Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010809
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šišková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8114010809.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov
JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 5.
októbra 2016 v trestnej veci obvineného B. M., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného
zákona, o dovolaní obvineného B. M., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Petra Grendela,
PhD, advokáta v Košiciach proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2015, sp. zn.

9To/38/2015, podľa § 382a, 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného B. M. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 19. júna 2015, sp. zn. 1T/76/2014, bol obvinený B. M. uznaný za
vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :

dňa 18. júla 2013 v čase o 10.15 hod. v Prešove, viedol v ľavom jazdnom pruhu ulice Levočskej v
smere na Poprad osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, EVČ : B., rýchlosťou vyššou ako bola
dovolená, pričom v dôsledku toho, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej
premávke, oneskorene reagoval na chodkyňu J. A., nar. XX. P. XXXX, ktorá prechádzala cez vozovku
mimo priechodu pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla, došlo k zrážke, pričom chodkyňa
utrpela smrteľné poranenia, ktorým následne podľahla, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa

§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke.

Za to mu bol uložený podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a

podľa§50ods.1Trestnéhozákonaurčilskúšobnúdobupodmienečnéhoodsúdeniavtrvaní2(dva)roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých druhov na 3 (tri) roky.

Proti rozsudku podal obvinený B. M. ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice odvolanie, čo do výroku o vine

a treste, ktoré následne písomným podaním z 18. septembra 2015 prostredníctvom obhajcu písomne
odôvodnil.

Krajský súd v Prešove uznesením z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015, podľa § 319 Trestného
poriadku odvolanie obvineného B. M. zamietol.Obvinený B. M. písomným podaním z 29. februára 2016 podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Petra
Grendelu, PhD. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015,
dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/
Trestného poriadku.

Obvinený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku videl v tom, že na

prvostupňovom súde bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Podľa názoru
obvineného v prípadoch dopravných nehôd je z hľadiska intenzity rozhodovania o vine obvineného
rozhodujúci práve znalecký posudok znalca z odboru - doprava cestná. Súdy sa pri meritórnom
rozhodnutí o vine resp. nevine opierajú do značnej miery práve o závery znaleckého posudku. V
posudzovanom prípade znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok Ing. V. M. pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní na prvostupňovom súde pripustil možnosť zakrytého výhľadu pri určitej rýchlosti chodkyne

a pohybu vozidla, t.j. pripustil možnosť, že obvinený nemusel chodkyňu vidieť. Reálna existencia tejto
možnosti sa dala zistiť len doplnením znaleckého posudku. V prípade existencie tejto možnosti sa
jednalo o kľúčový dôkaz neviny. Chodkyňa podľa výpovede svedkov vbehla obvinenému do jazdnej
dráhy spoza vedľa idúceho vozidla na frekventovanej trojprúdovej ceste. Na prvostupňovom súde
obvinený navrhol vykonanie dôkazu - doplnenie znaleckého posudku znalca z odboru - doprava

cestná. Sudca okresného súdu pri výsluchu znalca nepripustil kladenie otázok. Obvinený postup
prvostupňového súdu, ktorý zamietol vykonanie takéhoto kľúčového dôkazu, ktorý môže preukázať
jeho nevinu, považuje za nezákonný a obmedzujúci zásadne jeho právo na obhajobu, podobne ako
zákaz kladenia otázok. Takýmto konaním podľa názoru obvineného bolo porušené aj ustanovenie § 34
ods. 1 Trestného poriadku, ustanovenie § 145 ods. 1 Trestného poriadku. Ak dôkazy umožňujú rôzne

eventuality, znalec nemôže zaujať stanovisko, že údaj jednej skupiny považuje za správny a druhý za
nesprávny, ale znalecký posudok má spracovať pre všetky do úvahy prichádzajúce eventuality.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku podľa obvineného je daný tým, že
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli konajúcimi súdmi vykonané zákonným spôsobom.

