Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410010358
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6410010358.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 10. mája 2017, prejednal
odvolanie obžalovaného K. U., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 17.01.2017 sp.zn.
2T/93/2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. U. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomsúduprvéhostupňabolobžalovanýK.U.uznanýzavinnéhozprečinuublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 22.1.2009 v čase asi o 23.15 hod., viedol autobus značky Mercedes Benz, ev.č. R. XXX P., po ceste
III/0659 v obci Veľká Lehota tým spôsobom, že na rovnom úseku cesty za miestnou poštou nedodržal
bezpečný bočný odstup od chodkyne K. C., nar. XX.X.XXXX, ktorá kráčala po pravej krajnici vozovky

z jeho pohľadu a pravou prednou časťou autobusu ju zachytil, následkom čoho táto spadla na zem
a utrpela zranenia otras mozgu I. stupňa, pomliaždeniny brucha ťažkého stupňa, zlomeninu obidvoch
ramien lonovej kosti vľavo, zlomeninu sedacej kosti vľavo, zranenie močového mechúra, podkožný a
podkosticový krvný výron v ľavej spánkovo záhlavnej oblasti, ktoré si vyžiadali dobu práceneschopnosti
od 22.1.2009 do 1.1.2010.
Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere štyroch mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon
trestu podmienečne odložený s tým, že bola určená skúšobná doba na jeden rok.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie,
alternatívne oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko skutok
nie je trestným činom. V dôvodoch odvolania poukázal na nezákonnosť postupu súdu prvého stupňa,

ktoré jednotlivé alternatívy znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej dopravy nevyhodnotil
v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por., resp. hodnotil ich, ale len v neprospech obžalovaného. Nebral
dostatočne v úvahu tú skutočnosť, že aj podľa posledného posudku ústavu spoločnosti ZNALEX s.r.o.
Zvolen nie je vylúčená obhajoba obžalovaného, že k stretu ním riadeného autobusu s poškodenou
došlo zavinením práve poškodenej, keď vyvodil z vykonaného dokazovania dva závery, a to, že k
tomuto stretu došlo v dôsledku nedodržania bezpečného odstupu autobusu od chodkyne na vozovke

a súčasné bočné premiestnenie chodkyne do miesta zrážky, pričom chodkyňa mohla vytvoriť vodičovi
náhlu prekážku alebo nebezpečenstvo, alebo ho svojím pohybom obmedzila. Druhou alternatívou ako
príčiny nehody je, že vodič bez bočného odstupu od chodkyne neskoro reagoval na chodkyňu, ktorá
sa bočne nepremiestnila (táto alternatíva je vraj málo pravdepodobná, lebo chodkyňa by sa musela
pohybovať 1,3 m od pravého okraja vozovky, čo sama popiera). Podľa znaleckého posudku je technicky
prijateľné, že chodkyňa urobila úkrok vľavo a vošla do koridoru pohybu autobusu Mercedes Benz alebo

sa pohybovala priamo v koridore autobusu. Poukazuje opätovne na závery o možnosti zabránenia
dopravnej nehody samotnou poškodeného ako chodkyňou, keby sa nebola pohybovala po pravej stranevozovky, pritom aj bez dodržania dostatočného bočného odstupu by k zrážke s chodkyňou nedošlo,
keby sa chodkyňa nebola pohla smerom do jazdnej dráhy obžalovaným riadeného autobusu. V ďalšom
poukazuje na primárnu príčinu dopravnej nehody porušením ust. § 51 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Zb.

zákonov o cestnej premávke.
Keďže ide o rozpornú dôkaznú situáciu z hľadiska zavinenia zo strany obžalovaného, túto skutočnosť
nemožno vyhodnotiť tak, ako okresný súd, a to v neprospech obžalovaného, ale práve v pochybnostiach
o jeho vine rozhodnúť v jeho prospech, a to oslobodením obžalovaného spod obžaloby.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,
a zistil, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné.
V úvode treba konštatovať, že predmetná vec bola už raz prejednaná tak okresným súdom, ako
krajským súdom, keď predchádzajúci rozsudok okresného súdu bol zrušený uznesením krajského súdu
hlavne pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočné vysporiadanie sa s dôkazmi súdom prvého stupňa,

