Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213213485
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213213485.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: CASH

COLLECTORS SK, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, v konaní zastúpeného AK
Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej:
I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, T., o zaplatenie 3.701,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.6.2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 3.701,74 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom

skutkovom základe, že žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s.) uzatvorila dňa 27.10.2006 zmluvu č. 0212314693, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné
prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 3.701,74 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 3.274,31 €, úrok z
omeškania sumu vo výške 427,43 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie tejto dlžnej sumy,
keď po postúpení pohľadávky ku dňu 4.7.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Tiež si uplatnil nárok
na zaplatenie sumy zmluvného úroku vo výške 18,40 % ročne a sumy úroku z omeškania vo výške 9,25

% ročne z dlžnej sumy istiny 3.274,31 € za obdobie od 5.7.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov
konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/201/2014-137 zo dňa 20.4.2015,
ktorým žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k.
5Co/28/2016-180 zo dňa 22.2.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu

na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď sa nevysporiadal s otázkou premlčania dlžnej sumy ohľadne splátok
splatných pred zosplatnením úveru a po tomto okamihu a tiež nevysvetlil, z akého dôvodu na premlčanie
aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu i žalovaná. Po vypočutí si prednesu

právneho zástupcu žalobcu i žalovanej a po oboznámení sa s obsahom listín predložených stranami
sporu v priebehu konania, a to výpisu z obchodného registra navrhovateľa, zmluvy o splátkovom úvere,
všeobecných obchodných podmienok, obchodných podmienok, upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výpisu z bankovej knihy, oznámeniao postúpení pohľadávky spolu s doručenkou, oznámenia o postúpení pohľadávok, kópie doručenky,
špecifikácie pohľadávky, výpisu z účtu, sadzobníka poplatkov, vyjadrenia odporkyne, výpočtu anuitných
splátokúveru,uzneseniač.k.14C/201/2014-93zodňa22.7.2014,oznámenia,kópiepoštovéhopoukazu

podacie č. 10102 zo dňa 23.4.2014, platobného dokladu SIPO, prvej strany úverovej zmluvy, žiadosti
o zmenu služby povolené prečerpanie na osobnom účte, prehľadu dlhov, podania vo veci BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. c/a I. I., výplatných pások z prílohovej obálky, rozsudku č.k. 14C/201/2014-137 zo
dňa20.4.2015,odvolaniažalobcu,uznesenia č.k.5Co/28/2016-180zodňa22.2.2017ustálilnasledovný
skutkový a právny stav veci:

4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010 postúpila obchodná
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku z titulu zmluvy o splátkovom úvere č.
0212314693 zo dňa 27.10.2006 na obchodnú spoločnosť Havel & Holásek, s.r.o., ktorá následne
predmetnú pohľadávku postúpila žalobcovi, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
1.12.2010. Postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa

21.10.2010 bolo žalovanej oznámené obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. písomným
podaním zo dňa 12.11.2010, doručeným žalovanej dňa 6.12.2010. Následne obchodná spoločnosť
Havel & Holásek, s.r.o. písomným podaním zo dňa 3.1.2011, doručeným žalovanej dňa 7.1.2011
oznámila postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere na žalobcu.

5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o splátkovom úvere č. 0212314693 túto uzavrela žalovaná
s obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.10.2006. Na základe tejto zmluvy bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €), ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť
veriteľovi spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 18,40 % ročne v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 44,65 € v období od 20.11.2006 do 20.10.2011 (teda v 60 mesačných splátkach

splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými stranami ustálená vo výške 23,01 %.
Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.1.2006, obchodné podmienky
účinné od 1.2.2006 a sadzobník poplatkov.

6. Písomným podaním zo dňa 14.6.2011 žalobca upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru. Zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 3.701,74 € a vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od odoslania upozornenia. Ako vyplynulo z písomného
podania žalobcu zo dňa 4.7.2011, týmto žalobca ku dňu 4.7.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

7. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že žalovaná naposledy uhradila splátku úveru

dňa 19.4.2007, keď v období od 20.11.2006 do 19.4.2007 celkove vykonala 8 úhrad celkove vo výške
230,27 €.

8. Žalovaná v priebehu konania na pojednávaní dňa 20.4.2015 uznala, že v roku 2006 uzavrela s
obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej

boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk. Úver si brala za účelom kúpy nábytku a
televízora. Úver splácala len do roku 2007. Tento prestala splácať z dôvodu, že mala aj iné záväzky,
ktoré musela splácať. Okrem toho jej právny predchodca žalobcu zablokoval možnosť disponovať s
finančnými prostriedkami na účte, ktoré boli poukazované na jej účet od zamestnávateľa jej manžela. Od
roku 2007 už nič neuhradila. Dlžnú sumu neuznala, pričom právne posúdenie dôvodnosti uplatneného

nároku ponechala na rozhodnutie súdu. Súdu predložila listinné dôkazy o svojich iných záväzkoch, pre
ktoré nemohla uhrádzať pohľadávku žalobcu ako aj o výške svojho príjmu za obdobie od júla 2010 do
decembra 2010.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke

zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto

predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery

c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

10. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy
splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenskásporiteľňa, a.s. a žalovanou dňa 27.10.2006

v sume 3.701,74 € s príslušenstvom.

