Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/95/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606203215
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5606203215.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcov v 1. rade A. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., A.
XXXX, P.R. X. Č.. XX, XXXX Z., O. F., v 2. rade M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. A. Ú. XX, Z., O. F.,
žalobcovia právne zastúpení JUDr. Ladislavom Pirovitsom, advokátom so sídlom Ľ. Štúra 29, Kráľovský
Chlmec, proti žalovaným v 1. rade I. D., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N. XXXX/XX, F., v 2. rade
O. U., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/X, U. O.Á. - A. (právna nástupkyňa žalovanej O. O.,

rod. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. 05. 06. 2014), v 3. rade L.. L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.. M.
XXXX/X, U. O., žalovaní v 1. až 3. rade právni nástupcovia pôvodnej žalovanej Š. Š., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX), v 4. rade V. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, N., v 5. rade A.. W.. R. Č., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, N. L. - F., v 6. rade R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX,
N. L. - F., v 7. rade O.. Š. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX, Y., Č. F., v 8. rade G. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. XX, N., v 9. rade O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.Á. Y. X, N., žalovaní v 4. až 9. rade
právne zastúpení JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, v

konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 06. 2006 a písomne doplnenou dňa 03. 08. 2006 sa
žalobcovia pôvodne domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. W. W. ako lesné pozemky o výmere 7 695 m2,

parcela registra KN-E č. 300/21, lesné pozemky o výmere 1 091 m2, parcela registra KN-E č. 300/22,
lesné pozemky o výmere 366 296 m2, parcela registra KN-E č. 300/921 a lesné pozemky o výmere 112
045 m2, parcela registra KN-E č. 326/21, v podiele podľa pozemno-knižnej vložky č. 745, k. ú. W. pod
B5d) 22/75 - iny k celku, patria do dedičstva po poručiteľovi H. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého dňa
23. 03. 1972 a po poručiteľke W.. F. H., rod. M. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa 08. 06. 1998.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú právnymi nástupcami po nebohej W.. F. H., ktorá bola manželkou a

dedičkou nebohého W.. H. F.. Menovaná nemala potomkov a nakoľko sa žalobcovia starali o ňu aj
jej majetok, závetom zo dňa 17. 05. 1996 sa stali jej dedičmi. Po jej smrti z
úradných a majetkových výpisov a z dobových listín zistili, že H. F. bol podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnostízapísanýchvpozemno-knižnejvložkeč.745,k.ú.W.D.atompč.326/4,hora,potok,cesta
a neužitočnosť Lénárdková, Vráta , Beniková, Uhlište a Javorina vo výmere 18 jutár a 1032 siah; mpč.
300.3001.302/b/1, hora smrekovica o výmere 38,00022 ha a mpč. 300.3001.302/b/2, hora smrekovica

vovýmere1162m2,vpodiele22/75-inykcelku.Predmetnýmnehnuteľnostiamzodpovedástavkatastra
nehnuteľností zapísaný na LV č. XXX, k. ú. W.Ä. W., v prospech (pôvodne) žalovaných v 1. až 7. rade.
Títo tak získali do vlastníctva aj tú časť spoluvlastníckeho podielu, ktorá patrila do dedičstva po nebohomH. F., ktorú nadobudol spolu s ostatnými súrodencami ako pozostalosť po svojej nebohej matke O. A..
Tento stav bol ustálený po uskutočnení ROEP zápisom č. Z 2472/99 na základe rozhodnutia Okresného
úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 09. 1999, č. OU 19/96-99-ROEP. Na výzvu súčasným

spoluvlastníkom im písomne odpovedala len Š. Š.Š. (pôvodne žalovaná v 1. rade), ktorá oznámila,
že sporné nehnuteľnosti boli skonfiškované a tieto jej boli vydané rozhodnutím Pozemkového úradu v
Liptovskom Mikuláši č. j. 491-1381/94. Následne darovacou zmluvou podľa dohody v rodine rozdelila
tieto nehnuteľnosti potomkom matky O. Č., rod. F., sestre H. F.. Nakoľko nedošlo k dohode, žalobcovia
si uplatnili svoj nárok na súde, pričom zdôraznili, že sa požadovaného určenia nedomáhajú na základe