keď v predmetnej veci boli predtým zabezpečené dva znalecké posudky znalcov z odboru cestnej
dopravy, ktoré si navzájom odporovali z hľadiska obsahu, ale aj samotných záverov o príčinách vzniku
dopravnej kolízie a následkov dopravnej nehody a predovšetkým zavinenia toho - ktorého účastníka
cestnej premávky. Išlo o znalecké posudky, ktoré boli natoľko rozporné, že odvolací súd vyslovil názor,
potrebu preskúmania týchto záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov a s prihliadnutím aj na

dôkaznú situáciu a zabezpečené dôkazy pri prvotných úkonoch po dopravnej nehode, zložitosť prípadu
z hľadiska posúdenia technických príčin dopravnej nehody, že je potrebné tieto rozpory odstrániť, a to
prostredníctvom znaleckého posudku znaleckej organizácie.
Po doplnení dokazovania v tomto smere a ďalším dokazovaním súd rozhodol napadnutým rozsudkom.
Odvolací súd zistil, že boli vykonané vo veci všetky dostupné dôkazy, ktoré mohli prispieť k ustáleniu

skutočného stavu veci, skutkových záverov a právneho posúdenia predmetného skutku. Vychádzajúc
hlavne z presvedčivých záverov písomného vyhotovenia znaleckého posudku ústavu, resp. znaleckou
organizáciou ZNALEX s.r.o. Zvolen, spolu pri konfrontácii so závermi znaleckého posudku znalca z
odboru súdneho lekárstva, K.. D. G., o názor a zistenia z pohľadu zdravotníctva o príčinách vzniku
dopravnej nehody, dospel odvolací súd, že práve tieto závery, berúc v úvahu aj alternatívu v neprospech

poškodenej, resp. v prospech obžalovaného o zavinení dopravnej nehody z jej strany, že práve
tieto objektívne dôkazy potvrdzujú vieryhodnosť výpovede poškodenej. Aj z hľadiska logických úvah
samotného odvolacieho súdu v súvislosti s uvedenými závermi treba zdôrazniť, že nebola preukázaná
obhajoba obžalovaného, resp. bola vyvrátená, že poškodená mala vkročiť do vozovky smerom ku
stredu a teda do jazdnej dráhy autobusu riadeného obžalovaným, a tak mala vzniknúť príčina stretu

chodkyne a autobusu. V prvom rade treba uviesť, že zjavne poškodená nebola otočená smerom ku
stredu vozovky, akoby chcela prechádzať na druhú stranu, tu možno veriť hlavne znaleckému posudku
K..D.G.apotomináalternatívazodpovedálentomu,čovypovedalapoškodená,resp.znaleckýposudok
organizácie ZNALEX v neprospech obžalovaného, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody
bola nepozornosť obžalovaného a zvlášť nedodržanie bočného odstupu od chodkyne, ktorá sa síce

pohybovala po nesprávnej strane vozovky v rozpore s predpismi o cestnej premávke, ale táto skutočnosť
nemala podstatný vplyv na zavinenie a vznik kolíznej situácie. Keby obžalovaný dodržal dostatočný
bočný odstup od chodkyne, čo mu za každých okolností ukladá zákon bez ohľadu po ktorej časti vozovky
sa iný účastník premávky pohybuje, zvlášť chodec, rozhodne by nebolo došlo k predmetnej kolízii a jej
následkom.

Vychádzajúc z týchto úvah a ostatných dôkazov, resp. ich hodnotenia aj súdom prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, odvolací súd má za nesporne preukázané zavinenie zo strany obžalovaného
tak, ako ho ustálil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa a správne potom bolo jeho konanie aj
právne kvalifikované.
Pokiaľ ide o výrok o treste, súd prvého stupňa rozhodne nepochybil v neprospech obžalovaného, skôr

možno uvažovať o pochybení v jeho prospech, pokiaľ mu nebol uložený trest zákazu činnosti aspoň
na dolnej hranici trestnej sadzby bez ohľadu na časový odstup, kedy došlo k spáchaniu predmetného
trestného činu, to však v neprospech obžalovaného odvolanie podané nebolo, a preto je toho názoru, s
prihliadnutím na druhej strane aj na odstup času, že ide o výchovný trest v minimálnej, v podstate výmere
prichádzajúcej v úvahu, s prihliadnutím na závažnosť následkov trestného činu na zdraví poškodenej,

dĺžku liečby a následky v zmysle ustáleného skutkového stavu.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, považuje
rozsudok ako celok za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.