Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221966
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117221966.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: R. D., V.. X.X.XXXX, B. P. Y. XX,
XXX XX Y., právne zastúpený Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, proti žalovanému: R.. E. J., V.. X.X.XXXX, P. X. XXX, XXX XX Z., právne zastúpený Mgr.
Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, v konaní o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
7C/37/2017 zo dňa 2.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie
opatrenie v znení:
„I. S ú d z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXXX, pre okres Y., obec Z., kat. úz.: Z. ako:
- parcela reg. "C" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2,

- parcela reg. "C" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku - orná pôda o výmere 916 m2,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaného,
a na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, pre okres Y., obec Z., kat. úz.: Z. ako:
- stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavená na parc. reg. "A." KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2,
ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov E. J., nar. X.X.XXXX a O. J., r. V., nar. XX.X.XXXX

za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu dlžného nájomného vo výške 5.500 eur s
príslušenstvom.
II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške
5.500 eur, o vymoženie ktorej prebieha súdne konanie. Ohrozenie uspokojenia jeho nárokov spočíva

v tom, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa zbaviť
svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Súd je toho názoru,
že v uvedenom konaní nie je zásah do majetkových pomerov dlžníka (rodinný dom sa ponúka za cenu
175.000 eur) vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie
(5.500 eur), zjavne neprimeraný, a to práve s poukazom na množstvo prebiehajúcich súdnych konaní
proti žalovanému (žalované sumy spolu vo výške 70.906,83 eur). O trovách konania súd rozhodol v

súlade s § 255 ods. 1 CSP.2. V zákonom stanovenej lehote podal proti predmetnému uznesenia odvolanie žalovaný. Uviedol, že
žalovaný so žalobcom a so svojim ďalším veriteľom J. I. uzavrel dňa X.XX.XXXX dohodu o urovnaní,
na základe ktorej im vyrovnal všetky svoje dlhy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zastavil a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. K odvolaniu doložil predmetnú dohodu o urovnaní ako aj
výdavkový pokladničný doklad, v zmysle ktorého žalobcovi zaplatil sumu 35.500 eur podľa dohody.

3. Žalobca uviedol, že žalovaný síce disponuje potvrdeniami o zaplatení sumy 35.000 eur, tieto však

získal nečestným spôsobom. Dňa X.XX.XXXX sa spolu so žalovaným a J. I. mali stretnúť na R. úrade
R. Y., kde mali úradne overiť svoje podpisy na Dohode o urovnaní a na kvitanciách, ktoré boli vystavené
žalobcom a J. I. a ktoré mali potvrdzovať úhradu pohľadávok tak, ako to bolo dohodnuté v Dohode
o urovnaní. Následne po overení podpisov sa mali všetci odobrať banky, kde mal žalovaný učiniť
hotovostné vklady na bankové účty s tým, že následne mu mali byť vydané už aj podpísané kvitancie
potvrdzujúce túto úhradu. Už po podpísaní vyššie uvedených listín sa začal žalovaný vyhovárať, že

čaká na istého človeka, ktorý mu má priviesť autom predmetné peniaze. Preto istý čas čakali na túto
osobu, pričom počas tohto čakania si žalovaný vyžiadal predmetné listiny s overenými podpismi, ktoré
boli krátku dobu v jeho dispozičnej sfére, nakoľko bol s nimi sám zatvorený v osobnom automobile. Na
veľké naliehanie žalobcu a p. I. im tieto listiny vrátil a poslal ich do banky s tým, že následne príde za
nimi a uskutoční dohodnutú úhradu, čo sa nestalo. Počas márneho čakania v banke žalobca a p. I.