Podľa ustanovenia § 146 Trestného poriadku platí, že v prípade nejasností, neúplnosti znaleckého
posudku, je potrebné znalca vypočuť a pochybnosti odstrániť. Znalec je povinný podať potrebné
vysvetlenie, resp. znalecký posudok doplniť. Doplnenie znaleckého posudku nebolo umožnené. Súd
takémuto postupu zabránil, hoci znalec takúto možnosť pripustil. Jedná sa teda o dôkaz, ktorý bol
získaný nezákonným spôsobom, na základe ktorého bol obvinený odsúdený.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku podľa obvineného spočíva v tom, že
skutok, za ktorý bol odsúdený, nevykazuje všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1
Trestného zákona, tak ako ho právne posúdili súdy obidvoch stupňov. Aby sa jednalo o prečin usmrtenia,
musel by obvinený inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť. Znalec Ing. M. v znaleckom posudku č. 44/2013

opakovanezdôraznilvýznamzakrytéhovýhľadu.Pripustilmožnosťzakrytéhovýhľadupriurčitejrýchlosti
chodkyne a pohybu vozidla. Neuviedol ďalšie rozšírenie zakrytého výhľadu, ktoré mohlo v danej situácii
vzniknúť. Rýchlosť určená znalcom na zabránenie dopravnej nehody bola určená na približne 37 - 44
km/hod. Na danom úseku je povolená rýchlosť 50 km/hod. Rýchlosť vozidla, ktoré riadil obvinený v
čase zrážky s chodkyňou s toleranciou + - 5% bola 52,25 km/hod. Ak by obvinený išiel rýchlosťou

50 km/hod., zrážke by aj tak nezabránil. Rýchlosť prekročil o 2,25 km/hod. Podľa názoru obvineného
nejde o trestný čin, ale o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový
súd nezohľadnil v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku porušenie povinnosti chodkyne a dokonca sa
predmetnou skutočnosťou nezaoberal ani počas súdneho konania. Chodkyňa podľa názoru obvineného
porušila ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 písm. f/, § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, § 53 ods. 2, ods.

3, ods. 44 zák. č. 8/2009 Z. z.. Chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Účastník
cestnejpremávkyjepovinnýdodržiavaťpravidlácestnejpremávkyustanovenévtomtozákone.Účastník
cestnej premávky je povinný ďalej správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim

schopnostiam. Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov
prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči
vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku,
a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcichvozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku
prechádzať, len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len
ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu

smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť
bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.
To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie a iné zábrany.
Tieto porušenia zákona neboli zohľadnené. Obvinený je toho názoru, že rozhodnutie Okresného súdu
Prešov z 19. júna 2015, sp. zn. 1T/76/2014, je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutkového stavu. Podľa obvineného porušené bolo aj ustanovenie § 149 ods. 1 Trestného zákona v
spojení s § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Obvinený B. M. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

1/ podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Prešove

z 19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Trestného poriadku
v celom rozsahu a v konaní, ktoré mu predchádzalo a to v neprospech obvineného B. M. a zrušil i ďalšie
rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na citované uznesenie,
2/ podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z
19. novembra 2015, sp. zn. 9To/38/2015 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 19. júna 2015, sp. zn.

1T/76/2014, vo výroku o vine a treste,

3/ podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Prešov, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený dal zároveň podnet, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 380 Trestného poriadku
sa zaoberal prerušením výkonu trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov,
ktorý teraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonáva. Uložený trest považuje za neopodstatnený,
preto by mal byť až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prerušený.

K dovolaniu obvineného sa prokurátor nevyjadril.

K dovolaniu sa vyjadrila svedkyňa poškodená Mgr. F. Q. 18. marca 2016, ktorá v krátkosti uviedla, že
po preštudovaní dovolania sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného
dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku) za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného
poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370
ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Trestného

poriadku; ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné
porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,
ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku predpokladá porušenie práva na
obhajobu zásadným spôsobom.

Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných práv osôb, proti

ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného čl. 6 ods. 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je
dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ide o právo, ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej
osoby a na jej prospech, ale je tiež v záujme demokratického právneho štátu, založeného na úcte k
právam a slobodám človeka a občana.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu
chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu
a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každéhoobhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé
čiastkovéprávaobvinenéhocharakteristicképretoktoréštádiumtrestnéhokonania.Prípadnéporušenie
len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom

konaní však samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným
spôsobom, je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska

rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v
konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne
ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní

postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Z obsahu trestného spisu dovolací súd zistil, že na hlavnom pojednávaní, konanom 16. júna 2015 na
Okresnom súde Prešov obhajca obvineného navrhol doplniť znalecký posudok, v ktorom bude znalcovi
uložené : „aby nasimuloval dej, že chodkyňa išla rýchlejšou chôdzou, až utekala, pričom je zrejmé z
výpovede svedka, že auto spomaľovalo, preto nech znalec nasimuluje dej za uloženej rýchlosti 50, 40,

30, 20 km/ hod. a nasimuluje aj rýchlosť chôdze a rýchlosť behu chodkyne, čo má vplyv na reakčnú dobu
a následne na posúdenie, či vodič mohol alebo nemohol včas reagovať na chodkyňu.“ V prípade, ak to
bude znalec vyžadovať, je potrebné vykonať aj vyšetrovací pokus. Okresný súd návrhy na doplnenie
dokazovania zamietol.

