Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716895633
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716895633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: O. I., D..: XX.XX.XXXX, N.
Z. XX, XXX XX A., proti žalovanému: SMSCREDITS s.r.o., IČO: 44 769 911, so sídlom Dlhá 95C, 010
09 Žilina, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná
10, 010 01 Žilina, o určenie, že pôžičky sú bezúročné a bezpoplatkov s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 23.06.2017, č. k. 17Csp/1/2016-153 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I., II., IV., V.

Sporovým stranám n e r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku určil, že
úvery poskytnuté žalobkyni žalovaným na základe zmluvy č. XXXXXX sú bezúročné a bezpoplatkov,
v II. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15,- Eur di 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a v III. výroku žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol vo IV. výroku rozsudku tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva a zároveň V.
výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku na účet prevádzkovateľa systému.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“); § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“); § 39, § 53 ods. 1, 2, 5, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je v časti dôvodná.
Uviedol, že naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný neistým právnym postavením
žalobkyne, ktorá sa bez kladného rozhodnutia súdu o žalobe nedomôže vydania bezdôvodného
obohatenia.Podľasúduprvejinštanciebolo vkonanínespornéposkytnutieúverovzostranyžalovaného
žalobkyni na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXX, a to dňa 24.01.2011 vo výške 70,- Eur, 100,- Eur,
250,- Eur, 250,- Eur, 100,- Eur, 100,- Eur, 250,- Eur, 250,- Eur, 250,- Eur, 250,- Eur, 300,- Eur, 350,-

Eur. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenie, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere (hlavná
zmluva označená ako zmluva o pôžičke) je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Súd
ustálil, že úverové zmluvy (zrejme s obsahom ako zmluva o pôžičke č. XXXXXX, keď zmluvy neboli v
rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany predložené) neobsahujú náležitosti podľa § 9ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä údaj o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Nestačí
v čl. 3 zmluvy odkaz na získanie informácie o RPMN na internetovej stránke. V zmysle § 11 ods. 1 písm.

b) tohto zákona je potrebné úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov. Pokiaľ titulom bezúročných
a bez poplatkov úverov žalobkyňa zaplatila viac ako jej bolo titulom úverov poskytnuté, ide o bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinné žalovaný žalobkyni vydať.

4. Ďalej uviedol, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, na ktorú súd

prvej inštancie v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadol a dospel k záveru, že právo
žalobkyne okrem sumy 15,- Eur (splátky úveru zo 16.04.2013 zaplatené 23.06.2015 vo výške 5,- Eur,
20.07.2015 vo výške 5,- Eur, 18.08.2015 vo výške 5,- Eur - č.l. 115 spisu) je premlčané, keď uplynula
3-ročná objektívna premlčacia doba. Všetky ostatné splátky úverov boli zo strany žalobkyne zaplatené
pred 01.07.2013. Žaloba bola podaná 01.07.2016, 3-ročná objektívna premlčacia doba uplynula u
všetkých splátok zaplatených pred 01.07.2013. I keď dvojročná subjektívna premlčacia doba žalobkyni

nemusela uplynúť, keď nie je zrejmé, kedy sa o bezdôvodnom obohatení žalobkyňa dozvedela, stačí,
že uplynula objektívna premlčacia doba a premlčané právo nemožno priznať. Vo vzťahu k premlčaniu
sa súd nestotožnil s procesným úrokom - tvrdením žalobkyne o tom, že v danom prípade ide o
úmyselné konanie žalovaného, z ktorého vyplýva 10-ročná objektívna premlčacia doba. V danom
prípade nebolo preukázané, žeby sa žalovaná úmyselne bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne. Je

zrejmýanepochybnýúmyselzmluvnýchstrántedaajžalovanej,zmluvuoúveresdohodnutýmobsahom
uzavrieť, avšak nie je zrejmý úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Na
preukázanie úmyslu nepostačuje preukázanie, že zmluvné dojednania týkajúce sa úrokov, poplatkov,
dohody o zrážkach zo mzdy sú v rozpore so spotrebiteľským právom. Všeobecne možno konštatovať,
že Občiansky zákonník predpokladá aj konania, kde pri záväzkovo-právnych vzťahoch je zmluvná