pocítili obavu, že si žalovaný mohol mobilom vyhotoviť fotografie Dohody o urovnaní ako aj fotografie
kvitancií, ktorých originály mu mali byt' odovzdané až po vykonaní dohodnutej úhrady. Z opatrnosti preto
listami zo dňa X.XX.XXXX. odstúpili od Dohody o urovnaní zo dňa X.XX.XXXX, kedy zároveň upozornili
žalovaného aj na tú skutočnosť, že nakoľko nevykonal žiadnu úhradu, sú kvitancie neplatné. Žalobca
poprel, že by žalovaný učinil nejakú úhradu, a poprel tiež, že by podpísal výdavkový pokladničný doklad.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre
prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť

istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy
z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania.
Uvedenéznamená,žesanazákladedostupnýchdôkaznýchprostriedkovzisťujúrelevantnéskutočnosti,pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená,
že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,
prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako

nanajvýš pravdepodobný.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 5.500 eur z
titulu neuhradeného nájomného. Voči žalovanému sa na Okresnom súde Prešov vedú aj ďalšie konania
o zaplatenie 10.450 eur a o zaplatenie 12.000 eur. Z dohody o urovnaní vyplýva, že žalovaný má viacero

dlhov, nakoľko predmetom tejto dohody je dlh vo výške 35.500 eur voči žalobcovi a vo výške 45.500 eur
voči p. I.. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný ponúka na predaj svoje nehnuteľnosti, čo žalovaný nijakým
spôsobom nepoprel, preto má súd toto tvrdenie na účely rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia za preukázané.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na viaceré dlhy žalovaného a na skutočnosť, že žalovaný

začal predávať svoj majetok, je daná obava, že prípadná exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu
bude ohrozená.

10. Vo vzťahu k Dohode o urovnaní odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalovaného o vyplatení dlhu podľa
tejto Dohody bolo vážne spochybnené.

Žalobca a p. I. odstúpili od dohody o urovnaní a to hneď na druhý deň po jej uzavretí z dôvodu, že na
ich účet nebola poukázaná žiadna úhrada. Dňa X.X.XXXX podali na Okresnom riaditeľstve PZ Prešov,
Odbor kriminálnej polície Oznámenie o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, v ktorom uviedli
okolnosti popísané v bode 3 tohto uznesenia.
V súvislosti s výdavkovými pokladničnými dokladmi predloženými žalovaným, ktorých podpísanie

žalobca poprel, odvolací súd uvádza, že v trestnom konaní sa zvažuje vykonanie znaleckého
dokazovania (č.l. 40) za účelom zistenia pravosti podpisov. Ak by znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že podpis žalobcu na výdavkovom pokladničnom doklade je pravý, môže sa žalovaný (nie
len vtedy) návrhom domáhať zrušenia zabezpečovacieho opatrenia.

11. Nariadením zabezpečovacieho opatrenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného,
nakoľko s výkonom záložného práva môže žalobca začať až vtedy, ak bude pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 11C/37/2017 prebieha konanie o zaplatenie 5.500
eur, t.j. pohľadávky, ktorej vymoženie je zabezpečené napadnutým uznesením. V tomto konaní sa súd

prvej inštancie bude s najväčšou pravdepodobnosťou vysporiadavať aj s tvrdením žalovaného o úhrade
jeho dlhu. Ak súd dôjde k záveru, že žalovaný dlh uhradil, žalobu zamietne a žalobca nebude môcť
začať s výkonom záložného práva.

12.Žalobcapreukázalexistenciuzákladnýchpredpokladovprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,

t.j. existenciu pohľadávky voči žalovanému a obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá je daná tým, že žalovaný
začal s predajom svojho majetku. Žalovaný v odvolaní na svoju obranu nepreukázal skutočnosti, kvôli
ktorým by sa nariadenie zabezpečovacieho opatrenia javilo byť nedôvodné, a to aj vzhľadom na zhodné
tvrdenia žalobcu a p. I., ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaný svoj dlh v zmysle
Dohody o urovnaní vyplatil.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Strany, ktorým sa ukladá povinnosť, môžu podať žalobu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže
týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.