zákona č. 229/1991 Zb., ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

3. V priebehu konania žalobcovia požiadali o zmenu žaloby (č. l. 216), o čom súd rozhodol uznesením
zo dňa 08. 12. 2011, č. k. 4C/95/2006 - 303 tak, predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosti
zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na LV č. XXX, k. ú. W. W. ako
lesné pozemky o výmere 7 695 m2, parcela registra KN-E č. 300/21, na LV č. XXX, k. ú. W. W. ako

lesné pozemky o výmere 1 091 m2, parcela registra KN-E č. 300/22, na LV č. XXX, k. ú. W. W. ako lesné
pozemky o výmere 366 296 m2, parcela registra KN-E č. 300/921 a lesné pozemky o výmere 112 045
m2, parcela registra KN-E č. 326/21, v podiele podľa pozemno-knižnej vložky č. 745, k. ú. W.D. pod B5d)
22/75 - iny k celku, patria do dedičstva po poručiteľovi H. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého dňa 23. 03.
1972 a po poručiteľke W.. F. H., rod. M. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa 08. 06. 1998.

4.RozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášzodňa24.01.2012,č.k.4C/95/2006-363súdžalobu
o určenie, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na
LV č. XXX, k. ú. W. W. ako lesné pozemky o výmere 7 695 m2, parcela registra KN-E č. 300/21, na LV č.
XXX, k. ú. W. W. ako lesné pozemky o výmere 1 091 m2, parcela registra KN-E č. 300/22, na LV č. XXX,

k. ú. W. W. ako lesné pozemky o výmere 366 296 m2, parcela registra KN-E č. 300/921 a lesné pozemky
o výmere 112 045 m2, parcela registra KN-E č. 326/21, v podiele podľa pozemno-knižnej vložky č. 745,
k. ú. W. pod B5d) 22/75 - iny k celku, patria do dedičstva po poručiteľovi H. F., nar. XX. XX. XXXX,
zomrelého dňa 23. 03. 1972 zamietol. Vo zvyšnej časti konanie zastavil, priznal žalovaným v 2. až 7.
rade náhradu trov konania a právnym nástupcom žalovanej v 1. rade náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením
zo dňa 30. 11. 2012, č. k. 8Co/188/2012 - 413 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolací súd skonštatoval, že preskúmaním obsahu spisového materiálu nezistil,
že by žalobcovia čo i len sčasti výslovne zobrali žalobu späť a že žalovaní s takýmto čiastočným

späťvzatím súhlasili. Táto skutočnosť je sama o sebe dostatočným dôvodom pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietky žalobcov, že súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou zavŕšenia a
nadobudnutia veci štátom, odvolací súd poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 120/2003 (správne má byť sp. zn. 4Cdo 123/2003) týkajúce
sa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR, podľa ktorého výmery, prídelové listiny (verejné listiny)

vydávané podľa spomínaného nariadenia a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. n. SNR boli a aj v
súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve pridelencov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými
listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladu schopné,
museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné, pričom všeobecné súdy nie so oprávnené skúmať
ich platnosť či zákonnosť mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o

akty nulitné a či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. Pri kategórii aktov, ktoré sú len
vecne chybné alebo nezákonné, platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom
opravné alebo zrušené a musia byť považované za bezchybné. Odvolací súd skonštatoval, že bude
povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť otázku toho, či došlo k odňatiu vlastníctva právnym
predchodcom žalobcov zákonne a v nadväznosti na uvedené aj bude skúmať opätovne platnosť dohody

o vydaní nehnuteľnosti.

6. Právny zástupca žalobcov v priebehu konania tvrdil, že konfiškácia sporných nehnuteľností nikdy
nebola zavŕšená, nakoľko tieto neboli zapísané v prospech štátu v pozemkovej knihe, tak ako to
bolo obvyklé a podľa vtedajších právnych predpisov. V rozhodnom období platil intabulačný princíp,