strana uvedená do omylu, avšak nemožno konštatovať, že ide o konanie v úmysle získať bezdôvodné
obohatenie. O možnom úmyselnom konaní spočívajúcom v uvedení do omylu druhého účastníka
zmluvného vzťahu by bolo možné uvažovať za situácie, že potom ako sa zmluvná strana oboznámila so
zmluvnými podmienkami bol by niekto korigoval zmluvu v jej neprospech v úmysle získať bezdôvodného
obohatenie. Uvedené v danom prípade preukázané nebolo. Samotný predmet podnikania, obsahové

náležitosti uzatváraných zmlúv o úvere nepreukazujú existenciu úmyslu bezdôvodne sa obohatiť. Na
základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd prvej inštancie rozhodol o
priznaní sumy 15,- Eur žalobkyni a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 257 C.s.p. a z dôvodov hodných

osobitného zreteľa v prevyšujúcej miere úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Za
dôvod hodný osobitného zreteľa na strane žalobkyne považoval súd nepriaznivú finančnú situáciu
žalobkyne. Žalobkyňa nie je schopná uhradiť trovy konania bez toho, aby vážnym spôsobom bolo
zasiahnuté do zabezpečenia základných životných potrieb žalobkyne a jej rodiny. Navyše vzhľadom
na predmet podnikania žalovaného nepriznaním náhrady trov konania žalovanému nebude vážnym

spôsobom zasiahnuté do finančnej sféry žalovaného. O poplatkovej povinnosti rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, keď žalovaný bol neúspešný v časti o 15,- Eur, žalobkyňa je osobne oslobodená od súdnych
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, preto poplatková povinnosť v tejto časti prešla na žalovaného.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie. Navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom
rozsahu a súčasne aby priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančého i odvolacieho konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie namietal z dôvodov, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a toto rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že všetky zmluvy uzatvorené
medzi žalobcom a žalovaným obsahujú všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon č. 129/2010 Z. z.“ ) požadované náležitosti. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu prvej inštancie,
že úverové zmluvy neobsahujú náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., najmä
údaj o výške RPMN, na základe čoho majú byť pôžičky bezúročné a bez poplatkov. V tomto prípade
opätovne poukázal na bod 3 Zmluvy o pôžičke, a to každej jednej ktorá je predmetom tohto konania.Okrem toho poukázal na Prílohu Zmluvných podmienok - informácie pre spotrebiteľa v zmysle § 4
ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvných

podmienok. Tento dokument sa nachádza zverejnený a vždy sprístupnený na internetovej stránke
žalovaného v sekcii „Zmluvné podmienky“ a teda je klientovi vždy prístupný. V článku 2.1 písm. b)
tejto Prílohy sa nachádzajú dve tabuľky, jedna uvádza presné informácie o celkových sumách na
vrátenie v závislosti od výšky a lehoty splatnosti pôžičky a druhá uvádza presné hodnoty RPMN pre
každú jednu výšku pôžičky aká môže byť ktorémukoľvek klientovi žalovaného poskytnutá. Žiadny z

klientov nemôže čerpať pôžičku v inej výške, než je taxatívne uvedené v tejto tabuľke a preto sa ani
nemôže stať, že by spotrebiteľ nemal možnosť sa s výškou RPMN pre konkrétnu čerpanú pôžičku
oboznámiť. Opakovane podotkol, že Zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou každej jednej
zmluvy o pôžičke, ktorú žalobca a žalovaný uzavreli. Na základe vyššie uvedených skutočností je
teda zrejmé, že všetky zmluvy o pôžičkách uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným obsahujú všetky
zákonom č. 129/2010 Z. z. požadované náležitosti a sú v súlade so zákonmi a inými všeobecne

záväznými právnymi predpismy. Nakoľko teda zmluvy o pôžičke sú v súlade so zákonom č. 129/2010
Z. z. a obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, nemožno pôžičky poskytnuté na základe
týchto zmlúv považovať za bezúročné a bez poplatkov. V prípade premlčania žalobcom uplatňovaného
bezdôvodného obohatenia sa nestotožňuje s názorom súdu, že by právo na vydanie sumy 15,-
Eur nebolo premlčané. V tejto súvisloti opätovne poukazujeme na to, že v prípade nasledovných

zmlúv o pôžičkách XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/
XX.XX.XXXX, XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/
XX.XX.XXXX, XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXX/
XX.XX.XXXX a nárokov na vydanie údajného žalobcom požadovaného bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo podľa tvrdenia žalobcu vzniknúť v súvislosti s nimi, by za predpokladu, že by tieto nároky