11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere
uzatvorenej v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný

zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený

zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

12. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
č.k. 5Co/28/2016-180 zo dňa 22.2.2017 a právny názor nadriadeného súdu v ňom vyjadrený, dospel k

záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej
legitimácie strán sporu v tomto konaní.

13. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa vobčianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, rozsudok Okresného súdu Trnava sp.

zn. 24Co/722/2015).

14. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu,
plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej žalobca preukázal
predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom sporu).

15. Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
pohľadávkypísomnevyzvalžalovanéhoakodlžníkanaúhradudlhuatentobolnapriekvýzvevomeškaní
s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom

postúpeniasplatnejpohľadávky,resp.jejčastibankyvočidlžníkovinatretiuosobu.Žalobcasvojuaktívne
vecnú legitimáciu v konaní vyvodzoval z uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok.

16. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem
všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j.

ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu
bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými

obchodnými podmienkami. O tom, či banka túto možnosť využila, žalobca nepredložil žiaden relevantný
dôkaz. Preto súd predčasné ukončenie zmluvného vzťahu zo strany pôvodného veriteľa zo zmluvného
vzťahu so žalovanou, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania, nemal preukázané. Pokiaľ teda
nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo
odstúpením od zmluvy (prípadne pokiaľ takáto skutočnosť nebola preukázaná), nie je možné urobiť

záver o tom, žeby predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať
len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.

18. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu

(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celýúver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

19. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce
k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné

sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po
uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

20. Preto mal súd za to, že v danom prípade žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania
splnenia podmienok špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Nakoľko
žalobca dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal, keď v priebehu
konania za účelom preukázania skutkového tvrdenia v smere, že jeho právny predchodca vyzval

dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy, s úhradou ktorej bol v omeškaní a že dlžník (žalovaný) bol
napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepreukázal, súd bol nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje
skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s obchodnou
spoločnosťou Havel & Holásek, s.r.o. dňa 1.12.2010 (ktorá nadobudla predmetnú pohľadávku od

obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010) právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa,
a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0212314693 uzatvorenej so žalovanou dňa 27.10.2006
a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a obchodnou spoločnosťou Havel & Holásek, s.r.o. a
následne medzi obchodnou spoločnosťou Havel & Holásek, s.r.o. a žalobcom nedošlo k platnému

postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.10.2010 je preto potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka (pre rozpor so zákonom), na základe ktorého obchodná spoločnosť Havel & Holásek, s.r.o.

nenadobudla pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu a túto potom následne nemohla platne
postúpiť na žalobcu.

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku
vo veci sp. zn. 24Co/722/2015, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu

spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod
následkomneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyvzmysle§39Občianskehozákonníkaprerozpor
so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje
postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky
voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou

banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie
bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§
91 a nasl. cit. zákona).

22. Vychádzajúc zo záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, v ktorých

spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou ako aj vychádzajúc zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, mal súd za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/328/2015, rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/750/2015). Bankaje teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s úhradou ktorého je dlžník, napriek písomnej
výzve banky, aktuálne v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

23.Žalobcavkonanínepreukázal,žebySlovenskásporiteľňa,a.s.reálnedoručilažalovanému písomnú
výzvu na splnenie omeškaného peňažného záväzku. Písomná výzva na splnenie je totižto jednou z
podmienok platného postúpenia pohľadávky bankou. Výzva sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka,
leboideotzv.faktickýúkon,ktorýjenevyhnutnoupodmienkouďalšiehoprávnehoúkonu,atopostúpenia
pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní

dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Nepredloženie
tejto výzvy s doručenkou má za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania
nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné
postúpenie pohľadávky SLSP, a.s. v prospech jeho právneho predchodcu (obchodnej spoločnosti Havel
& Holásek, s.r.o.).

24. Keďže súd postupom podľa § 295 CSP nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok
predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení
pohľadávokzodňa21.10.2010anáslednezmluvaopostúpenípohľadávokzodňa1.12.2010vprospech
žalobcu je neplatná s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka podľa § 39 Občianskeho zákonníka
(pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) v časti pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči

žalovanej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 0212314693 z 27.10.2006 a žalobca v
súvislosti s uvedenou zmluvou nie je veriteľom žalovanej. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu súd žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal skutočnosťami
uvádzanými v odvolaní proti rozsudku č.k. 14C/201/2014-137 zo dňa 20.4.2015 ako aj premlčaním
uplatneného nároku a to vo vzťahu k splátkam pred zosplatnením a po zosplatnení, skúmanie ktorých

skutočnosti sa súdu javilo irelevantné a nadbytočné pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní.

25. K správnosti postupu tunajšieho súdu pri potrebe skúmania platnosti postúpenia pohľadávky vo
vzťahu k dodržaniu podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách súd

poukazuje i na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Co/137/2017 z
25.10.2017, rozhodnutie vo veci sp. zn. 25Co/589/2016 z 23.8.2017).

26. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania

v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v súvislosti s týmito konaniami žiadne
trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila, súd vyslovil, že žalovaná nemá právo na náhradu trov
konania, hoci jej tento nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zo strany žalovanej odvolanie nie je prípustné,

nakoľko žalovaná sa po vyhlásení rozsudku práva na podanie odvolania
výslovne vzdala (368 CSP).

Proti tomuto rozsudku je oprávnený podať odvolanie žalobca a to v lehote do
15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch

písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).