Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/412/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514200205
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3514200205.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: N. S., trvale bytom N. č. XXX, proti žalovanému: V. B. P.,
s.r.o., so sídlom v Q., U. 5, I.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: A. B., s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom v Q., U. 5, I.: XX XXX XXX, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 26. októbra 2016, č.k. 7C/6/2014-87,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil rozsudok rozhodcovského súdu
zriadeného pri P. spisová značka EP 62575/09 zo dňa 10.10.2013. Výrokom II. uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 528,21 eur a výrokom III. priznal žalobcovi trovy konania vo
výške 100 %. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozsudok
vydaný rozhodcovským súdom pri P. W. B. zo dňa 18.12.2013 č. k. EP/62575/09. Vydaným rozhodnutím
bola uložená povinnosť žalobcovi uhradiť sumu 1.097 eur a trovy konania. Rozhodcovský rozsudok
bol žalobcovi doručený dňa 18.12.2013. Poukázal na to, že v čase, keď mal podpísať Zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na celkovú cenu zmluvy 79.466,- Sk s výškou

pôžičky 25.874,- Sk s právnym predchodcom žalovaného O., mal zlomenú dolnú končatinu a nemohol
predmetnú zmluvu podpísať. Je pravdou, že požičal doklady F. A. s tým, že majú preveriť možnosť
pôžičky. Súd uznesením č.k. 7C/6/2014-39, zo dňa 20.07.2015 nariadil znalecké dokazovanie znalcovi
z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Súdu zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo,
že podpisy na zmluve o pôžičke - "Doklade o transakcii", nie sú pravými podpismi žalobcu. Súd po
vykonaní dokazovania dospel k názoru, že žalobca sa dôvodne domáhal zrušenia rozhodcovského

rozsudku, pričom bola dodržaná zákonná lehota 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.
Zdôraznil, že v danom prípade nebolo preukázané, že žalobca podpísal zmluvu o pôžičke s právnym
predchodcom žalovaného. Jednoznačne vyplynulo zo znaleckého dokazovania, že doklady totožnosti
žalobcu boli zneužité a zo strany obchodného zástupcu nie dôsledne preverené osobné doklady
žalobcu. Zároveň súd bol toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy je
neprijateľná podmienka, ktorá v zmysle § 523 ods. 5 (správne § 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka,

je neplatná. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, bola formulovaná
vo všeobecných poistných podmienkach a bola súčasťou neprehľadného, teda písanými malými
písmenami splývajúcimi s ostatnými zmluvnými podmienkami, uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Súd poukázal v tejto súvislosti na prílohu Smernice 93/13/ EHS, uvedenú pod písmenom
q/ bodu, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä ukladá spotrebiteľovi

povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva ktorým sa zmluvný vzťah riadi, malo spočívať v
inej zmluvnej strane. Na základe uvedeného preto podľa súdu bolo možné jednoznačne konštatovať,že rozhodcovské konanie v rámci predmetného sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so
súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu k dodávateľovi
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany. S poukazom na uvedené, ako aj vykonané

znalecké dokazovanie, rozsudok rozhodcovského súdu súd zrušil v zmysle citovaného § 40 ods.
2 zákona, a tým aj rozhodnutie o jeho vykonateľnosti do právoplatnosti rozhodnutia. Súd zaviazal
žalovaného na úhradu trov konania štátu za vypracovaný znalecký posudok v súlade s § 251 v spojení
s § 255 od. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný voči II.
výroku. Mal za to, že trovy štátu, ktoré by mal platiť, nie sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Uviedol, že súd poukázal na § 251 CSP,
avšak nesprávne ho aplikoval. Otázka pravosti zmluvy o pôžičke nebola predmetom konania a nešlo
ani o dôvod, ktorý by preukazoval dôvodnosť žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Skúmanie
pravosti podpisu zmluvy o pôžičke mal v úmysle vykonať už rozhodcovský súd, avšak žalobca svojou

nečinnosťou toto skúmanie zmaril. Pokiaľ súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z oblasti grafológie, mal za to, že znalecké dokazovanie v predmetom
konaní nebolo účelné a jeho výsledok nemal vplyv na rozhodnutie súdu. Na základe uvedeného žiadal
odvolací súd, aby napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania,
resp. aby napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom uviedol, že súd § 251 CSP správne
aplikoval a otázka pravosti podpisu zmluvy o pôžičke a nariadené znalecké dokazovanie bolo účelné.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorý je predmetom sporu, je

teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov
konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho. Nárok na náhradu trov konania má strana
sporu voči protistrane.

7. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v
spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu.
8. V ustanovení § 255 ods. 1 CSP, ako aj v iných ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania, je
obsiahnuté kritérium miery úspechu v konaní. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi konania
prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa citovaného ustanovenia právo na náhradu trov

konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť
na náhradu trov konania druhému účastníkovi. Ak teda citované ustanovenie výslovne ustanovuje právo
štátu na náhradu trov konania v súvislosti s výsledkom konania, znamená to, že účastníkovi, u ktorého
nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku, možno uložiť nahradiť takéto trovy len v tom
prípade, ak v konaní nemal vo veci úspech, alebo mal úspech len čiastočný.

9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem
iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), ktorý v ust. § 148 ods. 1 veta
prvá upravoval, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,ktoré platil. Citované ustanovenie o náhrade trov konania štátu nemá ekvivalent v CSP, účinnom od
01.07.2016. Vykonanie dôkazov, s ktorými sú spojené výdavky, CSP viaže na povinnosť zloženia
preddavku. V prípade, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz

nevykoná (§ 253 ods. 3 CSP). V danom prípade súd ustanovil znalkyňu na vypracovanie znaleckého
posudku za účinnosti O.s.p., a za jeho účinnosti bol i vypracovaný znalecký posudok a znalečné
bolo vyplatené znalkyni z rozpočtových prostriedkov súdu. Za účinnosti CSP však bolo rozhodnuté
o povinnosti platiť trovy štátu. CSP neumožňuje súdu, aby zo svojich rozpočtových prostriedkov
uhradil trovy znaleckého dokazovania, ktoré nie sú kryté preddavkom procesnej strany. Znalkyňa má v

súčasnosti v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany a z tohto procesného postavenia pre
ňu vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré jej vypracovaním znaleckého posudku vznikli. Nárok na
náhradu trov konania sa aj v takomto prípade riadi zásadou úspechu v konaní, ktorá vyplýva z ust. §
255 ods. 1 CSP. V konaní vo veci samej bol procesne neúspešný žalovaný, preto súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď štátu (znalkyni) priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.

10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku II. v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, hoci

bol v odvolacom konaní plne úspešný a nárok na náhradu trov konania by mu patril, avšak žiadne trovy
v odvolacom konaní mu nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).