hoci aj vznikli, čo však popiera, došlo k premlčaniu všetkých týchto nárokov ako uviedol žalovaný aj
vo svojom Vyjadrení zo dňa 25.10.2016. V súlade s rozhodnutí súdu prvej inštancie uviedol, že v
danom prípade sa 10-ročná premlčacia doba neuplatňuje. Žalovaný neuzatváral so žalobcom zmluvy
o pôžičkách s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu. Žalovaný uzatváral so žalobcom
zmluvy o pôžičkách na základe žiadosti zo strany žalobcu, s cieľom poskytnúť žalobcovi peňažné

prostriedky. Žalovaný nemal úmysel získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Žalovaný pri
uzatváraní jednotlivých zmlúv o pôžičkách dodržiava všetky zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy. Žalovaný sa pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o pôžičkách snaží so svojimi klientami vždy
jednať s odbornou starostlivosťou. Taktiež nesúhlasí so súdom uloženou povinnosťou pre žalovaného
zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Má za to, že žaloba

žalobcu je neopodstatnená, nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia je neodôvodnený,
a preto má práve žalovaný nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na základe
všetkých vyššie uvedených skutočností tak má žalovaný za to, že neexistuje žiadny právny dôvod, pre
ktorý by mali byť predmetné zmluvy o pôžičke určené ako neplatné, a rovnako podľa neho neexistuje
žiadny právny dôvod, pre ktorý by mali byť predmetné zmluvy o pôžičke určené ako bezúročné a bez

poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nakoľko obsahujú všetky zákonom č. 129/2010 Z.
z. požadované náležitosti a sú v súlade so všetkými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi
predpismy, dôsledkom čoho je nevyhnutné konštatovať, že nemohlo vzniknúť ani žiadne bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie doručenej žalobkyni dňa 13.09.2017 podala
žalobkyňa k podanému odvolaniu žalovaného svoje vyjadrenie zo dňa 17.09.2017, v ktorom poprela
vyjadrenie v odvolaní žalovaného v celom rozsahu. Podľa žalobkyne pokiaľ by aj nešlo o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ide medzi žalobcom a žalovaným o spotrebiteľskú zmluvu v
zmysleustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka.VzmyslepríslušnýchustanoveníObčianskeho

zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva obsahuje
nasledovné neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka:
Napádaná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným obsahuje RPMN za úver vo výške 3630,5
% a ročnú úrokovú sadzu úveru vo výške 417,14 %. Uvedená výška RPMN ako aj úroku je značne

neprimerane vysoká. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Uvedená odplata výrazne
prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver. Dohoda o výške úrokov musí byť
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkonabsolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa
31.7.2009). V zmysle uvedeného, pokiaľ by aj došlo k uzavretiu dohody o výške úrokov a RPMN, takáto

dohoda by bola absolútne neplatná. V predmetných zmluvách chýbajú zákonom o úveroch č. 129/2010
Z. z., vyžadované údaje a to RPMN, priemerná hodnota RPMN, ročná úroková sadzba, termín konečnej
splatnosti. Odplata je neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože v zmluvách sa
píše, že pôžičky sú bezúročné a odplata za poskytnutie pôžičiek vyjadrená pevnou sumou je neplatný
právny úkon, pretože odplata môže byť len vo forme úrokov, inú formu odplaty zákon neumožňuje.

Odplatajeneplatnýprávnyúkon,pretožejeneprimeranevysokávneprospechspotrebiteľaočomsvedčí
aj výška RPMN v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie o odplate ako poplatku za poskytnutie
úveru vyjadrený pevnou sumou sa považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby veriteľ mohol
prezentovať úver ako bezúročný, a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by
mohla odradiť spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Preto je takéto dojednanie o poplatku za poskytnutie
úveru absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a

§ 658 ods. 1 OZ, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme
úrokov. V predmetnej zmluve účastníkov sa však výslovne uvádza, že úver (hoci v skutočnosti ide
o pôžičku) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky, a inú formu odplaty zákon pri zmluve o
pôžičke neumožňuje. Dohoda o odplate za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná, pre rozpor
sozákonomvzmysle§39OZ.Zabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonunemôžudotknutémuúčastníkovi

právnehoúkonuvzniknúťžiadneprávačipovinnosti,keďžetakýtoúkonjeneplatnýodzačiatku(extunc).
Na preukázanie svojich vyjadrení poukázala na judikatúru jednotlivých okresných súdov. V rámci trov
právneho zastúpenia navrhla, aby konajúci súd okrem úspešnosti, resp. neúspešnosti v spore zohľadnil
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

