Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/743/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203374
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214203374.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: G. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, C., o zaplatenie 716,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.2.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 716,04 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že

odporkyňa s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorila dňa
4.8.2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré
sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu
3.476,48 € (z toho dlžná istina 2.994,07 €, úrok z omeškania vo výške 482,21 €). Podaným návrhom
na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.3.2010 do 20.7.2011
v počte 17 a celkovej výške 716,04 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený
za obdobie od 21.3.2010 do 20.7.2011 vo výške 42,70 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 716,04 € od 21.7.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal v neprítomnosti
odporkyne, ktorá sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnila. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom
úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s doručenkou,

zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu
finančných transakcií a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom
a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 10.12.2009, navrhovateľ nadobudol od svojho
právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola

špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky bola odporkyňa
oboznámená právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 29.12.2009. Ako vyplynulo z prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 29.12.2009) bola odporkyňa v
omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 177 dní.Odporkyňasprávnympredchodcomnavrhovateľauzatvoriladňa4.8.2006zmluvuosplátkovomúvereč.
0212261093. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 1.526,92 € (46.000,- Sk),
ktorý sa zaviazala vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 42,12 € (1.269,- Sk) v období od 20.9.2006

do 20.7.2011. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 18,40 % ročne. RPMN bola zmluvnými stranami
ustálená vo výške 23,13 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporkyňa čerpala
úver v sume 1.526,92 € dňa 4.8.2006. Tento riadne a včas nesplácala. Titulom poskytnutého úveru
odporkyňa neuhradila žiadnu splátku. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 29.12.2009 evidoval právny
predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systéme pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere

v sume 3.476,48 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.994,07 € a úroku z omeškania vo
výške 482,41 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.3.2010
do 20.7.2011 v počte 17 a celkovej výške 716,04 €. Odporkyňa sa v priebehu konania
k podanému návrhu na začatie konania napriek výzve súdu nevyjadrila. Podľa § 497
Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru
je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto

určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste
sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona
alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa
§ 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena
v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V

prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporkyňa ako
dlžník uzavreli dňa 4.8.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212261093. Na základe tejto zmluvy bol
odporkyni poskytnutý úver vo výške 46.000,- Sk (1.526,92 €), ktorý sa odporkyňa zaviazala právnemu
predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 18,40 % ročne v

pravidelných mesačných splátkach vo výške 42,12 € v období od 20.9.2006 do 20.7.2011 (teda v 59
mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými stranami ustálená
vo výške 23,13 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporkyňa čerpala úver
v sume 1.528,92 € dňa 4.8.2006. Tento riadne a včas nesplácala, keď titulom úveru veriteľovi ničneuhradila. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 29.12.2009 evidoval právny predchodca navrhovateľa
v bankovom informačnom systéme pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 3.476,48 €, keď
navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenie splátok splatných v období od 20.3.2010 do

20.7.2011. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy
o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je

potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskehozákonníka(týkajúcesaspotrebiteľaaspotrebiteľskýchzmlúv). Sohľadomnatento

záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný
nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporkyni ako spotrebiteľovi,
keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014

Z. z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo
potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku
je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.
Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru,
že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná,

ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas
platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti
podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto

nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver

o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že

uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na

plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť

prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania. V prejednávanej veci z predloženého prehľadu finančných operácií mal
súd preukázané, že odporkyňa úver nikdy nesplácala. Nakoľko odporkyňa neuhradila riadne a včas
ani prvú splátku úveru splatnú dňa 20.9.2006, deň 21.12.2006 možno v zmysle citovaného ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda
za deň začatia plynutia premlčacej doby. Najneskôr od 21.12.2006 (teda uplynutím troch mesiacov od
splatnosti splátky splatnej dňa 20.9.2006) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo

zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho
zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.12.2009. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa
21.2.2014 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na
uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho
(aj keď premlčaného)nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie

dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako siedmich rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť
aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa

zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Hoci odporkyňa bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom
konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.