa27.03.2013,nebolapreukázanážiadnatakáto
snaha obžalovaného. Ďalším rozporom medzi výpoveďami týchto dvoch svedkov bola výška sumy, ktorú

mali záujem plánovanou lúpežou obžalovaný, svedok C. Z. F. získať. Svedok R. uvádzal, že obžalovaný
mu tvrdil, že v kufríku SBS by mala byť hotovosť cca 900.000,- Eur a z toho by svedok R. mal dostať
170.000,- Eur, pričom svedok C. uvádzal, že vždy sa medzi sebou pri plánovaní lúpeže bavili, že tam
môže byť tak max. do 130.000,- Eur, aj keď v konečnom dôsledku dňa 27.05.2013 bola ulúpená vyššia
suma, no nikdy medzi nimi slovne napadla suma 900.000,- Eur. Preto z vyššie uvádzaného dôvodu a

v zmysle použitia zásady trestného konania v pochybnostiach v prospech obžalovaného, súd pojal do
skutkovej vety práve nižšie uvádzanú sumu svedkom C. a z tohto dôvodu došlo i k následnej zmene
právnej kvalifikácie.V konečnom dôsledku však mal súd z výpovedí týchto dvoch svedkov C. a R. za dostatočným a
hodnoverným spôsobom preukázané, že obžalovaný pripravoval spáchanie lúpežného prepadnutia
pracovníkaSBSvobchodnomcentreI.D.T.sC.Z.F.,ženaspáchanietejtolúpežemaldomapripravenú

strelnú zbraň, paralyzér, policajné uniformy, cez osobu F. zabezpečil parochňu, ktorú odovzdal svedkovi
R., ktorý ju následne odovzdal polícii, na spáchanie tejto lúpeže sa obžalovaný pokúšal zjednať práve
osobu svedka R., ktorý oznámil skutok polícii, pričom obaja svedkovia obdobným spôsobom popísali
plánovaný spôsob spáchania skutku ako i čas, resp. dennú dobu jej vykonania a miesto jej spáchania
ako i únikovú cestu. Súd v tejto súvislosti len konštatuje, že obdobným spôsobom bolo skutočne

lúpežné prepadnutie v OC I. D. T. aj spáchané dňa 27.05.2013 za účasti iných osôb (C. Z. Š.), pričom
koordinátorom bol F..

Pokiaľ ide o usvedčujúce dôkazy, súd poukazuje i na výpoveď svedka G. a H., ktorých v minulosti oslovil
obžalovaný a ponúkal im prácu, resp. príležitosť si zarobiť, pričom svedka H. navádzal na spáchanie
lúpežného prepadnutia auta.

SvedkoviaG.,Y.Z.C.,pracovníciSBS,títovšetcisakuskutkunevedelivyjadriť,uviedli,žeobžalovaného
poznajú, no neboli ním oslovení k účasti na pripravovanom skutku.
Splnomocnenec spoločnosti Bonul, s.r.o., ktorá mala byť olúpená, keďže v zmysle zmluvy o preprave
peňazí, ona zodpovedá za jej prípadné odcudzenie, sa vyjadril k spôsobu vykonávania prepravy, koľko
pracovníkov preváža peniaze, aký je postup pri určovaní ciest prepravy peňazí, kedy sa to jednotliví

pracovnícidozvedia,žeidúprepraviťpeniazeakam,akoikuskutočnosti,žeanisamipracovnícinevedia
akú výšku finančnej hotovosti reálne prevážajú. V dôsledku zásahu polície a zadržania obžalovaného v
danom prípade k dokonaniu skutku nedošlo a tým ani k vzniku škody. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že popísaný spôsob vykonávania prepravy peňazí zodpovedal tomu, čo vypovedal svedok R.,
ktorému mal tento spôsob oznámiť samotný obžalovaný.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že nič také neplánoval, že zbrane vlastnil ako bývalý policajt, rovnako
i uniformy, a že paralyzér mal na vlastnú ochranu, súd poukazuje na skutočnosť, že táto jeho obrana
je v rozpore s výpoveďami svedkov C. Z. R.. Pokiaľ ide o skutočnosť, že obžalovaný doma vlastnil
zbraň, na ktorú aj mal zbrojný preukaz a policajné uniformy mu zostali ako bývalému policajtovi, s týmto