pričom tento bol prelomený až tzv. stredným Občianskych zákonníkom, podľa ktorého ku zmene
vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou. Poznámka v záhlaví vložky nie je riadnym zápisom. V
konaní žalobcovia predložili pozemno-knižnú vložku č. 746, z ktorej vyplýva, že konfiškácia bola v nej
zapísaná, pričom takáto adresná a určitá konfiškácia nebola vyznačená na pozemno-knižnej vložke č.745. Právny zástupca uviedol, že na základe uvedeného sporné nehnuteľností boli voľné, vo vlastníctve,
resp. spoluvlastníctve fyzických osôb a právny predchodca žalobcov bol tak v čase svojej smrti ich
vlastníkom. Túto skutočnosť majú potvrdzovať aj v konaní predložené súkromné listy, podľa ktorých boli

sporné nehnuteľnosti v prenájme a vlastníctve súkromných osôb, nie štátu. Pôvodne žalovaná v 1. rade
Š. Š.P., rod. Č. bola oprávnenou osobou na vydanie veci len v podiele 9/75-ín k celku. Zdôraznil, že táto
nebola súrodencom oprávnenej M. F., W.. I. F. ani H. F., ani neterou týchto osôb, pričom aj v prípade
reštitučného nároku by jej nevznikol nárok na vydanie ďalších podielov. Nadobudla tak podiely, na ktoré
nemala zákonný nárok, či už podľa zákona o pôde alebo v rámci ROEP. Podľa právneho zástupcu bolo

minimálne morálnou povinnosťou Š. Š. podiely inak pôvodne patriace žalobcom, prerozdeliť. Zároveň
poukázalnaneurčitosťrozhodnutiakonfiškačnejkomisie.Rozsahskonfiškovanéhomajetkubolneurčitý,
pričom pôvodnému spoluvlastníkovi nebolo ani oznámené, že došlo k zákonného odňatiu jeho podielu,
čím bolo zmarené jeho právo na opravné prostriedky. Podľa žalobcov je Dohoda o vydaní nehnuteľností
zo dňa 04. 10. 1994, uzavretá medzi pôvodnou žalovanou v 1. rade a Severoslovenskými lesmi, š.
p. Žilina, odštepný lesný závod Ružomberok, nulitným aktom. Poukázal na to, že v pripojenom spise

Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš sa nenachádza uplatnenie reštitučného nároku zo strany U.
Č., ktorý listom zo dňa 02. 10. 1994 zobral svoj reštitučný nárok späť, zo strany A.. W.. R. Č., R. Z.,
F.. G., O.. Š. G. V. G. B., F.. G.. O tom že títo si nárok neuplatnili v lehote do 31. 12. 1992 svedčí aj
samotná dohoda o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 20. 07. 1994, pričom ako účastníci sa za záhadných
okolností označení až v samotnom rozhodnutí, ktoré sa na predmetnú dohodu odvoláva. Pokiaľ ide o

žalovanými tvrdené vydržanie sporných nehnuteľností, tak z hľadiska posúdenia dobromyseľnosti a v
zásade dobrých mravov, žalobcovia považujú za dôležitý práve spomínaný list prof. U. Č.. Uviedol, že
predmetnou žalobou žalobcovia neriešia krivdu minulosti, ale tie krivdy, ktoré spôsobili žalovaní po roku
1992.

7. Právny zástupca žalovaných v 4. až 9. rade navrhol žalobu zamietnuť. V priebehu konania poukazoval
na to, že pre rozhodnutie v tejto veci nie je právne významné, či žalovaní nadobudli viac právo ako
im patrilo na základe reštitúcie, ale to, či právni predchodcovia žalobcov boli v čase smrti vlastníkmi
spornýchnehnuteľnostíalebonie.Majetokbolskonfiškovaný,čímH.F.,M.F.,I.F.aO.Č.I.akotítoprávni
predchodcovia, stratili vlastníctvo. Sporné nehnuteľnosti pritom nikdy neboli vyňaté z konfiškácie, ako

to vyplýva z pozemno-knižnej vložky č. 746 vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom M. A.C., ktorý nebol
osobou maďarskej národnosti. Poukázal na to, že podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR,
prešlo vlastnícke právo na Československý štát s okamžitou platnosťou a to účinnosťou nariadenia, a nie
až na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie, ktoré je len deklaratórnym rozhodnutím. Intabulačný
princíp platil len pri zmluvných prevodoch. Zároveň, predmetom konfiškácie bol les, ktorý mohol byť

