Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114220369
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114220369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, právnej veci
žalobcu: UK Profit, spol. s r.o., IČO: 35 937 815, so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra,
zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom X. XX, J., proti
žalovanému : M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, v konaní o zaplatenie 161,74 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/385/2014-99 zo dňa 30.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdakosúdprvejinštanciežalobu,abyžalovanýbolpovinnýzaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 161,74 eur spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 27,97 eur a
s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 161,74 eur odo dňa 28.9.2013 do zaplatenia,

zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie a dospel k takému záveru, že nárok žalobcu nie
je dôvodný, pretože nebolo v konaní preukázané uzavretie písomnej zmluvy medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným o poskytnutí povoleného prečerpania, na základe ktorého sa
žalobca domáhal svojho nároku o zaplatenie 161,74 eur s príslušenstvom, a tak žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá. V konaní bolo preukázané, že zmluva bola uzavretá medzi SLSP a.s. a

žalovaným dňa 18.6.2009 o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. Podľa tejto zmluvy
predmetom je poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka Extra a ďalej sa uvádza bod 1
- vedenie / zmena bežného účtu s uvedením presného čísla účtu bankou pre majiteľa a ďalej podľa
bodu 2 je v zmluve uvedené poskytnutie elektronických služieb k účtu a podľa bodu 3 vydanie
platobnej karty. Podľa článku I bod 4 sa uvádza poskytnutie povoleného prečerpania po splnení
podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, nahradenie zmluvy ,

predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k
účtu. Podľa tohto bodu 4 je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola
dohoda o poskytnutí povoleného prečerpania po splnení podmienok, tak ako sú uvedené v obchodných
podmienkach. Na základe tohto možno konštatovať, že v zmluve nie sú špecifikované podmienky ,
ktoré má splniť žalovaný aby mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie, taktiež nebol predložený
žiaden listinný doklad a zmluva o tom, že žalovaný splnil tieto podmienky pre poskytnutie povoleného

prečerpania a teda z ničoho nevyplýva, že mu banka povolené prečerpane poskytla. Predmetom
konaniajenárok, ktorý podľažalobcuvznikolpodľaplnenia zozmluvy obežnomúčte,ato nazáklade
poskytnutého povoleného prečerpania, ktoré žalovaný prekročil, a tak žalobcovi vzniklo právo nazaplatenie žalovanej sumy 161,74 eur. Súd je viazaný skutkovým vymedzením žalobného návrhu,
a tak pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že nebolo preukázané poskytnutie povoleného
prečerpania žalovanému. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že pri povolenom prečerpaní

podľa § 710 Obchodného zákonníka sa práva a povinnosti spravujú podľa zmluvy o úvere § 497
a nasl. Na základe predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v tomto prípade je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy a podľa tohto znenia zákona je jednoznačne v § 4 ods. 1 uvedené, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V konaní nebol predložený žiaden

listinný dôkaz, na základe ktorého by súd mohol konštatovať uzavretie písomnej zmluvy medzi SLSP
a.s. a žalovaným o povolenom prečerpaní, tak ako tvrdil žalobca . V tomto prípade nie je možné ani
aplikovať ustanovenie § 4 ods. 3 o platnosti zmluvy , ak bol poskytnutý spotrebiteľský úver, pretože
tento sa vzťahuje len na nesplnenie podmienok podľa odseku 2, ale písomná forma zmluvy je
uvedenáv § 4ods.1 zákonaospotrebiteľskýchúveroch. Ďalej súd poukazuje nalistinuoodstúpení
od zmluvy zo dňa 23.7.2011 , ktorú SLSP a.s. poslala žalovanému a kde sa výslovne konštatuje, že

SLSP a.s. ako banka odstupuje od zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému účet a
je uvedené totožné číslo účtu ako na predloženej zmluve o poskytnutí balíka produktov a služieb
zo dňa 18.6.2009 , ale v odstúpení sa ďalej konštatuje aj odstúpenie od zmluvy, na základe ktorej
bolo poskytnuté povolené prečerpanie k účtu. Súd teda konštatuje, že samotná SLSP a.s v odstúpení
od zmluvy odstupovala od dvoch zmlúv, a to jednak od zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý účet

a taktiež odstupovala aj o d zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie.
Aj z tohto odstúpenia vyplýva, že zmluva o bežnom účte v predmete nemala aj poskytnutie
povoleného prečerpania, tak ako to tvrdil žalobca. Pretože žalobca svoj nárok jednoznačne skutkovo
odôvodnil plnením zo zmluvy zo dňa 18.6.2009 o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické
osoby, ktorá bola uzavretá medzi SLSP a.s. a žalovaným a je zrejmé, že na základe tejto zmluvy mu