jeho tvrdením sa súd síce môže stotožniť, no nič to nemení na skutočnosti, že podľa tvrdení svedka
R. mali byť všetky tieto veci vrátane paralyzéra použité na spáchanie pripravovaného skutku, inak by
obžalovaný nemal dôvod tieto veci svedkovi R. v jeho byte ukazovať, dať mu do ruky zbraň a ešte ho
osloviť s tým, aby si policajnú uniformu vyskúšal. Obrana obžalovaného v tomto smere, že svedok tam
tieto veci v jeho byte iba videl, keď hľadal doklady od notebooku sa javí byť účelová a to napriek tomu, že

tak vypovedala i svedkyňa H. na hlavnom pojednávaní. Tu súd dáva do pozornosti, že svedkyňa H. sa
na hlavnom pojednávaní v mnohých veciach odchýlila od svojej pôvodnej výpovede a pri odstraňovaní
rozporov sa vyjadrila, že pred vyšetrovateľom bola pod nátlakom, ktorý na ňu robili príslušníci polície
a v neposlednom rade na to, že je družkou obžalovaného a má eminentný záujem na výsledku tohto
trestného konania. Okrem toho na preverenie jej tvrdení, že boli zo strany polície pri výsluchu použité

metódy odporujúce zákonu boli vypočutí vyšetrovatelia, ktorí sa jej výsluchu zúčastnili a ktorí nepotvrdili
jej tvrdenie. Súd v danom prípade poukazuje i na tú skutočnosť, že toho výsluchu sa v prípravnom
konaní zúčastnil i obhajca obžalovaného, ktorý by určite zasiahol, ak by dochádzalo k porušovaniu práv
svedkyne a obžalovaného, preto súd vyhodnotil tieto jej tvrdenia ako zavádzajúce a použité v snahe
privodiť pre obžalovaného priaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Okrem toho obžalovaný poprel, že by mal byť kontaktovaný osobami z H., resp. na osobnom motorovom
vozidle zn. D. U. G. H. evidenčným číslom, čo bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou svedka R., C. ako
i záznamom zo sledovania a preverením, že predmetné vozidlo U., na ktorom svedok C. Z. F. prišli do
T. za obžalovaným užíval práve F..

Nepriamo jej obžalovaný usvedčovaný i oboznámený listinami a to najmä správy zo sledovania zo
dňa 25.03.2013 a s fotodokumentáciou, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný S. K. sa dňa
25.03.2013 stretol s dvomi osobami, pričom jedna z nich bola stotožnená ako C. F., čo potvrdil aj svedok
C., pričom OMV D. U. J.: C.-XXXBL, bolo použité pri lúpežnom prepadnutí v trestnej veci vedenej proti

F. a spol., ktorého skutku sa dopustili dňa 27.05.2013.Všetkýmivyššieuvedenýmidôkazmibolotedadostatočnýmspôsobompreukázané,žeobžalovanýS.K.
reálne zhromažďoval v mieste svojho bydliska prostriedky na spáchanie lúpežného prepadnutia, snažil
sa najať na spáchanie skutku i ďalšiu osobu, v danom prípade svedka R. a spolu so svedkom C. a

osobou F. plánovali a pripravovali vykonanie predmetnej lúpeže, ktorým konaním naplnil všetky znaky
objektívnej stránky skutkovej podstaty lúpeže podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, v štádiu prípravy
podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona (keďže k pokusu ani k dokonaniu skutku v dôsledku jeho
zadržania políciou nedošlo), a súčasne bolo preukázané, že svojim konaním naplnil všetky zákonné
znaky tejto skutkovej podstaty aj po stránke subjektívnej, keď vedome plánoval a pripravoval spáchanie

zločinu vyššej závažnosti, t.j. v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona.

Z dôvodu, že obžalovaný pripravoval spáchanie predmetného skutku so zbraňou, a to jednak strelnou
zbraňou ako i paralyzérom, ktorý sa taktiež v zmysle ustanovenia § 122 odsek 3 Trestného zákona
považuje za zbraň, naplnil týmto i všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu lúpeže
podľa ustanovenia § 188 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, t.j. pripravoval spáchanie skutku

závažnejším spôsobom konania so zbraňou poukazujúc na ustanovenie § 138 písmeno a)
Trestného zákona. Taktiež naplnil všetky znaky tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa i s
ohľadom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného zákona, t.j. pripravoval tento skutok ako člen
organizovanej skupiny, ktorú tvoril spolu s C. a so F.. Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie uvedených
výpovedí svedkov C. Z. R. a nepriamo i zo správ zo sledovania obžalovaného, pričom túto činnosť

