Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/321/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716205991
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716205991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej

veci manžela: P. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, P., t.č. O.E., F. XX, E., zastúpený
advokátkou: L.. X. F., so sídlom AK P. XX, O. K., IČO: XXXXXXXX, proti manželke: L. V., narodená
XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, P., zastúpená advokátkou: JUDr. K. U., so sídlom AK Radničné
O..X, P., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému: Ľ. V., narodený XX.XX.XXXX
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych
vecí, Moyzesova 2 Pezinok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo P. V., narodeného XX.XX.XXXX a L. V., rod. B., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté

dňa XX.XX.XXXX v Pezinku, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Pezinok, vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Maloletý Ľ. V., narodený XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej
starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Ľ. mesačne sumou 500 eur, počnúc dňom
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný zasielať k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.9.2016 domáhal rozvodu manželstva

s manželkou a žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému Ľ., na čas po
rozvodemanželstva,takžemaloletýbudezverenýdoosobnejstarostlivostimatkyaotecbudezaviazaný
prispievať na výživu maloletého mesačne 150 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa snažil finančne
zabezpečiť rodiny, preto odišiel pracovať do Nórska ako mäsiar, kde pracuje nepretržite od roku 2002.
Snažil sa z Nórska podľa možnosti prísť domov aspoň 3-4 krát do roka, aby aj napriek odlúčeniu rodina
fungovalaaabysibudovalvzťahsosynom.Manželkabolavtomčasenamaterskejdovolenke,následne
4 roky opatrovala svojho otca a poberala len opatrovateľský príspevok, celá ťarchu o domácnosť bola

na manželovi. Postupne manželské spolužitie sa stalo len formálnym a vo februári 2015 došlo k hádke,
ku konfliktu, v dôsledku ktorého manžel opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa k svojim rodičom
do Tvrdošoviec. So synom má telefonický kontakt.
Na pojednávaní manžel uviedol, že na rozvode trvá, odmieta obnoviť spolužitie.2. Manželka na pojednávaní uviedla, že s rozvodom súhlasí, nesúhlasí s výškou výživného na syna,

žiada, aby otec na syna prispieval sumou 800 eur. K dôvodom rozpadu manželstva uviedla, že manžel
pri jednej z návštev na Slovensku prišiel opitý, verbálne sa pochytil so svokrou, dával si podmienky,
že musí manželka chodiť do práce a nebývať so svojou matkou. V roku 2015 si manžel našiel novú
známosť a od tejto doby je ich manželstvo nefunkčné, obnovenie spolužitia manželka odmieta.

3. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu odporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého, ktorý je vo veku 17 rokov mesačne sumou 500
eur.

4. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie v zmysle ust. §-u 35 a §-u 36 Zákona
NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok( ďalej len C.m.p.)vo veci rozvodu manželstva

a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu , ktoré sa narodilo
v manželstve účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom
maloletého, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, rozpisom výdavkov na maloletého, písomným
vyjadrením manželky k návrhu, dokladmi osvedčujúcimi náklady na bývanie, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcich.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX u manželky sa jedná o manželstvo prvé, u
manžela o manželstvo druhé, obaja sú štátni občania SR, posledné spoločné bydlisko mali účastníci
Pezinku, kde manželka doposiaľ býva, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa §-u

92 C.m.p. V manželstve účastníkov konania sa narodil maloletý Ľ., nar. XX.X.XXXX. Manželia žili v
spoločnej domácnosti roku 2015, na pojednávaní manželia uviedli, že odmietajú obnoviť spolužitie.

6. Podľa Čl.1 a 2 Zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy.

Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú
si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova
detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny
všestranne chráni.

7. Podľa § 18 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

11. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené,
preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnych
názoroch na manželské spolužitie, odlišnosť pováh, rozdielne predstavy o manželskom spolužití,
výkon práce manžela v Nórsku, kde sa manžel zdržuje od roku 2002, čo viedlo k vzájomnému
citovému odcudzeniu manželov. Vzhľadom na postoj manželov , ktorí odmietli obnoviť spolužitie nie je

predpoklad, že by v budúcnosti mohlo manželstvo plniť svoj účel. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom
muža a ženy , nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ
obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky , aby obnovenie spolužitia
účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Pretomal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so
záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

12. Podľa §-u 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

13. Z manželstva účastníkov konania sa narodila maloletý Ľ., ktorý je vo veku 17 rokov, je študentom
2.ročníka súkromnej Strednej odbornej školy - inštalatér. Do februára 2017 študoval na športovom

gymnáziu, štúdium nezvládal skĺbiť so športovými aktivitami, preto prestúpil na inú školu. Školné
mesačne 5 eur, jednorazový poplatok 90 eur - prestupové skúšky. Maloletý je čelnom hádzanárskeho
klubu. Mesačné náklady na šport 35 eur, ročné náklady 826 eur plus sústredenia, zápasy. Priemerné
mesačné výdavky matka vyčíslila na sumu cca 1000 eur, v ktorej sume sú započítané výdavky za
zdravotnú starostlivosť, je v dispenzárnej starostlivosti endokrinológa, nefrológa , kardiológa, očná a
metabolická ambulancia, doplatky za lieky mesačne 15 eur. Maloletý je vysokého vzrastu - výška 203

cm, oblečenie XXXL, topánky č.51, nosí okuliare a kontaktné šošovky.