len vo vlastníctve štátu. Pre nadobudnutie vlastníctva štátom nebolo rozhodujúce, či boli skonfiškované
nehnuteľnosti niekomu pridelené. V roku 1972 teda nemohli byť sporné nehnuteľnosti predmetom
dedičstva, lebo patrili štátu. Aj keby bola dohoda o vydaní nehnuteľnosti neplatná, neznamená to,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nakoľko pre nadobudnutie dedičstva je rozhodujúci stav v čase
smrti poručiteľa. V prípade, ak by súd z nejakých dôvodov ustálil, že dohoda o vydaní nehnuteľnosti je

neplatným aktom, právny zástupca žalovaných poukázal na to, že aj v takom prípade by sa pôvodne
žalovaná v 1. rade stala vlastníčkou sporných nehnuteľností titulom vydržania. Zdôraznil, že tento
argument má slúžiť ako podporná skutočnosť na riadne nadobudnutie vlastníctva žalovanými ktorí boli
bezpochyby dobromyseľní, nakoľko mali vedomosť o tom, že tieto nadobudli na základe rozhodnutia
štátneho orgánu.

8. Nakoľko pôvodne žalovaná v 1. rade Š. Š. v priebehu konania zomrela súd podľa výsledku dedičského
konania skončeného osvedčením o dedičstve zo dňa 15. 10. 2010, č. k. 6D/654/2010
- 69, Dnot 157/2010 pokračoval v konaní s jej dedičmi, žalovanými v 1. až 3. rade. Žalovaný v 3. rade
vypovedal, že podľa nariadenia č. 104/195 Sb. n. SNR sa konfiškoval všetok majetok bez ohľadu na to, či

bol zapísaný v pozemno-knižnej vložke alebo nie, Konfiškačná komisia nekonkretizovala konfiškovaný
majetok. Všetci štyria vlastníci, M. F., I. F., H. F. aj O. Č. boli maďarskej národnosti. Žalovaný v 3. rade
ako jediný z rodiny udržiaval vzťahy s rodinou F., kde nikdy nebola reč o sporných lesoch, lebo vedeli, že
tieto boli skonfiškované. Š. Š. pomáhal pri uplatnení reštitučného nároku. V tom čase ešte nebohá H. F.,
rod. P. M. žila a aj keby si uplatnila reštitučný nárok, neuspela by, nakoľko nespĺňala podmienku štátneho

občianstva ako ani trvalého pobytu. Dôvod, pre ktorý U. Č. zobral späť svoj reštitučný nárok bol ten, že
V.F. aj U. Č. si uplatnili reštitučný nárok na poľnohospodársku pôdu, pričom Š. Š.P. a deti U. G. na lesy
(rodokmeň rodiny na č. l. 295). Predmetné lesy sa nachádzajú na začiatku Demänovskej Doliny smerom
od auto-campingu po ľadovú jaskyňu, ich prevažná časť v národnom parku, kde nie je možná ťažba a aniiné zásahy do nich, preto má za to, že žalobcovia ani nevedia, čo chcú dediť. Na poslednom pojednávaní
žalovaný v 3. rade uviedol, že dva roky opatroval tetu v Budapešti, pričom táto mu prisľúbila,
že v prípade opatrovania do jej smrti, on zdedí majetok aj v Maďarsku. Nakoľko sa však pre nezhody

žalovaný v 3. rade z Maďarska odsťahoval a tetu doopatrovali žalobcovia, právom im prináleží majetok
po tejto ich príbuznej. Preto si ani oni nenárokovali ich majetok, pričom má za to, že ani žalobcovia, ktoré
sú pre jeho rodinu absolútne cudzími osobami, nemôžu mať právo na ich rodinné dedičstvo.

9. Z pozemno-knižnej vložky č. 745, k. ú. W. vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľností parcela č. 326/b/1

a č. 300.301.302/b boli O.F. Č., rod. F. s podielom 9/75 - ín, M. F. s podielom 22/75 - ín, I. F. s podielom
22/75 - ín a H. F. s podielom 22/75 - ín.