vykonávali organizovane, presným rozdelením úloh, ich činnosť bola vopred plánovaná a koordinovaná,
rovnako z týchto uvedených dôkazov vyplýva zainteresovanosť jednotlivých osôb na príprave skutku.
Jednoznačne bolo preukázané, že ich konaním boli naplnené všetky znaky organizovanej skupiny
v zmysle ustanovenia § 129 odsek 2 Trestného zákona, t.j. že v tomto prípade išlo o spolčenie
najmenej troch trestne zodpovedných osôb, pričom postačujúce je i spolčenie konkludentným konaním,

t.j. členovia nemusia byť výslovne prijímaní za členov, stačí faktické zaradenie sa a aktívne podieľanie
sa na jej činnosti, k čomu reálne došlo a o čom vypovedali vyššie uvedení svedkovia. Došlo medzi
nimi k deľbe úloh, keďže obžalovaný K. mal zabezpečiť všetky prostriedky na úspešné vykonanie lúpeže
vrátane zaistenia ešte jednej osoby na fyzické prepadnutie príslušníka bezpečnostnej služby. F. bol v
pozícii reálne spájajúcej všetky články tejto organizovanej skupiny dohromady, pričom touto činnosťou

bola zvýšená pravdepodobnosť jej úspešného páchania. V zmysle platnej judikatúry sa nevyžaduje na
naplnenie všetkých znakov organizovanej skupiny ani trvalejší charakter (ktorý však v tomto prípade
preukázaný bol, keďže svedok C. uviedol, že skutok pripravovali dlhšie a stretli sa kvôli tomu viackrát),
ani to, aby sa všetci obžalovaní navzájom medzi sebou poznali a reálne fyzicky stretli na jednom mieste
a v rovnakom čase, dôležité však je, že o sebe navzájom vedeli, pričom v danom prípade sa obžalovaný

s ostatnými členmi organizovanej skupiny navzájom poznal, stretával sa s nimi a každý z nich odohrával
pri príprave skutku svoju vopred určenú úlohu. Konanie vo forme organizovanej skupiny nevylučuje ani
skutočnosť, že jej niektorý člen disponuje iba čiastkovými informáciami, podstatná je vôľa páchať trestný
čin koordinovaným spôsobom s minimálne ďalšími dvoma osobami, čo bolo jednoznačne preukázané.

Pokiaľ ide o motív konania, súd dospel k záveru, že snahou obžalovaného bolo získať neoprávnený
prospech, a popísaným konaním, ktoré smerovalo k získaniu finančnej hotovosti minimálne vo výške
130.000,- eur, naplnil obžalovaný i všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu lúpeže
podľaustanovenia§188odsek3písmenob)Trestnéhozákona,nakoľkojehočinsmerovalkspôsobeniu
značnej škody poukazujúc na znenie ustanovenia § 125 Trestného zákona.

V prejednávanej veci Okresný súd Nitra už dva krát vyhlásil rozsudok, v prvom prípade odsudzujúci a v
druhom prípade oslobodzujúci. V oboch prípadoch bol I. stupňový rozsudok odvolacím súdom zrušený
s tým, že odvolací súd prikázal vec v potrebnom rozsahu prejednať a rozhodnúť.
Krajský súd v Nitre uznesením z 11.11.2015 sp.zn. 2To/2015 zrušil oslobodzujúci výrok a nariadil doplniť

dokazovanie opätovným výsluchom svedkov R. Z. C., a vyhodnotiť vo veci vykonané dôkazy a skúmať
tak dobrovoľnosť upustenia od ďalšieho konania, ako aj následné odstránenie nebezpečenstva tak, ako
to bolo uvádzané v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre sp.zn, 2To/90/2014
zo dňa 26.11.2014. V intenciách týchto rozhodnutí súd skúmal prioritne dobrovoľnosť upustenia od
ďalšieho konania obžalovaným, ako aj následné odstránenie nebezpečenstva, ktoré vzniklo záujmu

chránenému Trestným zákonom z podniknutej prípravy.
Trestnosť prípravy na zločin (aj obzvlášť závažný zločin) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od
ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu
chránenému Trestným zákonom z podniknutej prípravy a urobil o príprave na zločin oznámenie orgánučinnému v trestnom konaní alebo policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu
chránenému Trestným zákonom z podniknutej prípravy sa mohlo ešte odstrániť.
V zmysle ustanovenia § 13 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona musí páchateľ kumulatívne upustiť od

ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a zároveň odstrániť nebezpečenstvo, ktoré vzniklo
záujmu chránenému Trestným zákonom z podniknutej prípravy.
Upustenie od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu znamená, že páchateľ ďalej nepodniká
žiadne kroky (ani jeden krok), ktoré by viedli k tomu, aby sa príprava naďalej približovala štádiu pokusu
zločinu či štádiu dokonaného zločinu, alebo aby sa akokoľvek posilňovala prípravná fáza zločinu.

Odstránenie nebezpečenstva, ktoré vzniklo záujmu chránenému trestným zákonom z podniknutej
prípravy predstavuje odstránenie nebezpečenstva objektu prípravy zločinu, teda predstavuje aktívne
kroky, ktoré vedú k tomu, že už existujúcemu nebezpečenstvu je zamedzené (napr. páchateľ zničí plány
miesta plánovaného činu, alebo odhovorí ostatných spolčencov od realizácie zločinu). Práve pri príprave
na zločin, ktorá tkvie v spolupráci viacerých osôb, je nevyhnutné pre odstránenie nebezpečenstva, aby
sa ďalšieho rozvíjania už podniknutej príprave vzdali všetky tieto osoby. Pre splnenie § 13 odsek 3

písmeno a) Trestného zákona nestačí iba zdržanie sa ďalšieho konania, ale je potrebný i dobrovoľný
aktívny zásah páchateľa k odvráteniu nebezpečenstva. Mieru aktivity páchateľa v takomto prípade
nemožno stanoviť všeobecne.

Podľa § 13 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona musí páchateľ urobiť o príprave na zločin oznámenie

orgánu činnému v trestnom konaní alebo policajnému zboru a toto oznámenie musí urobiť v čase, keď
nebezpečenstvo ktoré vzniklo sa mohlo ešte odstrániť.

V prejednávanej veci je na tomto mieste treba znovu v krátkosti popísať sled jednotlivých udalostí:
obžalovaný K. na vykonanie lúpeže zjednáva svedka R., na obhliadku miesta činu prichádza C., F.

a obžalovaný bez R., títo sa dohodnú, že obhliadku aj s R. vykonajú na ďalší deň a obžalovaný má
zabezpečiť prítomnosť R., za tým účelom, nie náhodne sa obžalovaný stretáva v Č.Z. G. R., ktorý medzi
časom kontaktuje políciu a táto mu nainštaluje odpočúvacie zariadenie, pri stretnutí obžalovaný vidí
káble pod R. bundou, ktorý mu na krabičke cigariet a písaním do snehu naznačuje sledovanie políciou,
na ďalšiu dohodnutú obhliadku miesta činu v B. I. obžalovaný ani R. neprichádza, a preto obžalovaného

C. G. F. vyhľadajú v jeho byte, aby zistili dôvod jeho neprítomnosti, obžalovaný svoju neprítomnosti v B.
I. pred C. Z. F. odôvodňuje tým, že sa s niekým rozprával (nekonkretizuje osobu) a že má strach.
Tým mal súd preukázané, že obžalovaný po tom, čo zistil, že prostredníctvom R. je sledovaný políciou,
majúc obavu z odhalenia pripravovanej lúpeže, sa rozhodol v pripravovanej akcii nepokračovať.
Aj keď svedok R. nepotvrdil, že by ukazoval „nejaké káble“ obžalovanému, a upozorňovanie na

políciu písaním do snehu, táto skutočnosť, o ktorú sa opiera obrana obžalovaného tvrdiac, že až po
zadržaní pochopil, čo to malo znamenať, je irelevantná, pretože podľa sledu vyššie popísaných udalostí
vyplývajúcich nielen z výpovedí svedkov R. Z. C. ale aj z výpovede obžalovaného, mal súd preukázané,
že obžalovaný sa síce zdržal ďalšieho konania, či už z obavy z prípadných následkov alebo z iných
dôvodov. Samotné zdržanie sa obžalovaného od ďalšieho konania však v zmysle ustanovenia § 13