14. Matka je od roku 2013 invalidná dôchodkyňa, so 45%-tnou mierou funkčného postihu, pred rokom
2013 pracovala ako poštárka s príjmom cca 500 eur. Prácu zo zdravotných dôvodov musela ukončiť,
momentálne sa stará o svoju matku, ktorá má zdravotné problémy. Spolu s maloletým a svojou matkou

bývajú v 3-izbovom byte, náklady na bývanie cca 260 eur. Matka poberá invalidný dôchodok 141,30 eur
mesačne. Iný príjem matka nemá nepodniká. Prácu si nehľadá, vybavuje si opatrovateľský príspevok
na svoju matka. Matka nemá žiadne pôžičky, ani úvery. V roku 2003 predala matka svoju garsónku za
400 000 Sk, z týchto financií žije ona a jej syn, má úspory cca 15 000 eur, v septembri 2016 zrušila
svoju životnú poistku 2000 eur.

15. Matka uviedla na pojednávaní, že otec sa so synom nekontaktuje, mesačne poukazuje na výživu
maloletého 250 eur.

16. Otec maloletého od roku 2002 pracuje ako mäsiar v Nórsku. Počas manželstva prispieval manželke

cca 2000 eur mesačne. Jeho priemerný mesačný netto príjem je 2540 eur za roky 2016a 2015. Otec
býva v prenajatom 2-izbovom rodinnom dome v Nórsku, mesačný prenájom 383 eur. V rodinnom dome
býva spolubývajúci, ktorý uhrádza takú istú čiastku na bývanie. Do SR cestuje 4-5 krát do roka, cena
spiatočnej letenky cca 350 eur. Na Slovensku býva u svojich rodičov, v ich rodinnom dome, rodičom
prispieva 100 eur mesačne. Otec nemá žiadne úvery ani pôžičky. Na osobnom účte má zostatok cca

4000 eur. Počas manželstva mali ušetrené 50 000 - 60 000 eur, tieto finančné prostriedky minula
manželka. Od roku 2016 ma voperovaný kardiostimulátor, operácia bola vykonaná v Nórsku, pravidelne
užíva lieky, doplatok za lieky cca 30-40 eur.

17. Obaja rodičia maloletého nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

18. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy
a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä
hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

20. Podľa § 28 súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa;
správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.22. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

23. Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania nežijú v spoločnej
domácnosti od roku 2015. V otázke rozvodu manželstva , zverenia maloletého Ľ. sa účastníci konania
zhodli a tieto otázky sporné neboli. V otázke výšky výživného sa rodičia maloletej nedokázali zhodnúť
a preto súd autoritatívne rozhodol. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou
500 eur. Svoje rozhodnutie súd opiera o príslušné zákonne ustanovenie, príjmy oboch rodičov,

vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, ktoré matka vyčíslila na sumu cca 1000 eur , s ktorou
sumou sa súd stotožnil. Maloletý je vysokého vzrastu, venuje sa aktívne športovej činnosti, jeho
oblečenie a obutie je v nadrozmerných veľkostiach. Otcov príjem dosahuje mesačne sumu 2900
eur, ako vyplýva z priložených ročných potvrdení o príjme otca. Otázka výšky príjmu otca bola zo
strany matky spochybnená a matka tvrdí, že príjem otca je cca 2950 eur mesačne netto, otec uvádza

príjem v mesačnej sume 2540 eur. Z predložených potvrdení otca súd ustálil príjem otca na sumu
cca 2800 eur a určil výšku výživného na 17 ročného syna v sume 500 eur, ktorá suma pozostáva
z polovici matkou vydokladovaných mesačných výdavkov na syna (1000 eur mesačne). Matka je
poberateľkou invalidného dôchodku , súčasne sa stará o svoju ťažko chorú matku, zatiaľ bez poberania
opatrovateľského príspevku. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka aj napriek tomu, že

nepracuje má na svojich účtoch (výbery v značných sumách 3000 eur, 18000 eur) dostatočné finančné
prostriedkynato,abyajonafinančneparticipovalanavýživeavýchovemaloletéhosyna,ktorýjevoveku
17 rokov a osobná starostlivosť matky v tomto veku je minimálna. Je treba zdôrazniť že vyživovacia
povinnosť rodiča ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti je jeho zákonnou
povinnosťou , ktorá mu vyplýva priamo zo zákona do doby kým dieťa nie je schopné samé sa živiť

a je to právo maloletého dieťaťa. Výživné na maloleté dieťa na prednosť pred ostatnými výdavkami
rodičov. Výživné na maloleté dieťa nemá pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa - výživa,
ošatenie, obutie, bývanie ale aj voľnočasové aktivity maloletého dieťaťa, ktorými sa rozvíja fyzická a
psychická vyspelosť dieťaťa pri zachovaní rovnakej životnej úrovni , akú majú jeho rodičia. Otcov príjem
je podstatne vyšší ako príjem matky, preto súd zaviazal otca prispievať na výživu a výchovu maloletého

Ľ., sumou 500 eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec síce dosahuje príjem cca 2900 eur mesačne
netto, za vyšším zárobkom cestuje do Nórska, čo bolo na úkor rodiny, manželského spolužitia a hlavne
možnosti vidieť vyrastať svojho maloletého syna, čo rozdelilo rodinu, otec sa pre pracovné povinnosti
a možnosti vyššieho zárobku vzdal domáceho prostredia a to všetko na úkor pravidelného kontaktu so
synom, ktorý medzičasom dosiahol vek 17 rokov a kontakt otca so synom nie je žiaden. Tak isto súd

pri určovaní výšky výživného zohľadnil životné a cestovné náklady otca.

26. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy v tomto konaní, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal
súd preukázané, že je možnostiach a schopnostiach otca, aby súdom určené výživné na maloleté dieťa
bol schopný poukazovať a preto s poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu
(§ 23 C.m.p.)

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 362 odseku
1)ZákonNRSRč.160/2015Z.z. Civilnýsporovýporiadok,(ďalejlenC.s.p.),podľaktoréhoodvolaniesa
podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 363 odsek 1) C. s. p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáca (odvolací návrh).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko(§ 27 ods.1 ZoR) .