nárok, ktorý odôvodňoval povoleným prečerpaním, nevznikol a nebola predložená riadna písomná
zmluva o povolenom prečerpaní , tak súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Okresný súd preskúmal Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 8.9.2014, č. 0935/2013/CE
zo dňa 27.9.2013, oznámenia o postúpení zo dňa 11.10.2013 a 25.9.2014.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania , aj keď mal vo veci plný úspech, ale žalovaný

nepodal návrh podľa § 151 ods.1 OSP, aby mu boli trovy konania priznané a tieto mu v konaní
ani nevznikli.
Podľa § 115 a) ods. 2 OSP, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný
spor, pretože predmet konania neprevyšoval sumu 1.000,- eur.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť
tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatňovanú pohľadávku. Vo svojom odvolaní
poukazoval na to, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a má za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvádzal, že

právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb zo
dňa 18.6.2009. Na základe tejto zmluvy banka poskytla žalovanému povolené prečerpanie v zmysle
bodu 4 zmluvy, nakoľko žalovaný splnil podmienky pre takéto prečerpanie. Súd nesprávne vyhodnotil,
že žalobca na preukázanie svojho nároku bol povinný predložiť ďalšiu zmluvu o poskytnutí povoleného
prečerpania žalovanému bankou. Banka a žalovaný neuzavreli takúto zmluvu, povolené prečerpanie

bolo žalovanému bankou poskytnuté titulom zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb zo dňa
18.6.2009 po splnení podmienok stanovených bankou. Argumentácia súdu, že tieto podmienky nie
sú špecifikované v tejto zmluve, nie je správna. V bode 4 zmluvy sa uvádza, že banka poskytne
žalovanému povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky
pre poskytnutie Úverov a povolených Prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných

od 1.7.2007. V bode 2. čl. II zmluvy je uvedené, že majiteľ účtu vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami
zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorými sú Všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou s účinnosťou 01.08.2002. Žalovaný predmetnú zmluvu podpísal, a teda
prejavil súhlas s jej znením, vrátane všetkých jej súčastí. V spomenutých obchodných podmienkach sú
špecifikované podmienky, ktoré mal žalovaný splniť pre poskytnutie povoleného prečerpania bankou.

Ďalej uvádzal, že preukázal svoje tvrdenie o poskytnutí povoleného prečerpania bankou žalovanému,
predložením listinného dôkazu: výpis z účtu za obdobie od 18.06.2009 do 25.07.2011, z ktorého je
zrejmé, že už dňa 29.10.2009 žalovaný využil možnosť prečerpať finančné prostriedky, nakoľko zostatok
na jeho účte k tomuto dámu bol mínus 95,55 eur. Z výpisu je zrejmé, že v období od 18.06.2009 do25.07.2011 žalovaný vložil na svoj účet finančné prostriedky v celkovej výške plus 2.934,78 eur a v
danomobdobívybralzosvojhoúčtufinančnéprostriedkyvcelkovejsumemínus3.096,52eur.Vzhľadom
k tomu, že žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, došlo k preklopeniu povoleného prečerpania na

nepovolené, v dôsledku čoho odstúpil od zmluvy.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov vzniknutých pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho
konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie písomne nevyjadril.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a zák. č.

161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci

samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13.Právnyvzťahzaloženýzmluvouobežnomúčtemedzistranamisporujeobčianskoprávnymvzťahom.
Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, kde niet pochýb o tom, že
právny predchodca žalobcu je bankou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky. So

žalovanýmkonalakofyzickouosobou,nieosobou,ktorábykonalapriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu súd
prvej inštancie správne na vzťah strán sporu aplikoval predpisy občianskoprávne.

14. Okresný súd vykonaným dokazovaním správne dospel k záveru, že v predmetnej zmluve nie

sú špecifikované podmienky, ktoré je potrebné splniť zo strany žalovaného, aby mu bolo poskytnuté
povolené prečerpanie. Žalobcom nebol predložený žiaden dôkazný prostriedok preukazujúci splnenie
podmienok pre poskytnutie povoleného prečerpania a to, že mu banka povolené prečerpanie poskytla.
Poskytnutie povoleného prečerpania je v zásade úverom a okresný súd správne poukázal na potrebnú
aplikáciu ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na predmetný právny vzťah. Z

ustanovení citovaného zákona vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná a musí obsahovať zákonné náležitosti.

15. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdil ako vecne správny.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v predmetnom odvolacom konaní úspešný, avšak vznik trov

odvolacieho konania na strane žalovaného nebol preukázaný a z toho dôvodu odvolací súd žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)