8. K uvedenému vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný ako odvolateľ svoje vyjadrenie zo dňa 27.10.2017.
Uviedol, že výška RPMN v zmluvách o pôžičkách, ktoré uzatvára žalovaný so záujemcami o pôžičku, a
teda aj v zmluvách ktoré uzatvoril so žalobcom, je určená a uvedená v súlade s ustanoveniami zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej

len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na pôžičku (t.j. všetky
náklady vrátane prípadného úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru)
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky pôžičky. Nakoľko žalovaný poskytuje krátkodobé pôžičky
s dobou splatnosti 5 až 15 dní, pri prepočte nákladov na obdobie kalendárneho roka, t.i. 365 dní je výška
RPMN pri jednotlivých pôžičkách poskytnutých žalobcovi plne primeraná a v súlade s platnými právnymi

predpismi. Žalovaný ako poskytovateľ peňažných prostriedkov poskytuje v súvislosti s výkonom svojej
podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky pre svojich klientov. Odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov, ktorú žalovaný požaduje od svojich klientov a ktorú požadoval aj od žalobcu, pokrýva
náklady súvisiace s poskytovaním peňažných prostriedkov. Nakoľko výška odplaty za poskytnutie
peňažných prostriedkov je primeraná, výška RPMN je určená v jednotlivých zmluvách o pôžičkách na

základe príslušných právnych predpisov, nie je teda dôvod pre určenie zmluvnej podmienky, upravujúcej
výšku požadovanej odplaty za poskytnutie pôžičky za neplatnú, a rovnako nie je dôvod pre určenie
spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov. Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov je
teda v jednotlivých zmluvách o pôžičkách uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným platne dojednaná
a výška odplaty určená na základe zmluvných podmienok je primeraná. Žalovaný si v súlade s právnymi

predpismi zvolil, že bude od svojich klientov (dlžníkov) požadovať odplatu za poskytnutie peňažnej
pôžičky vo forme poplatku. Zákon túto formu odplaty za poskytnutie newlučuie ani nezakazuje. Naopak
ide o odplatu na ktorú má žalovaný nárok v zmysle ust. §1 a § 1 a nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z.. S výškou tejto odplaty bol žalobca oboznámený pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o pôžičkách,
rovnako ich mal presne vypočítané v zmluvných podmienkach, a dopredu presne vedel sumu, akú

je povinný žalovanému vrátiť. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že predmetná pôžička je bezúročná a
bez poplatkov a to aj preto, že v nej absentuje obligatórna náležitosť, a to priemerná hodnota RPMN,
žalovaný opätovne poukázal na bod 3 Zmluvy o pôžičke, v ktorom sa uvádza kde môže dlžník získať
informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) pôžičky. Okrem toho taktiež poukázal na
Prílohu Zmluvných podmienok - informácie pre spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z.,

o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvných podmienok. Tento dokument
sa nachádza zverejnený a vždy sprístupnený na intemetovej stránke žalovaného a teda je klientovi
vždy prístupný. Opakovane podotkol, že Zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou každej jednejzmluvy o pôžičke, ktorú žalobca a žalovaný uzavreli. Je teda zrejmé, že všetky zmluvy o pôžičkách
uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným obsahujú všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. požadované
náležitosti a sú v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nakoľko teda

zmluvy o pôžičke sú v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a obsahujú všetky zákonom požadované
náležitosti, nemožno pôžičky poskytnuté na základe týchto zmlúv považovať za bezúročné a bez
poplatkov. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na podanom odvolaní zo dňa 31.07.2017 a
žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a súčasne
prizná žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

9. Na vyjadrenie žalovaného ako odvolateľa reagovala žalobkyňa svojím vyjadrením zo dňa 27.11.2017.
Opätovne poprela vyjadrenie žalovaného v celom rozsahu. Vyjadrenie označila za klamlivé a
zavádzajúce.Dodala,ževšetkypredmetnézmluvysúvadné,pretoženeobsahujúobligatórnenáležitosti,
tak ako si to vyžaduje zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. V
predmetnej veci sa jedná o iného veriteľa a o iné úvery. Poukázala na ustanovenie § 1 ods. 3, písm. l/,

