Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/376/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207081
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213207081.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava
proti odporcovi: X. J., bytom Q. XXXX/X, J., o zaplatenie 353,97 eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 353,97 eur spolu s
0,25 % úrokom denne zo sumy 665,22 eur od 19.4.2009 do 24.8.2009, s úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 665,22 eur od 25.8.2009 do 22.1.2012, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 646,52 eur od
23.1.2012 do 12.8.2012, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 386,97 eur od 13.8.2012 do 22.8.2012,

s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 383,97 eur od 23.8.2012 do 11.10.2012, s úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 353,97 eur od 12.10.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,22 eur, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 665,22 eur od 25.8.2009 do 22.1.2012, 0,25
% úroku denne zo sumy 646,52 eur od 23.1.2012 do 12.8.2012, 0,25 % úroku denne zo sumy 386,97
eur od 13.8.2012 do 22.8.2012, 0,25 % úroku denne zo sumy 383,97 eur od 23.8.2012 do 11.10.2012,

0,25 % úroku denne zo sumy 353,97 eur od 12.10.2012 do zaplatenia z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči odporcovi
pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 383,97 eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne
zo sumy 665,22 eur od 19.04.2009 do 22.1.2012, zo sumy 646,52 eur od 23.01.2012 do 12.08.2012,

zo sumy 386,97 eur od 13.8.2012 do 22.8.2012, zo sumy 383,97 eur od 23.8.2012 do 11.10.2012,
zo sumy 353,97 eur od 12.10.2012 do zaplatenia, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 665,22 eur
od 25.8.2009 do 22.1.2012, zo sumy 646,52 eur od 23.01.2012 do 12.08.2012, zo sumy 386,97 eur
od 13.8.2012 do 22.8.2012, zo sumy 383,97 eur od 23.8.2012 do 11.10.2012, zo sumy 353,97 eur
od 12.10.2012 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 2,22 eur. Navrhovateľ svoj
návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa
4.11.2008 na zmenkovú sumu 665,22 eur, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení

na rad zmenkového veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 19.4.2009.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenková listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“ , preto indosant nenechal vyššieuvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 311,25 eur.

Po tom, ako tunajší súd z dôvodu vecnej nepríslušnosti danú vec, týkajúcu sa nárokov zo zmenky,
postúpil podľa § 104a ods. 2 O.s.p., s prihliadnutím aj na § 10 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 371/2004 Z.z.
Okresnému súdu Nitra ako zmenkovému súdu, Krajský súd v Nitre uznesením z 1.8.2013 o námietke
navrhovateľa proti postúpeniu veci a o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením veci rozhodol tak,
že miestne príslušným súdom je Okresný súd Komárno.

Navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu z
17.12.2013 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a tak súd uznesením z 21.2.2014
zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a súčasne prerušil dané
konanie až do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie
v Luxemburgu uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 156/2013 zo dňa 16.10.2013. Po

tom, ako uvedený krajský súd zobral návrh na začatie prejudiciálneho konania späť a uznesením zo
4.6.2014 bolo rozhodnuté, že vec C-558/13, v ktorej sa konalo o prejudiciálnej otázke, sa vymazáva
z registra Súdneho dvora, tunajší súd uznesením z 15.10.2014 prerušil konanie vo veci do skončenia
prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu pod číslom C-328/14.
Keďže aj vec C-328/14 bola na základe rozhodnutia zo 17.6.2015 vymazaná z registra Súdneho dvora,

uznesenie tunajšieho súdu o prerušení konania vo veci stratilo účinnosť, a tak Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd uznesením z 30.6.2015 zrušil odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie z 15.10.2014.

V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ

je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie. Odporca po doručení návrhu a tlačiva „C“ na odpoveď (dňa 17.3.2014) podľa článku 5 ods. 2
a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 neodpovedal v určenej lehote, hoci
bol v tlačive „C“ na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky
spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. S poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia
č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a konajúci

súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné aj s poukazom na skutočnosť, že konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním písomným, tunajší súd za účelom vydania rozsudku v
zmysle čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa XX.XX.XXXX na
úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Navrhovateľ spolu s návrhom doručil súdu listinu - zmenku - vystavenú v J. dňa 4.11.2008 na zmenkovú
sumu 20 040,42 Sk (665,22 eur). Podľa tejto zmenky sa odporca ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku
pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 20 040,42 Sk a zmenkový úrok 0,25 %
denne od 19.4.2009. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......"bez
protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný

krstným menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a
jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa.

Súd na danú vec aplikoval okrem citovaných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu aj článok

I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 13 ods. 1
citovaného zákona, článok I. § 14 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., článok I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., článok I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.,
článok I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb..

Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či navrhovateľom predložená zmenka spĺňa
náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je
podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, keď kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany)účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma. Námietky zo strany odporcu uplatnené
neboli.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom a označenej zmenka, na základe ktorej sa navrhovateľ
domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky
náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka
vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený

údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na
zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta
- zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I

§§ 12 a 13 zákona č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je
napísaný na zmenku, v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Indosament nie
je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto
týmto zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle
spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje
majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre
neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na
platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové

úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na
ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie,
odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí
platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu
odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33

ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku.
Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu
zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zročná
pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do
jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci

urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“). Vzhľadom na uvedené
má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch
odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“),
čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona, teda včas.

Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná
dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 25.8.2009, z
čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti
zmenky deň 25.8.2009, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom
na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť

vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej
predložením dňa 25.8.2009, ktorým dňom vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ
odporca nepreukázal, že realizoval úhradu zmenkovej sumy vyššou sumou, ako tvrdí navrhovateľ
(311,25 eur), je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky - navrhovateľovi - zostávajúcu časť zmenkovej sumy
vo výške 353,97 eur, keď navrhovateľ ako majiteľ zmenky má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči

vystaviteľovi bez ďalších podmienok.

Zadôvodnýsúdpovažovalajnávrhnavrhovateľavčastiozaplateniezákonného zmenkovéhoúroku6%
ročne zo zmenkovej sumy 665,22 eur od 25.8.2009 do 22.1.2012, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
646,52 eur od 23.1.2012 do 12.8.2012, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 386,97 eur od 13.8.2012

do 22.8.2012, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 383,97 eur od 23.8.2012 do 11.10.2012, s úrokom
vo výške 6 % ročne zo sumy 353,97 eur od 12.10.2012 do zaplatenia. Tento úrok patrí navrhovateľovi
v zmysle ustanovenia čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa zaplateniazmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v časti zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo
v danom prípade zodpovedá sume 2,22 eur.

Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy vo výške 665,22 eur od 19.4.2009 do 22.1.2012, 0,25 % úroku denne zo sumy
646,52 eur od 23.1.2012 do 12.8.2012, 0,25 % úroku denne zo sumy 386,97 eur od 13.8.2012 do
22.8.2012, 0,25 % úroku denne zo sumy 383,97 eur od 23.8.2012 do 11.10.2012, 0,25 % úroku denne
zo sumy 353,97 eur od 12.10.2012 do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I. § 5

ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa čl.
I.§ 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V
danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedené úroková
miera 0,25 % denne. Podľa čl. I.§ 5 ods. 3 citovaného zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia
zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na predmetnej zmenke je v danom prípade
určené, že tento úrok patrí od 19.4.2009, preto možno konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje v

danej veci zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 665,22 eur od 19.4.2009.
V zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.
úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku podľa
§ 48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo
preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po

vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo
zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti,
je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme
jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej
doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej

sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť
zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri
vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy
by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej
splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri

každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou
uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej
sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na oba
druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej literatúre
(Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů. 3. vydání.

Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů. Náležitosti
směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený
záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I.§ 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti zmenky
je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie
dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek

a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s
účelom sledovaným v čl. I.§ 5 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář
- Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo,
Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd.
Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo

dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje
ustanovenie čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné.
Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne
pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý
úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon

nepripúšťa, navrhovateľovi patrí iba zmenkový úrok 0,25% úrok denne zo sumy 665,22 eur od 19.4.2009
do 24.8.2009 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď navrhovateľ si uplatnil nárok na zákonný
6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 25.8.2009. Súd preto návrh navrhovateľa v
prevyšujúcej časti 0,25% úroku denne zamietol.

Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb., táto nie je zákonom obmedzená
a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a poctivého obchodného styku v prejednávanej veci
nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia
zmenky , ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.Súd poznamenáva, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o

splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to
tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon
zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť
zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka
ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie

ustanovenia§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúverochnespôsobujejejneplatnosť.Priznanienárokov
vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti
veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke.

V konaní boli čiastočne úspešní obaja účastníci konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol
podľa§142ods.2O.s.p..Konajúcisúd,vychádzajúczozistenéhopomeruúspechuúčastníkovvkonaní,
t.j. sumy navrhovateľom uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva

z navrhovateľom požadovaného úroku 0,25 % denne zo sumy zo sumy 665,22 eur od 19.04.2009 do
22.1.2012, zo sumy 646,52 eur od 23.01.2012 do 12.08.2012, zo sumy 386,97 eur od 13.8.2012 do
22.8.2012, zo sumy 383,97 eur od 23.8.2012 do 11.10.2012, zo sumy 353,97 eur od 12.10.2012
do dňa vyhlásenia rozsudku 1.12.2015, to všetko v úhrnnej výške 3077,97 eur, 6%-ného úroku, ktorý k
okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 188,38 eur, istiny 353,97 eur a zmenkovej odmeny 2,22

eur, spolu v sume 3622,54 eur a navrhovateľovi priznanej istiny 353,97 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy
665,22 eur do 24.8.2009, čo zodpovedá sume 212,87 eur, zmenkovej odmeny 2,22 eur a 6 % úroku
ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 188,38 eur, teda spolu 757,44 eur, úspech navrhovateľa v konaní
predstavuje 20,91 % a úspech odporcu 79,09 %. Odporcovi tak vznikol nárok na náhradu 58,18 % jeho
trov konania. Odporca si však nárok na priznanie náhrady trov konania neuplatnil postupom podľa § 151

ods. 1 O.s.p. a súd ani nezistil, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto o trovách konania súd
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd konštatuje, že navrhovateľov výpočet
úrokov sa odlišuje od výpočtu vykonaného v aplikácii súdu, pričom súd pri výpočte pomeru úspechu a
neúspechu účastníkov konania vychádzal z výpočtov podľa súdnej aplikácie „Register“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.