Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Peter Šamo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202060
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714202060.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská
cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613
843, proti žalovanému: M. G., bývajúci S. A., X.. A. XXXX/X, zastúpený JUDr. Helenou Knopovou,
advokátkouadvokátskejkancelárievKošiciach,Ul.Štúrova20,Košice,ozaplatenie4361,58eursprísl.,
oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradč.k.20C/134/2014-85zodňa31.10.2014,
jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Ruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.361,58 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 30.12.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
1.272,68 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.361,58 eur s príslušenstvom. V
návrhu uviedol, že dňa 30.12.2011 žalovaný ako vodič motorového vozidla zn. O.-N. EČV: N.-XXX-
F., zavinil dopravnú nehodu s výškou škody na druhom motorovom vozidle zn. O.-N. EČV: A.-XXX-
Y., ktorého držiteľom bola v tom čase spoločnosť E-COMPANY, s.r.o. Vozidlo, ktorým bola dopravná
nehoda spôsobená bolo v čase dopravnej nehody vo vlastníctve žalovaného. Vzhľadom na to, že k
vozidlu žalovaného, nebolo v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému E-COMPANY, s.r.o. škodu z garančného
fondu. Žalobca poskytol 7.11.2012 z garančného fondu poškodenej poistné plnenie vo výške 4.797,74
eur, z čoho suma 436,16 eur predstavovala poplatok podľa interných pravidiel, na ktorý si žalobca nárok
neuplatňoval. Tým, že žalovaný nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v súlade ustanovením § 3 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol žalobcovi proti žalovanému ako držiteľovi vozidla a súčasne ako
vodičovi vozidla, ktorý dopravnú nehodu spôsobil na základe ustanovenia § 24 ods. 7 citovaného zákona
nárok, a to práve proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona, teda na náhradu toho,
čo za neho plnil.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, keďže žalobca svoj nárok riadne preukázal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že on ako žalovaný bol
povinný uzatvoriť v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zmluvu o povinnom zmluvnom poistení ako
vlastník vozidla. V zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. mu však bola odňatá možnosť konať pred
súdom, a to jednak z dôvodu, že nebol predvolaný na pojednávanie vo veci, žiadne predvolanie na
toto pojednávanie mu nebolo doručené a ďalej poukázal aj na zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia.Súd totiž v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nepreukázal chybu v evidencii motorových vozidiel,
ktorá by odôvodňovala jeho tvrdenie o tom, že nebol vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola škoda
spôsobená. Toto odôvodnenie je zmätočné, pretože v podanom odpore tvrdil, že je vlastníkom vozidla,
ale nie je jeho držiteľom. Nikdy netvrdil, že v evidencii motorových vozidiel je chyba, naopak poukazoval
na to, že v evidencii motorových vozidiel je ako držiteľ zapísaná N. P.. Súd v zmysle § 221 ods. 1 písm.
h) nesprávne použil právny predpis, a to § 4 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého
je vodič povinný použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré spĺňa podmienky vrátanie poistenia. Žalovaný
uviedol, že neporušil toto ustanovenie, nakoľko zmluvu o povinnom zmluvnom poistení mala riadne
uzatvorenú držiteľka motorového vozidla, o čom bol v motorovom vozidle aj doklad. Mal za to, že zmluva
o povinnom zmluvnom poistení nezanikla zmenou vlastníka vozidla, nakoľko držiteľom vozidla ostala aj
po zmene vlastníka N. P.. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevypočul ani jeho
ako účastníka konania a nevykonal ani iné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci. V
zmysle § 205 ods. 1 písm. d) a f) dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, keď uviedol, že on ako žalovaný bol držiteľom vozidla a bol v zmysle § 3
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla povinný uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Zmluvu v zmysle tohto
ustanovenia má uzavrieť osoba, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla ako držiteľ motorového vozidla,
ktorým stále bola a je N. P.. Žalovaný uviedol, že v tejto veci nie je pasívne legitimovaný.
Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvého
stupňa a nesúhlasí s argumentmi žalovaného. Mal za to, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav,
konkrétne, že žalovaný bol v čase dopravnej nehody vlastníkom predmetného motorového vozidla a v
prípade, že by aj boli pochybnosti o tom, či bol v čase dopravnej nehody jeho držiteľom, a toto by bolo
podstatné z hľadiska posúdenia jeho pasívnej legitimácie, mal za to, že žalovaný bol zároveň vodičom
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená predmetná škoda, čo on sám v konaní nespochybňuje.
K pasívnej legitimácii žalovaného uviedol, že nárok žalobcu voči držiteľovi motorového vozidla, ako aj
vodičovi vozidla vychádza z rovnakého právneho základu, ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobca
za nich plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti
podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. na náhradu toho, čo za neho
plnil (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.). Citované ustanovenie zákona č. 381/2001 Z.z. je pritom
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom upravujúcim práva a povinnosti kancelárie
pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a nároky kancelárie plynúce z takéhoto plnenia.
Zákon č. 381/2001 Z.z. dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, to
znamená, že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Na druhej
strane prevádzkovať poistné vozidlo nie je vôbec obmedzené, napríklad len na osobu, ktorej zákon č.
381/2001 Z.z. ukladá v § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej
zmluve, a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto
vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa
vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak aj na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Žalobca
zastával názor, že ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti nie je vo
vzťahukvšeobecnejzodpovednostipodľa§420OZustanovenímšpeciálnym,aleobeskutkovépodstaty
stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného
prostriedku podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu, a proti vodičovi dopravného prostriedku
podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Práve uvedené závery
potvrdzuje i judikatúra súdov, za všetky je možné uviesť napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 27.9.1997 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR pod č. R29/1979, z
ktoréhojezrejmývzájomnýpomermedzizodpovednýmiosobami.Vodičjevsporepasívnelegitimovaný,
pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym
konaním spôsobil škodu na majetku poškodených. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa
ustanovenia § 420 OZ, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva,
je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z poistného garančného fondu a má
proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. tzv. postih.
Žalovaný - vodič motorového vozidla zodpovedá podľa § 420 OZ za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti. V prípade vodiča ide pritom o porušenie povinností, ktoré sú mu uložené zákonom
č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Prevádzkovanie motorového vozidla bezpoistenia zodpovednosti je príslušným správnym orgánom sankcionované podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách nezávislé na tom, či je takým vozidlom
spôsobená škoda, alebo nie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 32Cdo 2837/2007 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 134/2009. Zároveň žalobca mal
za to, že žalovaný, pokiaľ mal výhrady k platnosti poistnej zmluvy, mal toto namietať v konaní, ktorého sa
on sám nezúčastnil. Žalovaný nenamietal platnosť poistnej zmluvy ani v podanom odpore, práve naopak
sám uviedol, že poistná zmluva bola pravdepodobne vypovedá pre neplatenie poistného. Čo sa týka
nariadeného pojednávania, tohto sa žalovaný nezúčastnil, a preto nie je možné z jeho strany z dôvodu
koncentračnej zásady navrhovať žiadne ďalšie dôkazy.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Odvolací súd musel
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Tento dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa
vyplýva z obsahu spisu, z ktorého je zrejmé, že súd nariadil pojednávanie na deň 30.10.2014, avšak
na predvolaní je uvedený termín pojednávania 30.11. bez uvedenia roku (viď č.l. 66 a č.l. 67). Neskôr
je opäť nariadený termín pojednávania na 31.10.2014 (viď č.l. 70), avšak toto predvolanie žalovanému
doručené nebolo a súd 31.10.2014 na uvedenom pojednávaní vo veci rozhodol. Došlo teda k porušeniu
ustanovenia § 115 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ktorého, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času
na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Súd prvého stupňa
nepostupoval v zmysle tohto ustanovenia, a preto je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že mu
postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Úlohou súdu v ďalšom postupe bude nariadiť pojednávanie a v zmysle § 115 ods. 1, 2 O.s.p. a vykonať
dokazovanievzmysle§120ods.1O.s.p..Vnovomrozhodnutísúdprvéhostupňarozhodneajonáhrade
trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.