§ 2 písm. a), b), c), § 24 ods. 1 ZoSÚ a opätovne zopakovala argumenty uvedené vo vyjadrení zo dňa
17.09.2017 týkajúce sa bezodplatnosti a odplatnosti pôžičky a o odplate, ktorá je možná len vo forme
úrokov. Žalobkyňa v predmetnej veci spĺňa 10 ročnú premlčaciu dobu. Žalovaný od roku 2011 poskytuje
krátkodobé pôžičky a má poznať právne predpisy ohľadom požičiavania peňazí a ohľadom uzatvárania
zmlúv v súlade s platnou legislatívou. Aj napriek rozsudkom v neprospech žalovaného, stále používa

vadné zmluvy, to znamená úmyselne sa obohacujú s odplatou poprípade zmluvnou pokutou na ktoré
nemajú nárok. Existuje minimálne nepriamy úmysel bezdôvodného obohacovania sa s ohľadom na 10
ročnú premlčaciu dobu.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil pojednávanie (§ 385 C.s.p. a
contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.

Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380

ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v
zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého
rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru,
že uplatnené odvolacie dôvody žalovaným nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého

rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výrokoch o vyhovení časti žalobe
a k ním prislúchajúcim výrokom o trovách konania vecne správne.

11. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančnýmsúdom,naktorévplnomrozsahuodkazuje,alennazdôrazneniesprávnostirozhodnutia
súdu prvej inštancie uvádza:

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere

je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalobkyne ako dlžníka z úverovej zmluvy s tým,
že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Konal
pretosprávne,keďpreskúmal,čizmluvaospotrebiteľskomúvereobsahujevšetkyobligatórnenáležitosti
podľa § 9 odsek 2 tohto zákona.

13. V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. j/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanéna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a/, b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. a v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase jej uzavretia a to údaje týkajúce sa ročnej percentuálnej
miery nákladov s tým, že nestačí v čl. 3 zmluvy odkaz na získanie informácie o RPMN na internetovej
stránek.

16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 9
odsek 2 v spojení s § 11 odsek 1 ZoSÚ bol správny.

17. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.

j/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ)
je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi.

18. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, pokiaľ ako dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. zákona o spotrebiteľských úveroch videl aj v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K údaju o RPMN
(ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov

pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto
je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca
jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor a pre doplnenie

uvádza, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok,
uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej
zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto
správne skonštatoval súd prvej inštancie, že z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XXX/XXXX z 03.11.2016). Pokiaľ

žalovaný namieta nesprávne odôvodnenie súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj
podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku
10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“

19. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa premlčania
žalobkyňou uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, ktorý sa nestotožnil so záverom súdu, že by
právo na vydanie sumy 15,- Eur nebolo premlčané. Žalovaný vo svojom odvolaní nepoukázal a ani

neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili záver súdu prvej inštancie vychádzajúci z
prehľadu splácania jednotlivých úverov poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXX, že
právo žalobkyne okrem sumy 15,- Eur je premlčané, keď uplynula 3-ročná objektívna premlčacia doba.
Správne súd prvej inštancie určil, že žaloba bola podaná 01.07.2016 a 3-ročná objektívna premlčacia
doba uplynula u všetkých splátok zaplatených pred 01.07.2013.

20.Zdôvodusprávnostipretoodvolacísúdpoukazujeajnatvrdeniesúduprvejinštancie,ževuvedenom
prípade žalobkyni nemusela uplynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, keď nie je zrejmé, kedysa o bezdôvodnom obohatení žalobkyne dozvedela, stačí, že uplynula objektívna premlčacia doba a
premlčané právo nemožno priznať.

21. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa
podané žiadne námietky nad rámec odvolacích dôvodov týkajúcich sa veci samej a uvedenia, že žaloba
žalobkynejeneopodstatnenávcelomrozshu,pretoodvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
nemal dôvod preskúmavať správnosť výrokov rozsudku, ktorými prvoinštančný súd nepriznal stranám
sporu náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur.

22. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd odvolanie žalovaného voči napadnutým výroku za
nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku I., II., IV. a V.
ako vecne správny potvrdil.

23.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konaniaažalobkynivpriebehuodvolaciehokonaniažiadnepreukázateľnétrovynevznikli,pretoodvolací
súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).