Odvolací súd na str. 5 rozhodnutia uviedol, že závery znaleckého posudku sú jednoznačné, presvedčivé
a ani krajský súd nezistil potrebu dopĺňať tento znalecký posudok tak, ako navrhla obhajoba. Podľa
krajského súdu prvostupňový súd postupoval správne, keď odmietol vykonať tento dôkaz. Podľa
zdôvodnenia odvolacieho súdu, postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práva na obhajobu.
Zdôraznil, že strany v konaní sú si rovné. A v prípade, že závery znaleckého posudku neboli

jednoznačné, mohli realizovať princíp vyjadrený v základnej zásade uvedený v § 2 ods. 11 Trestného
poriadku, že strana má právo navrhnutý dôkaz zabezpečiť. V danom prípade obvinený ako strana v
konaní takýto dôkaz nezabezpečila a súdu prvého stupňa nepredložila.

Najvyšší súd poznamenáva, že nevykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom obvineným a

hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia
záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Len minister
spravodlivosti (za splnenia zákonných podmienok) je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti
právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných

dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu
závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3
Trestného poriadku).

Obvinený ďalej namietal porušenie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Naplnenie

tohto dovolacieho dôvodu spočíva v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom. Za nezákonný spôsob obvinený považoval vykonanie znaleckého
posudku. Podľa § 146 Trestného poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku
alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo
doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku

alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca. V posudzovanom prípade bol na
základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Prešov - Odboru kriminálnej polície, ČVS : ORP-800/2-
OVK-PO-2013,z18.septembra2013pribranýdokonaniaznaleczodborudopravyIng.V.M.kpodaniuznaleckého posudku dopravnej nehody, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 44/2013. Na hlavnom
pojednávaní 16. júna 2015 bol znalec vypočutý.

Najvyšší súd konštatuje, že oba konajúce súdy pri svojom rozhodovaní brali do úvahy dôkazy, ktoré
boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní resp. verejnom zasadnutí, na ktorých
bol obvinený prítomný a mal teda možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Návrhy na doplnenie
dokazovania zo strany obvineného i jeho obhajcu súdy zamietli, pretože neboli potrebné pre objasnenie
skutkového stavu. Nevykonanie navrhovaných dôkazov preto nemôže byť dôvodom pre naplnenie

dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Na č. l. 290 obvinený B. M.
uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

Najvyšší súd uzatvára, že všetky dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom a v tomto smere nie je
konajúcim súdom čo vytknúť. Aj keď súdy vyhodnotili dôkazy v neprospech obvineného, neznamená
to, že dôkazy boli vykonané nezákonne. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súdy hodnotia dôkazy

získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrne.Vprípade,žesúdvyhodnotívykonanýdôkaz
inak než podľa predstáv niektorej zo strán, nezakladá skutočnosť, že takéto dôkazy nie sú vykonané
zákonným spôsobom resp., že by bol daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného
poriadku.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ nebol naplnený.

Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, len ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.

Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť
skutkovéhostavu,anipreverovaťúplnosťvykonanéhodokazovaniaasprávnosťhodnoteniajednotlivých

dôkazov; pretože to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento
záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom
najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Najvyšší súd vychádza
z toho, že tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty
trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie

iných noriem hmotného práva.

V posudzovanej veci uplatnené námietky obvineného smerujú výlučne do oblasti skutkových zistení.
Vytýka súdom neúplné dokazovanie, nesprávne hodnotenie dôkazov a následne chybné skutkové
zistenia, pričom presadzuje vlastné hodnotiace úvahy vzťahujúce sa na vykonané dôkazy. Pre dovolací

súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený B. M. spáchal skutok tak, ako je uvedené
v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému
skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia
odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie

príslušných znakov uvedeného prečinu. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dovolací dôvod nebol
naplnený.

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez
preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

Trestného poriadku.

V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
podľa § 371 Trestného poriadku, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
dovolanie obvineného B. M. odmietol.

Čo sa týka návrhu obvineného B. M. na prerušenie výkonu trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých druhov, najvyšší súd tento považuje za bezpredmetný, keďže v dovolacom konaní
rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.