10. Rozhodnutím konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Liptovskom Svätom
Mikuláši zo dňa 05. 09. 1946, č. Kom: 378/46-II/XII, č. ONV: 16370/1946 komisia podľa § 1 ods.
2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR rozhodla, Ž.I. M. F., W.. I. F. a H. F. sú osobami, ktoré treba

považovať podľa § 1 ods. 1 písm. b) nariadenia v znení čl. I. nariadenia č. 64/1946
Sb. n SNR za osoby maďarskej národnosti a preto sa na nich vzťahujú ustanovenia o konfiškácií
pôdohospodárskeho majetku. Komisia zároveň rozhodla, že O. Y.Á., rod. F. je taktiež takou osobou
a vzťahujú sa na ňu predmetné ustanovenia o konfiškácii, avšak podľa čl. I. ods. 11 nariadenia sa
jej nekonfiškuje pôdohospodársky majetok do výmere 50 ha z dôvodu, že reslovakizovala v zmysle

vyhlášky Povereníctva vnútra č. 20 000/I-IV/1-1946 zo dňa 17. 06. 1946. Na základe uvedeného
rozhodnutia sa považuje pôdohospodársky majetok na území Slovenska v rozsahu podľa § 2 nariadenia
č. 104/1945 Sb. n. SNR vo vlastníctve vyššie označených vlastníkov za skonfiškovaný dňom 01. 03.
1945, O. Y., rod. F. však len nad výmeru 50 ha. Z rozhodnutia zároveň vyplýva, že podľa § 1 ods.
7 nariadenia v znení čl. I. ods. 10 nariadenia č. 64/1946 Sb.

n. SNR proti tomuto rozhodnutiu sa sťažnosť na Najvyšší správny súd nepripúšťa. O predmetnom
rozhodnutí sa upovedomujú Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“, odbor
I. až V. v Bratislave, Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „A“, odbor VIII. v
Bratislave, Povereníctvo vnútra, odbor III/2 v Bratislave, Osídlovací úrad v Bratislave, Správa majetkov
pre pozemkovú reformu v Bratislave, Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Turčianskom Svätom

Martine, Okresný národný výbor v Liptovskom Svätom Mikuláši, Miestny národný výbor v Demänovej,
Daňový úrad v Liptovskom Svätom Mikuláši, Daňová správa v Liptovskom Svätom Mikuláši, Katastrálny
meračský úrad v Liptovskom Svätom Mikuláši a štyria spoluvlastníci. Medzi stranami nebolo sporné to,
že konfiškácia nebola zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. 745, k. ú. W..

11.ZozápisnicePovereníctvapôdohospodárstvaapozemkovejreformy-sekcia„B“zodňa 05.11.1948
(č. l. 243) vyplýva, že bol odovzdaný lesný majetok do držby a úžitku „Skupine býv. urb. M. W. a spol. v
Demänovej“, ktorý bol rozhodnutím konfiškačnej komisie v Liptovskom Svätom Mikuláši skonfiškovaný
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení vyhlášky č. 1/1948 Sb. n. SNR zo dňa 05. 09. 1948,

č. Kom: 378/48-II/XII a kom: 380/46-II/XIII.

12. Zo zápisu o prejednaní dedičstva zo dňa 23. 05. 1972, č. Kjő 242/1972/2 (č. l. 182) mal súd za
preukázané, že pôvodný pozemno-knižný vlastník H. F. zomrel 23. 03. 1972 v
Budapešti , pričom jedinou dedičkou bola jeho pozostalá manželka W.. F. H., rod. M.

P.. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04. 07. 1972.

13. Podľa zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 27. 08. 1998, č. 1427/Kjő: 386/1998/3 (č. l. 190) W..
F. H. zomrela dňa 08. 06. 1998 a dedičstvo poručiteľky, ktorá nemala známych zákonných dedičov, bolo
odovzdané na základe dedičskej zmluvy žalobcom v 1. a 2. rade, každému v podiele 1 - ice. Dedičskú

dohodu uzatvorila poručiteľka so žalobcami dňa 06. 10. 1997 (č. l. 14).