odsek 1 písmeno a) Trestného zákona nepostačuje na zánik trestnosti prípravy na zločin, pretože
kumulatívne s dobrovoľným upustením od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu musí
páchateľ aj odstrániť nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej
prípravy a práve túto podmienku obžalovaný na zánik trestnosti prípravy nesplnil.
Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že obž. K. neurobil nič pre to, aby

spoluúčastníkom C. Z. F. zabránil lúpežnému prepadnutiu SBS v B. I., ktoré následne bolo
realizovaného dňa 27.5.2013, napríklad aj ich odhovorením od tohto činu, keď ho obaja navštívili.
Z vyššie uvedených dôvodov súd nezistil splnenie okolností, ktoré by spôsobili zánik trestnosti v
prejednávanej veci.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, na
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z miesta bydliska

bližšie hodnotený nie. Počas výkonu väzby disciplinárne riešený nebol.Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby 10 až 15 rokou, ktorou je daný samotný
druh trestu, pričom hodnotil dôsledne všetky kritéria rozhodné pre určenie jeho výmery a účelu tak, ako
predpokladajú ustanovenia § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona.

U obžalovaného súdu nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona a to okolnosť uvedenú pod písmeno j/, keďže
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom súd na evidované priestupky
neprihliadol, pretože ich vyhodnotil ako menej závažné.

Pri výmere trestu súd postupoval, z dôvodu priznania jednej poľahčujúcej okolnosti, podľa § 38 odsek
3 Trestného zákona, a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, takže trest ukladal v rozpätí
upravenej trestnej sadzby 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. S prihliadnutím na osobné pomery
obžalovaného, najmä na jeho doterajšiu netrestanosť, bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10
rokov a to na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ktorú výšku považuje súd za primeranú,

spravodlivú a za dostatočnú a súčasne takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením §
34 Trestného zákona.

Súd ani pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností a skutočnosti, že sa jedná o prvotrestanú
osobu, nezistil také okolnosti prípadu a ani pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali použitie

ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody t.j. uloženie trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby, t.j. pod 10 rokov. Z hľadiska naplnenia účelu trestu ako i z hľadiska
individuálnej prevencie a po preskúmaní pomerov páchateľa, jeho postavenia v organizovanej skupine,
súd nezistil žiadne také okolnosti prípadu ani pomery obžalovaného, pre ktoré by dospel k záveru, že
za takto pripravovaný trestný čin, by trest uložený mu v tejto trestnej sadzbe bol neprimerane prísny.

V zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, napriek tomu, že pripravoval spáchanie
obzvlášť závažného zločinu, prihliadnuc na to, že doposiaľ nebol vo výkonu trestu odňatia slobody a
počas výkonu väzby dodržiaval ústavný poriadok, preto súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného

bude lepšie zaručená v ústave s miernejším režimom a to v ústave na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Nakoľko doličná vec a to elektrický paralyzér zaistený počas domovej prehliadky u obžalovaného bol
určený na spáchanie skutku a patril obžalovanému v zmysle ustanovenia § 60 odsek 1 písmeno b)

Trestného zákona súd rozhodol o prepadnutí paralyzéra v prospech štátu.

Podľa názoru súdu takýto trest uložený obžalovanému zodpovedá všetkým kritériám pre ukladanie
trestu ajespôsobilýnadosiahnutieúčelutrestu atotakvoblasti individuálnejakoajvoblastigenerálnej
prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní

ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život,
najmä nedopúšťal sa akejkoľvek trestnej činnosti a súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov
a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Nakoľko obžalovaný bol odsúdený za prípravu na obzvlášť závažný zločin, bol mu v zmysle § 76

odsek 1 Trestného zákona uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok, ktorý považuje na dovŕšenie nápravy
obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody za dostatočný.

Obhajca na hlavnom pojednávaní navrhol v rámci dokazovania vypočuť svedka I. na postup
vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a komunikáciu medzi vyšetrovateľom a operatívnymi

pracovníkmi PZ v konkrétnej veci. Súd vykonanie dokazovanie v tomto smere zamietol, pretože
komunikácia medzi vyšetrovateľom a operatívno - pátracou zložkou PZ je vecou taktiky postupu
vyšetrovania, a tieto skutočnosti sa netýkajú skutkového zistenia prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo

zrejmé, ktorejčastisarozsudoknapádaaakéchybysavytýkajúrozsudkualebokonaniu,ktorérozsudku
predchádzalo.