14. Pred smrťou W.. F. H. bola dňa 20. 07. 1994 uzatvorená Dohoda o vydaní nehnuteľnosti (č. l.
237) medzi oprávnenými osobami podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku Š. Š., rod. Č. a U. Č. a

povinnouosobouSeveroslovenskélesy,š.p.Žilina,odštepnýzávodRužomberok.Predmetnoudohodou
boli oprávneným osobám vydané nehnuteľnosti podľa pozemno-knižných údajov a to podľa pozemno-
knižnej vložky č. 745, k. ú. W., hora o výmere 366 776 m2, parcela č. 300.301.302/
b a hora o výmere 107 201 m2, parcela č. 326/b/1, v spoluvlastníckom podiele 66/75 - ín. V článku III.dohody boli ako pôvodní vlastníci označení M. F., W.. I. F. a H. F., každý v podiele 22/75
- in. V ten istý deň bola uzatvorená dohoda medzi povinnou osobou a oprávnenými osobami, U. Č.O.,
Š. Š., A.. W.. R. Č., R. Z., O.. Š. G. a G. B. o vydaní spoluvlastníckeho podielu 9/75 -

ín, pôvodným vlastníkom ktorých bola O. Č., rod. F. (č. l. 239). Dňa 03. 10. 1994 doručil prof.
U. Č. Pozemkovému úradu Liptovský Mikuláš žiadosť o späťvzatie reštitučného nároku. Následne dňa
04. 10. 1994 oprávnená osoba Š. Š. uzatvorila s povinnou osobou Severoslovenské lesy, š. p. Žilina,
odštepný závod Ružomberok novú dohodu o vydaní vyššie označených nehnuteľností v podiele 66/75
- ín (č. l. 235).

15. Rozhodnutím Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 10. 1994, č. j. 491-1381/94 (č. l.
233) podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. schválil dohodu o vydaní nehnuteľností zo dňa 04. 10.
1994, čím bolo priznané Š. Š. vlastníctvo k vyššie označeným nehnuteľnostiam v podiele 66/75 - ín.
Pozemkový úrad Liptovský Mikuláš rozhodnutím zo dňa 14. 12. 1994, č. j. 518-1567/94 (č. l. 230) schválil
aj dohodu o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 20. 07. 1994, čím bolo priznané vlastníctvo Š. Š. v podiele

9/300, U. Č. v podiele 9/300, A.. W.. R. Č. v podiele 9/300, R. Z. v podiele 9/600, O.. Š. G. v podiele
9/1200 a G. B. v podiele 9/1200.

16. Zo správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zo dňa 06. 12. 2011
(č. l. 268) vyplýva, že po zápise vyššie označených rozhodnutí Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš

boli založené listy vlastníctva č. XXX a č. XXX, k. ú. W.. Následne boli tieto listy vlastníctva zrušené v
dôsledku zápisu ROEP v katastrálnom území W. W.. Bol založený LV č. XXX, k. ú. W. W., na ktorom je
podľa identifikácie zapísaná pozemno-knižná parcela č. 326/b/1 vedenej v pozemno-knižnej vložke č.
745 a potom na LV č. XXX. Pri zápise ROEP bol zrušený aj LV č. XXX, k. ú. W. a bol založený LV. č.
XXX, k. ú. W. W.. Správny orgán súdu doručil identifikáciu parciel (č. l. 273 a 279), podľa ktorých parcely

zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 745 zodpovedajú stavu v katastri nehnuteľností.

17. V priebehu konania došlo k zmene v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho žalobcovia opätovne
zmenili žalobu, o prípustnosti čoho rozhodol súd uznesením zo dňa 15. 06. 2015, č. k.
4C/95/2006 - 492 tak, že súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV. č. XXX, k. ú. W. W.

ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2, parcela registra KN-C č. 2957/9, zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 367 m2, parcela registra KN-C č. 2957/10, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
41 m2, parcela registra KN-C č. 2957/204, ostatné plochy vo výmere 732 m2, parcela registra
KN-C č. 2957/205, ostatné plochy vo výmere 5 458 m2, parcela registra KN-C č. 2957/207, zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 11 m2, parcela registra KN-C č. 2957/210 a trvalé trávne porasty o výmere

15 m2, parcela registra KN-C č. 2957/213; na LV č. XXX, k. ú. W. W. ako lesné pozemky vo výmere 1
091 m2, parcela registra KN-E č. 300/22; na LV č. XXX, k. ú. W. W. ako ostatné plochy o výmere 4 810
m2, parcela registra KN-C č. 2957/203, lesné pozemky vo výmere 361 486 m2, parcela registra KN-E
č. 300/921 a lesné pozemky vo výmere 112 045 m2, parcela registra KN-E č. 326/21, v podiele podľa
pozemno-knižnej vložky č. 745, k. ú. W., pod B5d) 22/75 -ín k celku patria do dedičstva po poručiteľke

W.. F. H., rod. M. P., nar. XX. XX. XXXX a zomr. 08. 06. 1998, právom nebohého poručiteľa H. F., nar.
XX. XX. XXXX, zomr. 23. 03. 1972.

18. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa § 137 písm. c) C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujme nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

21. V prejednávanej veci bol celkovo tri krát zrušený rozsudok tunajšieho súdu, pričom po poslednom
zrušení rozhodnutia odvolacím súdom zostalo sporné to, či došlo k odňatiu vlastníctva právnym

predchodcom žalobcov zákonne a v nadväznosti na to je potrebné sa vysporiadať aj s otázkou platnosti
dohody o vydaní nehnuteľnosti.22. Medzi stranami nebolo sporné to, že rozhodnutím konfiškačnej komisie zo dňa 05.
09. 1946 došlo ku konfiškácií sporných nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkom bol právny predchodca
žalobcov. V zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 01. 07. 2005,

sp. zn. 4Cdo 123/2003, na ktorý poukázal odvolací súd, nie je tunajší súd oprávnený skúmať vecnú
správnosť rozhodnutia konfiškačnej komisie, ale je potrebné skúmať to, či nejde o nulitný akt a či
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 7
nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení nariadenia č. 64/1946

Sb. n. SNR, súd konštatuje, že o konfiškácii majetku rozhodla komisia s právomocou zverenou týmto
ustanovením. Nulitným aktom je pritom akt, ktorý nebol vydaný oprávnenou osobou z moci zverenou
mu právnym predpisom, čiže orgánom bez právomoci konať a rozhodovať v tej ktorej veci. Len
konfiškačná komisia mohla rozhodnúť o konfiškácii, resp. o vylúčení konfiškácie majetku. Skutočnosť,
že rozhodnutie konfiškačnej komisie nie je nulitným aktom nakoniec preukazuje aj tá skutočnosť, že
z tohto rozhodnutia vychádzalo aj Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, zriadené

nariadením č. 1/1945 Sb. n. SNR o zriadení ústredných úradov (čomu dnes zodpovedá ministerstvo),
vo svojej zápisnici zo dňa 05. 11. 1948 (ods. 11 tohto odôvodnenia). Pre úplnosť súd uvádza, že
rozhodnutie konfiškačnej komisie by bolo nulitným aktom aj v prípade, ak by bolo síce vydané orgánom
s právomocou, ale bolo by adresované osobe, ktorá v tom čase už nežila (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 01. 03. 2002, sp. zn. 3Cdo/21/2000), avšak v prejednávanej veci nejde o

tentoprípad.Zustanovenia§1ods.10nariadeniavyplýva,žerozhodnutiekonfiškačnejkomisiemalolen
deklaratórnu povahu a ku konfiškácii v prospech štátu došlo dňom nadobudnutia účinnosti spomínaného
nariadenia. Zo žiadneho ustanovenia tohto nariadenia zároveň nevyplýva povinnosť komisie doručovať
svoje rozhodnutie vlastníkom. Prípadné nedoručenie rozhodnutia konfiškačnej komisie osobe, ktorej sa
týka, nemá za následok ničotnosť, nulitu konfiškačného rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietky žalobcov, že

rozhodnutie konfiškačnej komisie je neurčité, a nevykonateľné, nakoľko v ňom nie je vymedzený rozsah
majetku súd poukazuje na to, že Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. bola vyslovená
všeobecná zásada, že za konfiškovaný majetok treba považovať celý majetok osoby, a preto nebolo
potrebné označovať konkrétne nehnuteľnosti podľa pozemno-knižného stavu.

23. Konfiškácia majetku právneho predchodcu žalobcov nebola zapísaná v pozemkovej knihe. Do
31. 12. 1950, t. j. aj v čase predmetnej konfiškácie, sa vlastníctvo nehnuteľností zapisovalo do
pozemkovej knihy. Právny poriadok v tom čase poznal dva druhy pozemkovo-knižných zápisov a bol
vklad (intabulácia) a záznam (prenotácia). Vklad do pozemkovej knihy mal konštitutívny charakter,
čiže vkladom právo vznikalo alebo zanikalo. Vlastníkom mohol byť teda spravidla len ten, kto bol

v pozemkovej knihe za vlastníka zapísaný. Z tohto všeobecného pravidla však existovali výnimky
pri vydržaní, dedení, dražbe a nadobudnutí nehnuteľnosti mocenským aktom štátu (bližšie v Nástin
súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, II. prepracované vydanie Doc. Dr.
Vladimír Fajnor a Dr. Adolf Záturecký). V prejednávanej veci teda súd konštatuje, že aj napriek tomu,
že konfiškácia nebola zapísaná do pozemkovej knihy, vlastníctvo ku konfiškovaným nehnuteľnostiam

došlo na základe mocenského aktu, t. j. nariadenia Slovenskej národnej rady, na štát.

24. Dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre určenie predmetu
dedičstva ako aj určenie okruhu dedičov. Pre zistenie poručiteľovho majetku je rozhodujúci stav, aký
tu bol v čase jeho smrti. Vzhľadom na predmet tohto konania bolo preto potrebné ustáliť, či právny

predchodca žalobcov nebohý H. F. bol v čase svojej smrti, t. j. k 23. 03. 1972 vlastníkom sporných
nehnuteľností alebo nie. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sporné nehnuteľností
boli skonfiškované a vlastníctvo k nim prešlo v roku 1945 na štát, pričom v konaní nebolo tvrdené ani
preukázané, že by v období od 01. 03. 1945 do smrti právneho predchodcu žalobcov tieto boli prevedené
späť na H. F.V., resp. na inú fyzickú osobu. Nakoľko nehnuteľnosti boli vo vlastníctve štátu, v čase smrti

nemohli patriť do dedičstva po ňom.
25. Bez ohľadu na vyššie uvedený záver bol súd prvej inštancie podľa pokynu odvolacieho súdu povinný
savysporiadaťajsotázkouplatnostidohôdovydanínehnuteľností.Právomocakoajmiestnapríslušnosť
schvaľovať tieto dohody prináležala Pozemkovému úradu Liptovský Mikuláš, ktorý pri rozhodovaní
vychádzal z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona mohlo dôjsť k vydaniu len tej pôdy,
ktorá prešla na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom
uvedeným v § 6 ods. 1. Znamená to, že zákon č. 229/1991 Zb. vymedzuje časovo rozhodné obdobie,
kedy mali byť vydané rozhodnutia, na ktoré sa táto zákonná úprava vzťahuje a ktoré mohli byť zadodržania zákonných podmienok konvalidované spôsobom stanoveným zákonom v prípade uplatnenia
si nároku oprávnenými osobami. Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že konfiškačné rozhodnutie
bolo vydané pred 25. 02.1948, preto bola aplikácia tohto zákona absolútne vylúčená. Ako už súd uviedol,

právomoc schvaľovať predmetné dohody prináležala Pozemkovému úradu Liptovský Mikuláš, ktorého
správne rozhodnutia sú právoplatné a doposiaľ neboli zrušené ani zmenené. Nakoľko nejde o nulitné
akty, súd nie je oprávnený mimo správneho súdnictva preskúmať ich správnosť a zákonnosť.

26. Pre úplnosť súd uvádza, že hoci je predmetom konania určenie spoluvlastníctva právneho

predchodcu žalobcov ku dňu jeho smrti, z dôvodu účinkov ustanovených v § 217 ods. 1 C. s.
p., keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, by aj v prípade záveru, že
konfiškácia nebola zavŕšená a rozhodnutie konfiškačnej komisie by bolo nulitným aktom, došlo k
prekrytiu prípadného vlastníckeho práva v čase smrti H. F. vlastníckym právom žalovaných titulom
vydržania týchto nehnuteľností. S poukazom na právoplatné rozhodnutia Pozemkového úradu Liptovský
Mikuláš súd nemá pochybnosti o ich dobromyseľnom užívaní vecí ako svojich vlastných, pričom táto

držba nebola nikým rušená počas celej zákonnej vydržacej doby.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovaným, ktorí mali plný úspech
v konaní priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri rozhodovaní súd posudzoval aj to, či nie
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej strane nebola priznaná náhrada trov

konania, avšak nevzhliadol dôvod na postup podľa § 257 C. s. p. O výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v piatich vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.